Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Pc-2-2017.pdf
PDF · 77.64 KB
Case nature
Area
Subarea
6Pc/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: C. N., T.. XX.XX.XXXX, U. H. I. H. XXXX/XB, XXX XX Ž., Š. B. G., proti odporkyni: C. N., T.. XX.XX.XXXX, U. H. N. XXX, XXX XX Y., Š. B.Z. G., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletej osobe, takto
rozhodol:
Zrušuje s účinnosťou od 23.01.2017 povinnosť navrhovateľa prispievať na výživu odporkyne, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 13C/127/2002-85 zo dňa 05.08.2004.
Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania zo dňa 23.01.2017 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 23.01.2017 sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým by bola s účinnosťou od 23.01.2017zrušená jeho vyživovacia povinnosť voči odporkyni určená naposledy rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 13C/127/2002-85 zo dňa 05.08.2004. 2. Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 13C/127/2002-85 zo dňa 05.08.2004 bol zaviazaný prispievať na výživu odporkyne sumou 4647 eur (1.400,- Sk) mesačne. Podľa jeho informácií mala odporkyňa ukončiť svoje štúdium na Strednej zdravotníckej škole v Žiline a následne sa zaevidovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Rajci ako uchádzačka o zamestnanie. Od novembra 2016 bola z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradená a odcestovala do zahraničia, kde toho času pracuje. Na základe uvedených skutkových okolností mal tak navrhovateľ za to, že jeho vyživovacia povinnosť voči odporkyni ďalej netrvá. 3. Odporkyňa sa k doručenému návrhu na začatie konania vyjadrila podaním zo dňa 29.04.2017, v ktorom uviedla, že v plnom rozsahu súhlasí s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Zároveň žiadala súd, aby rozhodol vo veci aj v jej neprítomnosti, keďže sa dlhodobo zdržuje v zahraničí. 4. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 09.06.2017 v prítomnosti navrhovateľa a v neprítomnosti odporkyne, keďže táto sa na pojednávanie neustanovila a nepožiadala o jeho odročenie. Odporkyni bolo predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom podľa ust. § 111 ods. 3 CSP. 5. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na návrhu v plnom rozsahu. 6. Súd na základe navrhovateľ produkovaného listinného dôkazu (rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/127/2002-85 zo dňa 05.08.2004), ako aj osvojac si medzi účastníkmi konania nesporné skutkové tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu na začatie konania, o ktorých pravdivosti nemal pochybnosti a neboli ani v rozpore s vykonaným dokazovaním, vychádzal pri svojom rozhodnutí vo veci z nasledovného skutočného stavu veci (§ 35 CMP). 7. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 13C/127/2002-85 zo dňa 05.08.2004, ktorý podľa doložky na ňom vyznačenej nadobudol právoplatnosť 25.01.2005, bol zaviazaný navrhovateľ prispievať na výživu odporkyne (ako jeho dcéry) sumou 1.400,- Sk mesačne.
8. Odporkyňa v roku 2016 ukončila štúdium na Strednej zdravotníckej škole v Žiline a toho času sa zdržiava a pracuje v Nemeckej spolkovej republike. 9. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z .z. o rodine (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 10. Podľa ust. § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 11. Podľa ust. § 78 ods. 2 ZoR, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. 12. Podľa ust. § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. 13. Trvanie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR limitované do času, kedy je dieťa schopné sa samo živiť. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť treba podľa súdu definovať tak, že touto je pri zohľadnení realizácie práva podľa ust. čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, t. j. po absolvovaní prípravy na budúce povolanie, nadobudnutie schopnosti dieťaťa vlastnou prácou si zabezpečovať prostriedky na krytie jeho životných potrieb. Časový okamih nadobudnutia schopnosti živiť sa dieťaťom nie je možné spájať s dosiahnutím určitého veku, napr. plnoletosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 5Cz 19/67 zo dňa 06.05.1967, publikované pod R 100/67), ani s vekovou hranicou 25 rokov, do kedy môže byť dieťa posudzované ako nezaopatrené dieťa podľa ust. § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, resp. do ktorého veku môže byť dieťa spoločne posudzované s rodičmi pre posúdenie nároku na dávku v hmotnej núdzi podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (inak by dieťa, ktoré riadne pokračuje v príprave na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole po nadobudnutí veku 25 rokov života nemalo už právo na výživu od rodičov, čo výkladovo nemožno pripustiť). Aj keď teda dosiahne dieťa plnoletosť (či iný vyšší vek), avšak sa ďalej pripravuje na budúce povolanie štúdiom, príp. ďalším štúdiom, nie je zásadne ešte schopné samo sa živiť. Pokiaľ dieťa úspešne ukončí svoju prípravu na budúce povolanie a nepokračuje v tejto ďalším štúdiom, resp. ani nekoná za účelom získania samotnej možnosti absolvovať ďalšie takéto štúdium (napr. po neúspešnom absolvovaní prijímacích skúšok na vysokú školu po ukončení strednej školy, navštevuje kurz potrebnej prípravy na prijímacie skúšky na vysokú školu, aby tak mohlo prijímacie skúšky úspešne absolvovať ďalší rok), je možné zásadne vychádzať z toho, že týmto získalo aj potenciál (schopnosť) samo sa živiť. Pokiaľ tak ZoR v ust. § 62 ods. 1 hovorí o „schopnosti“ dieťaťa živiť sa samé (a nie o schopnosti a súčasne aj možnosti, ako tieto pojmy kumulatívne používa ZoR v iných ustanoveniach), je možné aj v prípade, že sa dieťaťu nepodarí následne hneď po ukončení štúdia (prípravy na budúce povolanie) zamestnať (či už zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov), vychádzať z toho, že schopnosť samo sa živiť nadobudlo a vyživovacia povinnosť rodiča k nemu zanikla. Na uvedenom závere nemôže nič meniť ani konkrétne nastavenie systému sociálnych dávok, keďže toto nastavenie schopnosť dieťaťa samo sa živiť, ako bola táto vyššie definovaná, nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť. 14. V prejednávanej veci možno konštatovať, že odporkyňa v zmysle vyššie uvedeného ukončením stredoškolského štúdia získala schopnosť sama sa živiť, pričom ku dňu podania návrhu na začatie konania na súde aj túto schopnosť realizovala prácou v Nemeckej spolkovej republike. Bola tak možné zároveň uzavrieť, že týmto v zmysle cit. ust. § 62 ods. 1 ZoR zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa ako otca (rodiča) odporkyne k odporkyni a došlo tak k zmene pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 ZoR, za ktorých naposledy Okresný súd vyššie spomenutým rozsudkom upravil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni, a preto súd podľa cit. ust. § 78 ods. 2 ZoR v spojení s cit. ust. § 157 CMP návrhu na začatie konania vyhovel plnom rozsahu a zrušil povinnosť navrhovateľa prispievať na výživu odporkyne tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 15. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa ust. § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).