Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/154/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom v H., R. XXX/X, s oznámenou adresou na doručovanie: POHOTOVOSŤ, s.r.o., JUDr. Barbora Korenecová, advokát, J. XX, XXX XX L., proti žalovanému: D. K., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom G. F., bývajúci v G. F., J. T. XXXX/X, o zaplatenie sumy 597,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 5Csp/21/2016-70 zo dňa 23. januára 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2) Zo skutkového vymedzenia žalobcom uplatneného nároku v žalobe vyplýva, že daný nárok má predstavovať škodu spôsobenú žalovaným žalobcovi trestným činom, zo spáchania ktorého bol žalovaný uznaný vinným trestným rozkazom tunajšieho súdu z 27.04.2012 č. k. 9T/2/2011-1245, právoplatným dňom 29.06.2012, konkrétne zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona. Uplatnený nárok na náhradu škody má svoj základ v uzavretej ZoÚ, teda škoda vznikla v súvislosti so spotrebiteľským vzťahom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S ohľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu, z ktorého vznikla škoda a s poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prislúchala súdu povinnosť pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať aj na premlčanie žalovaného nároku uplatneného voči spotrebiteľovi. Keďže žalobca podal žalobu až dňa 25.08.2016, ktorým dňom s poukazom na § 112 došlo k zastaveniu (spočívaniu) premlčacej doby, hoci najneskôr žalobcovi začala plynúť subjektívna premlčacia lehota dňom 29.06.2012, je žalobcom uplatnený nárok, ktorý si tento uplatnil až s odstupom viac ako 4 roky odo dňa, kedy mu najneskôr mohla začať plynúť subjektívna premlčacia doba, v celom rozsahu premlčaný, keďže žalobu na súd podal až s odstupom viac ako 2 rokov po jej uplynutí. Preto súd žalobu pre premlčanie uplatneného nároku zamietol. S ohľadom na plný úspech žalovaného v spore, ktorý výslovne prehlásil, že si žiadne trovy neuplatňuje, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na § 262 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Namietal skutočnosť, že žalovaný mal postavenie spotrebiteľa. Zmluvu o úvere nebolo možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nebolo na mieste vzťahovať na ňu výlučné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nesúhlasil s posúdením premlčania v danom prípade a poukázal na ust. § 110 ods. 1 a ust. § 106 ods. 2 OZ. Právo na náhradu škody premlčí až za desať rokov odo dňa, kedy škoda vznikla.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 , keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Odvolateľ v prvom rade namietal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa a aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenia právnych predpisov, od ktorých odvodil, že v danom prípade išlo o zmluvu o úvere, ktoré je spotrebiteľským vzťahom. Aj odvolací súd sa stotožňuje s takýmto názorom. Uzavretý zmluvný vzťah bolo preto potrebné posudzovať v zmysle § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľský vzťah, ako aj v kontexte zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov. Aj keď ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu a účastníkov, prostredníctvom ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (ako dodávateľom) a spotrebiteľom. Žalovaný mal v tejto zmluve nepochybne postavenie spotrebiteľa. 8) Odvolací súd v tejto spojitosti dáva do pozornosti žalobcovi aktualizované znenie § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

9) Pokiaľ išlo o otázku premlčania, súd prvej inštancie správne dospel k názoru, že ak bol teda žalobca so svojím nárokom na náhradu škody uplatneným v trestnom konaní odkázaný na občianske súdne konanie, právoplatným skončením trestného konania začala žalobcovi (najneskôr) plynúť subjektívna a objektívna premlčacia doba, resp. pokračovalo jej ďalšie plynutie po tom, ako skončil dôvod majúci za následok zastavenie (spočívanie) jej plynutia, keď daným rozsudkom bolo právoplatne vyslovené, že žalobcovi vznikla v dôsledku trestného činu škoda a že túto škodu mu spôsobil práve žalovaný. Teda pokiaľ podal svoju žalobu viac ako 4 roky po právoplatnom skončení trestného konania, jeho nárok je premlčaný, nakoľko subjektívna 2 ročná lehota mu uplynula. 10) Odvolateľ namietal, že v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka je premlčacia lehota 10 rokov, ak bolo právo priznané rozhodnutím súdu. V danom prípade, však žalobcovi nebolo priznané súdom žiadne právo, nakoľko bol odkázaný na civilné konanie, kde mal civilný súd rozhodnúť o náhrade škody, ktoré rozhodnutie by zakladalo 10 ročnú premlčaciu lehotu (ak by bol v spore úspešný). 11) V zmysle ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka je upravená objektívna premlčacia lehota, a teda pokiaľ aj odvolateľ mal za to, že táto začína plynúť dňa 29.06.2012, tak je nutné podotknúť, že predmetná lehota začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla. Táto udalosť však nepredstavuje deň, kedy nadobudlo právoplatnosť odsudzujúce rozhodnutie, ale podstatne skôr. Každopádne právo musí byť uplatnené v rámci subjektívnej lehoty, ktorá je ohraničená objektívnou premlčacou lehotou. V

danom prípade nebolo právo uplatnené ani v subjektívnej lehote a ani v objektívnej troj-, či desaťročnej lehote, nakoľko od udalosti, z ktorej vznikla škoda, uplynulo do podania žaloby 10,5 roka. 12) Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho potvrdil.

13) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný, aj keď ostal v odvolacom konaní nečinný, mal v ňom úspech, a preto by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jeho nečinnosť v odvolacom konaní mu súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodal a zo spisu mu trovy nevyplývajú).

14) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .