Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-7C/32/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: MUDr. O. Y., nar.XX.X.XXXX, bytom G., P. L. X, zastúpený advokátskou kanceláriou Alušic s.r.o., IČO: 50648420, so sídlom Ružomberok, Madačova 1/A, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17335345, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.3.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd rozhodol, že súhlasné stanovisko k žiadosti o vyjadrenie k umiestneniu a realizácii stavby „Ružomberok, Salaš Krajinka - odvedenie splaškových vôd do ČOV Hrboltová, v k. ú. Ružomberok zo dňa 05.03.2015 vydané žalovaným je neplatné, a zároveň, že súd mení rozhodnutie podielových spoluvlastníkov zastúpených žalovaným, a to tak, že podieloví spoluvlastníci nesúhlasia s umiestnením stavby „Ružomberok - Salaš Krajinka- odvedenie splaškových vôd do ČOV Hrboltová, v k. ú. Ružomberok“ na pozemku, parc. č. KNE XXXX o výmere 290 m2, druh pôdy: orná pôda, zapísaná v liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. a obec G..

2.Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti par. č. KNE XXXX o výmere 290 m2, druh pôdy: orná pôda zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. a obec Ružomberok, ktorej je vlastníkom v podiele 4/12-in. Žalobca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na základe Osvedčenia o dedičstve 4D/327/2009; Z 2533/09. Žalovaný v zmysle §16 ods. 1 písm. b, c zákona č. 180/1995 Z.Z. v znení neskorších predpisov nakladá so spoluvlastníckymi podielmi neznámych vlastníkov na nehnuteľnosti pare. č. XXXX k .ú a obec Ružomberok vo výške 8/12- in. Dňa 05.03.2015 žalovaný vydal súhlasné stanovisko k žiadosti o vyjadrenie k umiestneniu a realizácii stavby „Ružomberok, Salaš Krajinka odvedenie splaškových vôd do ČOV Hrboltová, v k. ú. Ružomberok. Dňa 18.11.2015 Mesto Ružomberok, ako príslušný stavebný úrad, vydal rozhodnutie č. j. OSTŽ- 9045/1583/2015-Ta1-1-VM zo dňa 18.11.2015 o umiestnení stavby Ružomberok Salaš Krajinka- odvedenie splaškových vôd do ČOV Hrboltová, navrhovateľovi Jozef Badánik- Badas, IČO:14175401. Dňa 08.12.2015 žalobca podal voči rozhodnutiu č. j. OSTŽ- 9045/1583/2015-Ta1-1- VM o umiestnení stavby odvolanie. Dňa 12.02.2016 Okresný úrad Žilina odbor výstavby a bytovej politiky odvolacie konanie Rozhodnutím č.j.: OU-ZA-OVBP2-2016/007181/Kod. prerušil. Okresný úrad Žilina odbor výstavby a bytovej politiky vyzval žalobcu, aby preložil žalobný návrh, ktorým ako minoritný spoluvlastník žiada o zmenu rozhodnutia. Žalovaný proti vôli žalobcu súhlasil s umiestnením stavby na predmetnom pozemku, pričom žalobca sa o súhlase žalovaného s umiestnením stavby dozvedel v prebiehajúcom konaní pred stavebným úradom. Na podklade uvedeného súhlasu bolo vydané

rozhodnutie č. k. OSTŽ- 9045/1583/2015-Ta1-1-VM zo dňa 18.11.2015 o umiestnení stavby Ružomberok Salaš Krajinka - odvedenie splaškových vôd do ČOV Hrboltová. Podľa názoru žalobcu stavebný úrad sa mýli, ak ustálil skutkový stav tak, že väčšinoví podieloví spoluvlastníci zastúpení SPF rozhodli o hospodárení so spoločnou vecou. Podľa názoru žalobcu súhlas SPF s umiestnením stavby nenahrádza rozhodnutie podľa § 139 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ"), a teda súhlas používaný v konaní pred stavebným úradom je neplatný od začiatku podľa § 39 OZ. Stavebný úrad sa preto mýli, ak prerušil konanie a dal nám lehotu na podanie návrhu na súd v zmysle § 139 ods. 3 OZ. Žiadne rozhodnutie väčšiny podielových spoluvlastníkov nebolo prijaté,, a preto súhlas s umiestnením stavby nebol platne daný. Konštantná súdna prax dáva žalobcovi za pravdu. Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod sp. zn. 3 Cdo 162/2004 konštatoval: Ustanovenie č. 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre prijímanie rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou nepredpisuje žiadnu osobitnú procedúru ani uskutočnenie formálneho hlasovacieho aktu a pre rozhodnutie samé nepredpisuje žiadnu obligatórnu (napríklad písomnú) formu ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá, že proces vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov nebude len záležitosťou niektorého spoluvlastníka a že sa na procese prijímania rozhodnutia zúčastnia všetci spoluvlastníci (pozri slová „rozhodujú spoluvlastníci). To v plnom rozsahu platí aj v prípade spoluvlastníckeho vzťahu, v ktorom veľkosť spoluvlastníckeho podielu zabezpečuje určitému spoluvlastníkovi také dominantné postavenie, ktoré mu pri rozhodovaní napokon vždy umožní presadiť svoju vôľu aj proti vôli ostatných spoluvlastníkov. Keďže § 139 CZ, občiansky zákonník ani Iný zákon neobsahuje iné ustanovenie pre rozhodovanie spoluvlastníkov (okrem ods. 2), analogicky je nielen možné, ale nevyhnutné (aj na základe splnomocnenia § 853 ods. 1 DZ) použiť pre proces rozhodovania podielových spoluvlastníkov významom najbližšie ustanovenie pre rozhodnutie definované v ods. 3, a to konkrétne postup rozhodovania na základe ods. 2. Je preto zrejmé, že súhlas s umiestnením stavby je právny úkon, ktorý nasleduje časovo po inom právnom úkone zvanom rozhodnutie väčšinového podielového spoluvlastníka. Ak súhlas pre stavebné konanie je (logicky) podmienený vykonaním rozhodnutia, súhlas ako taký bez rozhodnutia nemôže byť platný. Aj z citovaného stanoviska NS SR je zrejmé, že zákon v § 139 predpokladá určitý, aj keď bližšie nešpecifikovaný, proces rozhodovania, ktorého sa zúčastnia všetci podieloví spoluvlastníci (minimálne im to bude umožnené) a bude prijaté a následne oznámené rozhodnutie, ktoré je možné napadnúť na súde. Aby stavebný úrad súhlas s umiestnením stavby mohol brať ako doklad použiteľný pre konanie, musel by mať dokázanú aj existenciu rozhodnutia väčšiny podielových spoluvlastníkov. Stavebný úrad mal preto konanie prerušiť a bez predloženia ďalších dôkazov konanie zastaviť. V prípade, že súd sa nestotožní s argumentáciou uvedenou v čl. II., teda bude zastávať právny názor, že rozhodnutie podľa § 139 bolo prijaté (vydaním súhlasného stanoviska žalovaného, ktoré bolo predložené do územného konania), dovolíme si uviesť, že podľa nášho názoru by súd mal rozhodnutie žalovaného zmeniť, pretože nejde o hospodárenie so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 , ani o dôležitú zmenu veci (§ 139 ods. 3 . Podľa nášho názoru záver, že nejde o hospodárenie so spoločnou vecou je zrejmý a v súlade so stanoviskom odvolacieho orgánu v územnom konaní. Preto považujeme za nadbytočné argumentovať týmto smerom, najmä keď argumenty týkajúce sa dôležitej zmeny spoločnej veci (§139 ods. 3 sa týkajú aj hospodárenia so spoločnou vecou. V prvom rade je potrebné uviesť, že zásadná zmena veci (§139 ods.3 podľa stanovísk a komentárov k občianskemu zákonníku je v zásade taká zmena, ktorá mení charakter veci, ide o zmenu vecnej a právnej podstaty a výkonom ktorej dôjde k zmene samotného predmetu vlastníctva (napríklad zmena záhradky na stavebný pozemok) (viď aj komentár k OZ, Y. U. a kol., Eurounion, V.vydanie, Bratislava 2004). Dovolíme si upriamiť pozornosť súdu na skutočnosť, že pri výklade, čo to znamená „dôležitá zmena spoločnej veci" sa nikde nespomína obmedzenie vlastníckeho práva z hľadiska obsahu vlastníckeho práva. Môže ísť o spôsob využitia pozemku, zmenu charakteru pozemku, ale nie také opatrenie, ktoré akýmkoľvek spôsobom trvalo obmedzí vlastnícke práva spoluvlastníka. Taký výklad § 139 by nebol konformný s ustanovením čl. 20, ods. 4 Ústavy SR, na základe ktorého vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Nemôže byť pochybné, že žiadne z ustanovení citovaného článku 20 Ústavy by nebolo naplnené, ak by rozhodnutím väčšinového podielového spoluvlastníka za náhradu iba väčšinovému podielovému spoluvlastníkovi za zriadenie vecného bremena (podmienka SPF vo vydanom súhlase) mohli byť trvalo obmedzené vlastnícke práva iného podielového spoluvlastníka. Umiestnením stavby by došlo k trvalému zásahu do obsahu vlastníckeho práva, a to práva vec užívať a požívať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi) ako jednej z oprávnení triády vlastníckych práv. Je bez pochybností, že právo pozemok užívať by bolo trvalo obmedzené napríklad v prípade, že by na tomto pozemku mala byť zriadená iná stavba. Nebude to už možné. Čo samozrejme ovplyvňuje aj cenu pozemku. Ďalším z oprávnení triády vlastníckych práv, ktoré by bolo obmedzené, je právo

vecou disponovať (ius disponendi). K tomuto oprávneniu patrí nielen právo vlastnícke právo previesť (čo teoreticky žalobcovi ostane), ale aj právo na istú kvalitu takéhoto úkonu, to znamená napríklad právo na výšku kúpnej ceny, inými slovami právo na zachovanie hodnoty predmetu vlastníckeho práva. Zriadením stavby sa stáva pozemok prakticky bezcenným, pretože bude zaťažený právami tretej osoby, ktoré vylučujú jeho užívanie v zmysle obsahu vlastníckeho práva. Na takéto konanie zákon v § 139 nedáva väčšinovému podielovému spoluvlastníkovi žiadne oprávnenie a žalobcovi nie je známy taký relevantný prípad aplikácie tohto ustanovenie zákona, ktorý by bol s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa konformný (teda okrem „dočasnej stavby" reštaurácie Krajinka, kedy v stavebnom konaní stavebný úrad časť vlastníkov pozemkov pod stavbou ignoroval a za časť „rozhodol" SPF tým istým postupom, ako sa napáda touto žalobou). V tomto prípade prichádza do úvahy iba súhlas všetkých spoluvlastníkov lebo rozdelenie podielového spoluvlastníctva. Dovolíme si tiež zdôrazniť, že zriadenie vecného bremena ako to „navrhuje" SPF vo svojom súhlase s umiestnením stavby, možné nie je. Opomeňme teraz absurdnosť situácie, kedy nie je dohodnutá cena a po ukončení stavby má byť uzavretá zmluva o zriadení vecného bremena, čo je postup, ktorý ignoruje prípadnú neochotu oprávneného z vecného bremena po realizácií stavby zmluvu uzavrieť a cenu zaplatiť. Dôležitým argumentom podľa nášho názoru je skutočnosť, že taký postup bez súhlasu všetkých podielových spoluvlastníkov ani možný nie je. V tejto súvislosti registrujeme obdobné rozhodnutia súdov. Ako príklad si dovolíme uviesť rozhodnutie NS SR z 30.4.2007 pod sp . zn. 2 Cdo 198/2006, ktoré uvádza: Hospodárením so spoločnou vecou v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 Obč. zák. sa ale rozumie aj užívanie spoločnej veci jej spoluvlastníkmi. Pod pojmom spoločná vec treba chápať vec celú, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, pretože podiel vyjadruje ideálnu, nie reálnu účasť spoluvlastníka na veci. Ak je užívanie spoločnej nehnuteľnosti hospodárením so spoločnou vecou, rozhodujú o ňom spoluvlastníci v zmysle § 139 ods. 2 Obč. zák. a účastníkom zmluvy o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve užívať nehnuteľnosti, ktoré sa týka celej nehnuteľnosti, musia byť všetci spoluvlastníci, nestačí, aby ostatní spoluvlastníci dali ku zriadeniu takéhoto vecného bremena iba svoj súhlas. Takýto záver vyplýva zo stanoviska Cpj 55/87 publikovaného pod R 14/88. Zároveň považujem za potrebné zdôrazniť, že bez zriadenia vecného bremena nie je možné zriadiť navrhovanú stavbu. Stavba je totižto trvalá, nie je len dočasným spôsobom užívania pozemku (nájomná zmluva). Také právo zodpovedá vecným bremenám, ktoré obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť (..) (§ 151n ods. 1 . Podľa § 151o ods. 1 vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Do úvahy prichádza v tomto prípade iba jeden spôsob zriadenia vecného bremena, a to uzatvorenie zmluvy. Ale toto, ako sme už argumentovali vyššie, je možné iba so súhlasom všetkých podielových spoluvlastníkov (viď aj § 151 o ods. 2 OZ: Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti... ). V neposlednom rade si opätovne dovolíme upozorniť, že aj keby súd zastával právny názor, že rozhodnutie väčšinového podielového spoluvlastníka, ktoré prijal žalovaný, zákon umožňuje, trvalé obmedzenie vlastníckeho práva bez náhrady je neobhájiteľné. Už len preto je potrebné rozhodnutie zmeniť. Naliehavý právny záujem žalovaného je daný obavou, že jeho vlastnícke práva bez zásahu súdu budú obmedzené bez náhrady a trvalo sa zasiahne do jeho vlastníckeho práva bez možnosti reparácie. Naliehavý právny záujem je daný aj ochranou iných podielových spoluvlastníkov a neznámych vlastníkov, ktorých v zmysle zákona zastupuje žalovaný, keďže rozhodnutie súdu bude mať význam aj pre ďalšie konanie žalovaného tak, aby bolo právne správne. Zastávame názor, že iný právny nástroj, ako je uvedený v § 139 ods. 3, prípadne určenie o neplatnosti právneho úkonu (ak súd bude zastávať právny názor uvedený v čl. II. žaloby, čím sa vylúči možnosť aplikácie argumentácie uvedenej v čl. III. žaloby) nie je možný. Zastávame názor, že táto žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, a tak je táto žaloba prípustná aj napriek tomu, ak by bola možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

3.Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril dňa 30.5.2016 a uviedol, že Slovenský pozemkový fond vydal „Stanovisko o vyjadrenie k umiestneniu a realizácii stavby Ružomberok, Salaš Krajinka odvedenie splaškových vôd do ČOV Hrboltová" v kú. Ružomberok- prehodnotenie stanoviska SPF zo dňa 4.11.2014 zo dňa 5.3.2015. Toto stanovisko bolo vydané v súlade s §19 ods. 3 písm. e), f) zákona č. 180/1995Z.Z. Od 1.7.2016 nadobúda účinnosť novelizácia zák. č. 180/1995 Z.z., kde § 19 je doplnený o ods. 5, ktorý znie: Fond alebo správca môže na pozemkoch podľa § 16 ods. l písm. B) a c) zriadiť zmluvou vecné bremeno. Na základe uvedeného trvali na stanovisku, ktoré bolo vydané Slovenským pozemkovým fondom dňa 5.3.2015, nakoľko je v súlade so zákonom a žiadali Žalobu

podielového spoluvlastníka na rozhodnutie súdu o dôležitej zmene spoločnej veci a/alebo žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu v plnom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

4.Dňa 11.8.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, ktorý uviedol, že k vyjadreniu žalovaného je možné uviesť len to, že argumentuje nesprávnym smerom. Aj keby všetky argumenty (poukazy na právnu úpravu) vo vyjadrení bolí pravdivé, nie sú relevantné. Všetko, čo žalovaný vo vyjadrení uvádza, je aj právom podielového spoluvlastníka. Napriek tomu úprava špeciálna oproti úprave vlastníckych práv (lex speciali derogat legi generáli), a to v časti zákona upravujúcej práva a povinnosti pri podielovom spoluvlastníctve, obmedzuje práva previesť vlastnícke právo k pozemku (predkupné právo) a absolútne obmedzuje právo zriadiť vecné bremeno bez súhlasu všetkých podielových spoluvlastníkov. Zákon vyriešil prípadné zablokovanie výkonu vlastníckych práv jedným podielovým spoluvlastníkom - je možné podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať - v tomto prípade tak (orná pôda, extravilán), že celý pozemok získa jeden z podielových spoluvlastníkov. Preto sme nepovažovali za potrebné sa k neúčinnej argumentácii vyjadriť. K výzve súdu na predloženie dôkazov preukazujúcich ich tvrdenia uviedli, že nemajú ďalšie také dôkazy, keďže absenciu rozhodnutia väčšinového podielového spoluvlastníka nie je možné dokázať (nie je možné dokázať neexistenciu niečoho, iba existenciu), ale naopak - žalovaný by prípadne musel dokázať opak. Toto tvrdenie ale považovali za nerozporované.

5.Dňa 10.1.2017 bolo doručené elektronicky tunajšiemu súdu vyjadrenie žalovaného, že Slovenský pozemkový fond vydal dňa 5.3.2015 Stanovisko k žiadosti o vyjadrenie k umiestneniu a realizácii stavby „Ružomberok, Salaš Krajinka odvedenie splaškových vôd do ČOV Hrboltová „ v kú Ružomberok

- prehodnotenie stanoviska SPF zo dňa 4.11.2014 pod číslom SPFZ/2014/065163.Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné stanovisko platilo 12 mesiacov od jeho vydania, t.j. do 5.3.2016, Slovenský pozemkový fond na tomto stanovisku netrvá a žiada konanie zastaviť s tým, že žiadnej strane sporu nebude priznaná náhrada trov konania.

6.Na preukázanie svojich tvrdení predložil: „Stanovisko Slovenského pozemkového fondu k žiadosti o vyjadrenie k umiestneniu a realizácii stavby „Ružomberok, Salaš Krajinka odvedenie splaškových vôd do ČOV Hrboltová“ v k.ú. Ružomberok - prehodnotenie stanoviska SPF zo dňa 04.11.2014 pod číslom SPFZ/2014/065163., zo dňa 5.3.2015“ , obsahom ktorého je vyjadrenie v znení, že: „Na Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) Regionálny odbor Liptovský Mikuláš bola doručená žiadosť stavebníka Jozef Badánik - BADAS, so sídlom K. Salvu 12, 034 01 Ružomberok, zastúpený spoločnosťou SVS - inižiniering, s.r.o., Oravská ulica 8557/22, 010 01 Žilina (ďalej len „žiadateľ1') o vyjadrenie k umiestneniu a realizácii stavby „Ružomberok, Salaš Krajinka odvedenie splaškových vôd do ČOV Hrboltová“ (ďalej len „stavba“) v k.ú. Ružomberok, okres Ružomberok, za účelom vydania územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Podľa doloženej projektovej dokumentácie/situácie stavby vypracovanej spoločnosťou VING PROJEKCIA Ružomberok, z dátumu jún 2014, pod číslom zákazky 14- 606-600 (ďalej len „PD“) budú predmetnou stavbou dotknuté nasledovné pozemky : vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe SPF (ďalej len „pozemky SPF“) a to : KN E č. XXXX o výmere 4439 m a KN E č. XXXX o výmere 44791 m2, druh pozemkov vodné plochy, zapísané na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX v celosti.

- vo vlastníctve, spoluvlastníctve neznámych vlastníkov, s ktorým SPF v zmysle § 16 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov nakladá (ďalej len „pozemky N V“) a to : KN E č. XXXX o výmere 290 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX v podiele; KŇ E č. XXXX o výmere 375 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX v podiele; KN É č. XXXX/X o výmere 472 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX v celosti.SPF Vám oznamuje, že súhlasí s umiestnením a realizáciou predmetnej stavby na pozemkoch SPF, pozemkoch NV podľa PD, za podmienky: na dotknuté pozemky SPF, pozemky N V bude najneskôr do vydania kolaudačného rozhodnutia zriadené vecné bremeno, ktoré bude zapísané v príslušnom katastri .... nehnuteľností a to odplatne v prospech SPF. Súčasťou zmluvy o zriadení vecného bremena bude na náklady stavebníka vyhotovený geometrický plán podľa skutočného vedenia a uloženia stavby, k realizácii stavby je potrebné vyjadrenie prípadného užívateľa pozemkov NV, po dokončení stavby budú pozemky SPF, pozemky NV dané do pôvodného stavu tak, aby mohli byť využívané na doterajší účel. V prípade spôsobenia škôd ich stavebník odstráni na svoje náklady, stanovisko SPF nie je zmluvou o budúcej zmluve ani inou dohodou medzi SPF a žiadateľom, na základe ktorej by bol SPF v budúcnosti povinný dotknuté pozemky SPF, pozemky NV previesť na žiadateľa, zároveň žiadnym spôsobom neobmedzuje SPF v nakladaní s

dotknutými pozemkami SPF, pozemkami NV. Toto vyjadrenie platí 12 mesiacov od jeho vydania, vydáva sa pre účely územného rozhodnutia a stavebného povolenia, na základe žiadosti žiadateľa a nahrádza stanovisko SPF zo dňa 04.11.2014 pod číslom SPFZ/2014/065163.“

7.Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného na zastavenie konania vyjadril dňa 26.1.2017 a uviedol, že zastávajú názor, že stanovisko Slovenského pozemkového fondu SPFZ/2015/022456 zo dňa 05.03.2015 bolo vydané v rozpore so zákonom. I keď medzičasom jeho platnosť zanikla, uvedené nič nemení na tom, že Slovenský pozemkový fond takéto stanovisko vydať nemal. Nesúhlasil zo stavením konania z dôvodov, že 1. Stavebné konanie k umiestneniu a realizácii stavby "Ružomberok, Salaš Krajinka odvedenie splaškových vôd do ČOV Hrboltová, č. k. OSTŽ- 90451583/2015-Tal-1-VM prebieha, nič nebráni tomu aby stavebník požiadal o nové stanovisko Slovenský pozemkový fond. SPF vydá totožné stanovisko, žalobca potom bude opätovne nútený podávať žalobu. Ak súd nerozhodne počas platnosti stanoviska, konanie zastaví a postup sa bude opakovať znova a znova. 2. Vo veci je potrebné meritórne rozhodnúť, aby aj správnemu orgánu bol zrejmý so zákonom konformný výklad tejto právnej normy. Žalovaný nepoužil žalobou napadnutý postup prvýkrát. A stavebný úrad už iné stavby povolil, hoci nemal k dispozícii právoplatné rozhodnutie väčšinového podielového spoluvlastníka, ale len obdobné stanovisko, ako sa napáda žalobou v tomto konaní. Má význam, aby súd meritórne rozhodol o tom, či postup žalovaného bol správny. Z tohto dôvodu toto rozhodnutie bude konečné a definitívnym spôsobom vyrieši spornú otázku. 3. Žalovaný vyjadril svoju vôľu v stanovisku uvedenom v petite pod bodom I. Ale prejav vôle a jej vyjadrenie sú dve rôzne právne skutočnosti. Tvorba vôle vždy predchádza jej vyjadreniu. Aj keď formálne vyjadrenie vôle žalovaného prestalo z administratívnych dôvodov platiť, jeho vôľa sa nezmenila. Alebo minimálne o tom neexistuje žiadny dôkaz. Ak by aj súd usúdil, že návrh pod bodom I. nie je dôvodný, stále to isté nie je možné konštatovať na základe dôkazov a tvrdení predložených v tomto konaní. 4. Upozornili na to, že žaloba bola podaná pred skončením platnosti stanoviska žalovaného v lehote určenej stavebným úradom. Bola podaná dôvodne.

8.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 8.6.2017 uviedol, že naliehavý právny záujem vidia v tom, že je síce pravda, že pôvodné stanovisko zo dňa 5.3.2015 je už zneplatnené, avšak stále existuje vôľa žalovaného vydať rovnaké stanovisko a následne ho použiť prípadne pre ďalšie stavebné konanie. Ďalej uviedol, že naliehavý právny záujem vidí aj v tom, že bez zásahu súdu budú vlastnícke práva žalobcu trvalo obmedzené bez náhrady. Žalobca teda bol nútený podať žalobu v zmysle § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tiež touto žalobou chceli, aby súd aj v prípade, ak by žalobu zamietol, vyslovil v odôvodnení rozsudku, ako má v predmetnej veci SPF postupovať.

9.Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti povereného zástupcu a dňa 7.6.2017 vyslovil súhlas s konaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.

10.Súd posudzujúc splnenie podmienok pre konanie o určujúcej žalobe v prvom rade posudzoval naliehavosť právneho záujmu na žiadanom určení, ktoré je prvoradou podmienkou na to, aby súd mohol vo veci konať a meritórne rozhodnúť.

Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11.Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu mal súd za nesporné, že v čase začatia konania dňa 2.3.2016 naliehavý právny záujem existoval, nakoľko žalobca ako minoritný spoluvlastník nehnuteľností, ku ktorým malo byť zriadené právo vecného bremena za účelom umiestnenia a realizácie stavby bol vydaním súhlasného stanoviska žalovaného dotknutý na svojich vlastníckych právach, avšak ako bolo zistené zo „Stanoviska Slovenského pozemkového fondu k žiadosti o vyjadrenie k umiestneniu a realizácii stavby Ružomberok, Salaš Krajinka odvedenie

splaškových vôd do ČOV Hrboltová“ v k.ú. Ružomberok - prehodnotenie stanoviska SPF zo dňa 04.11.2014 pod číslom SPFZ/2014/065163., zo dňa 5.3.2015“, súhlasné stanovisko platilo iba po dobu 12 mesiacov od jeho vydania, t.j. do dňa 5.3.2016. Podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ale aj odvolacích súdov, naliehavý právny záujem na žiadanom určení musí existovať nielen na začiatku konania ale aj v čase rozhodovania súdu, súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Obo 204/2007 (Dovolací súd poukazuje na to, že podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalobu o určenie neplatnosti dohody o vydaní nehnuteľnej veci je potrebné podľa ustálenej súdnej praxe považovať za určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Existencia naliehavého právneho záujmu je aj v prípade takejto žaloby zákonnou požiadavkou, ktorá musí byť splnená, inak nemožno žalobe o určenie právneho vzťahu vyhovieť. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona naliehavý. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým. Žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.). 3 Cdo 39/2008, základnou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní vyriešiť pred samotným posúdením platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo, či žalobca má na určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý vzťah alebo právo tu je, alebo nie je. Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať iba vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez takéhoto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b/ O.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. význam).

12.Ako bolo preukázané listinou-Stanovisko Slovenského pozemkového fondu k žiadosti o vyjadrenie k umiestneniu a realizácii stavby Ružomberok, Salaš Krajinka odvedenie splaškových vôd do ČOV Hrboltová“ v k.ú. Ružomberok - prehodnotenie stanoviska SPF zo dňa 04.11.2014 pod číslom SPFZ/2014/065163., zo dňa 5.3.2015, v čase rozhodovania súdu neliehavý právny záujem žalobcu na žiadanom určení už neexistoval nakoľko súhlasné stanovisko zaniklo dňa 5.3.2016, teda v čase rozhodovania už neexistovalo a z tohto dôvodu nebolo možné sa zaoberať jeho platnosťou resp. neplatnosťou. Toto stanovisko je pre rozhodovanie správneho orgánu už nepoužiteľné, nakoľko v čase jeho platnosti správny orgán nevydal právoplatné rozhodnutie.

13.K prezentovanému stanovisku žalobcu, že stále existuje vôľa žalovaného vydať rovnaké stanovisko a následne ho použiť prípadne pre ďalšie stavebné konanie a jeho žiadosti, aby súd vyslovil v odôvodnení rozsudku, ako má v predmetnej veci SPF postupovať, súd uvádza, že súd sa nemôže zaoberať hypotetickými možnosťami, ktoré by mohli nastať v budúcnosti, ale môže rozhodovať len o v čase rozhodovania súdu sporných skutočnostiach medzi sporovými stranami.

14. Vzhľadom na uvedené, keďže v čase rozhodovania súdu neexistoval úkon, o ktorom súd mohol rozhodovať, žalobu zamietol.

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15.Nakoľko žalovaný ako úspešný účastník konania trovy nežiadal, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.