Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

67C/34/2017

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II, v Bratislave, v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade: V. W., nar. XX.XX.XXXX, H. X, Z., v 2. rade: F. W., nar. X.X.XXXX, Q. XX, Z., obaja zastúpení: Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava, proti odporcovi: BAUKRAFT s.r.o, Zámocká 22, Bratislava, IČO: 50 740 989, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Odporcovi sa proti navrhovateľom náhrada trov neodkladného opatrenia n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.5.2017 sa navrhovatelia domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa realizácie nadstavby, akýchkoľvek prípravných prác, stavebných úprav, búracích prác a iných úprav a zásahov k nehnuteľnosti, bytovému domu H. X, so súpisným č. 489, postaveného na parcele registra "C", B.. Č.. XXXXX/X, H. X, M. M. Č.. XXX, postaveného na parcele registra "C", B.. Č.. XXXXX/X, H. X, M. M. Č.. XXX, postaveného na parcele registra "C", B.. Č.. XXXXX/X, H. X, M. Č.. XXX, postaveného na parcele registra "C". B.. Č.. XXXXX/X, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre okres: Z. R., obec: BA - m.č. L., k.ú. I. a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že Stavebný úrad Mestská časť Bratislava - Ružinov, rozhodnutím zo dňa 18.08.2015, č. M. XXXXX/XXXX/X/MSV-XXX povolil stavbu "Nadstavba bytového domu H. X, X, X F. X Bratislava", spočívajúcej v nadstavbe X. F. X. nadzemného podlažia jestvujúceho bytového domu na H. U. X, X, X, F. X O. Z.. Odporca je stavebníkom a zároveň vlastníkom rozostavaných bytov v bytovom dome H. X, X, X F. X na X. F. X. poschodí, o čom svedčí zápis na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. I.. Odporca vznikol dňom zápisu do obchodného registra dňa 28.2.2017. Okamžite po jeho vzniku naňho spoločnosť DACH-ING a.s. previedla vlastníctvo rozostavaných bytov a postúpila naňho práva stavebníka. Navrhovatelia sa domnievajú, že sa nejedná o právne úkony vykonané v dobrej viere. Navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi (každý o veľkosti spoluvlastnícke podielu 1/2 z celku) k bytu č. X vo vchode H. F. X, na X. posch., bytového domu H. X,X,X F. X so súp. číslom XXX na H. U. O. Z., spolu k bytu prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX-R. k celku. Hlasovanie o nadstavbe prebiehalo neprípustným spôsobom na schôdzi dňa 8.12.2008. Okresný súd Bratislava II rozsudkom sp. zn. 6C/57/2009 zo dňa 1.10.2009 vyslovil neplatnosť uznesenia č. X zo schôdze vlastníkov, nakoľko mal za to, že hlasovanie bolo vykonané neprípustným spôsobom a neboli dodržané ustanovenia § 14 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Po podanom odvolaní Krajský súd v Bratislave vyslovil záväzný právny názor, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a z hľadiska návrhu na určenie neplatnosti uznesenia č. X, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom

rozhodnutí aj náležite odôvodil. Napriek tomu stavebné povolenie bolo vydané v rozpore s týmto záväzným právnym názorom súdu.

3. Proti stavebnému povoleniu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II protest v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) zák. č. 153/2001 Z.z.. Mestská časť Bratislava - Ružinov podľa § 26 ods. 2 zák. č. 153/2011 Z.z. vyhovela protestu prokurátora a stavebné povolenie zrušila rozhodnutím č. M. XXXX/XXXX/XX/ZST zo dňa 12.07.2016. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky po podanom odvolaní Rozhodnutím č. T.-Z.-T.-XXXX/XXXXX/MRV zo dňa 07.12.2016 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil Mestskej časti - Ružinov na nové prejednanie a rozhodnutie. Dňa 23.12.2016 vydal odvolací orgán Opravu zrejmej nesprávnosti, v ktorej "opravil" druhostupňové rozhodnutie tak, že namiesto § 59 ods. 3 správneho poriadku odkázal na ustanovenie § 59 ods. 2 správneho poriadku, v nadväznosti na to nevyhovel protestu prokurátora a stavebné povolenie ponechal v platnosti, pričom uviedol, že oprava je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia č. T.-Z.-T.-XXXX/XXXXX/ MRV zo dňa 07.12.2016. Proti druhostupňovému rozhodnutiu v spojení s opravou podala prokurátorka Krajskej prokuratúry pod č. N. XX/XX/XXXX - X zo dňa 27.3.2017 protest. Odvolací orgán rozhodnutím T.-Z.-T.-XXXX/XXXXX/MRV zo dňa 27.4.2017 vyhovel protestu prokurátorky Krajskej prokuratúry a druhostupňové rozhodnutie v spojitosti s opravou zrušil ako nezákonné. Je preto zrejmé, že kým nebude stavebné povolenie právoplatne zrušené, odporcovi nič nebráni realizovať stavebné práce a tým ako vlastník veci (rozostavaných bytov) obťažovať nad mieru primeranú pomerom iného a zasahovať do jeho práv. Hoci v zmysle § 127 ods. 1 Obč. zákonníka, vlastník nesmie obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom a pod. K takýmto zásahom do susedských práv dochádza. Napríklad v máji 2016 právny predchodca odporcu odstavil v bytovom dome H. X,X,X F. X elektrinu bez vedomia vlastníkov bytov a nebytových priestorov a bez povolenia Západoslovenskej distribučnej a.s.. Pri úprave strechy betónovaním dochádza k manipulovaniu výpustí kanalizácie na streche, čím vzniká neznesiteľný zápach v jednotlivých bytoch a spoločných priestoroch. Stavebník si vytvára rôzne pripojenia na elektrinu a vodu, ktoré doteraz nie sú hradené a neexistuje s ním žiadna dohoda. Takouto činnosťou dochádza k poškodzovaniu spoločných priestorov ako aj k poškodzovaniu fasády bytového domu. Najväčší problém vidia žalobcovia v rozoberaní 4 ks starších ale funkčných výťahov a zariadení pre jednotlivé výťahy umiestnených na streche bytového domu, ktoré sú spoločným vlastníctvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Do dnešného dňa nie je stavba ani len v zmysle podmienok realizácie stavby stavebného povolenia podľa bodu 6 riadne na viditeľnom mieste označená. Umiestnenie stavebného dvora na streche bytového domu, priamo nad živým komunikačným uzlom v tejto mestskej časti, predstavuje pre obyvateľov zóny, žiakov a študentov tu umiestnených školských zariadení hazard s ľudským životom a zdravím.

4. Naliehavosť záujmu na vydaní neodkladného opatrenia je v tom, že v prípade realizácie stavebných prác, môže vzniknúť škoda vlastníkom bytov a nebytových priestorov. V prípade, že odporca otvorí strechu na bytovom dome a stavebné povolenie bude právoplatne zrušené, odporcom spôsobenú náhrady škody si budú navrhovatelia spolu s ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov uplatňovať v inom súdnom konaní. V prípade, že stavebník bude pokračovať v stavebných prácach v súvislosti s nadstavbou, bude odporca ako vlastník rozostavaných bytov ohrozovať stavbu a v neposlednom rade aj obťažovať susedov hlukom prachom a pod.. Zásah do vlastníckeho práva je o to závažnejší, že nadstavba nebola nikdy schválená platným uznesením schôdze vlastníkov. V prípade jej realizácie budú vlastníci nad mieru prípustnú obťažovaní postupom, s ktorým nesúhlasili.

5. Obavy navrhovateľov sú založené (okrem doterajšieho zákon obchádzajúceho správania odporcu a jeho právnych predchodcov) aj na iných prípadoch podradne vykonaných nadstavieb, ktoré staval odporca, resp. iná spoločnosť, v ktorej figuroval p. F. N.. Ide o nekvalitné nadstavby dokončované s vadami a v omeškaní (odstavenie výťahov, vytápanie pôvodných bytov a pod.). Navrhovatelia taktiež poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1Cdo/104/2007 zo dňa 19.03.2008, v ktorom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vysporiadal s argumentáciou o nedostatku právomoci súdu na vydanie predbežného opatrenia zákazu stavebných úprav v civilnom súdnom konaní tak, že konanie sa bezprostredne dotýka vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a tento vecnoprávny aspekt sporu je neprehliadnuteľný.

6. Vo veci samej sa navrhovatelia mienia domáhať uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa vykonania nadstavby a vykonávania iných zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľov.

7. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je bezodkladná úprava právnych pomerov strán sporu a druhým je obava z ohrozenia exekúcie.

10. Ustanovenia o neodkladnom opatrení slúžia k tomu, aby sa mohla rýchlo a pružne vyriešiť situácia, kde je potrebný okamžitý zásah súdu pred začatím alebo v priebehu súdneho konania. 11. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné skúmať, či je v konkrétnom prípade daná potreba vydania neodkladného opatrenia a či sú splnené všetky kumulatívne predpoklady (podmienky) na jeho vydanie. 12. Všeobecnými východiskovými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú: danosť tvrdeného ohrozeného nároku (tzv. osvedčenie nároku), osvedčenie, či jestvuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, preukázanie existencie vzťahu medzi navrhnutým predbežným opatrením (ním sledovanou ochranou) a požadovaným rozhodnutím vo veci samej (ochranou sledovanou v rozhodnutí vo veci samej) a primeranosť zásahu, ktorý predstavuje vydanie predbežného opatrenia. 13. Z hľadiska predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda potrebné tiež zisťovať právny záujem navrhovateľa na jeho vydaní vo vzťahu k predmetu konania, teda preukázanie existencie vzťahu medzi navrhnutým predbežným opatrením (ním sledovanou ochranou) a požadovaným rozhodnutím vo veci samej (ochranou sledovanou v rozhodnutí vo veci samej). Po zhodnotení relevantných skutočností vzťahujúcich sa na vec, súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre neodkladnú a dočasnú úpravu vzťahov medzi navrhovateľmi a odporcom a navrhovaným neodkladným opatrením, keďže navrhovatelia neosvedčili dostatočným spôsobom danosť nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana a tiež naliehavosť takejto dočasnej úpravy.

14. Návrhom vo veci samej sa navrhovatelia mienia domáhať uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa vykonania nadstavby a vykonávania iných zásahov do ich vlastníckeho práva, pričom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že súd môže zabezpečiť nápravu v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že odporca bude ako vlastník rozostavaných bytov nadstavbou ohrozovať stavbu aj obťažovať susedov hlukom, prachom a poukázali na to, že nadstavba nebola nikdy schválená platným uznesením schôdze vlastníkov, a v prípade realizácie budú vlastníci nad prípustnú mieru obťažovaní postupom, s ktorými nikdy nesúhlasili. Odporca je však aj podľa tvrdenia navrhovateľov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oprávnený vykonať nadstavbu predmetného bytového domu v zmysle vydaného stavebného povolenia, a preto aj navrhovatelia sú povinní strpieť výkon stavebných prác súvisiacich s nadstavbou bytového domu v zmysle vydaného stavebného povolenia, a sú povinní strpieť obťažovanie hlukom prachom a podobne v miere primerane zodpovedajúcej stavebnej činnosti, ktorá bola odporcovi vydaným stavebným povolením povolená. Navrhovatelia žiadnym spôsobom neosvedčili, že by v danom prípade reálne hrozilo obťažovanie vlastníkov bytov výkonom týchto stavebných prác nad mieru primeranú pomerom a taktiež žiadnym spôsobom neosvedčili existenciu objektívnej obavy z ohrozovania stavby odporcom ako vlastníkom rozostavaných bytov touto nadstavbou, keď takúto obavu nemožno vyvodiť len zo samotnej realizácie nadstavby. Navrhovatelia neosvedčili žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že by začatím realizácie nadstavby bytového domu navrhovateľom hrozila reálne a bezprostredne nenapraviteľná ujma.

15. Bez ohľadu na vyššie uvedené závery, je však potrebné konštatovať, že navrhovanému neodkladnému opatreniu nie je možné vyhovieť predovšetkým z dôvodu, že smeruje k úprave pomerov účastníkov konania mimo rámca občianskoprávnych vzťahov čím absentuje právny záujem navrhovateľov na vydaní navrhovaného neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní. Z rozhodujúcich skutočností uvádzaných navrhovateľmi v návrhu možno dôvodiť, že navrhovatelia namietajú postup stavebného úradu, ktorý v stavebnom konaní vydal v prospech právneho predchodcu odporcu dňa 18. 8. 2015 stavebné povolenie napriek tomu, že v tom čase existovalo právoplatné súdne rozhodnutia o neplatnosti hlasovania vlastníkov v bytovom dome o schválení zmluvy o nadstavbe v

dôsledku, ktorej sa neplatnou stala aj samotná zmluva o nadstavbe pôvodne uzatvorená s INTERSET Bratislava, s.r.o. a rovnako neplatným sa stal aj právny úkon postúpenia práv zo zmluvy o nadstavbe na odporcu. Ďalej namieta postup stavebného úradu pri doručovaní stavebného povolenia, čím došlo k zmareniu práv účastníkov konania brániť sa proti nezákonnému stavebnému povoleniu. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovatelia sa neodkladným opatrením domáhajú zvrátenia právnych účinkov podľa nich nezákonne vydaného stavebného povolenia, a teda sa takto domáhajú úpravy právnych vzťahov založených týmto stavebným povolením a upravených normami správneho práva - stavebným poriadkom (zákon č. 50/1976 Zb.), ktorý v ustanovení § 94 ods. 1 umožňuje stavebnému úradu, ak stavba svojim stavom ohrozuje život alebo zdravie osôb, prípadne značné majetkové alebo kultúrne hodnoty, a ak nie je nevyhnutné stavbu ihneď odstrániť, nariadiť vykonať neodkladné zabezpečovacie práce vlastníkovi stavby, ktorých nevykonanie môže byť dokonca sankcionované ako správny delikt (§ 106 ods. 3 písm. e/), pričom rovnako v právomoci stavebného úradu je, na uskutočnenie nevyhnutných zabezpečovacích prác uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb, pričom ten, v koho prospech uložil stavebný úrad toto opatrenie, je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov alebo stavieb a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení je povinný uviesť susedný pozemok alebo stavbu do pôvodného stavu a ak to nie možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody (§ 135 ods. 1, ods. 2). Pokiaľ navrhovatelia, v súvislosti s návrhom vo veci samej, s odkazom na § 127 Občianskeho zákonníka, argumentujú ohrozovaním stavby, obťažovaním hlukom a prachom, poukazuje súd na tú skutočnosť, že v zmysle stavebného povolenia je odporca - stavebník, povinný v rámci podmienok realizácie stavby zabezpečiť počas realizácie stavby vytvorenie takých opatrení, s ktorými bude minimalizovaný negatívny vplyv stavby na okolie a životné prostredie ( bod 8 je), je povinný dbať na to, aby pri uskutočňovaní stavebných prác nedošlo k spôsobeniu škôd na cudzích nehnuteľnostiach a majetku (bod 10), obmedziť pri realizácii stavby maximálne znečisťovanie ovzdušia sekundárnou prašnosťou vznikajúcou pri stavebných prácach a preprave materiálu (bod 13, písm. a/, bod 2). Pokiaľ by súd v civilnom sporovom konaní uložil odporcovi zákaz realizácie stavby za stavu, keď sa navrhovatelia dovolávajú ochrany ich vlastníckeho práva v podobe nerušeného a pokojného užívania bytu vykonávaním nadstavby, takéto neodkladné opatrenie by vybočilo z rámca občianskoprávneho vzťahu, nakoľko sa ním prioritne sleduje dosiahnutie zastavenia stavebných prác mimo rámca správneho konania a kompetencií orgánu štátneho stavebného dohľadu v zmysle § 102 ods. 2 stavebného poriadku, a preto nemožno dôvodiť ani naliehavosť potreby dočasnej úpravy takýchto vzťahov medzi účastníkmi konania v civilnom sporovom konaní. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré navrhovatelia poukázali v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, toto nemožno aplikovať na daný prípad, nakoľko v ňom uvedený právny záver bol aplikovaný v prípade, v ktorom sa jednalo o predbežné opatrenie, ktorým bol odporcovi uložený zákaz disponovať s nehnuteľnosťou, keď mu bol uložený aj zákaz previesť predmetné nehnuteľnosti na tretie osoby alebo zaťažiť právom tretích osôb a v rámci zákazu dispozície mu bol uložený aj zákaz vykonávať stavebné zmeny a úpravy na nehnuteľnostiach; v prejednávanej veci sa však navrhovatelia nedomáhali uloženia zákazu dispozície s nehnuteľnosťou, ale domáhali sa výlučne uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa realizácie nadstavby ako činnosti, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie, ktoré odporcu ako stavebníka na výkon tejto činnosti oprávňuje.

16. O trovách konania o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v konaní úspešnému odporcovi patrí náhrada trov konania v celom rozsahu. Nakoľko odporcovi žiadne trovy konania o nariadení neodkladného opatrenia nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).