Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-13-2022.pdf
PDF · 91.93 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/13/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobkyne: Z. Š., D.. XX.X.XXXX, N. B. XX, XXX XX A., zastúpenej: Mgr. Karol Ševec, advokát, IČO: 37941721, so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, proti žalovanému: O. Š., D.. XX.X.XXXX, N. B. XX, XXX XX A., zastúpenému: JUDr. Alojz Naništa, advokát, IČO: 35519193, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/49/2020-197 z 9.12.2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úver poskytnutý P. N. Z., V..Z.. na základe zmluvy č. XXX/XXXX/XXSU z 3.6.2013 v zostatkovej výške 61.732,12 eur ku dňu 30.11.2021, ako aj úroky, ktoré k nemu prirastú v budúcnosti sa prikazuje na zaplatenie žalobkyni v rozsahu 1 v pomere k celku a žalovanému v rozsahu 1 v pomere k celku. Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu bolo nesporné, že predmetom vyporiadania BSM je úver, ktorý obaja bývali manželia čerpali od P. N., pričom dlžníkmi zo zmluvy boli obaja. Zároveň je potrebné uviesť, že tvrdenia žalobkyne o úverových zmluvách uzavretých s H. N. a P. N. a o čerpaní týchto úverov považuje súd za nesporné, keďže zo strany žalovaného popreté neboli, naopak boli ním potvrdené (preto sa súd k jednotlivým úverovým zmluvám a poskytnutým sumám bližšie vyjadrovať nepotrebuje). Sporné tak ostalo iba to, na čo boli peňažné prostriedky z úveru poskytnuté.
3. Peňažné prostriedky z týchto úverov tvorili predmet BSM podľa § 143 OZ. Žalobkyňa tvrdila, že tieto peňažné prostriedky použil žalovaný výlučne pre potreby svojho podnikania, naopak žalovaný tvrdil, že tieto peňažné prostriedky boli výlučne použité na rekonštrukciu domu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktorý spolu užívali s ich maloletými deťmi počas trvania manželstva. Ak by teda bolo pravdivé tvrdenie žalobkyne, použitie finančných prostriedkov pre výlučné potreby žalovaného by predstavovalo pohľadávku BSM voči jeho osobe a naopak, ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného o použití finančných prostriedkov na rekonštrukciu rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne išlo by o pohľadávku BSM voči žalobkyni. Ani jedna z dvoch vyššie uvedených pohľadávok však v konaní uplatnená nebola, preto pre rozhodnutie súdu v konečnom dôsledku spôsob použitia finančných prostriedkov dôležitý nebol (skutočnosť, ktorá môže byť uplatnená ako vnos alebo ako investícia, nemôže byť práve z tohto dôvodu uplatniteľná ako dôvod disparity). Tento by bol dôležitý práve vtedy, ak by takáto pohľadávka niektorým z manželov uplatnená bola.
4. Je treba uviesť, že jednotlivé výbery žalovaného nevyvracajú jeho tvrdenie, že tieto výbery a platby boli uskutočnené za účelom kúpy materiálu pri rekonštrukcii rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, prípadne pri spotrebe v prospech rodinného spoločenstva. Judikatúru citovanú žalobkyňou súd pozná ale treba brať do úvahy osobitosti prejednávanej veci. Je potrebné si uvedomiť, že po odstupe mnohých rokov je ťažké zmapovať skutočné použitie týchto finančných prostriedkov (striktne uplatňujúc žalobkyňou citovanú judikatúru by pri jednom účte v manželstve, mal manžel ktorý bol jeho majiteľom preukazovať každý jeden výdavok z neho a pri nepreukázaní by mala byť použitá suma zaradená do BSM), najmä ak nešlo o výber jednorazový a v značnej sume, pričom je však dôležité to, že žalovaný uviedol a zo strany žalobkyne to popreté nebolo, že voči spôsobu nakladania s finančnými prostriedkami z úveru táto neprejavila žiaden nesúhlas. Ďalej je podstatné aj to, že žalobkyňa rekonštrukciu rodinného domu v jej výlučnom vlastníctve nepoprela a zároveň nepoprela ani to, že počas manželstva nepracovala. Rovnako žalobkyňa neuviedla (bremeno tvrdenia) a už vôbec nepreukázala (bremeno dôkazné) akým iným spôsobom ako prostriedkami z úverov zabezpečila rekonštrukciu rodinného domu vo svojom výlučnom vlastníctve.
5. Súd ako predbežnú otázku skúmal, či bola uzavretá dohoda o vyporiadaní BSM medzi stranami sporu neformálnou ústnou formou. Dospel k záveru, že v tejto časti svojich tvrdení žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keďže žalobkyňa uvedenú skutočnosť poprela a na jej preukázanie žalovaný vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol, ale zotrval iba v rovine tvrdenia.
6. Predmetom vyporiadania medzi stranami sporu tak bol iba dlh, pri vyporiadaní ktorého sa postupuje analogicky podľa § 150 OZ.
7. Podľa NS ČR sp. zn. 22Cdo/702/2016 - V řízení o vypořádání společného jmění manželů je třeba vypořádat celý dluh, který byl učiněn předmětem řízení, včetně jeho příslušenství, byť přiroste i v budoucnu po rozhodnutí o vypořádání SJM, aby tak byl zcela vypořádán předmět řízení. Soudy jsou při vypořádání úročeného dluhu povinny pro účely vypořádání zjišťovat výši jistiny, případně i výši kapitalizovaných úroků ke dni svého rozhodnutí, a následně dluh přikázat k uhrazení oběma manželům, tj. každému jednou polovinou, či jen některému z nich. Úroky, které k dluhu přirostou teprve v budoucnu (tj. po rozhodnutí o vypořádání společného jmění manželů), je pak třeba vypořádat tím způsobem, že se toliko obecně přikážou k úhradě oběma manželům či jen některému z nich; nedochází tedy ke stanovení jejich konkrétní výše a ani k zanesení příslušenství do výpočtu o vypořádacím podílu.
8. Súd prvej inštancie teda solidárny záväzok strán sporu voči peňažnému ústavu prikázal stranám sporu v ich vnútornom pomere zaplatiť každému 1, a to ako vo vzťahu k istine, tak aj v budúcnosti splatnému príslušenstvu z nej.
9. Podľa judikatúry základnými dôvodmi pre disparitu podielov sú - jeden z manželov vôbec nepracuje alebo sa práci vyhýba; nevedenie spoločnej domácnosti a oddelené hospodárenie manželov; gamblerstvo alebo požívanie návykových látok; príčina rozvratu manželstva; alkoholizmus jedného z manželov; zavinené zadĺženie BSM; úmyselné alebo nedbalostné konanie manžela, ktoré viedlo k zániku alebo zničeniu veci; problematika tzv. domáceho násilia; výkon trestu odňatia slobody; mimoriadna zásluhovosť jedného z manželov; potreby detí zverených do výchovy jednému z manželov; spôsobenie škody; platenie výživného na dieťa z predchádzajúceho vzťahu; čiastky vynaložené na veci osobnej potreby jedného z manželov a pod.
10. Žiadnu z uvedených a ani obdobnú skutočnosť žalobkyňa nepreukázala, dokonca ani len netvrdila. Súd prvej inštancie má preto za to, že niet dôvod pri vyporiadaní úveru uplatňovať disparitu.
11. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP s tým, že ide o konanie, v ktorom je spravodlivé, aby si strany sporu trovy konania niesli zo svojich prostriedkov.
12. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Poukázala na to, že súd mal v rámci vyporiadania BSM riadne vyporiadať a zohľadniť ako a kto použil prostriedky z poskytnutého úveru, a či ich žalovaný použil pre účely rodiny. Je zrejmé, že prostriedky z úveru boli poukázané na účet žalovaného, ktorého disponentom bol žalovaný a ten si peniaze z úveru previedol na jeho podnikateľské účty. Len žalovaný mohol s uvedenými účtami nakladať.
15. Názor súdu, že žalobkyňa si mala uplatniť osobitnou žalobou nárok voči žalovanému z titulu použitia finančných prostriedkov pre potreby jeho podnikania počas trvania BSM nemá oporu v zákone.
16. Ak jeden z manželov spotrebuje pre svoje potreby peniaze so spoločného úveru a súd uvedenú skutočnosť nezohľadní pri vyporiadaní BSM a prikáže zaplatiť úver každému z manželov po polovici, takéto vyporiadanie BSM je priečiace sa dobrým mravom a zásadám vyporiadania BSM. Súd mal zohľadniť, že žalovaný použil peniaze z úveru pre svoju osobnú potrebu a v tomto zmysle túto problematiku vyporiadať.
17. S peniazmi z úveru disponoval žalovaný, preto dôkazné bremeno ako ich použil zaťažuje výlučne žalovaného. Ide o obdobný prípad, keď napríklad jeden z manželov vybral spoločné prostriedky z účtu a musí v konaní o vyporiadaní BSM preukázať ako s nimi naložil. Je zrejmé, že žalovaný prostriedky z úverov previedol na svoje podnikateľské účty, či už ako živnostník alebo na jeho jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným. Použitie peňazí z úverov by žalovaný vedel v rámci účtovníctva preukázať.
18. Súd prvej inštancie mal postupovať v súlade s ustálenou judikatúrou, ktorú poprel tak, že s poukazom na odstup mnohých rokov je ťažké zmapovať použitie týchto finančných prostriedkov. Žalobkyňa v konaní poukázala na prevody žalovaného v prílohách k podaniu zo 7.12.2021, ktorými sa však súd nezaoberal.
19. Nemožno súhlasiť s názorom, že žalobkyňa nepoprela tvrdenia, že peniaze z úveru boli použité na rekonštrukciu rodinného domu. Žalovaný použil peniaze z úverov pre svoje potreby výlučne. Preto je tento názor súdu arbitrárny.
20. Rozsudok s poukazom na uvedené je nepreskúmateľný a nezrozumiteľný.
21. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
22. V následnom vyjadrení (§ 374 ods. 2, 3 CSP) zotrvala žalobkyňa na svojich doterajších stanoviskách.
23. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
24. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
25. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
26. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že manželstvo sporových strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo 17.5.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.7.2017. Počas trvania manželstva bol zo strany P. N. Z., V..Z.. poskytnutý sporovým stranám úver vo výške 86.000,- eur, a to na základe zmluvy o P. refinanc úvere pod č. XXX/XXXX/ XX Z. z 3.6.2013, ktorý bol vyplatený na účet žalovaného. Účelom použitia tohto úveru vychádzajúc z predmetnej zmluvy (č.l. 10 a nasl. spisu) bolo splatenie predchádzajúceho úveru, teda tzv. refinancovanie úveru, ktorý bol sporovým stranám poskytnutý H. N., V.. Z.. na základe zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 13.5.2010 vo výške 50 000 eur na účel údržba nehnuteľnosti, teda rodinného domu súpisné č. XXXXX nachádzajúceho sa na pozemku parcela registra C, parc. č. XXXX, k.ú. A., zapísaného na LV XXXX, k.ú. A..
27. Samotná okolnosť, že predmetné finančné prostriedky poskytnuté daným úverom boli prevedené na účet žalovaného neznamená, že ide o finančné prostriedky, ktoré boli v celosti použité len pre osobné potreby alebo výkon jeho povolania, čo by za iných okolností zakladalo možnosť, aby v celom rozsahu tento úver znášal žalovaný.
28. Predovšetkým treba vychádzať z toho, že úver bol určený predovšetkým na údržbu financovanej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, pričom z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie vyplýva, že finančné prostriedky získané predmetným úverom boli skutočne na údržbu a rekonštrukciu tohto rodinného domu aj používané, pričom žalobkyňa nepreukázala iný zdroj finančných prostriedkov ktorými boli tieto práce vykonané.
29. Treba taktiež zohľadniť okolnosť, že z príjmov podnikania žalovaného bola financovaná aj domácnosť a rodina sporových strán počas jej existencie, a preto nemožno urobiť záver, že predmetný úver bol v celom rozsahu použitý len pre osobné potreby alebo výkon povolania žalovaného. Je nepochybné, že sporové strany počas trvania ich manželstva (vrátane výchovy detí), čerpali finančné prostriedky aj z práce a podnikania žalovaného.
30. Platby, ktoré sú evidované na predmetnom účte uvedenom v žalobe patriacom žalovanému (správne označenie Z.) dokumentujú aj výber finančných prostriedkov z bankomatu, platenie poistiek deťom, prípadne platenie internetu, to znamená, že nie je možné konštatovať, že tento výpis z účtu spoľahlivo preukazuje výlučné použitie predmetných finančných prostriedkov len pre osobné potreby alebo výkon povolania žalovaného. Ako bolo vyššie naznačené, nebola vyvrátená obrana žalovaného, že prostriedky nachádzajúce sa na tomto účte boli použité aj na chod domácnosti rodiny sporových strán.
31. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ tento úver ako jedinú položku BSM sporových strán vyporiadal tak, že každej zo strán určil povinnosť zaplatiť tento úver v rozsahu jednej polovice.
32. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobkyni, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).