Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_41C-162-2016.pdf
PDF · 135.56 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/162/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu: Mgr. C. zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2008 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bezpoplatkov.
Žalobca m á nárok na náhradu trov prvostupňového konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 15.04.2016 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2008 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX z 18.12.2008, ktorý je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský úver podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. a ďalej aplikovať naň ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako i smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval, že v súlade so závermi rozsudku Súdneho dvora EU vo veci Oceano Gupo Editorial SA súd z úradnej moci musí preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu, poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vychádzajúc z obsahu predmetnej zmluvy konštatoval, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 381 207 1203 z 16.12.2008 túto náležitosť neobsahuje. Uviedol, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia totiž v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Poukázal, že predmetnej zmluve toto rozlíšenie absentuje, zmluva obsahuje len výšku mesačnej splátky bez špecifikácie. Zmluvu o úvere č. 381 207 1203 zo dňa 16.12.2008 považoval podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov. Pri naliehavom právnom záujme poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009 podľa ktorého: „za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom
na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 224/2008). Pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm. c) O.s.p., umožňujúcich riešenie práva, resp., právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty; ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka)“. Na základe vyššie uvedených skutočností s tým, že pri rozhodovaní v konkrétnom prípade uplatneného práva na poskytnutie ochrany spotrebiteľovi je potrebné mať vždy na zreteli základné interpretačné pravidlo, a to ochrana slabšej strany, navrhol aby súd určil že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2008 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 09.05.2016, okresnému súdu doručenom dňa 11.05.2016, uviedol, že samotná úverová zmluva obsahuje v dolnej polovici úpravu v znení. „Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., uvedené na rube tejto strany a na samostatnom liste. Dolupodpísaný klient svojim podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s Úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., že sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočné určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.“ Na to ďalej nadväzuje úprava v samotných úverových zmluvných podmienkach podľa znenia Hlavy 5 § 1 úverových zmluvných podmienok: „Klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu a príp. úhrada za poistenie, ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy a takýchto úverových podmienok povinný platiť, ak z údajov na lícnej strane nevyplýva inak. Uviedol, že žalobcovi ako klientovi bol zasielaný s úverovou zmluvou aj splátkový kalendár. Pokiaľ žalobca z nejakého dôvodu splátkovým kalendárom nedisponoval a mal nejaké dotazy ohľadne výšky splátok, mohol sa obrátiť na žalovaného so žiadosťou o opätovné zaslanie požadovaných informácií a nie je riešiť predmetný spor žalobou. Okrem toho žalobcovi boli každý mesiac zasielané aj výpisy z účtu, z ktorých mal prehľad o splátkach. K smernici Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 uviedol, že smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená len pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Uvedená smernica má preto na rozdiel od nariadenia nepriamy účinok. Mal za to, že súd nemôže prihliadnuť na smernicu ako prameň práva v plnom rozsahu, ale je potrebné na riešenie sporu aplikovať konkrétny právny predpis vnútroštátneho práva. Do pozornosti dal aj skutočnosť, že úverové zmluvy sú ako tzv. absolútny obchod upravené v Obchodnom zákonníku, v zmysle ktorého sa týmto zákonom spravujú záväzkové vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere bez ohľadu na povahu účastníkov. Právna úprava úverových zmlúv v Obchodnom zákonníku má výrazne miernejší režim a nároky na nevyhnutné náležitosti úverových zmlúv ako zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto sa klienti snažia vystupovať vždy v pozícii spotrebiteľa, aby mohli voči žalovanému uplatňovať prísnejší režim. Uviedol, že už v Hlave 1 § 1 úverových zmluvných podmienok sa uvádza: „Tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy o poskytnutí úveru uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a fyzickou osobou, ktorej znenie je uvedené na predmetnej strane tejto listiny. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.11.2012 sp. zn. 9Co/224/2011. V zmysle uvedeného mal za preukázané, že zmluva o hotovostnom úvere spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, bola uzatvorená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Konštatoval, že žalobca v žalobe nenamieta platnosť úverovej zmluvy, nespochybňuje svoju povinnosť splácať mesačné splátky ani ich výšku. Naopak venuje sa len spochybňovaniu rozkladu splátok, ktoré mu boli zasielané na ním uvedenú adresu spolu s úverovou zmluvou. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, uviedol, že rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009 sa týka určenia neplatnosti úverovej zmluvy a nie jej vyhlásenia za
bezúročnú a bezpoplatkov, pričom žalovaný bol názoru, že tieto dva termíny nemožno stotožňovať. Mal za to, že nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite. V danom prípade sa žalobca k naliehavému právnemu záujmu o určenie zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov vôbec nevyjadril. Dal do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 112/2004, podľa ktorého určovania žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak je požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Konštatoval, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým a naopak, nebude daný spravidla v prípadoch, kedy možno žalovať priamo na splnenie povinnosti. Pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu je preto nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol spôsobilý ovplyvniť právne postavenie žalobcu, a teda mal za následok zmenu jeho práv a povinností alebo postavenie v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva žalobcu na plnenie. Pokiaľ súdne rozhodnutie žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie žalobcu, nemožno konštatovať danosť naliehavého právneho záujmu. Ani v prípade, ak navrhované rozhodnutie je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu, nemusí zákonite byť vždy daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Z uvedených dôvodov nepovažoval žalobu za dôvodnú, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremenom a žiadal, aby súd zamietol, žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 01.08.2016 uviedol, že podľa rozsudku NS SR citovaného v žalobe naliehavý právny záujem má spotrebiteľ vždy, keď potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty. Z uvedeného vyplýva, že ako spotrebiteľ má pri určovacej žalobe preukázaný naliehavý právny záujem vždy, keď sa má poskytnutý úver určiť za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EU vo veci Oceano Gupo Editorial SA z ktorého vyplýva, že súd z úradnej moci musí preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. Mal za to, že už len zo samotného uvedeného rozsudku Súdneho dvora EU vyplýva pre spotrebiteľa naliehavý právny záujem na prejednanie veci a povinnosť súdu z úradnej moci preskúmať opodstatnenosť nároku spotrebiteľa. Predmetnú úverovú zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov, keď táto neobsahuje zákonné náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. Bol názoru, že zmluva musí obsahovať vždy splátkový kalendár, a to už pri uzatvorení zmluvy a nie neskoršie na výzvu spotrebiteľa. Poukázal, že presne o takých istých nárokoch spotrebiteľa, čo sa týka jasnej špecifikácie splátok úveru na istinu, úroky, sankčné úroky a poplatky prebieha prejudiciálne konania, ktoré podal Okresný súd Dunajská streda 02.02.2015 v právnej veci žalobu: Home Credit Slovakia, a.s. proti žalovanej Kláre Bíróovej. Mal za to, že to len potvrdzuje jednak, že tu je naliehavý právny záujem a na druhej strane preukazuje, že v tomto spore sa nejedná o nejakom výmysle, ale ide tu o vyriešenie zásadnej otázky pri ochrane spotrebiteľa. Žiadal súd, aby postupoval v súlade s § 194 ods. 1 CSP. Mal za to, že vyššie uvedená otázka má zásadný význam pre rozhodnutie súdu, z toho dôvodu žiadal, aby súd konanie v súlade s § 164 CSP prerušil až do rozhodnutia v uvedenej prejudiciálnej otázky.
4. Žalovaný podaním zo dňa 05.08.2016 poukázal na položenú prejudiciálnu otázku pod č. C-42/2015 vo veci Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíroová na Súdny dvor EÚ. Žiadal prerušiť konania v súlade s § 162 CSP do právoplatného skončenia konania ohľadne položených prejudiciálnych otázok.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň 08.08.2016. Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní a verejne vyhlásil rozsudok dňa 08.08.2016, v neprítomnosti žalovaného. Žalobca v zásade po celý čas konania, aj pred súdom, zotrval na svojej argumentácii v spore, ako ich uviedol v žalobe a v replike.
5. Okresný súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 41C/162/2016- 82 zo dňa 08.08.2016 tak, že návrh na prerušenie konania zamietol, žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. Dospel k záveru, že v danej veci nie je daný naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Konštatoval, že naliehavý právny záujem žalobcu na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru bolo potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. V
prejednávanej veci žalobca v súvislosti s preukazovaním naliehavého právneho záujmu argumentoval tým, že potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému. Vychádzal z predložených listinných dokladov, podľa ktorých žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 2 655,51 eur, ktorá suma predstavovala čistú istinu, t.j. skutočne poskytnutú istinu, bez úrokov a bez poplatkov. Celkové náklady spotrebiteľa boli podľa predmetnej zmluvy o úvere vo výške 2 890,39 eur. Žalobca ku dňu 31.08.2015 zaplatil žalovanému celkovo sumu 5 653,62 eur. Mal tak za zrejmé, že žalobca žalovanému ku dňu rozhodovania súdu čistú istinu 2 655,51 eur zaplatil. Rovnako mal za zrejmé, že ku dňu rozhodovania súdu žalobca zaplatil aj celkové náklady spotrebiteľa vo výške 2 890,39 eur. Na základe uvedeného mal okresný súd za to, že prípadné určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v danej veci povedie k požiadavke žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia s nutnosťou hľadania konečnej odpovede na otázku, či sa žalovaný vôbec na úkor žalobcu obohatil, a ak áno, v akom rozsahu. Konštatoval, že vyriešenie prípadného sporu o tom, či žalobca plnil žalovanému nad rámec zákonného nároku, môže slúžiť len konanie o žalobe na plnenie, v rámci ktorého bude nutné ako predbežnú otázku vyriešiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti súd považoval za potrebné uviesť, že v prípade spotrebiteľských zmlúv súd musí ex offo skúmať, či zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú všetky náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (v danom prípade zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), pričom následkom absencie niektorých zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. Práve možnosť vyriešenia otázky bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v konaní o žalobe na plnenie, ako otázky predbežnej, tak viedlo za daného stavu, s prihliadnutím na okolnosti danej veci, keď žalobca žalovanému v čase rozhodnutia okresného súdu preukázateľne zaplatil celkovo 5 653,62 eur, k záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v danej veci. Mal za to, že v danom prípade by určovacia žaloba neplnila ani svoj účel preventívnej ochrany práv. K tomuto záveru okresný súd dospel napriek argumentácii žalobcu, že má na danom určení naliehavý právny záujem, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. Považoval za potrebné zdôrazniť, že žalobca nepreukázal, aký by malo mať za daného stavu (pri celkovo zaplatenej sume 5 653,62 eur) význam len samostatné určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v danej veci popri nutnosti vyriešenia rovnakej otázky v spore o plnenie. Okresný súd mal za to, že len samotné určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v danej veci by za daného stavu neodstránilo stav právnej neistoty medzi stranami sporu. Nemohlo by zabrániť z tejto zmluvy následnému domáhaniu sa poskytnutého plnenia (ak bolo poskytnuté žalobcom nad rámec zákona) titulom bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcu. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 8Cdo 251/2015 zo dňa 16.03.2016. V závere okresný súd doplnil, že si je vedomý postoja k naliehavému právnemu záujmu daného v uznesení NS SR sp. zn. 1 MCdo 1/2009 z 31.07.2009, a to ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany a s tým spojenou potrebou spotrebiteľa na vyriešenie otázky skutočného dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, avšak konštatuje, že v danej veci žaloba na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v tomto ponímaní vzhľadom na vyššie uvedené právne závery nemôže obstáť. Konštatoval, že za daného stavu, keď v čase rozhodovania súdu žalobca zaplatil žalovanému celkovo sumu 5 653,62 eur, je daná možnosť žalovať priamo splnenie povinnosti. 6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca dňa 16.09.2016, v zákonom stanovenej lehote, odvolanie (č.l. 94 a nasl. spisu).
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudok okresného súdu č.k. 41C/162/2016- 82 zo dňa 08.08.2016 vo výrokoch ktorými žalobu zamietol a rozhodol o trovách provstupňového konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ostatnej časti, v ktorej návrh na prerušenie konania okresný súd zamietol ponechal rozsudok prvoinštančného súdu nedotknutý. Odvolací súd dospel k záveru, že postup prvoinštančného súdu pri posudzovaní žalobcom vymedzeného predmetu sporu bol príliš formalistický. Uviedol, že i keď je pravdou, že v prípade možnosti žalovať priamo na splnenie povinnosti treba vždy považovať určovaciu žalobu za neprípustnú, určovacia žaloba má význam iba v tom prípade, k určením, či tu právny vzťah, právo je alebo nie je, a vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa žalobe na plnenie. Mal za to, že naliehavosť právneho záujmu treba v každej veci posudzovať osobitne. Mal za to, že v danej veci je naliehavosť právneho záujmu na podaní určovacej žaloby potrebné posudzovať v závislosti od charakteru sporu ako sporu spotrebiteľského tak, aby bola zvýšená ochrana slabšej strany sporu, teda spotrebiteľa. I keď súhlasil s konštatáciou prvoinštančného súdu o tom, že rozhodnutie súdu o určení, že daný úverový vzťah medzi stranami sporu je vzťahom bezúročným a bezpoplatkovým nevyrieši automaticky i nárok žalobcu na vrátenie
ním poskytnutého plnenia, ktorým žalovaného bezdôvodne obohatil, a teda nevyrieši spornosť všetkých vzťahov medzi stranami sporu, mal za to, že nemožno zamietnuť poskytnutie ochrany súdom žalobcovi len z tohto dôvodu. Konštatoval, že pri posudzovaní otázky naliehavého právneho záujmu je totiž potrebné vyhodnotiť i ekonomickú stránku sporu, a teda to, koľko žalobca ako strana sporu, ktorá sa domáha poskytnutia ochrany súdom v súvislosti s vedením sporu, vynaloží, aké budú jeho náklady. I z hľadiska výšky súdneho poplatku spoplatňujúceho určovaciu žalobu mal za možné vyvodiť, že tieto náklady sú nižšie ako náklady súvisiace s konaním o vydanie bezdôvodného obohatenia. Javilo a mu preto logickým, že žalobca ako spotrebiteľ považoval za potrebné vyriešiť súdom predbežnú otázku, teda otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverového vzťahu založeného úverovou zmluvou zo dňa 16.12.2008 medzi stranami sporu prostredníctvom rozhodnutia súdu. Uviedol, že na podklade takéhoto rozhodnutia môže s istotou žalovať o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške, ktorú z predmetného úverového vzťahu žalovaného obohatil. Na podklade uvedeného, zohľadniac všetky aspekty tohto konania, ako i jeho hospodárnosť a ekonomický dopad v prípade neúspechu na žalobcu uzavrel, že v predmetnej veci je daný naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe. Konštatoval, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom súd vytvorí právny podklad k tomu, aby žalobca mohol úspešne žalovaného žalovať o vydanie bezdôvodného obohatenia, samozrejme za predpokladu, že tak urobí včas, v rámci plynutia premlčacej lehoty. Uviedol, že skúmanie tejto otázky však nespadá do predmetu konania vymedzeného žalobcom v predmetnom spore.
8. Následne okresný súd v danej veci nariadil pojednávanie na deň 09.06.2017, na ktoré sa dostavil len žalobca, ktorý zotrval na svojej doterajšej argumentácii v spore. Žalovaný riadne a včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, pričom v súvislosti s názorom krajského súdu prezentovaného v zrušujúcom uznesení poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Z.z. na základe ktorého sú spotrebiteľské spory oslobodené od platenia súdnych poplatkov spotrebiteľmi - žalobcami a tieto súdne poplatky uhrádza výlučne žalovaný ako dodávateľ. Poukázal, že v danom spore je žalovaný zastúpený len povereným zamestnancom, nie advokátom, preto si trovy právneho zastúpenia neuplatňoval, ani nevyčísloval. Mal za to, že ani s prihliadnutím na ekonomické hľadisko sporu nie je vhodné a ani efektívne priznať naliehavý právny záujem tam, kde nie je reálne preukázaný žalobcom.
Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
9. Okresný súd v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu, ktorý uzavrel, že v predmetnej veci je daný naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe, konštatuje, že v danej veci je naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej úverovej zmluvy daný.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu, a to úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2008 (č.l.11 spisu), výpismi z účtu (č.l. 29-34 spisu), splátkovým kalendárom (č.l. 35-37 spisu).
11. Z obsahu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2008 vyplýva, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi poskytnúť úver 2 655,51 eur, s ročnou úrokovou sadzbou 24,01 %, RPMN 30,09 %, priemernou hodnotou RPMN 17,05 %, celkovými nákladmi spotrebiteľa 2 890,39 eur a lehotou splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru. Predmetný úver bol žalobcovi poskytnutý bankovým prevodom. Žalobca sa zaviazal úver splatiť v 84 mesačných splátkach po 71,03 eur.
12. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy t.j. ku dňu 16.12.2008.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (§ 43 Občianskeho zákonníka) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e)celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f)v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g)konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h)ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20080801.html> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20080801.html>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20080801.html> a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20080801.html>, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20080801.html>.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a)poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
13. Okresný súd predmetnú úverovú zmluvu č. 3812071203 zo dňa 16.12.2008 právne posúdil ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Aj keď súd posúdil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako zmluvu o úvere, teda absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, zároveň predmetnú zmluvu vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi stranami sporu túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností obchodné podmienky, či cenník, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Súd danú vec posúdil, a predmetnú zmluvu vyhodnotil súčasne aj v súlade so špeciálnou úpravou spotrebiteľského úveru obsiahnutou v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj s ohľadom na ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Súd dodáva, že aj ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali inak použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok NS SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014).
14. V danom prípade je tak nepochybné, že úverová zmluva je spotrebiteľskou v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.. V prípade spotrebiteľských zmlúv súd musí ex offo skúmať, či zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú všetky náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (v danom prípade zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), pričom následkom absencie niektorých zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. Bolo tak potrebné v danej veci posúdiť, či predmetná zmluva má v zmysle § 4 ods. 2 citovaného zákona všetky povinné náležitosti, keď pri absencii náležitostí podľa citovaného zákonného ustanovenia sa poskytnutý úver považuje v súlade s § 4 ods. 3 citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov.
15. Preskúmaním obsahu predmetnej zmluvy súd vzhliadol absenciu obligatórnej náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj absenciu obligatórnej náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona, a teda poskytnutý úver je v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona považovaný za bezúročný a bez poplatkov.
16. Súd považuje za potrebné uviesť, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana, zodpovedá taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Z obsahu predmetnej zmluvy ako aj z uvedeného oznámenia, pri tejto náležitosti, t.j. výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, takáto presnosť splnená nie je. Súd konštatuje, že uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci dlžník spláca úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť zaplatené splátky započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/142/2016 zo dňa 22.06.2016, sp. zn. 6Co/107/2016 zo dňa 27.04.2016, či sp. zn. 6Co/170/2015 zo dňa 17.06.2015 a tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo/19/2012 zo dňa 12.03.2013.
17. Pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia, aj vo vzťahu k tejto obligatórnej náležitosti, okresný súd upriamuje pozornosť na právny záver Krajského súdu v Žiline obsiahnutý v rozsudkoch sp. zn. 6Co/30/2017 zo dňa 26.04.2017 a sp. zn. 7Co/61/2017 zo dňa 26.04.2017, a to k rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 9.11.2016. Krajský súd v Žiline konštatoval, že vzhľadom na explicitné znenie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v časti povinnosti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku C 42-15 vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova by "zlomil" vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem. S týmto právnym názorom sa okresný súd plne stotožňuje. V nadväznosti na uvedené okresný súd konštatuje, že nemožno uvažovať ani o nepriamom účinku smernice. V prípade keby bol nepriamy účinok priznaný, aj v tomto prípade by išlo o výklad contra legem, nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch definuje predmetné obligatórne náležitosti inak ako dotknutá smernica.
18. Ustanovenie zmluvy, ktoré stanovovalo konečnú splatnosť úveru 84 mesiacov po poskytnutí úveru a konečná splatnosť sa nedá s určitosťou, bez pochýb, ustáliť ani z údaju o počte splátok 84, nemožno podľa názoru súdu považovať za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Okresný súd dodáva, že počet splátok nemožno stotožňovať s konečnou splatnosťou úveru a preto pri obligatórnej náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona iný výklad, ako že konečná splatnosť musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým konkrétnym dňom, mesiacom a rokom. Takýto údaj však stranami sporu uzavretá zmluva neobsahovala.
19. Aktom, ktorým by boli dojednané náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nie sú podľa názoru súdu ani obchodné (úverové) podmienky. Preto tvrdenie žalovaného ohľadne obsahu
podstatných náležitostí zmluvy v previazaných komponentoch, považoval súd za právne bezvýznamné. Obchodné podmienky majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru; nesmú však slúžiť k tomu, aby v nich boli obsiahnuté dojednania predstavujúce podstatné náležitosti alebo dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné. Rovnako má okresný súd za to, že pre konštatovanie splnenia obligatórnej náležitosti nepostačuje ani existencia splátkového kalendára. V konaní naviac nie je preukázané, že tento bol žalobcovi doručený spolu so zmluvou, resp. v čase pri podpise predmetnej zmluvy. Sám žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca z nejakého dôvodu splátkovým kalendárom nedisponoval a mal nejaké dotazy ohľadne výšky splátok, mohol sa obrátiť na žalovaného, a teda pripustil možnosť, že žalobca splátkový kalendár nemal v rozhodnom čase vo svojej dispozícii. Okresný súd dodáva, že uvedenú absenciu obligatórnej náležitosti v predmetnej zmluve „nezhojí“ ani jej prípadné obsiahnutie v mesačných výpisoch z účtu. 20. Vzhľadom na uvedené, z dôvodu absencie náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) a i) citovaného zákona sa v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona poskytnutý úver na základe predmetnej zmluvy, resp. predmetná zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
21. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol okresný súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania (prvostupňového a odvolacieho). Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.