Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12Pc/15/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľa (manžela): O. J., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, T., zast. advokátkou JUDr. Janou Kliniecovou, so sídlom Seberíniho 1, Bratislava proti odporkyni (manželke): I. J., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, T., zast. Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36865281, so sídlom Hlavná 31, Trnava, o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo O. J., nar. XX.X.XXXX a I. J., rod. S., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev E. národného výboru v U., vo zväzku 5, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.10.2021 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou sa spoznali ako študenti, manželstvo uzavreli po 5 ročnej známosti. Spočiatku sa manželstvo javilo harmonické, v roku 1986 sa im narodila dcéra a v roku 1989 sa narodil syn. Spolužitie sa počas vyrastania detí plne prispôsobilo výchove a potrebám detí a rodiny. Navrhovateľ po celý čas uhrádzal všetky náklady rodiny, až do 12/2018, nakoľko pociťoval potrebu postarať sa o rodinu. Odporkyňa zo svojho príjmu neuhrádzala žiadne náklady spojené s bývaním a fungovaním domácnosti a zostával jej celý zárobok viacmennej ako „vreckové“. V súčasnosti, aj keď navrhovateľ nebýva na adrese trvalého pobytu, naďalej uhrádza pomernú časť (1/2 -icu) nákladov spojených s užívaním bytu, v ktorom žije manželka spolu so synom. Počas manželstva si často uvedomoval, že každý z nich má úplne odlišnú povahu, on je spoločenskej povahy, má veľa priateľov a celý život športuje. Odporkyňa je skôr domácky typ, nepreferuje spoločenský kontakt, nešportuje. Po odchode dcéry z domu a ukončení štúdia syna si obaja uvedomili, že nemajú takmer žiadne spoločné záujmy a žijú v jednej domácnosti iba zo zvyku. Navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti pred vyše siedmymi rokmi, má inú známosť, už v čase predtým však s odporkyňou intímne spolu nežili, odcudzili sa nielen fyzicky ale aj psychicky. Podľa názoru navrhovateľa mu odporkyňa nebola oporou v ťažkých životných situáciách, cca 10 rokov dozadu (starostlivosť o chorého rodiča), ani po strate zamestnania, vždy si musel pomôcť sám najlepšie ako vedel, resp. o pomoc žiadať rodinných príslušníkov (brat, sestra). Je presvedčený, že ich spolužitie s odporkyňou je dlho už iba formálnym zväzkom, ich vzájomná komunikácia sa obmedzila iba na formálne veci.

2. Odporkyňa s návrhom manžela na rozvod manželstva súhlasila, a to aj napriek tomu, že pre ňu bola rodina vždy na prvom mieste a tvorila pevný základ, na ktorom stavala aj ich manželské spolužitie. Rozvod manželstva pokladá za niečo negatívne, čo však už je za súčasného stavu nezvratné. Jednalo sa o ich prvé manželstvo. V manželstve sa im narodili dve, v súčasnosti už dospelé deti. S manželom už

niekoľko rokov nežijú v spoločnej domácnosti, pričom obnovenie manželského spolužitia v súčasnosti už nie je možné. Je však pravdou, že manžel nikdy nechcel, aby bol podaný oficiálny návrh na rozvod manželstva, čo rešpektovala. Doručenie návrhu na rozvod manželstva zo strany právneho zástupcu manžela bolo z tohto dôvodu pre ňu veľkým prekvapením, nakoľko manžel podanie návrhu na rozvod manželstva s ňou vopred neskonzultoval, ani ju o jeho podaní neinformoval. Ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, spoločne vychovávali deti a starali sa o spoločnú domácnosť. Prvé problémy v manželstve sa vyskytli približne pred 15 rokmi. Súviselo to predovšetkým s kariérnym rastom manžela a s ďalšími možnosťami a novými známosťami, ktoré mu tento rozvoj prinášal. Manžel chodieval často domov okolo polnoci, alebo neprišiel domov aj dva dni vôbec. Nikdy bližšie nevysvetľoval, kde trávil svoj voľný čas. Pred 10 rokmi zistila, že má inú známosť, pričom spočiatku sa snažila ich manželstvo zachrániť. Manžel mal však stále svoje záujmy, ktoré nesúviseli s rodinou, svoj voľný čas trávil bez rodiny. Aj naďalej chodil nadránom domov, udržiaval inú známosť, pričom toto všetko vyústilo do ňou iniciovaného odchodu manžela zo spoločnej domácnosti (U. XX, T.) približne pred 7 rokmi. Ona inú známosť nemala a ani v súčasnosti nemá. Podľa vyjadrenia odporkyne: „V návrhu na rozvod manželstva sa však nachádza niekoľko nepravdivých skutočností, ku ktorým by som rada uviedla nasledovné: Nie je pravdivým tvrdenie, že by navrhovateľ „po celý čas uhrádzal všetky náklady našej rodiny až do 12/2018“. Ja som mala po celú dobu svoj vlastný príjem zo zamestnania, z ktorého som hradila bežné výdavky spojené so starostlivosťou o deti a o domácnosť (strava, ošatenie, drogistický tovar, darčeky aj pre rodinu manžela), ako aj svoje potreby. Manžel mi nikdy neprispieval, aj napriek tomu, že mal nepomerne vyšší príjem. Dokonca, poberal vždy všetky prídavky na naše deti. V celom rozsahu rozporujem tvrdenie manžela, v zmysle ktorého som zo svojho príjmu nemala hradiť žiadne náklady spojené s bývaním a fungovaním domácnosti, pričom celý zárobok mi mal údajne zostávať ako vreckové. Toto nie je pravdou, a nie je mi zrejmé, čo má byť cieľom takéhoto konštatovania. Starostlivosť o deti a domácnosť vyžaduje vynakladanie nemalých pravidelných výdavkov, ktoré som po celý čas hradila ja sama, a to aj napriek tomu, že manžel mal nepomerne vyšší príjem (navrhovateľ pracoval ako riaditeľ personálneho odboru, resp. ako námestník v spoločnosti Cargo). Napríklad na zveľadenie nášho bytu som mala poskytnutý zamestnanecký úver vo výške 50 000,- Sk, ktorý som splácala zo svojho platu. A zároveň som z vlastných prostriedkov uhradila aj prerobenie kúpeľne a toalety a aj balkónové plastové okno a dvere, na čo mi manžel tiež finančne neprispel. Taktiež je potrebné podotknúť, že aj vo svojom voľnom čase som sa starala o rodinu a domácnosť, čo plynie taktiež z vyjadrenia manžela, ktorý ma označil ako osobu „domáceho typu, ktorá nepreferuje spoločenský kontakt ani nešportuje“. Všetky svoje záujmy (plávanie, bicyklovanie, turistika) som sa totiž vždy snažila skĺbiť s deťmi, nakoľko manželovi na ne pri jeho voľnočasových aktivitách často neostával priestor. Je však potrebné zdôrazniť, že manžel už pred našou svadbou o mne a o mojej rodine všetko vedel, poznal moju povahu, nič som pred ním netajila. Nie je pravdivým tvrdenie, že by manžel uhrádzal 1 nákladov spojených s užívaním bytu, v ktorom som žila spolu s naším synom (na adrese U. XX, T.). Náklady spojené s užívaním bytu hradím sama okrem úhrad za plyn a poistenia bytu, ktoré doteraz manžel neprepísal na moje meno. Je pravdou, že sa podieľa na platbách spojených so správou bytu a hradených správcovi, je však potrebné poznamenať, že predmetný byt máme v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a teda v súčasnosti sa jedná aj o jeho majetok. Nie je pravdivým tvrdenie, že dôvodom rozpadu manželstva mala byť skutočnosť, že som manželovi nebola oporou v ťažkých životných situáciách. Vždy som manželovi vytvárala stabilné rodinné zázemie, starala som sa o neho, ako aj o naše deti, pričom akékoľvek tvrdenie o tom, že som mu nemala byť oporou, odmietam. Počas nášho manželstva s mojou podporou dokázal dokonca vyštudovať vysokú školu - 5 ročné externé magisterské štúdium - odbor sociálna práca na UK v T.. V prípade ním spomínanej starostlivosti o chorého rodiča je pravdou to, že jeho matka mala vždy riadne zabezpečenú celodennú starostlivosť. Pričom takto to bolo aj v čase, keď manželova matka podstúpila v T. operáciu očí, po ktorej sme sa v našom byte o ňu starali 2 mesiace z dôvodu jej doliečenia. Manžel mi sám svojím konaním dával najavo, že o moju starostlivosť, pomoc a podporu nemá záujem a bola pre neho bezcenná. Z jeho strany som pociťovala len ľahostajnosť, nedostatok úcty a rešpektu, pričom mi dával najavo, že ma považoval za menejcennú. Uvedený stav, ktorý trval dlhodobo, som veľmi ťažko niesla po psychickej stránke. Situácia sa ešte zhoršila po tom, čo som zistila, že mal inú známosť, kedy som musela začať navštevovať odbornú psychologickú pomoc. Túto situáciu som veľmi zle znášala po zdravotnej stránke, v nemalej miere zasiahla taktiež obe naše, vtedy ešte študujúce, deti. Aj napriek všetkému som sa pre deti snažila naše manželstvo zachrániť, bohužiaľ však neúspešne.

3. Na pojednávaní navrhovateľ na návrhu zotrval a uviedol, že má za to, že manželstvo už nenapĺňa svoj spoločenský účel. Podľa neho už niet nádeje na obnovenie manželstva. Toto bolo spočiatku harmonické, ale po odrastení detí, si začal uvedomovať podstatné rozdiely v našich povahách a názoroch. Je

spoločenskejší, manželka je skôr domácky typ. Nemali žiadne spoločné záujmy a neskôr sa spolu prestali aj intímne stýkať. Priznal, že neskôr si našiel známosť, ale to až po tom, čo sa pokúšal s manželkou nájsť spoločnú reč. Je to už takmer 8 rokov, čo sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, po tom čo ho manželka konfrontovala so skutočnosťou, že má mimomanželskú známosť. U dotyčnej osoby stále býva, avšak hradí polovicu nákladov za domácnosť, v ktorej žije manželka. Ako príčinu rozvratu manželstva označil rozdielnosť pováh, záujmov a názorov manželov tak, ako sme opísali v písomnom návrhu.

4. Odporkyňa na pojednávaní potvrdila, že manželstvo si už svoj spoločenský účel neplní. Je tiež pravdou, že manželia už nežijú 7 rokov v spoločnej domácnosti a tiež to, že už predtým boli v intímnej oblasti nejaké problémy. Zdôraznila však, že celý svoj život obetovala rodine a nie je fér, ak je jej vytýkané, že nevyhľadávala žiadne svoje voľno-časové aktivity, a že vždy všetko podriaďovala záujmom rodiny. S manželom sa dohodli, že manželstvo napriek všetkému zachovajú a doručenie návrhu na rozvod manželstva bol pre ňu doslova šokom. Hoci s návrhom súhlasí, nie je s ním absolútne stotožnená a uviedla, že je zjavné, že každý má na vec svoj názor.

5. Súd na nariadenom pojednávaní po vypočutí stanovísk a skutkových tvrdení účastníkov konania vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom postupom v zmysle ust. (ďalej len „“) pričom zistil nasledovný skutkový stav:

6. Manželia uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX, u oboch išlo o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve, t. č. už plnoleté deti. Posledné spoločné bydlisko manželov je na adrese U. XX, T., v súčasnosti na tejto adrese žije len navrhovateľka, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu.

7. Podľa § 18 Zákona o rodine (ďalej len ZR) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

8. Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

9. Podľa § 23 ods. 1 ZR môže súd manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. Podľa § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliada na záujem maloletých detí.

11. Podľa § 23 ods. 3 ZR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine.

12. Manželstvo možno vymedziť ako právom upravený zväzok muža a ženy založený spôsobom stanoveným právom, s ktorým právne predpisy spájajú významné právne následky. Základným účelom manželstva je podľa Zákona o rodine založenie rodiny, ako harmonického a trvalého spoločenstva, v ktorom bude zabezpečená riadna výchova detí. Obsahom manželstva sú práva a povinnosti manželov, ich výkon a plnenie, pričom sa tu v plnej miere uplatňuje zásada rovnoprávnosti muža a ženy. Manželia majú v manželstve najmä povinnosť spolu žiť, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, vzájomne si pomáhať, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Manželstvo ako právny vzťah zaniká smrťou jedného z manželov, vyhlásením manžela za mŕtveho a súdnym rozhodnutím o zrušení manželstva rozvodom. K zrušeniu manželstva rozvodom môže prísť len v odôvodnených prípadoch, pričom dôvody, za ktorých možno manželstvo rozviesť sú ustanovené v § 23 Zákona o rodine. Súd môže manželstvo rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pri rozhodovaní o tom, či sú splnené podmienky, za ktorých súd môže rozhodnúť o rozvode manželstva, súd berie do úvahy predovšetkým vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie a jeho dĺžku. Intenzitu narušenia vzťahov medzi manželmi treba skúmať aj s ohľadom na to, či je manželstvo schopné plniť svoj spoločenský účel.

14. V danom prípade súd zistil, že spolužitie účastníkov konania ako manželov trvalo 38 rokov, avšak takmer 8 rokov nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, komunikujú spolu len v nevyhnutných prípadoch. Ich vzájomný vzťah s prihliadnutím na ich vyjadrenia svedčí o tom, že intenzita narušenia vzťahov medzi manželmi je vysoká a manželstvo už nie je schopné plniť svoj spoločenský účel, čo potvrdili obaja manželia. Vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a že možnosť obnovenia manželského spolužitia nie je reálna, k zachovaniu manželstva obaja prezentovali odmietavý postoj, zo strany manžela bol postoj prezentovaný vcelku jednoznačne, odporkyňa vyjadrila ľútosť. Najmä zhodnými tvrdeniami účastníkov mal teda súd za plne preukázané, že medzi účastníkmi už dlhšiu dobu nedochádza ani k plneniu viacerých zo základných mravných postulátov, vyjadrených v ustanovení § 18 Zákona o rodine, a to rešpektovaní, dôstojnosti, vzájomnej pomoci a vytváraniu zdravého rodinného prostredia, na dodržiavaní ktorých je založené harmonické a fungujúce manželstvo.

15. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Vzhľadom na nezáujem najmä zo strany navrhovateľa, nie je možnosť obnovenia manželského spolužitia reálna. Súd vzhľadom na uvedené považoval, napriek 38-ročnému trvaniu, rozvrat tohto manželstva za hlboký a trvalý, keďže obaja účastníci mali možnosť aj v priebehu tohto konania pričiniť sa o urovnanie vzťahov, a v prípade obojstranného záujmu sa pokúsiť o záchranu manželstva. Navrhovateľ však zotrvával napriek zmierovaniu na odmietavom postoji. Za príčinu rozvratu manželstva súd, s prihliadnutím na zhodné tvrdenia účastníkov, považoval najmä rozdielnosť pováh a názorov manželov, a napokon aj dlhodobo udržiavanú mimomanželskú známosť navrhovateľa, ktorú aj sám potvrdil.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.