Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/36/2017

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu 1/ Q.. Q. F., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX G., štátny občan SR, žalobcu 2/ P. Q., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX G., štátny občan SR, proti žalovanému Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania o neodkladnom opatrení n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa podaným návrhom zo dňa 20.03.2017, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 29.03.2017, domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovanému zdržať sa ďalšieho výkonu záložného práva (zavkladovaného pod č. V 1613/07 a č. V 1713/09) formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností v kat. úz. B., R. B., R. Ž. K. Z., G. K. J. Č.. XXX, špecifikovaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa zákona č.527/2002 Z.z. na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg.č.XXXXXX/Zal/X zo dňa 03.08.2007 a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXXXXX/Zal/X zo dňa 21.08.2009, ktorý začal na základe oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 08.02.2016. Zároveň žiadali, aby súd zaviazal žalovaného akceptovať všeobecnú hodnotu nehnuteľností v zmysle znaleckého posudku č.213/2013 vo výške 108.000,-Eur. Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že po doručení oznámenia o výkone záložného práva umožnili realizovať obhliadku za účelom spracovania znaleckého posudku č.XXX/XXXX, vypracovaného znalcom Ing. Jurkom, v zmysle ktorého bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená vo výške 79.500,-Eur. Proti tomuto znaleckému posudku podali žalobcovia v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách námietky, na základe ktorých bol znalcom Ing. Michaela Dírerová vypracovaný nový znalecký posudok č.22/2017, v ktorom bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená vo výške 85.000,-Eur. Žalobcovia namietajú, že ani druhým znaleckým posudkom nebola objektívne stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností, nakoľko ešte v roku 2009 boli nehnuteľnosti ocenené znaleckým posudkom Ing. Juraja Chrenka č. 13/2009, v ktorom bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená vo výške 88.800,-Eur, a táto bola akceptovaná žalovaným ako záložným veriteľom pre potreby poskytnutia hypotekárneho úveru. Ďalej uviedli, že po rekonštrukčných prácach bol v roku 2013 vypracovaný znalcom Ing. Miroslavom Loukotkom nový znalecký posudok č. 213/2013, v ktorom bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená vo výške 108.000,-Eur.

2. Okresný súd Bratislava I oznámením zo dňa 31.03.2017 z dôvodu miestnej nepríslušnosti, s poukazom na § 20 písm. c) v spojení s §§ 40 až 43 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), postúpil podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia spolu so spisovým materiálom dňa 24.05.2017 tunajšiemu súdu.

3. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

6. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalovaný na základe oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 08.02.2016 začal prostredníctvom poverenej spoločnosti Aukčná spoločnosť, s.r.o. realizovať výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pričom žalobcovia nesúhlasia so stanovenou všeobecnou hodnotou nehnuteľností vo výške 85.000,- Eur, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom č.22/2017 Ing. Michaely Dírerove, vypracovaným po tom ako žalobcovia v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách vzniesli námietky proti prvému znaleckému posudku č.238/2016, ktorý vypracoval znalec Ing. Jurko, v zmysle ktorého bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená vo výške 79.500,-Eur.

8. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Po oboznámení sa s listinami pripojenými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zistil, že žalovaný ako záložný veriteľ začal realizovať výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorej vykonaním poveril spoločnosť Aukčná spoločnosť s.r.o., ktorá ako zadávateľ dala vypracovať znalcovi Ing. Pavlovi Jurkovi znalecký posudok č.XXX/XXXX zo dňa 27.12.2016, ktorým bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená vo výške 79.500,-Eur. Ďalším znaleckým posudkom Ing. Michaely Dírerovej zo dňa 18.02.2017 bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená vo výške 85.000,-Eur. Z predloženého znaleckého posudku Ing. Juraja Chrenka č.13/2009 zo dňa 05.07.2009 súd zistil, že na základe objednávky žalobcu 1/ bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená znalcom k 05.07.2009 vo výške 88.800,-Eur. Z ďalšieho predloženého znaleckého posudku Ing. Miroslava Loukotka č.XXX/ XXXX zo dňa 14.10.2013 súd zistil, že na základe objednávky žalobcu 1/ bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená znalcom k 14.10.2013 stanovená vo výške 108.000,-Eur.

10. Podľa § 12 ods. 1 až 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s

prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

11. Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

12. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom konaní. Zabezpečovacia funkcia neodkladných opatrení sa prejavuje najmä v ich schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou pomerov strán sporu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie potrebnosti dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi stranami, vzhľadom na to, že neodkladné opatrenie má zabezpečiť ochranu porušeného alebo ohrozeného práva, ak bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych vzťahov, by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia je preto súd povinný zistiť danosť práva a skutočnosť, či sú splnené podmienky pre potrebu predbežnej úpravy vzťahu medzi stranami. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má v tomto prípade dôkaznú povinnosť a povinnosť tvrdenia, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a musí jednoznačne preukázať aj existenciu hroziacej ujmy, to znamená, že musí nepochybne osvedčiť, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma. Vo všeobecnosti platí, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. V štádiu, keď súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nevykonáva rozsiahle dokazovanie.

13. Súd pri rozhodovaní skúmal všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok žalobcov osvedčený, a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Podmienkou vydania neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez neodkladnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho vydaním je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, by sa malo osvedčiť najmä to, že existuje daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia s akcentom na to, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní vo veci samej. Neodkladné opatrenie preto nie je možné nariadiť len na základe návrhu žalobcu alebo na základe ničím nepodloženého tvrdenia, resp. na základe domnienky alebo fikcie, bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o stranách, potrebe neodkladného opatrenia, nebezpečenstve hroziacej ujmy strán alebo akútnej hrozbe, že súdne rozhodnutie nebude môcť byť vykonané.

14. Súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Súd nemal osvedčenú potrebu úpravy pomerov strán, keďže z opísaných skutkových okolností, je zrejmé, že žalovaný pri realizácii záložného práva postupoval v súlade so zákonnou úpravou. Súd poukazuje na to, že postup pri realizácii výkonu záložného práva upravuje osobitný právny predpis - zákon č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Žalovaný ako záložný veriteľ oznámil začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Spoločnosť poverená vykonaním dobrovoľnej dražby v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách zabezpečila vypracovanie znaleckého posudku a po vznesení námietok zo

strany žalobcov bol v súlade s § 12 ods. 5 zákona č.527/2002 Z.z. vypracovaný nový znalecký posudok, pričom v súlade s § 12 ods. 6 zákona č.527/2002 Z.z. sa na účely ohodnotenia predmetu dražby použije znalecký posudok, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. Samotná skutočnosť, že žalobcovia nesúhlasia so všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti stanovenou aktuálnymi znaleckými posudkami vypracovanými pre účely dobrovoľnej dražby, vzhľadom na rozdielne stanovenú všeobecnú hodnotu nehnuteľností stanovenú v znaleckých posudkoch vypracovaných v minulosti pre účely poskytnutia hypotekárneho úveru, potrebu ani dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia neosvedčuje.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v konaní neboli rozhodujúce skutočnosti žalobcami osvedčené dostatočným spôsobom tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonom stanovených podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

16. Pre úplnosť súd dodáva, že aj v prípade, že by žalobcovia potrebu úprava pomerov neodkladným opatrením osvedčili, súd by ich návrh zamietol i z dôvodu, že nariadením neodkladného opatrenia nemôže súd zasahovať do zákonom upraveného postupu, preto nemôže spoločnosti realizujúcej dobrovoľnú dražbu neodkladným nariadením uložiť, aby v rozpore so zákonom pri realizovaní dobrovoľnej dražby nevypracovala aktuálny znalecký posudok v zmysle § 12 zákona č. 527/2002 Z.z. a pri ohodnotení predmetu dražby nevychádzala z aktuálneho znaleckého posudku, ale by jej neodkladným opatrením uložil akceptovať všeobecnú hodnotu nehnuteľností v zmysle znaleckého posudku č.213/2013 zo dňa 14.10.2013, čo by bolo v rozpore s § 12 ods. 1, 6 zákona č.527/2002 Z.z., keďže znalecký posudok v čase konania dražby nemôže byť starší ako šesť mesiacov.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaný bol v konaní úspešný a mal by právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, žalovanému však účasťou v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332 ods.1 C.s.p).