Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10Csp-18-2016.pdf
PDF · 73.11 KB
No categories available
10Csp/18/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu AXA životní pojišťovna a.s. so sídlom 120 00 Praha 2, Lazarská 13/8, Česká republika, IČO: 61 859 524 konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: AXA životní pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom 811 06 Bratislava, Kolárska 6, IČO: 35 968 079 právne zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711 proti žalovanej N. C., H.. XX. XX. XXXX, R. C. Z. Z. v konaní o zaplatenie 265,25 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 265,25 € spolu s 5,50 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 24. 10. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20. 07. 2016 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 265,25 € spolu s 9,50 % úrokom z omeškania ročne od 24. 10. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že ako poistiteľ uzavrel so žalovanou ako poistníkom poistnú zmluvu č. 1400279050 zo dňa 30. 05. 2013, predmetom ktorej bola na strane jednej povinnosť žalobcu poskytnúť žalovanému investičné životné poistenie v produkte Kumulativ Life, konkrétne investičné životné poistenie pre prípad smrti alebo dožitia s voliteľnou investičnou stratégiou a bežne plateným poistným so začiatkom poistenia od 31. 05. 2013 na poistnú dobu 30 rokov. Na druhej strane žalovanej vznikla povinnosť platiť žalobcovi poistné s mesačným intervalom platenia vo výške 70,66 € po celú poistnú dobu. Žalobca následne vyzýval žalovanú na uhradenie splatného mesačného poistného po poslednej vykonanej úhrade. Nakoľko k úhrade dlžného poistného nedošlo, žalobca žalovanej poslal oznámenie o zániku poistnej zmluvy pre neplatenie poistného ku dňu 23. 10. 2013. Žalobca svoj nárok na zaplatenie dlžného poistného vo výške 265,25 € založil na ustanovení § 803 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého má poistiteľ právo na poistné za dobu do zániku poistenia, alikvotná časť poistného predstavuje potom sumu 265,25 €. Popri istine žalobca žiadal aj úroky z omeškania v sume 9,50 % ročne z dlžného poistného od 24. 10. 2013.
3. Na preukázanie svojich tvrdení do spisu pripojil výzvu na úhradu dlhu zo dňa 05. 04. 2016, poistku, ktorou bolo preukázané uzavretie poistnej zmluvy, poistnú zmluvu z 30. 05. 2013, prehľad o platení poistného žalovanou, oznámenie o zániku a všeobecné poistné podmienky.
4. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
5. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, pretože sa jej ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska evidovaného v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Keďže iné miesto jej pobytu sa súdu zistiť nepodarilo, súd doručoval žalovanej žalobu, jej prílohy a príslušné poučenie súdu v súlade s ust. § 116 ods. 2 C. s. p. zverejnením na webovej stránke súdu a na úradnej tabuli súdu.
6. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 08. 06. 2017 súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci samej bez nariadenia pojednávania.
7. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela, preto boli považované v súlade s ust. § 151 ods. 1 C. s. p. za nesporné a súčasne boli preukázané listinami, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu.
8. Nepochybne mal súd preukázané uzavretie poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou, predmetom ktorej bolo investičné životné poistenie žalovanej a povinnosť žalovanej platiť celkovo poistné vo výške 70,66 € mesačne, poistná zmluva bola uzavretá so začiatkom poistenia od 31. 05. 2013.
9. V konaní nebol produkovaný dôkaz, že by bola žalovaná pravidelne platila poistné, ktoré bolo zročné vždy k 30-temu, resp. 31-ému dňu kalendárneho mesiaca, v dôsledku čoho bola žalobcom vyzvaná na zaplatenie dlhu do 1 mesiaca od doručenia výzvy, inak poistenie zanikne. V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaná bola na túto výzvu reagovala v dôsledku čoho jej poistenie zaniklo k 23. 10. 2013 tak, ako to žalobca oznámil žalovanej listom zo dňa 16. 01. 2014. V tom čase žalovaná na poistnom dlhovala sumu 265,25 €, žalobca týmto listom žalovanú súčasne požiadal, aby mu dlh na poistnom zaplatila. Keďže tak žalovaná neurobila ani v lehote určenej žalobcom, ani ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu, súd bol, vzhľadom na dôvodnosť žaloby voči nej, nútený ju k tomu rozsudkom zaviazať.
10. Súd sa však nestotožnil s návrhom žalobcu na priznanie úrokov z omeškania, aj keď na tento inštitút má žalobca právo v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák.. Žalobca má však právo žiadať úroky z omeškania len v limitoch, ktoré stanovuje vykonávacie Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Konkrétne je to ust. § 3, podľa ktorého s účinnosťou od 01. 02. 2013 je výška úrokov z omeškania o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, avšak podľa prechodných ustanovení účinných od 01. 02. 2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. 02. 2013 výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. 01. 2013 aj za dobu omeškania po 31. 01. 2013. Právny vzťah, z ktorého si mali strany sporu plniť, vznikol však až po 01. 02. 2013, konkrétne 30. 05. 2013, z čoho vyplýva, že žalobca môže žiadať úroky z omeškania len o 5 % bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto ak žalovaná bola k 24. 10. 2013 po tom čo poistenie k 23. 10. 2013 v dôsledku nezaplatenia dlžného poistného zaniklo, v omeškaní s úhradou celej sumy 265,25 €, žalobca môže žiadať len úroky z omeškania vo výške 5,50 % ročne vzhľadom na skutočnosť, že od 08. 05. 2013 do 13. 11. 2013 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,5 % ročne.
11. Preto v časti úrokov z omeškania, keďže žalobca žiadal úroky z omeškania vo výške 9,50 % ročne, súd žalobu žalobcu zamietol.
12. Neúspech žalobcu súd považoval za nepatrný neúspech a preto súd použijúc ust. § 255 ods. 1 C. s. p. žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti neúspešnej žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.