Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-61-2015.pdf
PDF · 143.57 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/61/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a prísediacich Ing. Jozefa Palušku a Gabriela Čaudera, v trestnej veci obžalovaného E. D. na hlavnom pojednávaní dňa 9. júna 2017 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku súd
o s l o b o d z u j e
obžalovaného E. D., X.. XX.XX.XXXX Y. L., V. L. J., Š.Á. XX/X,
· pre v bode 1/, 2/,
za zločiny týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona účinného do 31.12.2015 (ďalej len Trestný zákon), s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že:
1/ od júla 2008 do 28.12.2012 najskôr v spoločnej domácnosti na Okružnej ulici č. XXXX/XX v Handlovej, okres Prievidza, kde s manželkou - poškodenou Ž. D. žil do 23.9.2011, jej vulgárne nadával, urážal a ponižoval ju, fyzicky ju napádal a udieral rukami po tvári a škrtil ju, vykrúcal a stláčal jej ruky a spôsobil jej menšie zranenia, vyhrážal sa poškodenej vyhodením z okna, ponižoval ju a oslovoval vulgárnymi a urážlivými osloveniami aj pred maloletými deťmi, keď sa vracal domov v nočných hodinách pod vplyvom alkoholu, kopal do dverí a rušil poškodenú a maloleté deti, kontroloval jej e-mailovú poštu, v novembri 2011 ju skontroloval na pracovisku, odfotil si ju, urážlivo a vulgárne ju oslovoval pred prítomnými hosťami v zariadení, opakovane jej vykrikoval, že sa nestará o deti, týra ich a príde o deti, po odchode zo spoločnej domácnosti 23.9.2011 jej opakovane vulgárne nadával a ponižoval ju pri telefonických rozhovoroch,
2/ od 29.12.2012 do septembra 2013 jej opakovane vulgárne nadával a ponižoval ju pri telefonických rozhovoroch a v SMS správach a pri opakovaných stretnutiach s poškodenou pri preberaní a odovzdávaní deti do starostlivosti obvineného v Prievidzi, na D. ulici č. XXX/X, raz za dva týždne, vyhrážal sa jej, že sa nedožije rána, že sa nezobudí a nedočká sa detí, pred deťmi jej vulgárne nadával a urážal ju, po čom bola poškodená vyšetrená znalcom z Odboru psychológie, ktorý zistil, že poškodená trpí syndrómom týranej osoby, je ponižovaná, zastrašovaná a emočne vydieraná, čo trvalo viac rokov a degradovalo sebavnímanie poškodenej a negatívne pôsobilo na jej psychickú kondíciu, čo poškodená pociťuje ako ťažké príkorie,
pretože skutky nie sú trestným činom.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného E. D. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedkov Ž. D. (ďalej len poškodená), F. F., Š. Z., E. H. H. D., U. D., L. J., G. F., Ľ. F., G. D. J., B. J.. K. H., J.., J.. C. L., oboznámil sa s výpoveďami svedkyne C. F. z prípravného konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, oboznámil sa so znaleckým posudkom Ing. C..
Obžalovaný sa vo svojich výpovediach vyjadroval k spôsobu spolužitia s poškodenou v rozhodnom období. Rozhodne poprel, žeby akýmkoľvek spôsobom v čase spolužitia s poškodenou v Handlovej ju akýmkoľvek spôsobom týral. Poškodenej nenadával, možno voči nej raz použil nadávku, no poškodená aj jemu tiež nadala, ak vznikli v spolužití konflikty, išlo o bežné manželské hádky, pri ktorých určite poškodenú nenapadol, pripustil, že z bytu vyhodil matku poškodenej, chcel okúpať deti, no ona mu to nechcela dovoliť, že je to ženská práca, ako i neskorší konflikt so sestrou poškodenej, pre ktorý bola privolaná i polícia, no určite nikoho fyzicky nenapadol, nedal poškodenej facku. Ich spolužitie týmito dvomi osobami bolo ovplyvnené, sestra poškodenej bývala a pracovala v zahraničí, a tak mala viac peňazí a myslela si, že môže všetko. Ku skutkom obžaloby uviedol, že on chodil do práce do Prievidze, chodil ráno a vracal sa až večer. Určite nie je pravdou, žeby zakazoval poškodenej kúriť v byte, deti mali laryngitídu a ich detský lekár im kázal, aby bývali vo vlhkom prostredí, snažil sa len, aby v byte nebolo zbytočne prekúrené. Nespal v izbe s poškodenou a deťmi, nie preto, že tam bola zima, ohrievačom si vo svojej izbe nekúril, ale preto, že sa potreboval do práce vyspať. Nechodil na žiadne drahé obedy, chodil na obedové menu z práce. Do práce dochádzal služobným autom, poškodená mala prístup k ich autu. Príjem v rodine mal len on, mal príjem asi 15.000 Sk, resp. 500 eur, poškodená mala materskú, nemali veľký príjem, a tak je pravdou, že museli šetriť, nemali na všetko, splácali i hypotéku, účty, bral to tak, že financie sú jeho vecou, no určite nezakazoval jej používať vodu, veď tam boli malé deti, bolo ich treba kúpať, kúrilo sa, nebolo v byte zima, veď aj celý deň nebol doma. Nepožíval alkohol, možno raz za mesiac išiel s kamarátmi na pivo, pod jeho vplyvom nedochádzalo k hádkam, roztržkám, určite nekontroloval mailovú poštu poškodenej, nepoprel, že si nejaké maily prečítal, dozvedel sa z nich, ako sa poškodená so sestrou dohadovali, ako ho zlikvidujú, on je bežný užívateľ internetu, má v počítači heslo, tak ako ho mala i poškodená, vedeli ich, ona mala prístup k účtu, mala dispozičné právo k účtu, veď ho neskôr neobnovoval, mala i bankomatovú kartu. Nákupy robila poškodená, peniaze mali v kuchyni, určite mala k potrebným peniazom poškodená prístup, pre deti sa na lekársky predpis kupovala i Beba, plienky mesačne vyšli aj na 300 eur, to všetko veľa stálo. Poprel, žeby v SMS správach alebo telefonátoch nadával poškodenej, vyhrážal sa jej, písal jej i telefonoval, pretože chcel obnoviť spolužitie, resp. chcel vedieť, čo je s deťmi, keď o nich dlho nič nevedel, alebo mu ich poškodená nechcela dať, tak jej volal, písal. Chodil pravidelne pre deti, no určite pri preberaní detí sa poškodenej nijako nevyhrážal, nenadával jej. Je pravdou, že bol za poškodenou v jej práci i si ju fotil, no urobil tak len preto, lebo chcel mať dôkaz na súdnom konaní, pretože poškodená tvrdila, že nepracuje. Nie je pravdou, že by deti nebrával na chatu a chodil tam len on s kamarátmi, boli malí, tak ich tam nemohol brať tak často, keď tam robil, no chodila tam aj poškodená. Uviedol, že násilie, vyhrážky, vyhadzovanie bolo použité práve opačne - voči nemu, vyhadzovali ho z bytu, ponižovali ho. V byte v Handlovej bývali od leta roku 2007 asi do polovice augusta 2011, odsťahovala sa poškodená, keď podala žiadosť o rozvod, ten bol podaný 8.9.2011. Keď ho z bytu vyhodili, 2 mesiace ani nevedel, kde sú deti, boli to pre neho najhoršie mesiace v jeho živote, zisťoval, kde sú deti, švagor ho chcel vtedy zraziť. On chcel voči deťom striedavú starostlivosť, tak prebiehali súdne pojednávania. Telefonické kontakty boli vždy len pre deti, veď je ich otec, miluje ich nadovšetko a chcel vedieť, ako je s nimi. Syn mu tvrdil, že ho babka bije, riešil to, nevykrikoval poškodenej, že príde o deti. Všetky kontakty, teda stretnutia, kedy si prišiel prevziať deti, si on nahrával, nie je z nahrávok vidieť žiadne vyhrážky. Skutok z pohostinstva Camelot sa stal 18.12.2012, bol prejednávaný ako priestupok, nepreukázal sa. Aj jemu poškodená resp. z jej telefónu jej matka písali výhražné SMS správy, alebo mu i vulgárne nadávali. O tom, že poškodená vyhľadala psychológa, sa dozvedel až na polícii, nevedel to ani pri rozvodovom konaní. Aj on chodil k psychológovi, tiež sa s tým nevedel vysporiadať, nevedel čo má robiť. Telefonovávala mu aj poškodená, nemyslí si, že by tak robila, keby sa ho bála.
Poškodená vypovedala, že sa s obžalovaným zoznámila v pohostinstve, kde pracovala, vedela o ňom, že je ženatý a má dieťa. Od počiatku ich vzťahu na ňu obžalovaný pôsobil cez city, že ho manželka týra, že tam do domácnosti dal kopec peňazí, že nemôže preto odísť. Rozprával jej i o ťažkom detstve, o tom,
že otec bol politický väzeň, že má rád len matku, že otec urobil matke 5 detí a nevedel sa o nich potom postarať, že ich bil, nemali čo jesť. I ona mala ťažké detstvo, tak si myslela, že niečoho obdobného v manželstve nebude obžalovaný schopný. Matka i sestra žili v zahraničí. Citovým vydieraním ju prinútil, aby ukončila prácu v zariadení Camelot, že veď keď chce mať deti, nemôže pracovať v takom prostredí. Kúpila byt v Handlovej, tam sa i presťahovali. Po nasťahovaní zistila, že je tehotná, čakala dvojičky, brala to pre predchádzajúce problémy s otehotnením ako zázrak. Svadbu mali vo februári, krátko na to bola hospitalizovaná, ležala v nemocnici až do apríla, vtedy ho už začala prosiť, aby ju chodil do nemocnica navštevovať častejšie, že je tam zavretá sama 2 mesiace. On jej len tvrdil, že načo tam bude chodiť, že veď vie, dokedy má pracovnú dobu, že mu len vyplakáva a že či sa má pozerať na tak škaredú tučnú ženu. Po návrate z pôrodnice mal obžalovaný 1 týždeň dovolenku, obžalovaný jej nepomáhal, a tak sa k nim vrátila jej matka. Potvrdila, že obžalovaný chodil do práce, vracal sa však neskoro, pracovnú dobu mal do 18.00 hod., kým sa dostal do Handlovej bolo 19.00 hod., keď chodil služobným autom. Keď však neprišiel do tohto času, vedela, že bude zle, že príde opitý. Po pár týždňoch po pôrode musela ísť vybavovať potrebné doklady, a tak požiadala matku, aby prišla k deťom. Obžalovaný prišiel domov pod vplyvom alkoholu, ďalší deň nešiel ani do práce, po polhodine sa zobudil, že ide kúpať deti. Jej matka s tým nesúhlasila, že to urobí ona, že to nie je mužská práca, vznikol medzi nimi konflikt, matka mu povedala nadávku a obžalovaný ju z domu vyhodil. Od tohto momentu sa spolužitie a správanie obžalovaného začalo zhoršovať, nedovoľoval jej sa s matkou a sestrou stretávať, nechcel ich u nich vidieť, a tak museli chodiť len vtedy, keď nebol obžalovaný doma, keď bol v práci. Ona s tým nesúhlasila a bránila sa, tak jej povedal, že nemala byť hlúpa a neprepísať polovicu bytu na neho. Druhý konflikt vznikol pred krstinami detí, sestra jej pomáhala s prípravami. Opäť prišiel obžalovaný pod vplyvom alkoholu, ona si odsávala mlieko, deti spali, obžalovaný začal kričať, že je dedinská hus, sestra sa jej zastala, že sa s ňou nebude takto rozprávať, že tam spia deti. Obžalovaný sa so sestrou (F. F.) začali hádať, hrozil sa jej obžalovaný, že sestru dá zavrieť do väzenia. Žiadala obžalovaného, aby sa ukľudnil, chytil ju odzadu za krk, a povedal, že keď on povie, že tráva je červená, tak áno, je červená, že keď to tak nepovie, že ju vyhodí von oknom. Na druhý deň boli krstiny, to bolo v roku 2008, nálada bola pochmúrna. Obžalovaný sa nerozprával. Ďalej popísala udalosť, keď bola po operácii vaječníkov, mala stehy po operácii, obžalovaný súhlasil, aby sestra jej prišla pomôcť s deťmi, dávali spať deti. Obžalovanému telefonoval kamarát, aby si prišiel pre divinu, odišiel okolo 20.00 hod., vrátil sa neskoro v noci, bol veľmi opitý, kopal do dverí, húkal, aby išla robiť poriadok s mäsom, prosila ho, že chlapci spia, aby bol ticho, že má za sebou ťažký deň, nech nie sú jeho správania svedkovia. Chytil ju, keď to počula sestra, nástojila aby ju pustil, keď to nechcel privolala sestra políciu. Tento konflikt sa stal v roku 2010. Polícia prišla, deti plakali, obžalovaný si to nahrával na telefón. Policajti sa obžalovaného vtedy pýtali, či sa podrobí kontrole užitia alkoholu, on ich žiadal, aby neprekročili prah jeho bytu, lebo podá na nich trestné oznámenie. Hovoril policajtom, že on si svoje veci vyrieši, bol agresívny, hlučný, Policajti sa jej pýtali, že či sa cíti ohrozená, že ak áno, že môžu obžalovaného odviesť, ona to však nechcela, nechcela, aby boli deti svedkom toho, ako obžalovaného odvádzajú násilím. Nechala to tak. Po odchode polície sa so sestrou zamkli v izbe, obžalovaný behal po byte, v izbe vzlykal, akoby umieral, celú noc nespala. Nasledoval opäť citový nátlak (bližšie však nekonkretizovala), prinútil ju, aby stiahla oznámenie, útočil vždy cez city, cez deti. Ona nemala žiadne financie, materská chodila na účet obžalovaného, vždy jej obžalovaný len vyčlenil nejakú čiastku, s ktorou mohla disponovať, pričom ho nezaujímalo, či jej to bude stačiť. Ona do 8 mesiacov dvojičiek si odsávala mlieko, robila tak len preto, lebo náhradné mlieko pre kojencov je drahé, a že nemali peniaze, nezaujímalo ho to, že to musí robiť 7-krát, a že sa preto ani poriadne nevyspala. Je pravdou, že mlieko pre kojencov - Bebu kupovali, no mali ho doma, myslí si, že ho však nepoužívali. Nezaujímal sa, podľa poškodenej, o deti, chodil do práce, a keď mal voľno, tak bol s kamarátmi alebo na chatke. Deti boli od mala chorľavé, aj ona bývala chorá. Obžalovaný na nich šetril a na seba samého si doprial, ona musela jesť napr. 3 dni vajíčkovú polievku a on chodil na drahé obedy, niekedy sa vyvážal taxíkom. Nemal ani čo na seba, musela mať v byte upratané, navarené, musela obžalovaného čakať doma, aby nevznikol konflikt. Veľmi jej pomáhala matka a sestra, chodili aj každý deň s nákupmi. Nepovedala im však o žiadnom incidente, hanbila sa, hanbila sa i za to, že na obžalovaného prepísala polovici bytu. Popísala i ďalší konflikt, ku ktorému malo prísť po jej ďalšej operácii, opäť prišiel obžalovaný pod vplyvom alkoholu, vykrikoval, že si má utíšiť deti, lebo že keď ich utíši on, nebude to pekné. Uviedla, že aj keď bola zima a vonku sneh, išla deti von kočíkovať, cestou stretla susedu a tá videla, že je uplakaná. Obžalovaný chodil teda do práce, no jej zakazoval v byte kúriť, v spálni mali celú plesnivú stenu z tohto, že sa nekúrilo. Keď však obžalovaný do práce odišiel, ona radiátory zapla, aby nebolo v byte zima. Aj keď bola u nich matka obžalovaného, tak jej hovorila, nech teda lepšie oblieka deti, že nech im na noc dáva na hlavu čiapočku. Matka obžalovaného jej bola s deťmi pomôcť len 2-krát, rozprávali sa o jej živote, že netreba vyvolávať spory. Obžalovaný prišiel pod vplyvom alkoholu, robili sa, že spia. Bola ešte raz, keď išla k
lekárovi. Obžalovaný mal heslo k jej počítaču, ona k jeho nie. Nevidela výplatné pásky obžalovaného, až raz, keď bol obžalovaný v práci, dostala sa k číslu jeho bankového účtu, pozrela si výpis z tohto účtu a zistila, že platí rôzne splátky od rôznych spoločností. Keď prišiel obžalovaný domov, konfrontovala ho so zistenými skutočnosťami, on začal na ňu kričať, že sa nemá do toho starať, že sú to jeho starosti, že ona sa má starať o domácnosť a vychovávať deti. Vtedy mu pohrozila rozvodom. Obžalovaný sa opäť snažil na ňu pôsobiť cez city, tvrdil, že dlhy narobila jeho prvá manželka, že ho naháňajú úžerníci, že keď to nezaplatí, tak ho dajú do väzenia, ako sa na to budú pozerať deti. Zobrali úver, za ktorý ručili jej bytom, vyplatili dlhy, za zvyšok kúpili záhradnú chatku. Hanbí sa za to, že niečo také pripustila. Obžalovaný chvíľku zmenil správanie, bol dobrý, nepil, potom opäť začal chodiť na ich chatku, lebo ju vraj prerábal, no, podľa nej, tam chodil s kamarátmi a požívali alkohol. Ona bola sama doma, starala sa o dvojičky ako i syna obžalovaného z prvého manželstva. Obžalovaný sa jej priznal, že v kasíne prehral peniaze, bolo to 2.700 eur, že to nemá ako zaplatiť, povedala mu, že ona to už viac nebude trpieť, že sa chce rozviesť. Podala žiadosť o rozvod, odišla i s deťmi k matke. Tam za ňou chodil obžalovaný s plačom, žiadal ju aby mu odpustila, sľuboval, že sa zmení, že to už nikdy neurobí, že budú mať iný život. Stále na ňu útočil cez city, cez deti, či chce, aby prišli o otca, vyrastali v neúplnej rodine, že nebude piť, sľuboval jej, že bude mať k všetkému prístup, že ona bude kontrolovať účty. Vrátila sa teda opäť do bytu do Handlovej, asi mesiac bolo dobre, išli i do banky, dal jej urobiť dispozičné právo s účtom, vystaviť bankomatovú kartu, ani nepil. Všetko sa však vrátilo do starých koľají, pochopila, že sa obžalovaný nezmení, že ona sa musí odhodlať, urobiť za spolužitím hrubú čiaru, nemyslieť len na deti. So sestrou hovorila cez SKYP, o všetkom teda vie (obžalovaný však, podľa nej, mal nejaký program v počítači, cez ktorý vedel o všetkom, čo ona robila, vedel, kedy bola prihlásená na počítači), až vtedy vyšla s pravdou von pred sestrou, že byt nie je písaný len na ňu. Obžalovaný jej kontroloval maily, získal od nej opäť citovo jej heslo, potom jej tvrdil, že si určite píše s nejakými mužmi. Po návrate z práce skontroloval počítač. Obžalovaný jej hrozil, že keď podá žiadosť o rozvod, prestane splácať splátky za byt, a že byt im zoberú, že existuje striedavá starostlivosť o deti, že sa má pripraviť na strašný boj, že ju o deti pripraví, že s nej urobí psychopatku, ľahkú ženu. Tieto hrozby, podľa nej, dodržal, v čase jej výsluchu na hlavnom pojednávaní neboli ešte rozvedení, byt sa predal a splatil sa úver. Ona odišla k matke do Prievidze, kedy obžalovaný začal „teror", posielal jej denne aj 20 SMS správ, v jednej jej vyznával lásku, žiadal ju, aby mu odpustila, aby sa vrátila, keď na správy neodpovedala, tak jej písal, že sa postará, že príde o deti, vulgárne ju nazýval. V návrhu na rozvod uvádzala ona len finančné problémy, čo uviedol obžalovaný vo vyjadrení k návrhu ju tak rozrušilo, že sa na rozvodovom pojednávaní rozplakala a nemohli ani pojednávať. Vtedy pochopila, že toto je to peklo, ktoré obžalovaný jej sľuboval, že to po dobrom nepôjde. Vtedy navštívila právničku, lebo sa potrebovala poradiť, ako ďalej postupovať, na to i podala trestné oznámenie. Pre ňu bolo najhoršie to, že keď obžalovanému dala deti, nikdy jej ich nevracal načas, písal jej SMS správy napr. že môže prísť aj bombardérom a deti jej nevráti, že si pre ne môže prísť na Vianoce, že jej ich dá, len keď on bude chcieť. Aj volala políciu, no tá sa nezmohla na nič, musela len čakať, kedy sa obžalovaný umúdri a deti jej vráti. Nadával jej pred deťmi. Myslí si, že to deti zle vnímali, E. prebral správanie otca, akoby ho napodobňoval, bol agresívnejší, G. sa aj pomočoval. Chodili z návštev obžalovaného napr. s otázkami, prečo tam tato nemôže byť, keď ju tato ľúbi a ona jeho ale nie. Hovorili jej, že pôjdu aj s babkou do väzenia, lebo že sú na tata zlé, že oni pôjdu do pekla a tata do raja. Počas celého rozvodového konania mali stále dočinenie s políciou, súdmi, boli obžalovaným podávané nespočetné trestné oznámenia, ktoré sa skončili vždy ako neopodstatnené, dovtedy ani nevedela, čo je polícia, súd, stále jej chodili kontroly zo „sociálky". Najhoršie bolo oznámenie a vyšetrovanie s tým spojené, že týra vlastné deti, deti fotil, že ich bije a toto predkladal polícii, nahovoril na takú výpoveď i maloleté deti Vyšetrovanie trvalo 2 roky a bolo to uzavreté, že nič také sa nestalo. Robil si s deťmi rôzne nahrávky, nútil ich, aby povedali, že ona aj s babkou ich bijú, keď to videla, čo deti hovoria na polícii, išlo jej puknúť srdce, nevedela si vysvetliť, ako to dieťa mohlo povedať. Vtedy jej pomohla psychologička, ktorú vyhľadala, vysvetlila jej, že keď ide otec na deti cez city, povie dieťa všetko. Toto bolo pre ňu to najhoršie obdobie, nespávala, mala nočné mory, stále bola na polícii, sociálny odbor ju chodil kontrolovať. Keď bola v práci, obžalovaný volal na políciu, že deti sú v byte bez dozoru, prišla polícia skontrolovala vec a zistila, že deti boli s jej matkou. Polícia prezrela byt, aby situáciu preverila, vtedy aj synovia, vraj, nemohli zaspať, stále hovorili o polícii. Obžalovaný udával aj jej matku, bolo to za to, že jej podala pomocnú ruku. Aj si zo strachu kúpila slzný spray, chodil ju prenasledovať a kontrolovať až do práce, lebo stále chcel vedieť, kde je, čo robí. Nadával jej pred deťmi, keď bola s niekým, tak kričal, že teraz je hrdinka, no keď bude sama, nebude, nemusí sa dočkať detí. Bol za ňou v práci, robil tam krik. Deti sa jej pýtali také otázky, na ktoré ani nevedela odpovedať, hovorili jej, že je tato vybije zuby, že jej vykrúti krk. Keď deti pri jednom raze nechceli s obžalovaným ísť, tak ich zobral proti ich vôli, deti plakali, chcela sa ich zastať, aby prestal, vtedy ju poranil kľúčmi na prste, videla to i jej sestra, ktorá išla s nimi. Obžalovaný však z toho spísal
záznam, v ktorom priebeh opisuje inak, ako sa skutočne udalosť stala, tak ako celé rozvodové konanie, veci prekrúca, upravuje SMS správy, dopisoval do nich hnusné slová, len preto, aby ju ukázal v čo najhoršom svetle. V čase rozvodového konania jej prišiel list od otca obžalovaného, že vstupuje do rozvodového konania, že urobí kolotoč, on na jej adresu vypisoval veľmi hnusné listy, vymyslel, že bola v minulosti znásilnená, že mala množstvo mužov, žiadal v návrhu, ktorý podal voči jej osobe, od nej 10.000 eur ako odškodnenie za zásah do súkromia. Tento návrh bol súdom zamietnutý. Stále na ňu zbieral rôzne dokumenty, aj on sa jej vyhrážal, že sa postará, že príde o deti, písal všelijaké podania na okresný súd. Pomohla jej sestra, že sa musí brániť, podala trestné oznámenie za neplnenie vyživovacej povinnosti, obžalovaný zameškané výživné dodatočne vyplatil. Bolo ňou podané trestné oznámenie za krivé obvinenie, obžalovaný bol právoplatne odsúdený, má podmienečný trest. Používané nadávky, konkretizovala, že išlo o nadávky „štetka, dedinská hus, sliepka", boli, podľa jej vyjadrenia, obžalovaným použité vtedy, keď sa obžalovanému snažila oponovať, lebo muselo byť podľa neho, ona vo vzťahu v manželstve bola pre obžalovaného len žena na materskej dovolenke, boli, keď spolu žili v spoločnej domácnosti, použité tak 2-3-krát za týždeň. Svedkom násilia na nej bola i suseda, ktorá videla, ako jej na chodbe stlačil silno ruky, deti vtedy mali 1,5 - 2 roky, ešte obžalovaného žiadala, aby ju pustil, lebo jej zlomí ruky, nastupovali do výťahu, vznikla nejaká hádka o deti, ona chcela ísť do bytu, obžalovaný však chcel zatvoriť dvere, tak ju chytil za tie ruky. Iné fyzické napádania neboli, uviedla, že boli len vyhrážania, krik, zastrašovanie. Popísal konflikt ešte z obdobia spolužitia v Handlovej, kedy pred domom mali grilovačku, obžalovaný bol v práci, a keď prišiel z práce, začal cez okno na ňu vykrikovať, aby prišla okamžite domov, že koľko je hodín. Chlapci nechceli ísť, plakali, no ona sa v tichosti pobalila a išla domov. Obžalovaný jej vyčítaval, že synovia sú rozmaznaní, že im všetko dovoľuje, keď namietala, že sú stále chorľaví aj pre to kúrenie, tak jej kázal ich otužovať, no on si kúpil ohrievač a púšťal ho len v izbe, kde on spal. Deti mohla len sprchovať, s púšťaním vody však nebol problém, tú jej nevypínal, no splachovalo sa len po „veľkej potrebe" alebo keď sa išlo viackrát na WC. Obžalovaný naliehal, že musia šetriť kde sa dá, že dvojičky veľa stoja, že nemá vyhadzovať peniaze na sladkosti, pretože nemala dosť peňazí na stravu a oblečenie, sladkosti pre deti pomáhala kupovať jej sestra, ktorá, aj keď s matkou chodili (bolo to hlavne v zime, lebo inak žije v zahraničí), tak jej vždy niečo pre deti a ňu doniesli. Keď jej telefonoval, musela telefón zodvihnúť po 1-2 zvonení, pretože nasledovali výčitky, kde je, volal jej z práce aj 5-krát, uvádzala mu, že kúpe deti, kojí ich. Nemohla chodiť do Prievidze, cesta autobusom s dvojičkami bola ťažká, keď nemohla ísť autom, bolo to veľmi zložité. Po ukončení spolužitia jej obžalovaný písaval denne veľa SMS správ, nestal sa deň, aby jej nenapísal, keď mu neodpovedala, alebo nezdvihla hovor, tak jej písal, že ho týra, že sa postará, že o deti príde. V telefonátoch alebo správach ho informovala o deťoch. Nesúhlasil s nástupom detí do škôlky, školy, hovoril jej, že je tyranka. Jeho správanie ustúpilo až po vznesení obvinenia v danej veci.
Svedkyňa Ľ. F. i svedkyňa L. J., ktoré bývali v susedstve bytu obžalovaného a poškodenej v Handlovej, vypovedali, že ohrozovanie a hádky v manželstve obžalovaného a poškodenej boli na dennom poriadku, bolo z bytu počuť krik, plač, no hádky boli vzájomné, no bolo počuť hlavne obžalovaného, potom bolo počuť aj deti. Svedkyňa F. bola svedkom, keď raz obaja odchádzali z domu, že poškodená hovorila obžalovanému „...čo robíš, chceš mi zlomiť ruku..." (tak si určite myslí, že jej obžalovaný ublížil), no nevidela, čo obžalovaný robil. Svedkyňa J. potvrdila správanie obžalovaného, ktoré popísala poškodená po grilovačke na dvore v Handlovej. Rozprávala jej poškodená, že nemá za čo deťom kúpiť sladkosti, že jej obžalovaný nedáva peniaze, o konfliktoch vie z rozprávania poškodenej. Keď sa chodila do bytu poškodenej hrať s dcérou, mala pocit, že v byte je chladnejšie ako v jej byte, kúrenie mal vypínať obžalovaný, aby šetrili.
Svedkyňa F. F. potvrdila, že pracuje v zahraničí, domov chodila raz do roka, potvrdila výpoveď poškodenej, že ona mala pred krstinami dvojičiek roztržku s obžalovaným, ako i ďalšiu neskôr, keď sa zastala poškodenej, nakoniec, keď prišla polícia, poškodená s tým nič nechcela robiť. Obžalovaný chytil poškodenú za krk, hrubším spôsob jej nadával do hlúpych husí, sliepok. V decembri 2010 pomáhala poškodenej s deťmi, lebo bola po operácii, obžalovaný dal poškodenej facku. Potvrdila, že, i podľa nej, v byte, keď tam bola zima, lebo obžalovaný nedovoľoval kúriť, poškodená po jeho odchode do práce radiátor zapínala. Kontroloval jej bloky, aké nákupy a čo v obchode kúpila. Ona pomáhala poškodenej, kupovala veci i stravu, sladkosti pre malých. Kontroloval poškodenú telefonicky, čo robí, či je doma. I ona videla, že mala poškodená na sebe modriny, vyhovárala sa, nepriznala sa im, že ju zbil obžalovaný. Potvrdila, že vie o tom, že obžalovaný i po ukončení spolužitia poškodenú sleduje. Bola svedkom, keď si prišiel pre synov a vznikol v aute konflikt, kedy, podľa jej vyjadrenia, deti nechceli ísť k otcovi a došlo k
roztržke, kedy obžalovaný i poranil poškodenú. Problémy sa stupňovali po tom, ako na súde prebiehalo pojednávanie o zverení detí do výchovy, sestra sa bojí o seba, má z obžalovaného strach.
Svedkyňa C. F., matka poškodenej, vo výpovediach z prípravného konania, s ktorými sa súd oboznámil, vypovedala, že obžalovaný vo zvýšenej miere požíval alkohol, v roku 2008 si všimla, že poškodenú ponižuje, musela sa správať, ako si to želal on, vykrikoval jej, že sa nevie postarať o deti. Z rozprávania poškodenej vie, že jej mal i nadávať do štetiek, že koľkých mala chlapov. Mal udrieť i poškodenú, vie to i od druhej dcéry, ktorá toho mala byť svedkom. Táto dcéra dlhodobo žije na Malorke. Mal sa poškodenú pokúsiť vyhodiť von oknom. Poškodená viackrát prišla k nej do Prievidze s modrinami na rukách, nechcela však priznať, že ju obžalovaný bije. Vrátila sa k obžalovanému zo strachu pred ním. Citovo dcéru vydieral, prepísala na neho polovicu jej bytu, vyhrážal sa jej, že príde o deti. Chodila k nim na návštevu do Handlovej, v byte bolo zima, dcéra ráno, keď obžalovaný odišiel do práce, zapínala radiátory, pred príchodom z jeho práce ich zase vypínala, aby boli studené. Cez deň sa musela teplejšie obliekať, bála sa, aby neprišiel vysoký účet za teplo. Dcéra si do 8 mesiacov synov musela odsávať mlieko, bolo potrebné však deťom kupovať aj náhradné mlieko, obžalovaný to však zakazoval, že je to drahé. Na mlieko prispievala dcéra F.. Určite obžalovaný pil alkohol, potom doma robil krik, vyvolával stres, bránil poškodenej v spánku, vie to od poškodenej ale i dcéry F., ktorá poškodenej chodila pomáhať a prespala u nich. Správanie obžalovaného dcéru ubíjalo, vykrikoval, vždy, keď si príde obžalovaný pre deti, tak sa poškodenej vyhráža, vykrikuje, že sa nikoho nebojí, ani polície. Od poškodenej vie, že ju má obžalovaný špehovať. Chodiť za ňou do reštaurácie Camelot, a tam ju fotografovať. Vie, že prebiehalo pojednávanie ohľadne zverenia detí do výchovy. Potvrdila, že vie, že napr. ráno napíše obžalovaný poškodenej SMS správu, že bez nej nemôže žiť, aby si to rozmyslela a večer jej napíše urážlivé SMS správy. On stále tvrdí, že volá pre deti, mal by poškodenej dať pokoj.
Svedkyňa G. D. J. vypovedala o jej problémoch s obžalovaným, s ktorým má tiež syna, ktorý bol nakoniec zverený do výchovy otca, pretože nezvládla situáciu a syna zbila, čo využil obžalovaný. Ona sa s poškodenou zoznámila neskôr, zdôverila sa jej s jej problémami s obžalovaným, maj ju v roku 2010 dvakrát udrieť. Mal nadávať i na ostatných členov rodiny, no to nevie od poškodenej, ale od jej sestry. I podľa nej obžalovaný požíval alkohol. Ona svedkom žiadnej fyzickej roztržky nebola, no modriny na rukách poškodenej videla na fotkách. I ona má o obžalovanom taký poznatok, že sa správa k žena pohŕdavo ako k veci, ženy sú sliepky. Vie o tom, že poškodená bola odkázaná na pomoc sestry a matky. Obžalovaný si je schopný vymyslieť rôzne klamstvá, poškodená zle znášala, že musela chodiť na políciu, sociálku, súd.
Svedkovia U. D. a E. H.Á. D., rodičia obžalovaného, rozhodne popreli, žeby ich syn bol schopný nejakého z konaní, ktoré je uvádzané v skutkovej vete podanej obžaloby. Staral sa o rodinu. Svedkyňa chodila do ich domácnosti, keď bývali v Handlovej, nebolo v byte zima, nebolo zastavené kúrenie. Starostlivosť o dvojičky bola náročná.
Svedok Š. Z. bol susedom poškodenej, keď určité obdobie bývala tam, kde on, no ku trestnej činnosti obžalovaného sa nevedel vyjadriť, nevie o žiadnych konfliktoch.
Svedkyňa G. F. potvrdila prípad, kedy obžalovaný za poškodenou prišiel do pohostinstva, kde i ona pracovala, odfotil si poškodenú, povedal jej, že sa nestará o deti, že sa „kurví", a že to bude zaujímať súd a sociálku a odišiel. Ona dovtedy ani obžalovaného nepoznala. Poškodená hneď sa rozplakala, bolo na nej vidieť, že sa bojí. Obžalovaný prišiel rýchlym krokom až k baru, bol podráždenejší, nie agresívny, potom odišiel.
Vypočutý znalec PhDr. C. L. vypovedal, že vyšetroval poškodenú v súvislosti s danou trestnou vecou dvakrát, boli to vyšetrenia s dlhším časovým odstupom a možno u poškodenej vidieť vývoj jej osoby. Pri prvom vyšetrení 16.11.2012 konštatoval skôr adaptačnú poruchu, so zmiešanou úzkostno-depresívnou reakciou, nepotvrdila sa postraumatická stresová porucha, ktorá vznikla pri subjektívnom strese, jedincom vnímanom strese, tento stres musí byť vyšší ako osobnostne zvládané mechanizmy danej osoby. Pri druhom vyšetrení 3.7.2013 už skonštatoval rozvinutú postraumatickú stresovú poruchu, objekt už nie je prítomný, ide o oživovanie spomienok, opätovné konfrontovanie, je poškodená kontaktovaná bývalým manželom. Poškodená vnímala, že obžalovaný jej volal, písal SMS správy, bolo vedené voči nej trestné oznámenie, znovuprežívanie záťažových situácii s manželom. Prejavovala sa táto porucha problémami v spánku, nálada depresívne ladená, vyhľadala lekára, úľakové reakcie. Na výsluchu pred
políciou plačlivá, labilná. Poškodená vykazuje intelekt vo vyššom pásme priemeru, nezistil u nej poruchy vnímania, myslenia, vedomie má orientované, bola schopná chápať realitu. Jednoznačne poškodená vykazovala úzkostno-depresívne správanie, ide u nej o submisívnu osobnosť, aj pri nižšej záťaži bola veľmi krehká, mala problém zvládať a vyrovnať sa so záťažou. Nezistil u poškodenej, sklon, tendenciu k sociálne žiadúcej odpovedi, nezistil u nej fabulovanie. Možno i nej vidieť to, že sa spolieha na iných, na pomoc iných. Jednoznačne konštatoval, že zistená adaptačná porucha so zmiešanou úzkostno- depresívnou reakciou a poststresová porucha súvisela s ťažkým príkorím, ktoré prežívala v súvislosti s konaním obžalovaného. Aj jeho správanie v čase spolužitia poškodená vnímala ako záťažové, stresujúce. Iné faktory, ktoré by to mohli spôsobiť, nezistil, išlo potom predovšetkým o konanie o styk s deťmi, spochybňovanie jej starostlivosti o deti. Nebolo týždňa, aby poškodená nebola na polícii, súde, musela sa obhajovať po podaní trestného oznámenia.
Vypočutý znalec PhDr. K. H., PhD., k osobnosti obžalovaného uviedol, že je extrovert, egocentricko emocionálne menej vyvážený, s nízkou toleranciou k strate objektu, o ktorý má záujem. Prevláda u neho záujem o seba, záujem o iných je skôr obmedzený. Je nedôverčivý, podozrievavý, vinní iných. Má zvýšené právne povedomie. Svojim správaním v okolí vzbudzuje negatívnu odozvu. Dáva sa do roly milujúceho manžela, ktorý bol odvrhnutý, negatívne nastavený voči poškodenej, ako manželke, ktorá ho odvrhla. Sú u neho prítomné plačlivé reakcie, ktoré zapadajú do rámca štruktúry jeho osoby. Ide o reakciu na afekt. Nediagnostikoval u neho agresivitu ako osobnostnú črtu, v prípade požitia alkoholu však nemôže znalec vylúčiť, že obžalovaný by mohol byť agresívnejší. V spôsobe správania obžalovaného možno vidieť a majú vplyv i prevzaté rodinné vplyvy, rodinné danosti. Agresivita u jeho osoby nie je dominujúca v štruktúre osobnosti, skôr vidieť nátlakovosť.
Súd sa oboznámil i so znaleckým posudkom Ing. Y. C. č. l. 417-608, ktorý podrobil znaleckému skúmaniu v rámci prípravného konania zabezpečený mobilný telefón, osobný počítač, pamäťovú kartu a USB kľúč, používaných v rozhodnom období obžalovaným, ako i prehratím znalcom vyťažených a v prípravnom konaní predložených nahrávok stretnutí obžalovaného a poškodenej pri preberaní detí obžalovaným resp. ich odovzdávanie poškodenej, z ktorých vyplýva frekvencia písania SMS správ, čo možno konštatovať, že v určitom období tieto textové správy nasledovali v jeden deň vo zvýšenej frekvencii, no v iné dni bol medzi nimi i primeraný časový odstup v dňoch, ako i ich obsah správ, z ktorých je možné vidieť vystané konfliktné situácie, no na druhej strane nie je v nich zaznamenané žiadne z konaní, ktoré by bolo popísané v skutkovej vete niektorého zo skutkov uvádzaných v podanej obžalobe, no vidieť v nich i adekvátnu, nie vždy zmierlivú, sebavedomejšiu, ráznejšiu až útočnejšiu reakciu poškodenej ňou zaslanou správou.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi správou č.l. 183, 733, z ktorej vyplýva, že poškodená v období od 4.4.2012 do 9.7.2012 navštívila ambulanciu klinickej psychológie a psychoterapie Mgr. H. S., bola v ambulancii vedená pre diagnózu adaptačná porucha, zmiešaná anxiozne-depresívne porucha, bola odporučená praktickou lekárkou, v minulosti nemala pacientka psychické ťažkosti. Súd sa oboznámil i s výpismi a prepismi predložených v prípravnom konaní zabezpečených textových správ č.l. 186-218, na ktorých sú zaznamenané tak textové správy, posielané obžalovaným ako i poškodenou, resp. s jej mobilného telefónu jej matkou (ako to vyplynulo z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní), z ktorých je zrejmý obsah, povaha tém posielaných správ, ako i reakcia i poškodenej na tieto správy. S listinnými dôkazmi č.l. 247-276, 281-282, 609-624, 739-758, ktoré sa týkali prebiehajúcich občianskoprávnych konaní, ktorými boli účastníci obžalovaný a poškodená (rozvod manželstva, zverenie dieťaťa do starostlivosti, určenie výživného), ktoré potvrdzujú dĺžku ako i frekvenciu civilných konaní. Oboznámil sa i s uznesením vyšetrovateľa č. ORP-428/OVK-PD-2012, ktorým bolo podľa § 215 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 20, § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, zo spáchania ktorého ako i z odôvodnenia (ale i dokazovania v danej veci) vyplýva, že bola podozrivá poškodená, rovnako uznesením o odmietnutí veci č. ORP-84/OVK-PD-2013 č.l. 300, listinné dôkazy č.l. 980, 1009-1010, 1011-1012, 1013, 1014-1017, ktoré preukazujú viaceré trestné oznámenia a konania polície o nich, tak z podnetu obžalovaného na poškodenú ako i opačne.. Oboznámil sa so záznamom o služby č.l. 628 zo dňa 4.12.2010, ktorý potvrdzuje zásah polície v byte obžalovaného v Handlovej v čase o 21.58 hod., kedy F. F. polícii uviedla, že ju švagor (obžalovaný) vyhadzuje z bytu. Obžalovaný polícii potvrdil, že on s manželkou majú v byte trvalý pobyt, no oznamovateľka nie, a on si neželá, aby v byte zotrvala. Do bytu však bola pozvaná manželkou, a tak sa ničoho nedopúšťa. Manželka (poškodená v danej veci) plakala, bola rozrušená, uvádzala, že manžel je pod vplyvom alkoholu, čo bolo vidieť i zo správania. Chcela i s
deťmi z bytu odísť, no obžalovaný uviedol, že ona môže odísť, ale deti nie, tak sa rozhodla, že nebude stresovať deti a v byte zotrvá do rána, záznamom č.l. 630, z ktorého vyplýva oznámenie na políciu dňa 4.12.2010 - anonym - žena, polícii uviedla, že sa nachádza u sestry v byte v Handlovej a prišiel domov obžalovaný a vyhadzuje ich z bytu. Záznamom z evidencie priestupkov č.l. 650-651, 1078, a rozhodnutím č.l. 785, z ktorých vyplýva, že skutok, týkajúci sa konania obžalovaného, kedy v bare Camelot mal na poškodenú vulgárne slovne zaútočiť a fotografovať, ju bolo ako priestupok podľa § 49 odsek 1 písmeno d) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Obvodným úradom Prievidza zastavené. Oboznámil sa i s pripojeným spisom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/132/2014, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol rozsudkom z 8.4.2015 uznaný vinným z pokračovacieho prečinu krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona a iné (práve pre podané trestné oznámenia na poškodenú pre vydieranie a týrania maloletých detí).
Súd návrh na vypočutie svedkov C. H. s manželkou, podaný obžalovaným, zamietol, pretože výsluch týchto svedkov k okolnostiam, ku ktorým mali byť svedkovia vypočutí (skutočnosti, že poškodenej problémy môžu súvisieť s predchádzajúcim jej životom, jej vzťahom s mužom pred ich manželstvom, rozpad ich vzťahu zle znášala), pre svoje rozhodnutie, vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy, závery znalca PhDr. L. nepovažoval za potrebné.
Konaním popísaným v skutkovej vete podanej obžaloby, ktorú prokurátor v záverečnej reči modifikoval a upravil na dva samostatné skutky (tak ako boli i súdom pojaté do výrokovej časti rozsudku), prokurátor v obžalobe pri oboch skutkoch kládol za vinu obžalovanému, že týral blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním, ktoré ohrozilo psychické zdravie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, čím mal naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty zločinov týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona účinného do 31.12.2015, s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a potom prihliadnuc na tieto dôkazy, jednotlivo i súhrnne, dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním nenaplnil zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaných zločinov, resp. zákonné znaky niektorého z iných trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona. Je nesporné, že spoločnosť je veľmi citlivá a netolerujúca akúkoľvek formu násilného správania sa v manželskom resp. rodičovskom spolužití (tak ako na to v záverečnej reči poukázal prokurátor), no, podľa názoru súdu, napriek tomu nie je možné, vybočenie sa z obvyklého a spoločenskými, zákonnými normami tolerovaného a dovoleného správania takéto určité správanie kriminalizovať a vyvodzovať vo vzťahu k nemu až trestnoprávnu zodpovednosť. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovede poškodenej ale i svedkov F., susediek poškodenej, bolo preukázané, že po narodení dvojičiek začali v spolužití obžalovaného a poškodenej vznikať určité konflikty, rozpory, hádky vyplývajúce, podľa názoru súdu, po vykonanom dokazovaní z iného náhľadu oboch osôb na riešenie a stav finančnej situácie v rodine, vzťahu oboch rodičov k starostlivosti o deti, resp. vzájomnú pomoc pri takejto starostlivosti. Obžalovaný časť popisovaného správania pripúšťa, no nie až do prezentovanej miery uvádzanej týmito svedkyňami - znižovanie kúrenia, pre šetrenie, neprekurovanie, no na druhej strane aj výpoveď samotnej poškodenej preukazuje, že po odchode obžalovaného radiátor si zapla. Poškodená vypovedala, že obžalovaný jej zakazoval, aby k nim chodila jej rodina, matka, no na druhej starne sama poškodená ale i tieto svedkyne potvrdzujú, že tam často, ak boli na Slovensku, chodili, veď vypovedali, že nosili poškodenej a jej deťom jedlo, sladkosti, vznikol pre prítomnosť svedkyne F. konflikt, ktorý i opakovane riešila polícia. Vykonaným dokazovaním, výsluchom poškodenej, bolo preukázané, že došlo v spolužití ku konfliktom, pri ktorých boli obžalovaný použité urážlivé slová na jej adresu, resp. určité fyzické ataky, no ich intenzita, povaha a frekvencia, podľa názoru súdu, nebola takej povahy, ako to predpokladá práve skutková podstata žalovaného zločinu. Vznikali konflikty, i susedky vypočuté ako svedkyne popísali, že z bytu i bolo počuť slovný konflikt, no bolo počuť i poškodenú, i keď hlavne obžalovaného. Popísané použité násilie, vykonaným dokazovaním bolo preukázané len chytenie za ruku poškodenú na chodbe, pričom ani pri tomto konaní nešlo o útok ale konflikt na chodbe, pri ktorom obžalovaný za ruku chytil poškodenú, žiadne ďalšie fyzické násilie nenasledovalo. Ak boli napr. i výsluchmi F. F., resp. listinnými dôkazmi záznamami z polície dokumentované násilie od obžalovaného, išlo o konflikt a roztržku nie s poškodenou ale jej sestrou. Tu súd poukazuje i na závery znaleckého posudku PhDr. L. k osobe poškodenej (vo vzťahu k obdobiu popísanom v skutku pod bodom 1/), kedy u nej nezisťuje postraumatickú stresovú poruchu, ale konštatuje adaptačnú poruchu so zmiešanou úzkostno-
depresívnou reakciou. Určite situácia, v ktorej sa v období po narodení dvojčiat ocitla poškodená, bola, z pohľadu náporu na jej psychiku, neľahká, musela sa starať o dve maloleté deti, ktoré dosť často chorľaveli, manžel bol v priebehu dňa v práci, finančná situácia v rodine vzhľadom na dosahovaný príjem a potrebné výdaje na zabezpečenie chodu domácnosti bola nie priaznivá a toto vyúsťovalo do vznikajúcich konfliktov, rozporov. Súd nemohol nevidieť, i možno z jeho pohľadu až zveličujúci popis určitých okolností poškodenou, napr. že ona bola na vajíčkovej polievke a obžalovaný chodil na drahé obedy, keď obžalovaný uviedol, že išlo o obedové menu, čo poškodená nenamietala, no uviedla, že i on, keď sa musela ona uskromniť, tak mal urobiť, určite neľahké pretrvávajúce kojenie až do 8 mesiacov života detí, čo spôsobovalo nevyspanie sa poškodenej, ona sa musela starať o deti a obžalovaný chodil na záhradu alebo s kamarátmi napriek tomu, že z práce chodil okolo 19,00 hod., nemožnosť kupovať deťom sladkosti v miere ako iné susedky, nemožnosť chodiť do Prievidze, no na druhej strane pripustenie, že cesta autobusom s dvojičkami je náročná. Je nesporné, že rodina poškodenej pre ich finančnú situáciu poskytovala poškodenej pomoc, no tá nebola nevyhnutná. I následné konanie preukazované výsluchom poškodenej - kontrola mailovej pošty, kontrola na pracovisku a vulgárne jej oslovenie, nebolo takej intenzity a povahy, podľa názoru súdu, ako predpokladá skutková podstaty žalovaného trestného činu. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/, i keď je nesporné, ako to vyplýva z výsluchu znalca PhDr. L., že pri druhom skúmaní poškodenej, práve k obdobiu viažucemu sa k tomuto skutku, už u poškodenej zisťuje, že trpí rozvinutou postraumatickou stresovou poruchou, tak ako to vyplynulo z ostatného dokazovania, aj z výsluchu samotného znalca, ale predovšetkým výpovede samotnej poškodenej, oboznámených listinných dôkazov, určujúcim bolo správanie sa obžalovaného pre prebiehajúce viaceré občianskoprávne spory, časté účasti na výsluchoch na polícii, súde, odbore sociálnych vecí, no predovšetkým trestné oznámenie a nutnosť obhajovať sa poškodenou, že nie je zlou matkou, dobre sa starajúcou o maloleté deti, matkou, ktorá ich netýra. Tu však súd poukazuje na oboznámený sa trestný spis sp. zn. 2T/132/2014, keď pre konanie obžalovaného, ktoré bolo podstatné na psychiku poškodenej, bol už obžalovaný potrestaný, keď bol uznaný vinným a bol mu uložený trest - trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Je nesporné, preukazujú to jednak výpoveď samotnej poškodenej ale i oboznámené textové správy, že obžalovaným boli poškodenej zasielané správy, no v inom znení resp. s iným významom, ich účelom bola snaha dostať sa k informáciám o maloletých synoch, ale i zo samotných odpovedí poškodenej, jej správania pri styku s obžalovaným, ako to vyplynulo z oboznámených zvukových záznamov, vyplýva, že nejde pri styku s obžalovaným o ustráchanú bojacu sa osobu, i sama poškodená slovne útočí na obžalovaného. Vzhľadom na tieto dôkazy je súd názoru, že nie posielanie SMS správ, resp. kontakt obžalovaného s poškodenou pri návštevách a preberaní si detí ale práve už vyššie uvedené dôvody viedli k vzniku problémov v jej zdravotnom stave. Nebola vykonaným dokazovaním ani výsluchom samotnej poškodenej preukázaná intenzita použitia urážok alebo iného správania popísaného v skutkovej vete skutku pod bodom 2/, ktoré predpokladá skutková podstata žalovaného trestného činu. Pre skutočnosť, že obžalovaný sa v zasielaných SMS správach, ale i opakujúcich sa telefonátoch ako rodič, otec, predovšetkým zaujímal o svoje maloleté deti, resp. sa dožadoval stretnutia s nimi, správ o deťoch, dospel súd k záveru, že jeho konanie popísané v skutkovej vete skutku pod bodom 2/ resp. aspoň jeho časť nenapĺňa ani zákonné znaky iného trestného činu napr. trestného činu podľa § 360 Trestného zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, vyššie uvedené skutočnosti, potom súd dospel k záveru, že oba skutky nie sú trestnými činmi, prihliadnuc i na základnú zásadu platnú v trestnom práve - „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obvineného), dospel k záveru, že bez akýchkoľvek pochybností nemá týmito dôkazmi preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda že obžalovaného spod obžaloby v zmysle § 285 písmeno b) Trestného poriadku oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.