Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-114-2017.pdf
PDF · 87.72 KB
Case nature
Subarea
7CoP/114/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú W.T. T. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa matky Mgr. A. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v I. na N. ul. č. X a Ing. U. T. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v I. na I. ul. č. XX t.č. v I. na X. ul. č. XX v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 8.12.2016 č.k. 14P 307/2016-17 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal úpravy styku s mal. Júliou.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Domnieva sa, že už len z dôvodu, že matka maloletej prerušila ich spolužitie a odsťahovala sa aj s ich dcérou zo spoločnej domácnosti a odmieta mu odovzdať dcéru na styk, prípadne ho neustále podmieňovala napríklad jej prítomnosťou, kedy neustále zasahuje do činností, ktoré práve s dcérou robia, neustále ho diriguje a pred dcérou ponižuje, pričom väčšinou jej prítomnosť pri styku končí hádkami, po ktorých je nútený odísť z jej domácnosti, je splnená podmienka naliehavosti predbežnej úpravy pomerov, ktorú súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil. Maloletá túto nepokojnú atmosféru plnú konfliktov vníma, čo nevhodne pôsobí na jej vnútorné citové prežívanie, pričom neexistuje dôvod na to, aby nemohla s ním stráviť dva dni bez prítomnosti matky. Od októbra 2016 už nie je dojčená a počas štvordňového pobytu matky v nemocnici sa o dcéru náležite staral. Maloletá je na neho zvyknutá a on je schopný sa o ňu plnohodnotne postarať. Situácia sa v týchto dňoch radikalizuje, keď sa po vianočných sviatkoch domáhal stretnutia s dcérou, avšak matka mu styk odmietla, rovnako s ním odmieta komunikovať, neodpovedá na SMS-ky a e-maily, nedvíha telefón. Ako dôkaz môže predložiť iba nahrávky z telefonických rozhovorov zo 7.12. a 28.12.2016, ktoré sú veľmi stručné a je z nich evidentné, že komunikácia medzi nimi je vážne narušená a matka odmieta umožňovať styk dcéry s ním. Je presvedčený, že v súčasnom období vývoja maloletej, keď sa začína s jeho pomocou od matky postupne odpútavať, je pre jej zdravý vývoj kľúčová rola otca, aby úspešne odpútanie od matky zvládla. Matka však svojím správaním spôsobuje, že maloletá sa s ním nemôže plnohodnotne kontaktovať, čo je v priamom rozpore s jej najlepším záujmom. Domnieva sa, že práve predbežným neupravením súčasných pomerov v ich rodine dôjde k situácii, že budú práva a právom chránené záujmy ich dcéry vážne ohrozené v dôsledku nezrelého správania sa matky, ktorá mu bráni v styku s dcérou, čím dôjde k odcudzeniu dcéry od neho a čo je v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Rovnako dôjde k ohrozeniu samotného konania vo veci úpravy práv a povinností k ich dcére do rozvodu, keďže nebude zabezpečený pravidelný kontakt medzi ním a
dcérou a tým konajúci súd nebude môcť objektívne posúdiť kvalitu vzťahov medzi nimi. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 618/2005. K odvolaniu pripojil fotografie z leta 2016 a 2 CD nosiče.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za nedôvodný, pretože ním tvrdené skutočnosti sa nezakladajú na pravde a v podstate nevie, aké skutočné pohnútky ho viedli k podaniu tohto návrhu. Otcovi v styku s maloletou nebráni, práve naopak, nabádala otca, aby sa maloletej venoval, pretože jeho záujem o ňu bol skôr vlažný. Spoločnú domácnosť opustila hlavne v záujme ich maloletej dcéry, nakoľko otec ju nerešpektoval ani ako ženu ani ako matku. Všetok svoj voľný čas venoval záľubám a koníčkom. Otec odmietal zmeniť svoj doterajší spôsob života s odôvodnením, že narodením dieťaťa sa mu predsa život neskončil. Dokonca jej vyčítal, že sa dcére až príliš venuje. Tieto nezhody vyústili do vzájomných hádok a nepochopenia. Uviedla, že sa pokladá za kontaktnú matku, ktorá v prvom rade hľadí na záujem maloletej dcéry, ktorú kojila až do času, kým opäť neotehotnela, t.j. do jej 16 mesiacov. Maloletá tak ako väčšina detí je na ňu citovo naviazaná, avšak vždy pokladala za nevyhnutné, aby mala vzťahovú väzbu aj s otcom. Ďalej uviedla, že po opustení spoločnej domácnosti si myslela, že otec pochopí, ako zúfalo túži po harmonicky usporiadanej rodine, pričom otcovi umožňovala navštevovať maloletú takmer každý deň a mal možnosť stráviť s ňou aj bez jej prítomnosti 2 -3 hodiny. Ak sa styk neuskutočnil, bolo to vždy len z dôvodu na strane otca, preto absolútne nerozumie, prečo otec vo svojich podaniach tvrdí opak. Požiadavkám otca sa snažila vyhovieť. Ak sa však vyhovieť nedalo, nastával konflikt. Otec nikdy vopred nezavolal, či v daný deň príde a v akom čase, preto sa s ním snažila dohodnúť na nejakom režime, na čo nereflektoval. Rovnako nerozumie tomu, prečo otec nástojil na tom, že chce byť s maloletou len bez jej prítomnosti, dokonca ju nechcel ani informovať, kde sa s maloletou v čase styku bude nachádzať. Po istom čase a po dohode s otcom v nádeji na zmenu sa vrátila do spoločnej domácnosti, avšak správanie sa otca nenasvedčovalo tomu, že by chcel ich manželstvo dať do poriadku. Naopak, rozhodol sa odísť pracovať do Nemecka napriek tomu, že už bola opäť tehotná a vzhľadom na svoje rizikové tehotenstvo ho prosila, aby svoje rozhodnutie odísť prehodnotil. Podotkla, že začiatkom druhého tehotenstva bola maximálne vyčerpaná s tým, že už pri prvom tehotenstve jej zistili vrodený trombofilný stav, čo môže ohroziť aj dieťa. Z uvedeného dôvodu aj maloletá sa narodila predčasne v 36. týždni tehotenstva. Každý deň si musí pichať injekcie na zriedenie krvi, a preto bolo pre ňu nepredstaviteľné, že otec odíde a nebude jej pomáhať. Aj keď ju rozhodnutie otca odísť do zahraničia veľmi zranilo, maloletej nikdy o otcovi nič zlé nehovorila. Práve naopak, umožňuje mu vídať dieťa cez rôzne internetové aplikácie a pravidelne ho o dieťati informuje. Po príchode z Nemecka cez vianočné sviatky ich otec prišiel navštíviť a trávil s nimi Vianoce, ako aj nasledujúce 3 dni. Navštívili tak jeho i jej rodinu. Preto bolo pre ňu veľkým prekvapením, keď 29.1.2017 jej bola doručená súdna zásielka, z ktorej sa dozvedela o tomto konaní. Podotkla, že otec momentálne nemá vlastnú domácnosť, nakoľko byt na I. ulici XX, v ktorom predtým bývali, je v súčasnosti vo vlastníctve otcovho brata a jeho manželky. V čase, keď sa zdržiava na Slovensku, býva u svojich rodičov v I.Š. C. A.. Otec síce deklaruje, že je starostlivý a svoju dcéru ľúbi, avšak svoj nezodpovedný a nezrelý prístup manifestoval aj v čase, keď bola hospitalizovaná na začiatku druhého tehotenstva a otec sa mal postarať o maloletú. Takmer všetok čas trávil s dcérou u svojich rodičov a už tretí deň po jej hospitalizácii odišiel na futbalový zápas a následne sa vrátil v podnapitom stave až okolo 19.30 hod., preto starostlivosť o maloletú musela zabezpečovať jej matka, a to aj počas noci. Rovnako nerozumie, ako môže uvedomelý otec tvrdiť, že odpútanie 1,5-ročného dieťaťa od matky patrí k jeho zdravému vývinu. Po odchode otca do Nemecka maloletá s ňou trávi 24 hodín denne, a preto je pochopiteľné, že je na ňu naviazaná viac ako na otca. Uviedla, že otec jej svojím konaním spôsobuje stresy a napätie, ktoré neprospievajú nielen jej, ale aj ich nenarodenému dieťaťu, o ktorom sa z nepochopiteľných dôvodov vo svojich podaniach nezmieňuje. Zdôrazňuje, že otcovi nemieni brániť v kontakte s dcérou a vždy, keď bude na Slovensku, mu styk s dcérou umožní. Otec by si však mal uvedomiť, že svojím odchodom do Nemecka sa sám dobrovoľne vzdáva svojej pevnej rodičovskej role a možno tiež odôvodnene predpokladať, že po mesiaci strávenom výhradne s matkou bude dieťa na otca reagovať neisto a opatrne. Nemôže byť preto v záujme maloletej, aby si ju otec takmer po mesiaci vzal a očakával, že bez problémov opustí istotu a bezpečie, ktoré malo s ňou.
4. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že je zavádzajúce, až klamlivé, nakoľko voľnočasové aktivity po narodení dcéry výrazne obmedzil a podieľal sa na rôznych činnostiach v domácnosti, ako aj starostlivosti o dieťa, keď napríklad venčil manželkinho psa, chodil nakupovať, keď bol doma trávil čas spoločne s rodinou, pripravoval vodu na kúpanie pre dcéru, snažil sa ju kúpať a chodiť s ňou na prechádzky, avšak matka ho neustále sledovala, napomínala, pretože mala prehnanú obavu o maloletú aj napriek tomu, že sa sťažovala na únavu, chcela sa všetkých aktivít, ktoré mohol zabezpečiť on,
zúčastniť. Napriek všetkému bola atmosféra v domácnosti stále horšia a matka maloletej nebola s ničím spokojná. Jeho v podstate od dieťaťa odstrkovala a preferovala v domácnosti prítomnosť svojej matky. Zdôrazňuje, že matka sa do spoločnej domácnosti nevrátila z dôvodu usporiadania ich vzťahov, ale z dôvodu rekonštrukcie jej bytu, s ktorou jej osobne pomáhal a aj ju čiastočne financoval. O kontakt s dcérou bojoval niekoľko mesiacov pred tým, ako sa rozhodol prijať dočasnú pracovnú ponuku v Nemecku. Jeho odchod do Nemecka teda nespôsobil to, že sa stretáva s dcérou menej často. Manželke i navrhol, aby sa presťahovala k nemu do Nemecka, čo však odmietla, pretože uprednostňuje starostlivosť jej matky o domácnosť, čo bolo z jeho pohľadu vždy patologické a opakovane prejavila neochotu obnoviť ich spolužitie. S matkou maloletej sa vždy snažil dohodnúť na styku s maloletou počas jeho príchodu z Nemecka, súhlasil aj s tým, aby dcéra u neho neprespávala s tým, že sa zdržiava v rodinnom dome jeho rodičov, ktorí sú starými rodičmi maloletej a tiež sa chcú s maloletou kontaktovať, pričom maloletá sa v ich domácnosti cíti dobre. Matka maloletej v styku s dcérou vždy bránila bez ohľadu na to, či pracoval v Košiciach alebo v Nemecku. Uvedené vie preukázať mailovou korešpondenciou, ktorú pripája. Matka vo vyjadrení uvádza, že mu nemieni brániť v styku s maloletou, avšak už pri prvej príležitosti vo februári nemohol maloletú vziať ani na 2 hodiny na oslavu narodenín svojej matky a byť s ňou sám aspoň chvíľu. Koncom januára 2017 mal možnosť stráviť s maloletou 5 hodín bez prítomnosti matky, počas víkendu od 10. do 13.2.2017 mu neumožnila žiaden kontakt bez jej prítomnosti a rovnako 3. až 6.3.2017 musel tráviť čas s maloletou len v prítomnosti matky a opäť došlo k urážkam jeho osoby a rodiny. Podotkol, že každý mesiac posiela manželke výživné nielen na dcéru, ale aj na manželku. V práci sa snažil, aby mu bolo umožnené tráviť aspoň dvakrát víkend v mesiaci na Slovensku s tým, že v čase pôrodu a po pôrode bude mať mesiac dovolenku, čím mu zamestnávateľ vyhovel a zohľadňuje jeho priority pri plánovaní zmennej prevádzky. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR I.ÚS 422/2016. Zároveň vzhľadom na plynutie času aktualizoval petit v súlade s jeho možnosťami, ktoré mu v súčasnosti umožňuje zamestnávateľ. K vyjadreniu pripojil prepis SMS-iek z 26.11.2016, e-mailovú komunikáciu z 24.1.2017.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 CMP a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že otec neosvedčil naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov danej záujmom maloletého dieťaťa v súlade s jeho návrhom, pretože oprávnený záujem účastníkov konania a ich práva, predovšetkým mal. W. neboli ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) bezprostredne ohrozené. Z podaní oboch rodičov vyplýva, že vzťahy medzi nimi sú narušené, odlišne hodnotia rovnaké situácie, vzájomne sa obviňujú, že matka otcovi neumožňuje plnohodnotný styk s maloletou, trvá na svojej prítomnosti počas styku, prípadne mu umožní styk bez jej prítomnosti len po obmedzený čas, matka naopak poukazuje na to, že otec je nezrelý, nedokáže sa postarať o maloletú adekvátne jej potrebám poukazujúc na vek dieťaťa, ako aj vzťahové preferencie dieťaťa z toho vyplývajúce a absenciu pravidelného kontaktu otca s dieťaťom v dôsledku jeho práce v zahraničí. Napokon matka tvrdí, že styk otcovi s dieťaťom umožnila vždy, pokiaľ bol na území Slovenska a aj do budúcnosti mu tento styk mieni umožňovať. V podstate má výhrady voči otcom požadovanej dĺžke styku od piatku do nedele. Odvolací súd zdôrazňuje, že nezhoda rodičov len o rozsahu styku nad rámec jeho súčasnej realizácie nie je dôvodom pre okamžitú ingerenciu súdu do pomerov účastníkov formou nariadenia neodkladného opatrenia bez toho, aby boli aspoň v minimálnej miere zistené aktuálne potreby dieťaťa a jeho schopnosť byť odlúčené od bazálnej vzťahovej osoby, ktorou je v tomto veku dieťaťa matka a po akú maximálne možnú dobu, aby nedošlo k ohrozeniu zdravého psychického a fyzického vývoja maloletého dieťaťa. Odvolací súd nespochybňuje právo otca na pravidelný styk so svojím dieťaťom ani právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k biologickej rodine, v tomto prípade k otcovi, avšak výkon rodičovských práv nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov (otca) o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa nie je otázkou skutkovou, ale právnym posúdením veci, pri posudzovaní ktorého súd prioritne prihliada na potreby maloletého dieťaťa, a pokiaľ ide o úpravu styku, musí zohľadniť vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, citové a vývinové potreby, vo vyššom veku i školskú dochádzku a mimoškolskú
činnosť a podobne. Z psychologického hľadiska je potrebné pripomenúť, že deti v útlom veku potrebujú predovšetkým pravidelný a častejší kontakt s rodičom, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, a to počas kratších časových úsekov, to znamená najvhodnejšie niekoľkokrát v týždni počas niekoľkých hodín, ktorý sa s pribúdajúcim vekom dieťaťa a jeho vývinom mení, a to aj v súvislosti so školskou dochádzkou a mimoškolskou činnosťou, kedy je vhodné, aby druhý rodič participoval na starostlivosti o dieťa počas dlhšieho časového obdobia a v menšej frekvencii tak, aby dieťa mohlo plnohodnotne stráviť voľný čas s oboma rodičmi v rovnakom rozsahu, čomu zodpovedá i štandardná úprava styku rodiča s dieťaťom.
8. V tomto prejednávanom prípade je zrejmé, že dieťa vo veku 2 rokov a s prihliadnutím na osobitosti rodinných vzťahov, keď dieťa je vo výlučnej starostlivosti matky minimálne od novembra 2016 so sporadickými návštevami otca v dôsledku odchodu do zahraničia, zjavne nemôže byť v súlade s fyzickými a psychickými potrebami dieťaťa odlúčenie od matky v takom rozsahu, ako navrhuje otec dieťaťa. Napokon príchody otca na Slovensko podľa petitu jeho návrhu, prípadne vyjadrenia doručeného konajúcemu súdu 16.3.2017 nevykazujú pravidelnosť, ktorá by umožňovala súdu rozhodnúť o úprave styku do budúcna, keďže autoritatívna úprava styku nariadená súdom musí spĺňať požiadavku jasnosti, určitosti a teda aj vykonateľnosti rozhodnutia, preto by otec mal v prvom rade stabilizovať svoje možnosti príchodu na Slovensko, nakoľko z hľadiska hospodárnosti konania a rozhodovania súdu nie je efektívne, aby súd rozhodoval o jeho styku s dieťaťom každé tri mesiace podľa toho, ako mu zamestnávateľ udelí pracovné voľno, o to viac by to platilo v prípadnom konaní vo veci samej. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd). Je predovšetkým na rodičoch, aby maloletému dieťaťu zabezpečili bezkonfliktné a stabilné výchovné prostredie a úlohu matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, vytvoriť priaznivé podmienky na uskutočnenie styku otca s dieťaťom. Vzhľadom na to, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, pričom pre posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa vo vzťahu k posúdeniu vhodnej formy výkonu rodičovských práv a povinností je nevyhnutné dokazovanie vykonať a keďže z obsahu spisu nevyplýva, že vo veci samej je vedené konanie, v ktorom by bolo možné dokazovanie vykonať, odvolací súd poučuje účastníkov konania o možnosti podať samostatný návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu.
9. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).