Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6C/85/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobkyne U. W., rod. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W. D. G. č. X, XXX XX právne zastúpená JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, so sídlom Moyzesova č. 34, Čadca, proti žalovaným 1) P. O., rod. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. W. Č. XXX/X, XXX XX N., právne zast. JUDr. Jozef Varmus PhD., advokát, Advokátska kancelária VARMUS s.r.o., Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, 2) M. S., rod. R., Z. č. XXX, XXX XX H., 3) O. H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., V.. W. S. XXX, XXXXX T., žalované v rade 2) a 3) zastúpené na základe splnomocnenia žalovanou v rade 1) P. O., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Štát m á právo voči žalobkyni na náhradu preddavkovaných trov v rozsahu 100 %.

III. Žalované v rade 1/ až 3/ m a j ú voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 22.4.2014 sa žalobkyňa voči označeným žalovaným domáhala rozhodnutia súdu, ktorým súd určí, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností a to parcely C KN č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 996 m2, parcely C KN č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 44 m2, ktoré sú vytvorené geometrickým plánom č. 57/2013 vyhotoviteľa L.. M. T. B. Č. s.r.o. H. z časti parcele EKN XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 3849 m2 zapísanej na LV č. XXXX v kat. území W. D. G..

2. Podanie žaloby žalobkyňa odôvodnila tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla dedením po M. W. na základe osvedčenia o dedičstve 16D/64/2013. M. W. bol otcom jej manžela M. W.. M. W. nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnopredajnej zmluvy Čd 664/57 na základe čoho bol aj zapísaný do pozemkovej knihy. Nehnuteľnosti boli v prírode reálne podelené medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi a to V. N. vydatou W., V., U., M. N. a S. A., rod. N. pred rokom 1950 o čom svedči aj notárska zápisnica N30/67, Nz 31/67. Od tejto doby jej právny predchodca držal nehnuteľnosť v reálne vydelenom stave, nikto si nároky do týchto nehnuteľností nerobil.

3. Na preukázanie tvrdení právny zástupca žalobkyne predložil súdu kópiu Notárskej zápisnice N30/67,Nz31/67 spísanej pred štátnym notárom H. Š. dňa 19.1.1967, z ktorej notárskej zápisnice vyplýva, že sa dostavili súrodenci V. N. vydatá W.Á., V. N., U. N., S. A., r. N., kde pred notárom ich brat V. N. vyhlásil, že medzi jeho súrodencami došlo pri rodinnej deľbe spoločného nehnuteľného majetku k dohode, pri ktorej pripadla jemu do vlastníctva „nehnuteľnosť zapísaná v EN kat. územie W. D. G. č.p. XXXX/X o výmere 2700 m2 v časti totožná s nehnuteľnosťou zapísanou v kat území W. č. záp. XXX, p.č. XXXX/X. Túto nehnuteľnosť užíva a má ju zapísanú na evidenčnom liste XXX. Na pozemku chce

stavať rodinný dom, už má vydané aj územné rozhodnutie vlastne stavebné povolenie, preto žiadal, aby bol ako vlastník na túto nehnuteľnosť zapísaný“..

4. Ďalšou listinou bola Kúpnopredajná zmluva Čd 664/1957, ktorá bola uzavretá 22.marca 1956 ktorou zmluvou M. N. odpredal svojmu švagrovi M. W. celý svoj nehnuteľný majetok aj s dreveným domom č.p.3, hospodárskymi budovami, pozemkami, dvorom záhradou tak ako jemu patrí po rodičoch v W. D. G. a je k jeho menu zapísaný v zápisnici kat. územia W. čísl. XXX. - 1+6. r.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X mč. pod 19b/ s tým, že mu v obci W. D. G. nič neostalo.

5. Ďalej žalobkyňa predložila osvedčenie o dedičstve 16D/64/2013, z ktorého bolo preukázané, že po zomr. M. W., nar. XX.X.XXXX, zorm. X.X.XXXX sa preberateľkou celého dedičstva stala žalobkyňa a okrem iného i parcely E KN č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 3849 m2 evidovanej na LV č. XXXX pod B2 v podiele 1/12.

6. Právny zástupca žalobkyne vo vyjadrení (č.l. 34) uviedol, že pokiaľ ide o rozsudok sp. zn. 10C/21/85 tak týmto boli vysporadané parcely úplne v iných miestach a netýkali sa parcele a predmetu tohto súdneho konania. Pokiaľ si V. N.Ň. postavil na parcele drevenú garáž, tak išlo o dočasnú stavbu a nie trvalú a postavil ju so súhlasom manžela žalobkyne. Predmetnú parcelu užívali žalovaná a jej neb. manžel o čom svedčí aj evidenčný list. Parcelu kosili a nikto z ostatných podielových spoluvlastníkov si nerobil nároky do tejto parcely. Tvrdenie o prístupovej ceste je iba čiastočne pravdivé, pretože cez parcelu vedie občasný chodník, ktorý je taktiež využívaný so súhlasom jej neb. manžela.

7. Žalovaná v rade 1) vo vyjadrení doručenom súdu 2.10.2014 prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou a nezakladajú na pravde, pravdou je to, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou k nehnuteľnostiam v podiele 1/12 titulom dedenia po neb. M. W. na základe osvedčenia o dedičstve 16D/642013, ktorý nadobudol podiel od M. N. na základe kúpnej zmluvy Čd 664/95 a to k parcele pkn. č. XXXX/X zapísanej v zápisnici č. 584 pod B - 19b. Tvrdenie žalobkyne o reálnej deľbe medzi pôvodnými spoluvlastníkmi nie je pravdivé, z notárskej zápisnice vyplýva, že si právny predchodca žalovanej v rade 1) V. N. usporiadaval vlastnícke vzťahy k parcele EN XXXX/ X a z tejto vyplýva, že reálna deľba sa týkala tohto pozemku. Sporné parcely KN C č. XXX/X a XXX/ X sú totožné s pôvodnou parcelou evidencie nehnuteľnosti EN XXXX. V súdnom konaní 10C/21/85 si právna predchodkyňa žalobkyne usporiadavala vlastnícke práva k parcelám, ktoré sa nachádzajú v susedstve, pričom účastníkom bol aj V. N., ktorý uviedol, že iba parcely EN XXXX a XXXX zostali nepodelené a teda v podielovom spoluvlastníctve. Podiel po V. N. nadobudla v dedičstve na základe osvedčenia zo dňa 7.6.2011 č. 5D/458/2010-17 žalovaná v rade 1). Otec žalovanej v rade 1) na parcele postavil garáž, ktorá na tomto pozemku stojí naďalej a po predmetnom pozemku prechádzal ku garáži po nespevnenej ceste. Sporný pozemok č. XXX/X slúži ako prístupová cesta aj k iným obyvateľom miestnej časti obce na prístup k ich nehnuteľnostiam. Parcely KN C č. XXX/X a XXX/X preto neboli podelené a sú naďalej v podielovom spoluvlastníctve. Na preukázane tvrdení žalovaná v rade 1) predložila osvedčenie o dedičstve 5D/458/2010 z ktorého vyplynulo, že nadobudla a podiel 5/12 v spornej parcele EKN č. XXXX/X. Ďalej predložila rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 10C/21/85 (prvé dve strany) a odpoveď z katastrálneho úradu zo dňa 23.9.2014. Žalovaná v rade 1) v podaní doručenom súdu 20.2.2015 uviedla, že žalobkyňa mohla začať užívať spornú nehnuteľnosť spolu s ostatnými spoluvlastníkmi až od roku 1991, kedy sa do miesta kde sa nachádza sporná nehnuteľnosť nasťahovala. V. N.Á. vystaval na pozemku garáž s vedomím, že jej jej podielovým spoluvlastníkom a manžel žalobkyne voči tomu nenamietal.

8. Okresný úrad odbor katastrálny v odpovedi adresovanej žalovanej dňa 23.9.2014 uviedol, že k C KN parcelám XXX/X a XXX/X nie je evidovaný vlastnícky vzťah, táto je identická s EKN parcelou XXXX/X, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX. W. U.Ý. je zapísaná na LV v podiele 1/12 na základe osvedčenia o dedičstve. Jej právny predchodca nadobudol kúpnopredajnou zmluvou Čd 664/57 k E KN XXXX/X len podiel 1/12, po spracovaní projektu ROEP a následne projektu pozemkových úprav. Vlastnícky vzťah k týmto parcelám si mohla U. W. uplatniť cestou pozemkových úprav, ktoré boli do popisných informácií katastra nehnuteľností zapísané v roku 2013. Zároveň pripojil k podaniu kópiu z mapy evidencie nehnuteľností ( č.l. 25 spisu) z ktorej vyplýva zakreslenie pozemkov v stave EN (žiadaným parcelám XXX/X a XXX/X zodpovedá parcela XXXX).

9. Okresný úrad odbor katastrálny v odpovedi adresovanej V. G. ( č.l. 66 spisu) prešetril zápis na LV č. XXXX, kde uviedol, že na LV č. XXXX eviduje ako vlastníka pod B1 P. O., rod. N. titulom osvedčenia o dedičstve. V žiadosti pokiaľ uvádzala, že predmetom osvedčenia NZ 31/67 bola parcela XXXX/X, ktorá nie je súčasťou parcely XXXX/X katastrálny odbor poukázal na to, že nejde o rozpor údajov katastra ale o rozpor dvoch listín a situáciu je možné riešiť dohodou a ak dohoda nie je možná vo veci je oprávnený rozhodnúť len súd.

10. Žalovanej v rade 1) udelili plnú moc na zastupovanie žalované v rade 2 a 3 (plné moci evidované na č.l. 29 a 30 spisu) a preto súd v ďalšom konal so žalovanou v rade 1) ako splnomocnenou zástupkyňou žalovaných v rade 2 a 3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie postupom podľa § 204 CSP, nakoľko právni zástupcovia zhodne potvrdili, že obsah spisu im je známy súd vykonal dokazovanie iba oboznámením spisových materiálov, ktoré boli v priebehu súdneho konania pripojené:

11. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to č.l. 65, 66, ide o doklad zo dňa 11.2.2014 vystavený Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom, pre osobu menom V. G., č.l. 69, 70 vyjadrenie k listinnému dôkazu, č.l. 71 opatrenie predsedníčky Okresného súdu Čadca o pridelení veci zákonnej sudkyni Mgr. Holeščákovej z dôvodu skončenia výkonu funkcie JUDr. Anny Hozákovej, č.l. 76 návrh, vyjadrenie k vyjadreniu zo strany právneho zástupcu žalobcu, v ktorom vyjadrení navrhuje, aby sa súd oboznámil s obsahom zápisnice Okresného súdu Čadca 4D/237/2015 zo dňa 20.11.2015 a to najmä výpoveďou svedkyne Ž. Š.H., rod. Š., ktorá na ohliadke na mieste samom popísala, ako došlo k výkonu reálnej deľby a kto fakticky užíval predmetné nehnuteľnosti, č.l. 77 až 81 zápisnica z ohliadky vo veci 4D/237/2015 zo dňa 20.11.2015, z ktorej zápisnice sudkyňa oboznamuje doslovným prečítaním výpoveď svedkyne Ž. Š., nar. 28.5.1938 vo vzťahu k reálnej deľbe, rozsudok Okresného súdu v Čadci č. konania 10C 21/85-24 zo dňa 31.5.1985, v ktorom konaní bolo riešené určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalobkyne V. W., rod. N., nar. 1.6.1923. Konkrétne oboznamuje odôvodnenie písomného rozsudku; obsah spisového materiálu vo veci N 30/67, konkrétne notársku zápisnicu N 30/67 zo dňa 19.1.1967, oboznamuje ďalšie podanie N 644/66 doslovným prečítaním; rozsudok Okresného súdu Čadca 5C/1174/65, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.11.1966, aj rozsudok zo dňa 16.9.1966, ktorým rozsudkom žiadali žalobcovia V. N., V. N., U. N. a ďalší, aby súd vyslovil neplatnosť osvedčenia darovacej zmluvy, oboznamuje výpis z kat. úz. W., zápis č. XXX vyhotovený Štátnym notárstvom v Žiline zo dňa 22.11.1966, kde je uvedené pod bodom 19): „Na podiel W.. V. Y. pod B17 podľa zápisnice vlastného súdu NCI 80/43 zo dňa 29.8.1943 svedectva Obce W. zo dňa 29. mája 1943, zapisuje sa vlastnícke právo titulom kúpy podľa skutočnej držby a predaja maloletej V. N. 1/12-ina, mal. V. N. 1/12-ina, mal. U. N. 1/12-ina, mal. S. N. 1/12-ina, mal. V. N. 1/12-ina.“ Pod č. 21) je uvedené: „M. W., žena V., rod. N. v podiele 1/12-iny, nadobudnuté kúpou 23. júla 1957 Čd 664 od M. N..“.

12. Právny zástupca žalobcu žiadal o poskytnutie lehoty na produkovanie ďalších tvrdení a dôkazov v lehote približne 7 dní, aby mohol tak zareagovať aj na oboznámený predbežný právny názor.

13. Právny zástupca žalovanej v rade 1) žiadal zamietnuť žalobu v celom rozsahu zamietnuť a poukázal na to, že pokiaľ žalobkyňa opiera o vlastnícke právo z titulu dedenia, z rozhodnutia predloženého v súdnom konaní je zrejmé, že zdedila iba 1/12-inu. Pokiaľ poukazuje na notársku zápisnicu N 30/67, Nz 31/67, z obsahu spisu vyplýva, že predmetnom tohto bola iba parcela podľa evidencie nehnuteľností č. XXXX/X. Taktiež aj zo samotného rozhodnutia súdu 10C 21/85 vyplýva, že už v tom čase bolo potvrdené medzi právnymi predchodcami, že nedošlo k podeleniu parcele č. XXXX a XXXX a tieto naďalej teda zostali v podielovom spoluvlastníctve. Svedčí teda žalobkyni iba nárok na spoluvlastnícky podiel. Na predmetnej nehnuteľnosti alebo na parcele bola vystavená aj garáž, ktorú V. N. užíval do svojej smrti a následne túto užíva ďalej žalovaná. Zároveň aj iné osoby užívajú túto nehnuteľnosť na prechod. Z dôvodu nepreukázania reálnej deľby a právneho titulu na nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti v celosti, ale len preukázanie na nadobudnutie podielu v podiele 1/12-iny, žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal im náhradu trov konania.

14. Pokiaľ súd zamietol návrh žalobcu na predloženie dôkazov tieto s prihliadnutím k obsahu spisu a preukázanému skutkovému stavu považoval za nadbytočné minimálne s prihliadnutím k tomu, že súd ešte výzvou zo dňa 5.5.2016 ( č.l. 74 spisu) vyzval právneho zástupcu žalobcu na predloženie a navrhnutie dôkazov na preukázanie tvrdení, pričom vzneseným návrhom na doplnenie dokazovania

bolo oboznámenie výpovede svedkyne Šteinigerovej v súdnom konaní 4C/237/2015 a iné dôkazy produkované neboli.

15. Na ohliadke na mieste samom súd vypočul svedkov navrhnutých tak stranou žalobkyne ako i stranou žalovaných. Svedkovia navrhnutí žalobkyňou V. Š., V. Š. N., T. Š., M. G., U. H., Ž. Š., U. W. (dcéra žalobkyne), O. G. (zať žalobkyne), V. G. (dcéra žalobkyne), M. W. (syn žalobkyne), A. W. (zať žalobkyne) O. B., zhodne tvrdili, že to patrilo W., potvrdili tiež, že cez pozemok si skracovali ľudia cestu z osady od N..

16. V čestných prehláseniach O. N., O. O. ( č.l. 63 a 64) tvrdili, že pozemok kosil V. N. a v roku 1992 si postavil na pozemku so súhlasom suseda W. garáž. Chodník tam bol už roky predtým, ako sa W.Á. s rodinom prisťahoval do obce. Matka neb. M. W. V. W., rod. N. (súčasne sestra neb. V. N.) sa dlhé roky súdila a nevychádzala so súrodencami.

17. Zo zápisnice o ohliadke vo veci 4C/237/2015 z ktorej súd oboznámil časť výpovede svedkyne Ž. Š. vyplýva, že táto nezažila, aby bol spor o parcelu. Starý V. N. podelil všetkých 6 detí.

18. Súd z úradnej moci si pripojil kompletný spisový materiál vo veci 10C/21/85 z ktorého mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 10C/21/85-24 zo dna 31.5.1985 bolo určené vlastnícke právo na k parcelám o.i. i k parcele EN XXXX/X (v blízkosti parcele EN XXXX) v prospech žalobkyne V. W., rod. N., nar. 1.6.1923. V odôvodnení predmetného rozsudku súd uviedol, že odporcovia v rade 1 až 4 (A. R., U. N., V. N. a M. N.) potvrdili skutočnosti uvádzané žalobkyňou (navrhovateľkou) s tým, že sú vydelení v iných miestach a nerobia si nároky do toho, čo užíva žalobkyňa. Odporcovia v rade 2 a 3 V. N. a U. N. však uviedli, že nepodelené v spoluvlastníctve s navrhovateľkou, ktorá im je sestrou, zostali parcely 3095 a 3096. Tieto parcely neboli predmetom tohto súdneho konania. Žalobkyňa v tomto spore nadobudla časť pozemnoknižných parciel titulom dedenia po svojom otcovi V. N. a zostávajúcu časť po manželovi M. W.. Súrodenci si postavili na vydelených podieloch domy a navrhovateľka ostala užívať parcely uvedené v tejto žalobe (10C/21/85).

19. Zo spisu N 30/67 mal súd preukázané, že v listine N 644/66 je spísané vyhlásenie V. N., V. N., U. N., S. N., M. N., ktorý uznali, ..“že následkom deľby spoluvlastníkov nehnuteľnosť zapísaná v EN kat. územia W. D. G. č.p. XXXX/X o výmere 2700 m2, totožná v časti s nehnuteľnosťou zapísanou v pozemkovej knihe kat. územia W. č. záp. XXX alebo XXXX, p.č. XXXX/X patrí v celosti pozemnoknižnému spoluvlastníkovi V. N.“. Súčasťou tohto spisu bol i rozsudok Okresného súd Čadca 5C/1174/65 /prepísaný5C1074/65/ v ktorom okrem iných ako žalobcovia vystupovali V. N., V. N., U. N. (súrodenci právnej predchodkyne žalobkyne V. N. W.), ktorý napadli neplatnosť darovacej zmluvy, ktorou mal ich právny predchodca darovať nehnuteľnosti v prospech P. R.. Predmetom tejto darovacej zmluvy bola aj parcela č. XXXX/X a v predmetnom súdnom spore boli títo úspešný a súd vyslovil neplatnosť zmluvy v časti podielov pod B 19f,c,d zapísanej pod č. XXX A.od A r.č. 4 mpč XXXX/X kat. územia W.. Podľa výpisu zo záp. č. XXX č.j. XXXX/XXXX pod r. č. 4 bola evidovaná parcela 5853/5 o výmere 1386 siah a pod bodom 19 boli zapísaní ako vlastníci na základe vkladu vlastníckeho práva NC I 80/43 zo dňa 29.8.1943 titulom kúpy na podiel W.. V. Y. 6/12 a to maloletí V. N., V. N., U. N., S. N., V. N.. Pod č. 21 bol zapísaný ako vlastník v podiele 1/12 M. W./ž. s V. rod. N. titulom kúpy od M. N. čd 664 zo dňa 23. júla 1957.

20. Na daný súdny spor súd aplikoval tieto zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 123 v súčasnosti platného zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obč. zák.“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Obč. zák. všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 132 ods.1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods.1,3 Obč. zák.:

(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa ust. § 129 ods.1 Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ust. § 130 ods.1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa prechodného ust. § 854 Obč. zák. (k úpravám účinným od 01.4.1964, kedy nadobudol účinnosť Obč. zák.) pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa prechodného ust. § 865 ods.1,3 Obč. zák. (k úpravám účinným od 01.4.1983, kedy nadobudla účinnosť novela Obč. zák. - zákon č. 131/1982 Zb.): (1) Pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. (3) Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa prechodného ust. § 868 Obč. zák. (k úpravám účinným od 01.01.1992, kedy nadobudla účinnosť novela Obč. zák. - zákon č. 509/1991 Zb.) pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa prechodného ust. § 872 ods.6 Obč. zák. (k úpravám účinným od 01.01.1992) ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa ust. § 70 ods.1 zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že tak žalobkyňa ako aj žalované v rade 1 až 3 sú aktuálne zapísané na LV č. XXXX kat. územia W. D. G. a to parcely E KN č. XXXX/X o výmere 3849 - trvalé trávne porasty a to P. O. v podiele 5/12-tin na základe osvedčenia o dedičstve 5D/458/2010, M. S. v podiele 1 na základe osvedčenia o dedičstve 10D/459/2011, O. H. R. v podiele 1 na základe osvedčenia o dedičstve 10D/459/2011 a U. W. v podiele 1/12 na základe osvedčenia o dedičstve 16D 64/2013.

22. Žalobkyňa odvodila svoje výlučné vlastnícke právo k predmetnej parcele C KN č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 996 m2, parcely C KN č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 44 m2, ktoré sú vytvorené geometrickým plánom č. 57/2013 vyhotoviteľa L.. M. T. B. Č. s.r.o. H. z časti parcele EKN XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 3849 m2 zapísanej na LV č. XXXX v kat. území W. D. G. od toho, že právny predchodca jej manžela - otec M. W. (spoločne s manželkou V. W., rodenou N.) nadobudol nehnuteľnosť od svojho švagra M. N. a to kúpnou zmluvou Čd 654/57 zo dňa 23. júla 1957 na základe čoho bol zapísaný do pozemkovej knihy. Z pripojenej kópie zmluvy však bolo jednoznačne preukázané že predmetnou zmluvou previedol pôvodný spoluvlastník M. N. v prospech právneho predchodcu žalobkyne len svoj podiel 1/12, ktorý je v zmluve jednoznačne identifikovaný a táto skutočnosť vyplýva i z výpisu č. XXX č.k. XXXX/XXXX pod por. č. 21.

23. M.D. N. nadobudol predmetný podiel 1/12 spoločne so svojimi súrodencami V., V., U., S. a V. (všetci v tom čase maloletí) na základe zápisnice súd č. NC I 80/43 zo dňa 29.8.1943 titulom kúpy pôvodného podielu W.. V. Y., ktorý v predmetnej nehnuteľnosti vlastnil podiel 2/4.

24. Tento podiel 1/12 nadobudla žalobkyňa i v dedičskom konaní po M. W. v dedičskom konaní vedenom pod spisovou značkou 16D/64/2013.

25. Žalobkyňa uviedla, že tieto nehnuteľnosti boli v prírode reálne podelené medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi ešte pred rokom 1950 a to medzi pôvodnými spoluvlastníkmi (pozn. súrodencami) V. N. vydatou W., V., U., M. a S. A., rod. N. o čom má svedčať aj notárska zápisnica N30/67, NZ31/67.

26. Podľa platného právneho stavu na Slovensku v rozhodnom čase uskutočnenej deľby nehnuteľností pôvodnými pkn. spoluvlastníkmi, podľa uhorského obyčajového práva, bola prípustná takáto reálna deľba nehnuteľností i mimo pozemkovej knihy, uznávaná ako právny titul nadobudnutia vlastníctva ku konkrétnej predtým spoločnej, teraz rozdelenej nehnuteľnosti alebo jej časti: „V dlho trvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností, vpísaných v pozemkovej knihe na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, treba brať dohodu strán o deľbe, po prípade o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda totiž môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným činom). Na neplatnosť takejto deľby nevplýva okolnosť, že niektoré časti nehnuteľností má v spoločnej držbe viac spoluvlastníkov, iné časti zase jednotliví spoluvlastníci vo výlučnej držbe.“ (Úradná zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu Československej republiky vo veciach občianskych z právnej oblasti Slovenska a Podkarpatskej Rusi, roč. I.-VI., č. 911; viď tiež Úr. sb. 1201).

27. Tento právny stav, založený reálnou zámenou a deľbou nehnuteľností v zmysle vyššie cit. rozhodnutia č. 911 Úradnej zbierky rozhodnutí Najvyššieho súdu Československej republiky vo veciach občianskych z právnej oblasti Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ročníky I.-VI., jednoznačne prejavený dlhodobou, nepretržitou, výlučnou a nerušenou (všetkými ostatnými pkn. spoluvlastníkmi akceptovanou ) súd vykonaným dokazovaním nezistil. Z predmetnej notárskej zápisnice a spisu evidovaným pod touto značkou N30/67 však jednoznačne vyplynulo, že v listine tvoriacej tento spis pod zn. N 644/66 je spísané vyhlásenie V. N., V. N., U. N., S. N., M. N., ktorý uznali,..“že násedkom deľby spoluvlastníkov nehnuteľnosť zapísaná v EN kat. územia W. D. G. č.p. XXXX/X o výmere 2700 m2, totožná v časti s nehnuteľnosťou zapísanou v pozemkovej knihe kat. územia W. č. záp. XXX alebo XXXX, p.č. XXXX/ X patrí v celosti pozemnoknižnému spoluvlastníkovi V. N.“.. Súčasťou spisu bol i rozsudok Okresného súd Čadca 5C/1174/65 /prepísaný5C1074/65/ v ktorom okrem iných ako žalobcovia vystupovali V. N., V. N., U. N. (súrodenci právnej predchodkyne žalobkyne V. N. W.), ktorí napadli neplatnosť darovacej zmluvy, ktorou mal ich právny predchodca darovať nehnuteľnosti v prospech P. R.. Predmetom tejto darovacej zmluvy bola aj parcela č. 5853/5 a v predmetnom súdnom spore boli títo úspešný a súd vyslovil neplatnosť zmluvy v časti podielov pod B 19f,c,d zapísanej pod č. 584 pod A r.č. 4 mpč 5853/5 kat. územia W.. Toto jednoznačne potvrdzuje, že si robili nároky do tejto parcely. Taktiež bolo v spore preukázané z rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 10C-21/85-24 zo dna 31.5.1985, v ktorom konaní bolo určené vlastnícke právo na k parcelám o.i. i k parcele EN XXXX/X (v blízkosti parcele EN XXXX) v prospech v tomto spore identifikovanej žalobkyne V. W., rod. N., nar. 1.6.1923, že v odôvodnení predmetného rozsudku súd uviedol, že odporcovia v rade 1 a 4 (A. R., U. N., V. N. a M. N.) potvrdili skutočnosti uvádzané navrhovateľkou V. W. N. s tým, že sú vydelení v iných miestach a nerobia si nároky do toho, čo užíva žalobkyňa. Odporcovia v rade 2 a 3 V. N. a U. N. uviedli, že nepodelené v spouvlastníctve s navrhovateľkou, ktorá im je sestrou, zostali parcely XXXX a XXXX. Podľa predloženej mapy z evidencie nehnuteľností č.l. 25 spisu ako i geometrického plánu predloženého žalobkyňou je zrejmé, že predmetom súdneho konania je parcela KN C č. 424/1 a 424/2, ktoré sú parcely zhodné s pôvodnou parcelou vedenou podľa EN pod č. 3096. Pokiaľ žalobkyňa nadobudla v predmetnej nehnuteľnosti podiel a reálna deľba sa netýkala podľa vyjadrenia súrodencov (V. a U.) jej právnej predchodkyne (V. N. W.) práve parcely XXXX, súd mal zato, že žalobe žalobkyne na podklade vyššie uvedeného preukázaného skutkového stavu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ aj v konaní boli vypočutí svedkovia, títo preukazovali užívanie sporných nehnuteľností pričom je zrejmé, že vo väčšine svedkov išlo o blízkych príbuzných či jednej alebo druhej strany sporu. Súd preto prihliadol na listiny zachované v písomnej podobe, ktoré v danom spore pre súd mali väčšiu dôkaznú silu a mali dokumentovať výpovede priamo súrodencov právnych predchodcov žalobkyne medzi ktorými táto

reálna deľba nehnuteľností mala prebehnúť a od ktorej odvodzovala žalobkyňa svoj nárok. Súdu sa javilo nadbytočné v spore vykonávať dokazovanie na preukazovanie deľby inými osobami, pokiaľ dvaja súrodenci z pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníkov jednoznačne popreli deľbu vo vzťahu k týmto pozemkom v geometrickom pláne predloženom žalobkyňou už identifikovanom v stave C KN a z vyjadrenia strán konania ako i niektorých svedkov vyplynulo, že tento pozemok je tiež využívaný ako prístupová cesta k inej osade, teda viacerými osobami a na parcele je postavená garáž.

28. Pokiaľ by bol pozemok vo výlučnom vlastníctve právnych predchodcov žalobkyne (a nie v podielovom spoluvlastníctve) je zrejmé, že garáž by na pozemku zrejme nestála a chodník aj keď občasný by využívaný na prechod nebol. Pokiaľ bol žiadaný súhlas V. N. od W. M. s výstavbou garáže súd mal zato, že o súhlas žiadal dotknutého spoluvlastníka, ktorý mu aj súhlas udelil, nakoľko z vyjadrení viacerých svedkov bolo preukázané, že išlo o nekonfliktného človeka.

29. I keď žalobkyňa tak preukázala v časti svoje tvrdenia o vlastníckom práve svojich predchodcov (manžela, jeho rodičov) k predmetu sporu a spochybnila hodnovernosť jestvujúcich zápisov v katastri nehnuteľností tak, ako je vyššie uvedené, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že k reálnej deľbe vo vzťahu k tejto parcele nedošlo, žalobkyňa nemá iný právny titul na nadobudnutie vlastníctva k celku, teda nie je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností tak, ako žiadala určiť vo svojej žalobe, ale je iba spoluvlastníčkou tej časti podielu, ktorý nadobudla v rámci dedičského konania a preto súd žalobu s poukazom na vyššie preukázaný skutkový a právny stav zamietol ako nie dôvodný.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 253 ods. 1 až 3 (1) Ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. (2) Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. (3) Ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.

Podľa § 255 ods. 1 a 2 (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by sa týkalo náhrady trov konania štátu (za účinnosti OSP tomuto zodpovedalo ust. § 148). Súd preto pri rozhodovaní priznal štátu nárok na náhradu trov dôkazu s poukazom na ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. CSP, nakoľko štát ktorý trovy preddavkoval z titulu vykonania ohliadky na mieste samom (za náhradu za motorové vozidlo) má rovnaké postavenie, ako každý iný subjekt, ktorému s dokazovaním trovy konania vznikli.

31. Z obsahu spisu bolo preukázané, že štátu vznikli trov z titulu použitia osobného motorového vozidla, ktoré trovy v spore vyúčtované boli, avšak z dôvodu nezloženia a nevyžiadania preddavku pred realizáciou tohto dôkazu neboli tieto trovy uhradené. Súd preto priznal štátu voči neúspešnej strane nárok na náhradu trov v rozsahu 100%.

32. O nároku na náhradu trov rozhodol súd postupom podľa § 255 ods. 1 a žalovaným v rade 1 až 3 ako plne úspešným v tomto súdnom spore priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%). O konkrétnej výške rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Čadca písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).