Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-7-2017.pdf
PDF · 91.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Csp/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci žalobcu MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Praha, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3 proti žalovanej S.V. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. Q. XXX, o zaplatenie sumy 100 € s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 100 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100 € od 16.02.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 78,58 %.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanej domáha zaplatenia sumy 100 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 100 € od 16.2.2014 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12 € a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk registrovala a požiadala ho o poskytnutie úveru vo výške 100 €. Pri registrácii a odoslaní žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná súhlasila so zmluvou o úvere, ako aj so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Zároveň uviedla, že údaje poskytnuté z jej strany sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX z 11.1.2014 poskytol ako veriteľ žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 100 €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 €, t. j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128 € do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 28 €. Úver sa stal splatným 8.2.2014. V zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom, SMS alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 € za každú upomienku. Žalovanú vyzval na úhradu jej záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS a e-mailov. Na upomienky nereagovala, telefonicky sa so žalovanou nepodarilo skontaktovať. Zasielané boli štyri upomienky v súlade s dohodnutými Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a tým pádom vznikla žalovanej povinnosť uhradiť 12 € za zaslané upomienky. Dňa 26.5.2014 bola žalovanej zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaná ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradila žiadnu sumu.
2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
3. V prejednávanej veci súd vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože bolo možné vo veci rozhodnúť bez nariadenie pojednávania, keďže ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (žalovaná vo vyjadrení k žalobe nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu) a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 € (§ 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/). Podľa § 219 ods. 3 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd 25.5.2017 na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, konkrétne žaloby, výpisu z českého obchodného registra na žalobcu, zmluvy o úvere, Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“) a zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli 11.1.2014 zmluvu o úvere, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej krátkodobý bezúčelový úver vo výške 100 €, a to najneskôr do dvoch pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy, a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom vo výške 28 €, t. j. spolu sa zaviazala vrátiť sumu 128 €, do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Žalovaná v konaní nepoprela, že by jej bol úver vo výške 100 € reálne poskytnutý. Na úver žalovaná neuhradila žiadnu sumu. V čl. 18 VOP bolo dohodnuté, že veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom na e-mailovú adresu spotrebiteľa alebo SMS správou na číslo mobilného telefónu spotrebiteľa alebo písomne na jeho adresu (upomienka), a je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 € za každú upomienku. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd za preukázanú z výpisu z obchodného registra ČR.
5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
7. Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ a písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
8. Podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
9. Podľa § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. k/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 20/2013 Z. z. (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, aj keď nie v celom rozsahu. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná 11.1.2014 uzavreli zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň má zmluva o úvere aj charakter zmluvy spotrebiteľskej podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže je zjavné, aj vzhľadom na predmet podnikania právneho predchodcu žalobcu, že tento vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, čo v žalobe potvrdil aj sám žalobca. Poskytnutý úver však nie je spotrebiteľským úverom, pretože úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej 3 mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Právny predchodca žalobcu však v zmysle ustanovenia § 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch má postavenie tzv. iného veriteľa a podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa aj na zmluvu o úvere uzavretú iným veriteľom, ktorá nie je spotrebiteľským úverom, vzťahujú taxatívne stanovené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
15. Na základe zmluvy o úvere sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 100 € najneskôr do dvoch pracovných dní od uzavretia zmluvy a žalovaná sa ho zaviazala vrátiť a zaplatiť aj celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vo výške 28 €. Žalovaná doposiaľ vo vzťahu k žalobcovi, ani k jeho právnemu predchodcovi, nerealizovala žiadnu úhradu na úver. Žalovaná bola v konaní nečinná, nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa poskytnutia a nesplácania úveru, čím sa tieto považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Keďže žalovaná v lehote splatnosti nevrátila žalobcovi peňažné prostriedky poskytnuté jeho právnym predchodcom vo výške 100 €, súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 100 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca si v konaní uplatňoval len nárok na vrátenie sumy poskytnutého úveru, nie aj nárok na odplatu vo výške 28 €. Súd sa preto z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal tým, či predmetná zmluva o úvere má všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úveru. V prípade zistenia absencie niektorej z nich a nastúpenia následku, že zmluva by sa považovala za bezúročnú a bez poplatkov, by súd priznal žalobcovi tiež len rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a sumou zaplatenou žalovanou na úver.
16. Nevrátením úveru v čase jeho splatnosti sa žalovaná dostala do omeškania, a preto má žalobca nárok popri istine aj na úroky z omeškania, a to vo výške 5,25 % ročne podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k 16.2.2014 bola 0,25 %. Po pripočítaní 5 percentuálnych bodov súd určil výšku úroku z omeškania na 5,25 %. Nakoľko ide o sporové konanie a súd nemôže žalobcovi priznať viac, než čoho sa sám domáha, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100 € až od 16.2.2014 v súlade so žalobným návrhom, aj keď si úrok z omeškania mohol uplatniť už odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru.
17. Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 12 € za 4 upomienky, každú po 3 €. Túto sumu si žalobca účtoval ako paušálnu náhradu nákladov spojenú s každou upomienkou vo výške 3 € v zmysle čl. 18 VOP. Súd toto zmluvné dojednanie považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Takýmto poplatkom, zvlášť ak je dohodnutý popri iných sankciách (zmluvnej pokute, úroku z omeškania), je spotrebiteľ neprimerane sankcionovaný za nesplnenie svojho záväzku. Navyše vyhotovenie a zaslanie upomienky je úkon, ktorý nie je závislý od vôle spotrebiteľa (aj keď je spojený s jeho omeškaním) a je v zásade len na vôli dodávateľa, ako často bude takéto upomienky vyhotovovať a posielať a vyberať za ne poplatky. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa a nepochybne nebola individuálne dojednaná, keďže je súčasťou VOP, ktorých obsah žalovaná nemohla ovplyvniť.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže žalobca mal v danej veci úspech len čiastočný, priznal mu súd nárok na náhradu trov konania zodpovedajúci jeho úspechu vo veci. Súd vychádzal z toho, že žalovaná suma predstavovala sumu 112 € s príslušenstvom, z ktorej súd priznal žalobcovi sumu 100 € s príslušenstvom, čomu zodpovedá úspech žalobcu percentuálne v rozsahu 89,29 %. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v spore úspech len čiastočný, potom čistý úspech žalobcu predstavuje rozdiel medzi jeho úspechom vo veci (89,29 %) a neúspechom vo veci (10,71 %), a teda čistý úspech žalobcu predstavuje 78,58 % (= 89,29 % - 10,71 %) celkovo uplatňovaného nároku. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.