Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25C-143-2015.pdf
PDF · 93.03 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/143/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Stapring, a.s., so sídlom v Nitre, Piaristická 2, IČO: 31411401, zast. JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., advokátom so sídlom v Nitre, Piaristická 2, proti žalovanej: Bc. E. Z., miesto podnikania H., R. B. D. XXX/XX, IČO: 47610522, o zaplatenie 1.052 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 5,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 250 eur od 08.11.2014 do 09.03.2015, zo sumy 268,76 eura od 08.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 241,08 eura od 19.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 241,08 eura od 13.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 241,08 eura od 13.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 10 eur od 30.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 20 eur od 06.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 30 eur od 09.03.2015 do zaplatenia a to všetko do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Žalobcovi súd priznáva plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 16.03.2015 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.052 eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje neuhradené nájomné a služby spojené s prenájmom v zmysle nájomnej zmluvy.
2.Vo veci Okresný súd rozhodol tak, že zaviazal žalovanú na úhradu istiny s príslušenstvom. V časti upraveného príslušenstva konanie zastavil a ohľadne úroku z omeškania nad 5,05 % a ohľadne paušálneho nákladu v sume 40 eur návrh zamietol. Krajský súd na základe odvolania žalobcu zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu v časti príslušenstva, zastavujúcej a zamietajúcej časti. Prvostupňové rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené, nejasné ohľadne zastavujúcej časti, bližšie prvostupňový súd odôvodní priznanú výšku úroku z omeškania, pôvod jednotlivých čiastkových platieb a rozoberie č.l. 5.3 zmluvy strán.
3.Právny zástupca žalobcu uviedol, že čo sa týka petitu a jeho úpravy nešlo o zmenu petitu, išlo len o prehľadnejšej zmene. Čo sa týka vzťahu medzi spornými stranami, žalobca je podnikateľ, ktorý opakovane vykonáva činnosť za účelom prenájmu nebytových priestorov a žalovaná ako fyzická osoba podnikateľka si tieto priestory prenajala pre svoju podnikateľskú činnosť. Všeobecne sa nájomný vzťah spravuje obč. zákonníkom v tomto prípade treba prihliadať na postavenie strán zmluvy, obe strany sú podnikatelia preto s poukazom na § 261 ods. 1, 8 a 9 obchodného zákonníka sa na ne vzťahuje obchodný zákonník a to teda aj na nároky vzniknuté zo zmluvy, v tomto prípade úroky z omeškania a tiež nárok na paušálnu náhradu nákladov. Čo sa týka zmluvy táto je štandardne pripravená žalobcom, upravuje sa len predmet nájmu, cena, prípadne nejaké osobitné požiadavky. Žalovaná mala možnosť
zmluvu pripomienkovať, keď jej bola predložená s dostatočným predstihom. Predpokladal že žalovaná mala už v ten týždeň vopred zmluvu na pripomienkovanie a uzavretá zmluva je výsledkom dohody strán v tomto prípade totožný s navrhovanou zmluvou. Po konštatovaní súdu, že 16.9.2014 bol utorok, pričom 15.9. bol voľný deň - štátny sviatok uviedol, že žalovaná už musela mať pár dní predtým zmluvu bez dátumu, pravdepodobne zaslanú e-mailom.
4.Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to : odvolaním žalobcu čl. 80-82, uznesením Krajského súdu čl. 97-100, výpisom zo ŽR žalovanej čl. 101 a zistil tento skutkový a právny stav spolu s predchádzajúcim konaním do prvého rozhodnutia prvostupňového súdu:
5.Navrhovateľ ako prenajímateľ uzatvoril s odporkyňou ako nájomcom zmluvu o nájme nebytových priestorov č. N 22/2014 dňa 16.09.2014 s dodatkom zo dňa 22.12.2014. Odporkyňa si riadne neplnil svoju povinnosť podľa zmluvy a od novembra 2014 nemala riadne uhradené nájomné ako aj služby spojené s prenájmom. Za obdobie do konca marca 2015 odporkyňa na nájomnom a a upomienkach podľa článku 2.8 neuhradil sumu 1.052 eura. Odporkyňa neuhradila včas platbu v sume 518,76 eura splatnú 07.11.2014, keď časť v sume 250 eur uhradila dňa 09.03.2015, neuhradila tri platby v sume 241,08 eura splatné dňa 18.01.2015, 12.02.2015, 12.03.2015 a tri upomienky v sume 10, 20 a 30 eur. Odo dňa po splatnosti jednotlivých faktúr si navrhovateľ uplatňoval úrok z omeškania 9,05 % ročne. Pôvodne uplatňovaný úrok z omeškania zo sumy 518,76 eura upravil na sumu 250 eur a zo sumy 268,76 eura si pôvodne uplatňoval úrok z omeškania od 10.03.2015 čo upravil na 08.11.2014. Navrhovateľ mal za to, že ide o obchodnoprávnu vec, keďže obe sporné strany sú podnikatelia a uplatňoval si 40 eur ako paušálnu náhradu nákladov. Dokladoval to aj rozhodnutiami OS Nitra. Úprava úroku bola len o prehľadnosti petitu, nešlo o zmenu petitu. Vo veci sa podľa žalobcu má prihliadať na postavenie strán. Išlo o štandardnú zmluvu pripravenú žalobcom. Žalovaná ju mala k dispozícii pred jej podpisom, mala ju podľa žalobcu možnosť pripomienkovať.
6..Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
7.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
8.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
9.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
10.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
11.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
13.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
14.Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 15.Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
16.Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
17.Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
18.Podľa § 3 ods.1 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). 19.Podľa § 7 z.č. 116/1990 Zb. nájme a podnájme nebytových priestorov ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou. 20.Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 21.Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
22.Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
23.Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
24.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a nasledujúcich. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Nie je vylúčené aby bol spotrebiteľ aj fyzická osoba podnikateľ. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.
25.Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval dovtedy účinné ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu účinná právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uvedený právny záver súdu je súladný aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp.zn. 3MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015).
26. Žalobca poukazoval na to, že zmluvné strany sú podnikatelia a pri posudzovaní otázky, či ide o obchodnoprávny alebo občianskoprávny spor sa má vychádzať z povahy účastníkov. Súd mal, za to, že na spor sa nemá aplikovať obchodný zákonník. Podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. na záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi sa vzťahuje obchodný zákonník ak sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Žalobca je podnikateľ poskytujúci službu prenájom nebytových priestorov, žalovaná však v tomto predmete nepodniká. Prenájom nebytového priestoru sa netýkal podnikateľskej činnosti žalovanej. Nebytový priestor si prenajímala ako ktorákoľvek iná osoby, teda aj ako nepodnikateľ. Zmluvu v štandardnej verzii pripravoval žalobca, ide teda o spotrebiteľský vzťah, pre ktorí sa prioritne používa Občiansky zákonník. Ani odvolací súd vo svojom rozhodnutí nekonštatoval, že ide obchodnoprávny vzťah medzi stranami, pričom sa žiadne nové dôkazy nevykonávali. Súd aj v prípade ak by nešlo o spotrebiteľský vzťah mal rovnaký názor, keďže zjavne nešlo o vzťah podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. Použitie § 261 ods. 8 či 9 Obch. zák. tak úž neprichádza v úvahu. Ustanovenie § 261 ods. 9 Obch. zák. dokonca umožňuje postup podľa občianskeho zákonníka. Nájomný vzťah upravuje špeciálny zákon č. 116/1990 Zb. a všeobecný predpis Občiansky zákonník. Strany mali v zmluve v bode 5.3 dojednané, že sa riadia zákonom č. 116/1990 Zb., č. 513/1991 Zb a príslušnými všeobecnými právnymi predpismi platnými v SR. Takýto je aj Občiansky zákonník. Z tohto ustanovenia tak podľa súdu žiadne dohoda strán postupovať výlučne podľa obchodného zákonníka nevyplýva. Súd mal teda za to, že rozhodné právo vo veci strán i z tohto pohľadu je občianske právo SR. Paušálna náhrada sa priznáva podľa obchodného zákonníka nie občianskeho.
27.V zmysle cit. zák. ust. vzhľadom na horeuvedené skutočnosti súd zaviazal žalovanú na zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,05% z jednotlivých neuhradených faktúr. Išlo pôvodom o štyri faktúry na nájomné ( prvé štyri) a tri nasledujúce za upomienky. Úroku z omeškania sa žalobca oprávnene domáhal odo dňa nasledujúceho od splatnosti tej ktorej faktúry. Úrok súd priznal z jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v zmysle § 517 O.z. a Nariadenia vláda 87/95 Z.z.. Návrh bol podaný dôvodne, svoj nárok žalobca podrobne osvedčil listinnými dôkazmi. Žalovaná si v už právoplatne priznanej sume nesplnila svoju povinnosť voči žalobcovi vyplývajúcu jej z ich nájomnej zmluvy tak ohľadne neuhradeného nájomného ako aj ohľadne dohodnutých upomienok. Súd v časti upraveného rozsahu príslušenstva žalobcom procesne nijako nerozhodol. Pôvodne omylom túto úpravu považoval za čiastočné späťvzatie. Po vysvetlení však zistil, že išlo vlastne len o kozmetickú úpravu petitu. Žalobca nič späť nebral ani žalobný petit procesne nemenil. Vo zvyšku súd návrh zamietol s poukazom na odseky 24-26 odôvodnenia. Išlo o úrok z omeškania nad zákonom a súdom priznanú výšku ( nad 5,05%) a ohľadne paušálnej náhrady v sume 40 eur. Súd v pôvodnom rozhodnutí poukazoval na konania vedené na OS Nitra : 25C 403/2012, 25C 383/2012, 9C 35/2015, 7C 307/2012, 18C 10/2012, 10C 121/2012 , KS v Nitre 6 Co 2/2014, 8Co 28/2011. Išlo o civilné konania. Súd tak chcel poukázať na to, že sa neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe a nebol dôvod pre postup v zmysle § 220 ods. 3 CSP. Napriek tomu z opatrnosti viazaný právnym názorom KS v Nitre súd bližšie ozrejmil v odsekoch 24 až 26 prečo priznal úrok z omeškania vo výške 5,05%. Ešte k tomu možno dodať, že súd rozhodoval podľa ustáleného výkladu OS Nitra, keď vec nebola omylom zapísaná do občianskeho registra, do ktorého sa spory o zaplatenie nájmu za nebytové priestory zapisujú. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi nepriznal paušálnu náhradu v sume 40 eur a úrok z omeškania nad 5,05% z dôvodu, že nepostupoval podľa obchodného zákonníka, ktorí dané nároky upravuje tak ako ich požadoval žalobca, ale podľa Občianskeho zákonníka.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Žalobca bol neúspešný v nepatrnej časti príslušenstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.