Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9P-218-2021.pdf
PDF · 113.65 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/218/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní navrhovateľky - manželky A. G., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. R. XX, W., štátna občianka Slovenskej republiky a manžela Q. U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. R. XX, W., štátny občan Y., o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej B. B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, takto
rozhodol:
Súd manželstvo A. G., rod. W., nar. XX.XX.XXXX a Q. U. G., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v W., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a.
Súd schvaľuje nasledovnú rodičovskú dohodu:
„Maloletá B. B. G., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej B. B. výživným vo výške 300 Eur mesačne, a to vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode.
Styk otca s maloletou sa ponecháva bez úpravy.“
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Štát n e m á voči účastníkom nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.12.2021 domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva tak, aby súd maloletú B. B. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky. Styk žiadala ponechať neupravený. Na informatívnom výsluchu dňa 10.02.2022 doplnila, že žiada určiť otcovi výživné vo výške 300 Eur mesačne.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželia sa pred uzavretím manželstva poznali približne dva roky. Manželstvo uzavreli po narodení maloletej. Od začiatku vzťahu mali menšie nezhody, časom sa ukázalo, že manžel zatajil veľmi dôležité skutočnosti ohľadom jeho finančnej situácie a rodinného stavu. Problémy spôsobovalo aj to, že si manžel nevedel nájsť dva roky prácu, čim sa manželia dostávali do dlhov.
Nespokojnosť vo vzťahu, opačné vnímanie sveta, odlišné životné ciele a rozdielnosť pováh sa ukázali časom ako ďalší problém. Manžel si po dvoch rokoch našiel prácu v zahraničí na riečnej výletnej lodi. Vzťah manželov narušila aj manželova práca, pretože chodil len sporadicky domov a na krátku dobu a navrhovateľka zostala na výchovu maloletej sama. S manželom nemajú už spoločné záujmy, tiež sa časom ukázala rozdielnosť pováh, rozdielne názory na život a jeho spoločenské trávenie. Manžel nehovorí po slovensky, manželia komunikovali v angličtine. S dcérou komunikoval manžel od malička v rumunčine, dcéra mu síce rozumie ale odpovedá mu po slovensky. Maloletá je na navrhovateľku veľmi fixovaná, je zvyknutá, že manžel príde domov iba na pár dní. Vzhľadom na to, že manžel pracuje v zahraničí skoro nikdy nemôže byť doma a podieľať sa na výchove maloletej a na chode domácnosti. Ďalej uviedla, že manžel finančne zabezpečuje rodinu. Navrhovateľka pracuje ako vychovávateľka na základnej škole v W., má ešte jednu dcéru z predchádzajúceho vzťahu. Napriek snahe o udržanie manželstva sa manželom nepodarilo ich vzťah zachrániť. Manžel s rozvodom súhlasí.
3. Manžel navrhovateľky voči rozvodu manželstva nenamietal, na výzvu súdu sa nevyjadril a podľa všetkého s rozvodom súhlasí. Dňa 09.05.2022 bola súdu doručená uzavretá rodičovská dohoda podpísaná navrhovateľkou a manželom dňa 17.03.2022. Manželia sa dohodli na tom, že maloletá sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otec sa zaväzuje platiť na výživu maloletej sumou 300 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Na styku otca s maloletou sa dohodli bez obmedzenia. Uzavretú rodičovskú dohodu navrhli súdu schváliť.
4. Podľa čl. 1 písm. a) a b) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej aj len „Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003“), toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: a) rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva; b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
5. Podľa čl. 1 písm. a) a b) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/20033, toto nariadenie sa nevzťahuje na: a) určenie alebo popretie rodičovstva; b) rozhodnutia o osvojení, na opatrenia predchádzajúce osvojeniu alebo na vyhlásenie osvojenia za neplatné alebo na jeho zrušenie; c) priezvisko a mená dieťaťa; d) nadobudnutie plnej právnej spôsobilosti dieťaťa; e) vyživovaciu povinnosť; f) zvereneckú správu alebo otázky dedenia; g) opatrenia prijaté ako sankcia za trestné činy spáchané deťmi.
6. Podľa čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/20033, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“; b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.
7. Podľa čl. 8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/20033, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
8. Podľa čl. 1 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej aj len „Nariadenie rady (ES) č. 4/2009“), toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
9. Podľa čl. 3 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
10. Podľa čl. 15 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto protokolu.
11. Podľa čl. 3 Haagskeho protokolu z roku 2007, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
12. Podľa čl. 24 ods. 2 Zmluvy medzi Československou republikou a Rumunskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach zo dňa (vyhláška č. 31/1959 Zb.) z 25. októbra 1958, ak je v čase podania návrhu na rozvod jeden manžel občanom jednej Zmluvnej strany a druhý manžel občanom druhej Zmluvnej strany a bývajú buď na území tej istej Zmluvnej strany, alebo jeden na území jednej Zmluvnej strany a druhý na území druhej Zmluvnej strany, sú pre rozvod kompetentné súdy oboch Zmluvných strán. Súdy použijú právny poriadok svojho štátu.
13. Podľa čl. 15 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa zo dňa 19. októbra 1996, pri výkone právomoci podľa ustanovení kapitoly II použijú orgány zmluvných štátov právo svojho štátu.
14. Podľa čl. 17 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa zo dňa 19. októbra 1996, výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa, spravuje sa ich výkon právom štátu nového obvyklého pobytu.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené kritéria určovania právomoci a rozhodného práva súd dospel k záveru, že má právomoc vo veci konať rozhodnúť a to tak vo vzťahu k rozvodu manželstva, keď navrhovateľka má a aj vždy mala obvyklý pobyt na území SR, ako aj vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, ktorej obvyklý pobyt je rovnako na území Slovenskej republiky, pričom je potrebné aplikovať právny poriadok SR.
16. Súd rozhodol na pojednávaní s poukazom na ust. § 180 C.s.p. v neprítomnosti manžela, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, na pojednávame sa však nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, pričom žiadal, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
17. Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľky, rodičovskou dohodou zo dňa 17.03.2022, a vykonal dokazovanie výsluchom matky a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: sobášny list, rodný list maloletého dieťaťa, lustrácia v registri obyvateľov účastníkov konania a lustrácia v Sociálnej poisťovni na otca a matku, potvrdenie o poberaní prídavkov na dieťa za rok 2021 a za rok 2022, potvrdenie o príjme navrhovateľky (matky) zo dňa 20.05.2022, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 27.08.2021, výpis o pohyboch na účte manžela (otca) z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.
18. Matka (navrhovateľka) pri výsluchu uviedla, že príčina rozvratu manželstva spočívala v tom, že stratila v manželovi dôveru, keďže jej klamal o svojej finančnej situácii. Medzi manželmi došlo k odcudzeniu, nakoľko manžel pracuje v zahraničí a to na riečnej výletnej lodi. Navrhovateľka ďalej vypovedala, že býva s dcérou ako aj s jej ďalším dieťaťom - 17 ročnou dcérou v byte, ktorý vlastnia spolu s manželom a platia zaň hypotéku. Dcéra je v prvom ročníku ZŠ, je zdravá, navrhovateľka má s ňou bežné náklady, avšak trochu zvýšené kvôli strave. Otec je s dcérou v kontakte cez videohovory a keď kotvil v O., zobral si ju na niekoľko dní. Navrhovateľkin čistý mesačný príjem je okolo 700 Eur, poberá
prídavky na dve deti. Od mája do augusta 2021 bola nezamestnaná. Príjem manžela je okolo 3000 Eur mesačne v čistom, počas pandémie bol jeho príjem nižší.
19. Kolízny opatrovník navrhol schváliť rodičovskú dohodu, ktorá je v záujme maloletej.
20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o rodine“), manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
22. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
23. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
24. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
25. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
26. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
27. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaním miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
28. Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií: funkcie biologickej, spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú, funkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností a možností.
29. Uzavretie manželstva je v zmysle ust. § 1 ods. 1 Zákona o rodine prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny, vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jeho harmonického fungovania. Uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov spôsobí, že dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominulo, je pravdepodobná prítomnosť kvalifikovaného rozvratu manželstva s nemožnosťou obnovenia manželského spolužitia.
30. Čo sa týka rozvodu manželstva, súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX . a počas ich manželstva sa im narodilo jedno dieťa. Manželia fakticky spolu nežijú, manžel prevažnú časť roka trávi v práci v zahraničí. Domácnosť navrhovateľky navštevuje len občas. Manželia netrávia spolu čas, intímne sa nestýkajú, neuspokojujú svoje emocionálne potreby, nie sú si vzájomne oporou, spoločne nehospodária ani nezabezpečujú spoločne starostlivosť o domácnosť a maloleté dieťa a ich manželský zväzok je už len formálnym zväzkom, v ktorom sa nenapĺňajú práva a povinnosti v zmysle ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine.
31. Súd prihliadal na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi, pričom ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil odcudzenie manželov v každej rovine manželského zväzku spôsobené pracovným vyťažením manžela, rozdielnymi povahami manželov a ich rozdielnymi názormi na život a stratou dôvery.
32. Z uvedeného vyplýva, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, pričom uvedený stav je dlhodobý a v neposlednom rade úplne absentuje vôľa zo strany navrhovateľky (ktorú výslovne vyjadrila) ako aj zo strany jej manžela (ktorú možno vyvodiť z jeho správania v konaní) k obnoveniu manželského spolužitia. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a to tak, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a zároveň nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd má v prípade rozvodu manželstva prihliadať aj na záujem maloletých detí. V uvedenom prípade rodičia už dlhodobejšie nežijú v spoločnej domácnosti a nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloleté dieťa, a preto rozvod manželstva potvrdí len faktický stav. Súd preto hodnotí, že aj keď úplná rodina vytvára vždy najlepší základy pre zdravý fyzický a duševný vývin maloletého dieťaťa, nemožno tento účel dosiahnuť za tohto dlhodobo pretrvávajúceho stavu, keď obaja rodičia už nedokážu vytvárať pre maloletú zdravé rodinné prostredie. Súd preto dospel k jednoznačnému záveru, že sú splnené podmienky § 23 ods. 1 Zákona o rodine a v časti rozvodu manželstva vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol.
33. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
34. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
35. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
36. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
37. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
38. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
39. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
40. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
41. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
42. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
43. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
44. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
45. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je záujem maloletého dieťaťa vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).
46. Keďže rodičia dospeli počas konania k rodičovskej dohode, súd skúmal či schválenie predmetnej rodičovskej dohody je v záujme maloletého dieťaťa. Súd sa pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností spravuje vždy tými istými zásadami, ktorými by sa spravoval pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu autoritatívnym rozhodnutím, najmä však záujmom maloletého dieťaťa. Súd má vždy viesť rodičov k uzavretiu rodičovskej dohody, pričom ideálnym stavom je, ak sa rodičia vedia na úprave rodičovských práv a povinností dohodnúť. Rodičovská dohoda je najlepším nástrojom na usporiadanie a stabilizovanie rodinných pomerov vo vzťahu k maloletému dieťaťu, čo je vždy nepochybne v záujme maloletého dieťaťa.
47. Z vykonaného dokazovania súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že schválenie uzatvorenej rodičovskej dohody by nebolo v záujme maloletého dieťaťa a bránili by súdu v jej schválení. Zverenie maloletej, ktorá sa nachádza vo faktickej starostlivosti matky, ako aj výšku výživného 300 Eur, na ktorej sa rodičia dohodli, ako aj ponechanie styku bez úpravy, teda jeho ponechanie na dohodu rodičov, považuje súd za súladné s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Jej schválenie odporučil aj kolízny opatrovník maloletej.
48. Súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody prihliadal na odôvodnené potreby maloletej s ohľadom na jej vek a zdravotný stav, výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú, ktorá je postavená na roveň finančnému plneniu ako aj na zistené majetkové pomery a životnú úroveň oboch rodičov a ich zárobkové možnosti a schopnosti. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je tiež vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi tie základné patrí najmä bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.
49. Matka je zamestnaná ako vychovávateľka v základne škole a podľa doloženého potvrdenia o príjme dosahuje priemerný mesačným príjem vo výške 691,41 Eur v čistom. Ďalej poberá prídavky na dve deti vo výške 51,76 Eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k 17 ročnej dcére. Podľa doloženého výpisu z účtu otca mu boli v období 01/2022 až 06/2022 na účet poukázané platby spolu vo výške 16 233,69 Eur, posledná súdu doložená platba pripísaná na účet dňa 03.06.2022 bola vo výške 2982,33 Eur. Otec
pracuje v zahraničí, iné deti nemá. Matka má s maloletou bežné náklady zodpovedajúce jej potrebám a veku, navštevuje 1. ročník ZŠ.
50. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že dohodu rodičov je možné schváliť, táto neodporuje zákonným požiadavkám a je súladná so záujmom maloletej. Rodičia by sa mali vždy prioritne na rodičovských právach a povinnostiach k dieťaťu dohodnúť, keďže sú to práve rodičia, ktorí nesú plnú zodpovednosť za zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého dieťaťa. Súd by mal do rodinných vzťahov autoritatívne zasiahnuť naozaj až vtedy, keď je to nevyhnutné. V tomto prípade, keďže rodičia sa na všetkom riadne dohodli a svoju rodičovskú dohodu predložili súdu na schválenie, súd túto ich dohodu plne rešpektoval a schválil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
51. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
52. Podľa § 155 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.
53. Podľa § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku, trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
54. Podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2 (konanie pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy), má právo na tlmočníka.
55. Ustanovenia § 155 Civilného sporového poriadku predstavujú jednu z hlavných právnych garancií súdnej ochrany subjektívnych práv a záujmov. Je v nich premietnutý ústavný princíp právnej rovnosti subjektov práva do občiansko-procesných vzťahov (čl. 12 ods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Prejavom právnej rovnosti účastníkov konania je aj ich právo konať pred súdom v materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú, vyjadrené v ustanovení § 155 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku.
56. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
57. Na základe vyššie uvedeného ustanovenia § 57 Civilného mimosporového poriadku má súd vždy povinnosť rozhodovať o trovách štátu. Vzhľadom na to, že otec neovláda slovenský jazyk, trovy spojené s tým, že otcovi boli prekladané listiny do materinského jazyka, znáša štát (§ 155 ods. 2 C.s.p.). Keďže v uvedenom prípade súd nemôže preniesť ťarchu trov štátu na účastníkov konania, rozhodol súd tak, že štát nemá voči účastníkom konania nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti schválenej rodičovskej dohody nemôžu rodičia podať odvolanie, a to s poukazom na ust. § 122 Civilného mimosporového poriadku.
Inak možno voči rozsudku podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).