Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-302-2016.pdf
PDF · 92.75 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/302/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci žalobcu: Ľ. Q. Q. Y..N..K.., Z.: XXXXXXXX, I.. X. D. XXXX/X, XXX XX W., proti žalovanému: H.. J.N. R., Y. P., P. Ú. W., Š. XXXX/X, XXX XX W., v konaní o zaplatenie 3.617,40 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 3.617,40 Eur s 5,00 % ročným úrokom z omeškania od 22.11.2014 až do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť 3.617,40 Eur, úroky z omeškania z tejto sumy od 22.11.2014, ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že sumu 3.617,40 Eur neoprávnene uhradil žalovanému ako trovy exekúcie vzniknuté exekútorovi v exekučnom konaní vedenom proti nemu. Podľa žalobcu, žalovanému ako exekútorovi vznikol nárok iba na trovy exekúcie, ktorých výška je určená osobitným predpisom podľa ustanovenia o náhrade trov v prípade zastavenia exekúcie. Žalobca uviedol, že exekúcia bola zastavená, a napriek tomu na základe požiadavky žalovaného uhradil trovy exekúcie pre žalovaného exekútora vo výške, ktorá nezodpovedala výpočtu zodpovedajúcemu zastaveniu exekúcie ale výpočtu zodpovedajúcemu vymoženiu pohľadávky oprávneného podľa exekučného titulu.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že k zastaveniu exekúcie došlo na návrh oprávneného, pričom podľa žalovaného oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie až potom čo potvrdil, že žalobca ako povinný celý dlh uvedený v exekučnom titule ako aj všetky trovy exekúcie uhradil.
3. Súd zistil, že dňa 10.07.2014 podala spoločnosť IGS Group s.r.o., IČO: 36681792, M. R. Štefánika 2393/29, 075 01 Trebišov na exekútorskom úrade žalovaného proti žalobcovi ako povinnému návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 34.818,- Eur, úrokov z omeškania z tejto sumy ako aj trov exekúcie, pričom v návrhu bol označený a k návrhu aj pripojený exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica vyhotovená notárkou H.. T. Y., Q. Ú. W. M. XX.XX.XXXX R. Č. Q. XXX/XXXX, Q. XXXXX/XXXX, Q. XXXXX/XXXX. O uvedenom návrhu na vykonanie exekúcie sa viedlo konanie u žalovaného pod spisovou značkou EX 1000/2014. Na základe žiadosti žalovaného z 10.07.2014 Okresný súd Trebišov vydal pre žalovaného dňa 10.07.2014 poverenie na vykonanie exekúcie pod číslom 58110114354 a to v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 2Er 928/2014.
4. Dňa 28.08.2014 žalovaný doručil súdu podnet na zastavenie exekučného konania. V podnete uviedol, že listom z 29.07.2014 oprávnený svoj návrh na začatie exekúcie voči žalobcovi zobral späť. Zároveň v tomto podnete uviedol, že trovy exekúcie on a ani oprávnený nežiadajú. K uvedenému podnetu pripojil žalovaný záznam z 29.07.2014 v ktorom sa uvádza iba to, že oprávnený uviedol do zápisnice osobne na
exekútorskom úrade dňa 29.07.2014, že berie exekučný návrh späť v celom rozsahu a žiada exekučné konanie zastaviť. K vyššie uvedenému podnetu okrem záznamu z 29.07.2014 žalovaný nepripojil žiadnu inú listinu, teda ani spomínaný list oprávneného z 29.07.2014, ani odôvodnenie svojho oznámenia o tom, že oprávnený ani on ako exekútor trovy exekúcie nežiadajú. Po doručení vyššie uvedených písomností vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Trebišov vydala uznesenie zo dňa 17.10.2014 sp. zn. 2Er 928/2014-20, v ktorom rozhodla v bode I., že exekúciu vedenú žalovanou pod číslom Ex 1000/2014 zastavuje a v bode II., že nepriznáva súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Uznesenie odôvodnila iba tým, že oprávnený zobral návrh na vykonanie exekúcie späť, žiadal exekučné konanie zastaviť, a podľa § 57 ods. 1 písm c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastavil. Výrok o trovách odôvodnila tým, že podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, síce ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie, avšak vzhľadom k tomu, že súdny exekútor si vo svojom podaní z 20.08.2014 uviedol, že si neuplatňuje náhradu trov exekúcie, súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že sa súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznávajú. Toto uznesenie bolo doručené žalobcovi, žalovanému aj oprávnenému aj s poučením o možnosti podať odvolanie, keďže žiadny z účastníkov exekučného konania a ani exekútor odvolanie proti tomuto uzneseniu nepodali, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2014.
5. Listom z 21.10.2015, doručeného súdu 02.11.2015 oznámil žalovaný, že vracia poverenie na vykonanie exekúcie podľa § 60 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. a k tomuto listu pripojil ako prílohu aj vyššie citované poverenie na vykonanie exekúcie.
6. Medzi stranami nie je sporné, že žalobca dňa 29.07.2014 vyplatil v hotovosti žalovanému sumu 3.617,40 Eur. Rovnako nie je medzi stranami sporné, že v čase tejto výplaty obidve strany konali v presvedčení, že žalobca má povinnosť túto sumu uhradiť žalovanému ako odmenu exekútora a náhradu hotových výdavkov exekútora v uvedenom exekučnom konaní, a že žalovaný má nárok na túto sumu z toho istého dôvodu od žalobcu, ako povinného.
7. Podľa tvrdenia žalobcu jeho pôvodné presvedčenie o oprávnenosti nároku žalovaného na úhradu odmenu a hotových výdavkov v sume 3.617,40 Eur sa ukázalo ako mylné potom, čo mu bolo doručené uznesenie súdu zo 17.10.2014 o tom, že žalovanému sa nepriznávajú trovy exekúcie.
8. Medzi stranami nie je sporné a priznáva to aj žalovaný, že po vydaní poverenia začal vykonávať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného vyplývajúcej z exekučného titulu, avšak k vymoženiu tejto pohľadávky nedošlo žiadnym zo spôsobov núteného vymáhania vyplývajúcich z exekučného poriadku. Aj napriek tomu žalovaný argumentuje vznik svojho nároku na odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške, ktorú mu uhradil žalobca tým, že žalobca mal dobrovoľne pre oprávneného uhradiť dlh v takej výške ako pre neho vyplývala povinnosť z exekučného titulu, a v takom prípade nárok exekútora vychádza z ustanovenia § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch. Skutočnosť, že súd rozhodol o späťvzatí návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného zastavením exekúcie potom, čo povinný, teda žalobca mal svoju povinnosť dobrovoľne nesplniť už nemalo žiadne právne účinky vo vzťahu k nároku žalovaného na výšku odmeny, pretože malo dôjsť k vymoženiu nároku spôsobom dobrovoľného splniť dlh vyplývajúceho z exekučného titulu. Rovnako žalovaný kvalifikuje aj právne účinky rozhodnutia súdu o nepriznaní trov exekúcie žalovanému. Argumentácia žalovaného spočíva v tom, že rozhodnutie súdu o nepriznaní trov exekúcie len kopírovalo stav, ktorý existoval už ku dňu rozhodnutia súdu, kedy už žalobca ako povinný trovy exekúcie uhradil a nárok žalovaného ako exekútora bol uspokojený.
9. Podľa § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. účinného do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
10. Podľa § 200 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 200 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. účinného do 31.03.2017, trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
13. Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
14. Podľa § 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., touto vyhláškou sa ustanovuje výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob ich určenia, ako aj výška primeraného preddavku na odmenu súdneho exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov za činnosť podľa osobitného zákona 1) (ďalej len "zákon").
15. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
16. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
17. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
18. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., ) paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
20. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre žalobcu sumu 3.617,40 Eur, pretože túto sumu žalovaný prijal od žalobcu bez právneho dôvodu, čím mu vzniklo bezdôvodné obohatenie a zároveň mu vznikla povinnosť toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať.
24. Tvrdenie žalovaného, že mu vznikol nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov v exekučnom konaní vedenom proti žalobcovi ako povinnému z dôvodu vymoženia pohľadávky, ktorá bola predmetom exekučného titulu, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani vo vyššie citovaných právnych predpisoch.
25. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že na základe právoplatného rozhodnutia súdu došlo k zastaveniu exekúcie. Súd nie je oprávnený v tomto konaní preskúmavať zákonnosť uznesenia súdu o zastavení exekúcie, pretože toto rozhodnutie je právoplatné s právnymi účinkami viazanosti pre žalobcu aj pre žalovaného. Zároveň je právoplatný výrok citovaného uznesenia súdu, ktorým súd zastavil exekúciu aj ohľadne nepriznania trov exekúcie pre žalovaného ako exekútora. Vyhláška č. 288/1995 obsahuje vyššie citované špeciálne ustanovenia o odmene exekútora v prípade zastavenia exekúcie. Osobitný režim upravujúci odmenu a hotové náklady exekútora pri zastavení exekúcie nemožno zamieňať s ustanovením § 4 citovanej vyhlášky, ktorý sa použije v prípade vymoženia nárokov oprávneného exekútorom niektorým spôsobom exekúcie.
26. Exekútorovi vzniká nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov len z právneho dôvodu upraveného exekučným poriadkom a vyhláškou č. 288 /1995 Z.z.. Žiadne ustanovenie citovaných predpisov ako dôvod vzniku nároku na odmenu a náhradu hotových výdavkov v prípade zastavenia exekúcie nepozná výnimku z ustanovenia § 14 a § 15 vyhlášky č. 255/1995 Z. z., preto tvrdenie žalovaného o existencii právneho dôvodu na úhradu odmeny a náhradu hotových výdavkov za vykonanie exekúcie spôsobom úplnej vymožiteľnosti odporuje citovanej právnej úprave.
27. Vychádzajúc z ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre žalobcu aj úroky z omeškania zo sumy 3.617,40 Eur. Žalovanému ako súdnemu exekútorovi totiž muselo byť známe už pri prijímaní úhrady sumy 3.617,40 Eur, že ide zo strany povinného, teda žalobcu, o plnenie bez právneho dôvodu, a potom čo uznesenie Okresného súdu Trebišov o nepriznaní trov exekúcie pre žalovaného nadobudlo právoplatnosť 22.11.2014 vznikla mu povinnosť najneskôr v tento deň uhradiť žalobcovi platbu, ktorú od neho prijal, pretože posledný deň odvolacej lehoty bol 21. november 2014. Zo spisu 2Er/928/2014 súd zistil, že žalovanému dokonca uznesenie, ktorým sa mu nepriznáva náhrada trov exekúcie mu bolo doručené už 21.10.2014, takže odvolacia lehota na podanie odvolania proti tomuto uzneseniu mu uplynula 05.11.2014. Najneskôr teda 06.11.2014 už mal vedomosť o tom, že na platbu, ktorú prijal od žalobcu, právny dôvod nevznikol. Uplatnená výška nároku na úhradu úrokov z omeškania je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..
28. Vzhľadom k vyššie uvedeným zisteniam a citovaným právnym ustanoveniam a k vyššie uvedeným dôvodom, súd rozhodol o tom, že žiadne ďalšie dôkazy vo veci nevykoná, pretože skutkový stav, ktorý je uvedený v dôvodoch tohto rozsudku jednoznačne preukazuje vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, a preto vykonávanie ďalších dôkazov by už bolo nadbytočné.
29. Súd sa nezaoberal ani skutočnosťami ohľadne prípadnej výšky odmeny žalovaného a náhrady hotových výdavkov ako nárokov, ktoré mu vyplývajú podľa právnej úpravy vzťahujúcej sa na zastavenie exekúcie. O výške trov exekúcie v prípade jej zastavenia totiž rozhoduje súd meritórne v exekučnom konaní, a preto v tomto sporovom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia nie je daná kompetencia súdu ani predbežne posudzovať dôvodnosť, základ a výšku prípadného nároku žalovaného na odmenu a náhradu trov exekúcie z dôvodu jej zastavenia.
31. Žalobca mal v konaní plný úspech, a preto podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd rozhodol, že má nárok voči žalovanému, ktorý nebol v konaní úspešný na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 Civilný sporový poriadok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trebišov v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).