Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4T-41-2015.pdf
PDF · 78.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-4T/41/2015
Uznesenie
Okresný súd Košice II na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. júna 2017 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Túryovej a prísediacich Ing. Františka Suchého a Ing. Juraja Peťka takto
rozhodol:
Podľa § 244 ods. 1 písm. c) Tr. por. s použitím § 215 ods. 1 Tr. por., § 9 ods. 1 písm. a ) Tr. por. z a s t a v u j e trestné stíhanie proti obvinenému P. T., nar. X.XX.XXXX v M., trvale bytom W., ul. W. č. XX pre skutok kvalifikovaný ako zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zákona, pretože trestné stíhanie je premlčané.
odôvodnenie:
Na Okresnom súde Košice II sa pod uvedenou spisovou značkou vedie trestné konanie proti obvinenému P. T. na základe obžaloby Okresného prokurátora Prešov, následne osvojenej Okresnou prokuratúrou Košice II, pre skutok kvalifikovaný ako zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
- ako konateľ spoločnosti K. B. P., s.r.o., so sídlom K. 2, Prešov a osoba zodpovedná za vedenie účtovníctva potom, čo ako platca DPH podal na DÚ Košice IV za zdaniteľné obdobia I., II., III. a IV. štvrťrok roku 2004 daňové priznania k dani z pridanej hodnoty k dani z DPH, v ktorých vykázal vlastnú daňovú povinnosť a nadmerné odpočty dane podľa v tej dobe platné a účinného zákona o DPH v celkovej sume 4.439.329,- Sk (147.358,73€), nepodal dodatočné daňové priznanie a spoločnosť previedol na nového konateľa P. H.. rod. M. , nar. XX.XX.XXXX v W., okres F., trvalé bytom Y. XXX/XX, O., ktorej však žiadne účtovne doklady neodovzdal, ale s tými naložil doposiaľ nezisteným spôsobom, kde P. H. k daňovej kontrole z dôvodu neodovzdania účtovníctva nepredložila žiadne účtovné doklady za uvedené zdaniteľné plnenia, čím takto nebolo možné vykonať v spoločnosti K. B. P., s.r.o., Prešov vykonať kontrolu DPH objektívne, na základe účtovníctva, ale kontrola bola správcom dane vykonaná len na základe určenia dane podľa pomôcok, pričom následne trestná vec podozrenia z trestného činu skrátenie dane a poistného podľa §148 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, Úrade justičnej a kriminálnej polície Prešov pod sp. zn. ORP-1012/3-JP-PO-2007, bola vo veci konajúcim vyšetrovateľom z dôvodu nemožnosti zaobstarať účtovníctvo spoločnosti, a teda objektivizovať daňovú povinnosť spoločnosti K. B. P., s.r.o., dňa 04.01.2008 podľa §197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku, odmietnutá. - Súd nariadil vo veci predbežné prejednanie obžaloby, a to na základe stanoviska obvineného podaného obhajcom, ktoré sa týkalo nielen kvalifikácie samotného skutku ale aj procesných dôvodov.
Na verejnom zasadnutí obvinený žiadal neprijať obžalobu, pripojil sa tak k návrhu obhajcu, ktorý namietal nezákonnosť podanej obžaloby ako aj uplynutie premlčacej doby, a žiadal trestné stíhanie zastaviť.
Súd po preštudovaní spisového materiálu, zistil nasledujúce: Zo skutkovej vety v obžalobe nie je zrejmé, v čom konkrétne malo spočívať konanie obvineného, t. j. či v zničení, poškodení alebo v urobení neupotrebiteľnými podkladov alebo v nevedení týchto podkladov, na základe dôkazov je však možné ustáliť, že skutok ohrozenia vymerania dane z pridanej hodnoty sa týkal štvrťrokov roku 2004. Aj napriek tejto podstatnej chybe v skutkovej vete obžaloby, je nepochybné to, že skutok pri každej z týchto troch alternatív sa musel nevyhnutne stať do 31.12.2005, t. j. za účinnosti Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Skutok sa týkal vedenia účtovníctva slúžiaceho za účelom vymerania dane z pridanej hodnoty za I. až IV. štvrťrok roku 2004, pričom k prevodu obchodného podielu na P. H. malo dôjsť k 07.01.2005, a k tomuto istému dátumu už obvinený bol odvolaný z funkcie konateľa a za nového konateľa bola vymenovaná P. H.. Inkriminovaná daňová kontrola sa vykonala dňa od 02.11.2005 do 23.11.2005, a práve k tejto daňovej kontrole nemali byť doložené účtovné doklady. V spise sa nachádza uznesenie o začatí trestného stíhania skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 Trestného zákona ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005, avšak nie je zrejmé, na základe čoho prokurátor zmenil túto právnu kvalifikáciu v neprospech obvineného, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že skutok sa musel stať najneskôr do 31.12.2005 (uvedenému nakoniec zodpovedá i skutková veta obžaloby, t. j. roku 2004). V zmysle ustanovenia § 67 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005 je premlčacia doba v prípade najprísnejšej právnej kvalifikácie podľa § 125 Tr. zák. päť rokov, keďže trestná sadzba podľa § 125 ods. 3 a 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 (teda v prípade najprísnejšej právnej kvalifikácie) nepresahuje 5 rokov. V zmysle ustanovenia § 67 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005 premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o premlčanie ktorého ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi policajného orgánu, vyšetrovateľa, prokurátora alebo súdu smerujúcimi k trestného stíhaniu páchateľa. V danom prípade bolo vznesené obvinenie obvinenému doručené dňa 9.3.2010, pričom dňa 7.1.2005 obvinený P. T. v tom čase už nebol konateľom spoločnosti, a teda od toho dňa už nebol zodpovedný za vedenia účtovníctva. Dňa 7.1.2005 preto už skutok musel byť dokonaný, keďže práve k tomuto dátumu vznikla obvinenému povinnosť odovzdať doklady novému konateľovi. Premlčacia doba musela teda uplynúť obvinenému 7.1.2010 , pričom obvinenie bolo doručené dňa 9.3.2010. Ak by objektívna stránka žalovaného skutku spočívala v tom, obvinený účtovníctvo neviedol, tak by skutok musel byť tiež dokonaný najneskôr do 7.1.2005. Keďže od toho dňa už nebol konateľom a nebol povinný viesť účtovníctvo. Z výsledkov dokazovania nevyplynulo, že by obvinený mal skutok páchať až do dňa 9.3.2005 (žiaden takýto dôkaz nebol v prípravnom konaní produkovaný), práve naopak dôkazy svedčia o tom, že skutok musel dokonaný ku dňu 07.01.2005. Je preto nepochybné, že skutok je premlčaný, berúc na zreteľ zásadu“ in dubio pro reo“, ktorej predpokladom je to, že orgány činné v trestnom konaní mali povinnosť preukázať túto skutočnosť takým spôsobom, že by bolo možné bezpečne vylúčiť, že obžalovaný skutok (objektívne) nemohol spáchať do 09.03.2005 (t. j. ak obžaloba tvrdí, že obvinený s účtovnými dokladmi naložil nezisteným spôsobom, tak nie je možné vylúčiť že ak ich poškodil, tak ich mohol poškodiť už 1.1.2005). Ďalšou podstatnou okolnosť je, že skutková podstata trestného činu či skresľovania účtovnej a obchodnej evidencie podľa § 259 Trestného zákona účinného od 1.1.2006 alebo § 125 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 je ohrozenie majetkových práv, a jedná sa teda o tzv. ohrozovací trestný čin. Poukazujúc na judikatúru TR Rč. 50/2008, ak je jeho následkom ohrozenie včasného a riadneho vymerania dane, musí popis skutku obsahovať údaj o akú daň ide (napr. daň z príjmu fyzických alebo právnických osôb, daň z pridanej hodnoty, spotrebnú daň a pod.). Pritom neprichádza úvahy ohrozenie včasného a riadneho vymerania inej platby než dane. "
Je teda nepochybné, že podstata žalovaného skutku spočíva v ohrození riadneho a včasného vymerania dane z pridanej hodnoty za štvrťroky roku 2004, kedy posledné daňové priznanie sa mohlo podať do 25.1.2005. Aj z tohto je teda zrejmé, že skutok musel byť dokonaný v tomto časovom úseku, čo len potvrdzuje, že došlo k zániku trestnosti premlčaním.
Na premlčanie nemá vplyv ani prijatie nového Trestného zákona, keďže Nálezom Ústavného súdu SR PI. ÚS 9/2013 z 10.09.2014 publikovanom v Zbierke zákonov pod číslom 260/2014 Z. z. bolo ustanovenie § 437 ods. 4 Trestného zákona účinného od 01.01.2006 zrušené. Táto maximálna premlčacia doba pritom platí v prípade najprísnejšej právnej kvalifikácie, pričom zo skutkovej vety obžaloby nie je zrejmé ani to, aká škoda mala konaním obžalovaného vzniknúť. Skutková veta neobsahuje žiadne číselné určenie výšky škody, pričom predpokladom prísnejšej právnej kvalifikácie je práve preukázanie škody veľkého rozsahu, ako dôležitého kvalifikačného momentu. Ak skutková veta neobsahuje číselné vymedzenie škody, nie je možné konštatovať, že konaním obvineného mala vzniknúť škoda veľkého rozsahu. Škoda veľkého rozsahu je pritom kvalifikačným znakom skutkovej podstaty a musí byť v konaní nespochybniteľne preukázaná, pričom zo skutkovej vety nie je zrejmé ani to, o akú škodu sa malo jednať (skutková veta neobsahuje žiadne číselné vymedzenie, a preto nie je zrejmé aká suma má predstavovať škodu veľkého rozsahu a hlavne ako k tejto sume žalujúci prokurátor dospel). Ústavný súd SR, vyslovil v Náleze Ústavného súdu SR, spis. zn. III. ÚS 29/2015 "Takéto postupy polície, ktorá niekedy používa metódy tzv. účelového nadkvalifikovania skutku je nutné odmietnuť, pretože takýto postup je v rozpore so zákonom. Právna kvalifikácia skutku musí totiž vyplynúť z vykonaného dokazovania a nie naopak, že najskôr sa umelo ustáli právna kvalifikácia a potom sa tejto právnej kvalifikácii prispôsobuje dokazovanie. Ústavný súd považoval za podstatnú predovšetkým námietku sťažovateľa týkajúcu sa tvrdeného premlčania trestnosti činu. Je sporná aj totožnosť skutku medzi vzneseným obvinením a podanou obžalobou, pričom totožnosť skutku je daná totožnosťou konania alebo totožnosťou následku. Kým v uznesení o vznesení obvinenia sa uvádza: "o vedení účtovníctva od roku 2002 takým spôsobom, že zabránil jeho kontrole a to v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin, pretože ako platca DPH podal za zdaniteľné obdobie /I., II., III. a IV. štvrťrok roku 2004 daňové priznanie dane z pridanej hodnoty, v ktorých uviedol svoju daňovú povinnosť v sume 118.575.- Sk a k daňovej kontrole nepredložil hlavnú účtovnú knihu a ani ďalšie účtovné doklady, dôsledkom čoho bola daňová kontrola zmarená.", v obžalobe sa už nespomína rok 2002 ani výška 118.575.- Sk, rovnako ako ani konanie obvineného spočívajúceho v tom, že nepredložil daňové doklady k daňovej kontrole. Je teda zrejmé, že nie je zachovaná totožnosť skutku. Okrajovo je možné zaoberať sa tým, či by v prípade konania obvineného neprichádzala do úvahy priaznivejšia právna kvalifikácia trestného činu marenia výkonu správy daní podľa § 278a ods. 1 písm. c/ Trestného zákona. Jednočinný súbeh trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie a trestného činu marenia výkonu správy daní je vylúčený z dôvodu špeciality s tým, že ak budú naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu správy daní, bude sa konanie tohto páchateľa právne kvalifikovať len podľa tohto ustanovenia a nie aj podľa trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. Avšak aj v prípade tejto právnej kvalifikácie by došlo k premlčaniu. Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že trestné stíhanie je neprípustné pre zánik trestnosti premlčaním trestného stíhania v zmysle § 9 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, a preto pri predbežnom prejednaní obžaloby zastavil trestné stíhanie podľa § 244 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s poukazom na § 215 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku a § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice II . Sťažnosť má odkladný účinok.