Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-209-2016.pdf
PDF · 91.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/209/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, P. O. Box 205, Bratislava proti žalovanému H. Y., W.. X.XX.XXXX, C. XXX o zaplatenie 168,40 €s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 168,40 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy vo výške 168,40 € od 16.04.2014 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 20.6.2016, doručenej súdu dňa 23.6.2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 168,40 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z dlžnej sumy od 16.4.2014 do zaplatenia a náhrady trov sporového konania, a to z titulu desiatich neuhradených splátok úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 20.4.2009 právnym predchodcom žalobcu - Všeobecnou úverovou bankou, a. s. (ďalej len VÚB), ktorá tieto nároky zmluvou z 24. septembra 2014 postúpila na žalobcu.
2. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 3. Žalovaný sa k žalobe doručenej do vlastných rúk dňa 2.2.2017 písomne nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Na pojednávanie sa nedostavil ani žalobca, ten svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním zo dňa 31.5.2017, doručeným súdu dňa 2.6.2017 čl. 30, vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd považujúc podmienky § 180 CSP pre vykonanie pojednávania v neprítomnosti strán za splnené, vec prejednal a rozhodol. Vykonal dokazovanie listinami: zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 20.4.2009 čl. 4, všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB čl. 8, tabuľkovými výpismi čl. 10 až 12, oznámením postúpenia pohľadávky čl. 13 a podacím hárkom čl. 14, 15. Vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
4. Žalovaný ako dlžník a Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ uzavreli dňa 20.4.2009 zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 660 €. Dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 16,84 €, s dátumom prvej splátky dňa 15.5.2009 a poslednej dňa 20.4.2014 (pri lehote splatnosti 60
mesiacov). V zmluve bolo dojednané čerpanie úveru jednorázovo dňa 20.4.2009, druh úrokovej sadzby pevná, výška úrokovej sadzby 16,90 % ročne, RPMN 27,34 %, priemerná RPMN 34,49 %, celkové náklady dlžníka 1 123,50 €. V zmluve boli ďalej uvedené poplatky platné ku dňu uzavretia zmluvy. Podľa tabuľkového výpisu z úverového účtu žalovaný vyčerpal sumu úveru vo výške 660 € pripísaním na jeho účet dňa 20.4.2009. Žalovaný uhradil 18 splátok v období od 20.4.2009 do 19.12.2010, spolu v sume 303,39 €, následne splátky ďalej neuhrádzal. Dňa 24.9.2014 bola medzi VÚB, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená zmluva a postúpení pohľadávok, na základe ktorej postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Postúpenie bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 8.10.2014. Žalobca sa domáha zaplatenia 51. až 60. splátky, teda splátok splatných od 15.7.2013 do 15.4.2014. Omeškaním s jednotlivými splátkami vznikol žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. januára 2013 aj nárok na úroky z omeškania, ktoré si však žalobca uplatňuje zo súčtu súm jednotlivých splátok až od 16.4.2014, teda po omeškaní s poslednou splátkou. Dlžnej sumy titulom 10 nezaplatených splátok sa žalobca domáha na základe postúpenia pohľadávky jej veriteľom, ku ktorému došlo zmluvou zo dňa 29.9.2014.
5. V prejednávanej veci súd aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 20.4.2009.
6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Podľa § 524 ods. 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 OZ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§52 - 60 Občianskeho zákonníka), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včasne plní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7. Zo zákonného ustanovenia § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že postúpenie pohľadávky môže dlžníkovi oznámiť buď pôvodný veriteľ (postupca) alebo nový veriteľ (postupník). Ak postúpenie oznámi postupca, dlžník nemá právo domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky tak voči dlžníkovi zakladá už samotné oznámenie postupcu o postúpení. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovanému bolo postúpenie na žalobcu oznámené pôvodným veriteľom - Všeobecnou úverovou bankou, a.s. listom zo dňa 8.10.2014 čl. 13. Žalobca je teda oprávneným k uplatneniu žalobného nároku.
8. V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 20.4.2009 zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, na základe ktorej predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 660 € a žalovaný sa zaviazal vrátiť ich spolu s príslušenstvom v celkovej výške 1 123,50 € formou 60 mesačných splátok po 16,84 €. Posudzovaný právny vzťah medzi predchodcom žalobcu a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi nimi uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal predchodcovi žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na
predmet podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).
9. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy je vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preto preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.
10. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že žalobcovi bol platne postúpený nárok zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, ktorou bol založený spotrebiteľský vzťah medzi stranami zmluvy, v rámci ktorého predchodca žalobcu preukázateľne poskytol žalovanému peňažné plnenie (spotrebiteľský úver) vo výške 660 € a žalovaný preukázateľne (nakoľko tvrdenia žalobcu nesporoval) porušil svoju zmluvnú povinnosť, keď prestal toto plnenie splácať. Podľa názoru súdu zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti v súlade s § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie požadovaných splátok splatných v období kratšom ako tri roky pred podaním návrhu (od 15.7.2013 do 15.4.2014), nakoľko ich nepovažoval ani za premlčané (keď premlčaním nároku zo spotrebiteľskej zmluvy sa súd zaoberá ex offo).
11. Omeškaním s jednotlivými splátkami vznikol žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. nárok na úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil v zákonnej výške, až od splatnosti poslednej splátky.
12.O trovách tohto sporového konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď súd rozhodoval najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. V tomto spore bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu patrí náhrada trov v rozsahu 100%. O výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.