Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/5/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: C. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, B. U., právne zastúpený JUDr. Jozef Koľ, advokát, Hutnícka 1, Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 03.08.2016 o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 42502-2/2016-BA zo dňa 18.07.2016 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. 8938-23/2016- SN zo dňa 12.05.2016, takto

rozhodol:

I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie č. 42502-2/2016-BA zo dňa 18.07.2016 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. 8938-23/2016-SN zo dňa 12.05.2016 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1./ Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 03.08.2016 (č.l. 1-3 spisu) domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 42502-2/2016-BA zo dňa 18.07.2016 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. 8938-23/2016-SN zo dňa 12.05.2016. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

2./ V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalovaná, ako odvolací orgán, svojím rozhodnutím zamietla odvolanie žalobcu zo dňa 23.05.2016 a v celom rozsahu potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves. Predmetnými rozhodnutiami rozhodla, že žalobca nemá nárok na náhradu za bolesť ktorú utrpel pri operácii pľúc, ktorej sa podrobil dňa 23.03.2015, pričom tejto operácie sa podrobil v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania - „neoplasma pulmonum z rádioaktívnych látok“, ktorá bola zistená Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Dérerovej nemocnice v Bratislave dňa 13.01.1997.

3./ Pokiaľ sa týka žalobných bodov, žalobca nenamietal správnosť údajov ktoré žalovaná v odôvodnení popisuje. Predovšetkým nespochybňoval, že pri odškodnení choroby z povolania boli žalobcovi poskytnuté náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, vrátane náhrady na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Cbi/103/04-54 zo dňa 30.05.2015. Doplnil, že žalovaná v odôvodnení uvádza, že žalobcovi už bola poskytnutá náhrada za bolesť v maximálnej výške podľa § 7 ods. 2 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení účinnom ku dňu zistenia choroby povolania, nakoľko žalobcovi bola choroba z povolania zistená a hlásená pred 01.08.2004, t. j. za účinnosti tejto Vyhlášky. Pri tomto právnom názore vychádza žalovaná zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., pričom uplatnenie zákona č. 437/2004 Z. z. na stanovenie výšky náhrady pokladá za retroaktívne pôsobenie tejto právnej normy vo vzťahu k uplatňovanému nároku.

4./ Žalobca nesúhlasil s právnym názorom žalovanej, podľa ktorého má byť poskytnutá náhrada za bolesť vo výške podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení účinnom ku dňu zistenia choroby z povolania. Nesúhlasil s postupom žalovanej a ani s jej právnym názorom pokiaľ ide o výklad ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., nakoľko pri výklade tohto ustanovenia, predovšetkým pojmu „bolesť“ a pojmu „náhrada za bolesť“, je potrebné vychádzať z ustanovenia §§ 2 a 3 zákona, ktoré definujú tieto základné pojmy, pričom prechodné ustanovenie § 11 ods. 1 sa vzťahuje iba na bolesť, t. j. hodnotenie bolesti, nie aj na ich náhradu.

5./ Mal za to, že z dôvodu progresie profesného ochorenia sa podrobil operácii dňa 23.03.2015 a preto tento dátum pokladá za čas spôsobenia bolesti. Až po ustálení jeho zdravotného stavu bolo možné prvýkrát vykonať bodové hodnotenie bolestného, ktoré vykonala Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, ktorého správnosť posudku zo dňa 29.02.2016 nebola spochybnená ani posudkovým lekárom žalovanej v rámci kontrolnej činnosti. Zdôraznil, že v administratívnom konaní, pre porovnanie, z hľadiska utrpenej bolesti niet rozdielu medzi ním a medzi iným poškodením, ktorý trpí rovnakou chorobou z povolania zistenou po 01.08.2014 a ktorý sa v roku 2015 podrobil rovnakému operačnému zákroku. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví v priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Žalobca bol toho názoru, že odškodňovanie ujmy spôsobenej poškodením zdravia, t. j. stanovenie výšky náhrady, môže byť realizované iba podľa právnej normy, ktorá je účinná v čase vzniku nároku, pričom iný prístup by znamenal porušenie princípu primeranosti.

6./ Záverom bol toho názoru, že žalovaná pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupovala nezákonne, keď pri vydaní rozhodnutia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré znamená zároveň, že napadnuté rozhodnutie je vydané na základe neúčinného právneho predpisu.

7./ Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1 č. 42502-2/2016-BA zo dňa 18.07.2016 (č.l. 4-6 spisu) žalovaná vo výrokovej časti uviedla, že odvolanie žalobcu, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. 8938-23/2016- SN zo dňa 12.05.2016 vo veci nepriznania nároku na náhradu za bolesť v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 13.01.1997 zamieta v celom rozsahu a potvrdzuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves.

8./ V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že žalobca, ako poškodený, bol Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Dérerovej nemocnice s poliklinikou Bratislava (ďalej „KPL a KT BA“) zistená choroba z povolania rakovina pľúc a dýchacích ciest z rádioaktívnych látok s dátumom zistenia 13.01.1997, pričom zamestnávateľom zodpovedným za vznik choroby z povolania je spoločnosť Ž., H..U.., J. XX, U., XXX XX B. U.. Dané zistenie vychádzalo z posudku o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 27.02.1997, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotené položkou 77 Prílohy k Vyhláške č. 32/1965 Zb., IV, 4. bodu - Rakovina pľúc a dýchacích ciest z rádioaktívnych látok alebo dočasný chorobný stav, ktorý spôsobuje odôvodnené podozrenie z tohto ochorenia s počtom bodov 1500 a Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach (ďalej „KPL a KT KE“), vypracovaný posudok zo dňa 08.08.1997, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotené počtom bodov vo výške 2000. Pôvodné nároky z týchto posudkov si poškodený uplatnil v konaní pred Sociálnou poisťovňou, a.s., pobočka Rožňava a tieto nároky boli odškodnené sumou 90 000,- Sk a sumou 30 000,- Sk. V dôsledku postupujúceho sa zhoršovania choroby z povolania bol vydaný KPL a KT KE dňa 22.06.2001 posudok o odškodnení za bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania, profesionálnej otravy a iného poškodenia zdravia pri práci, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného hodnotené položkou 77 Prílohy k Vyhláške 32/1965 Zb. s počtom bodov 2400.

9./ V dôsledku vyhlásenia konkurzu na zamestnávateľa Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3K/165/01 si poškodený uplatnil nárok u správkyne konkurznej podstaty JUDr. Zuzany Kollárovej. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Cbi 103/04-54 zo dňa 30.05.2005 súd priznal poškodenému odškodnenie za 400 bodov (nakoľko časť nároku poškodeného v rozsahu 2000 bodov už bola odškodnená v konaní pred Slovenskou poisťovňou, a.s., pobočka Rožňava, t. j. 12 000,- Sk zvýšené na dvojnásobok, teda na sumu 24 000,- Sk, pričom výšku odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 Vyhlášky

č. 32/1965 Zb. zvýšil o pätnásťnásobok, t.j. o sumu 1 080 000,- Sk (pätnásťnásobok základu nároku, ktorým je 2400 bodov a teda 72 000,- Sk). Po odpočítaní sumy 60 000,- Sk, ktorá už bola poškodenému z toho istého právneho dôvodu vyplatená, súd priznal poškodenému odškodnenie v sume 1 044 000,- Sk.

10./ Následne v predmetnej veci bol KPL a KT KE vypracovaný posudok zo dňa 30.06.2015, v ktorom pre recidívu poškodenia bola poškodenému vykonaná dňa 23.03.2015 operácia, kde sa konštatovala progresia sťaženia spoločenského uplatnenia. Na základe tejto skutočnosti KPL a KT KE zvýšila sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotené položkou 77 Prílohy k Vyhláške č. 32/1965 Zb. s počtom bodov 2000 na dvojnásobok a teda na 4000 bodov, pričom predmetný posudok bol doručený SP, pobočka Rožňava dňa 17.08.2015. Ďalej uviedla, že nárok na náhradu za bolesť podľa § 99 zákona si poškodený uplatnil prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o priznanie náhrady za bolesť“ doručené dňa 18.03.2016 a na základe posudku o odškodnení za bolesť sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania, profesionálnej opravy a iného poškodenia zdravia pri práci vystaveného dňa 29.02.2016. V tomto posudku bola bolesť poškodeného v zmysle Vyhlášky č. 32/1965 Zb., jej prílohy, hodnotená položkou 75 s počtom bodov 45 a položkou 83 s počtom bodov 120, t. j. spolu vo výške 165 bodov, ktorá bola zvýšená na dvojnásobok na 330 bodov. Vzhľadom na ustanovenie § 153 ods. 4 písm. c) a ods. 5 zákona pobočka požiadala Oddelenie lekárskej posudkovej činnosti, pobočky G. príslušnej podľa miesta trvalého pobytu poškodeného o kontrolu bodového hodnotenia, na základe čoho posudkový lekár pobočky G. vykonal dňa 27.04.2016 kontrolu bodového hodnotenia a vyslovil súhlas s posudkom zo dňa 29.02.2016 a s jeho bodovým ohodnotením.

11./ Doplnila, že vzhľadom na znenie ustanovenia § 7 ods. 2 Vyhlášky č. 32/1965, ktoré stanovuje celkovú výšku odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá z jedného poškodenia za zdravie nesmie presiahnuť sumu 120 000,- Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 36 000,- Sk, požiadali o stanovisko ústredie, ktoré listom zo dňa 06.05.2016 oznámilo, že nakoľko odškodnenie poškodeného Slovenskou poisťovňou, a.s. v sume 120 000,- Sk dosiahlo maximálnu sumu v zmysle § 7 ods. 2 Vyhlášky v znení účinnom ku dňu zistenia choroby z povolania, poškodený nemá nárok na náhradu za bolesť uplatnený na základe žiadosti pobočke doručenej dňa 18.03.2016. Preto vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 12.05.2016, kde právny zástupca žalobcu poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku sp. zn. 9Sžso/2/2014 zo dňa 24.06.2015. V odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré pobočka vydala dňa 12.05.2016 rozhodnutím č. 8938-23/2016-SN táto uviedla, že nárok na náhradu za bolesť v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 13.01.1997 nepriznala poškodenému z dôvodu, že poškodený už bol z titulu choroby z povolania odškodnený vo výške, ktorá presahuje maximum stanovené ustanovením § 7 ods. 2 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení účinnom ku dňu zistenia choroby z povolania. V odvolaní zástupca namietal, že náhrada za bolesť musí byť v danej veci posudzovaná podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. tak, ako na to poukazuje NS SR, pričom v odvolaní navrhol napadnuté prvostupňové rozhodnutie zmeniť a priznať poškodenému nárok na náhradu za bolesť.

12./ Odvolací orgán k predloženému odvolaniu uviedol, že zastáva právny názor, že ani zo znenia ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., ani zo systematického usporiadania tohto zákona nemožno vyvodiť záver, že všetky inštitúty upravené v tomto zákone pri poškodeniach zdravia vzniknutých pred jeho účinnosťou sa spravujú Vyhláškou č. 32/1965 Zb., avšak výška náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa spravujú ustanoveniami zákona č. 437/2004 Z. z.. Z takéhoto výkladu by totiž logicky vyplývala povinnosť aplikácie ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z. aj na zásady hodnotenia bolesti, respektíve sťaženia spoločenského uplatnenia a ich sadzby. Znenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. je vymedzené jednoznačne a neumožňuje dvojaký spôsob výkladu. Doplnila, že pri nepravej retroaktivite, ktorá sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo ku vzniku určitých právnych vzťahov. Nepravá retroaktivita je v legislatívnej a v normotvornej praxi akceptovateľná aj napriek tomu, že zákonodarca novým právnym predpisom s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda bráni zákonodarcom novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim.

13./ Zdôraznila, že Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nároku na náhradu za bolesť, ako aj pri stanovení jej výšky, postupuje teda striktne v nadväznosti na uvedené prechodné ustanovenie § 11 ods. 1 zákona

č. 437/2004 Z. z., ktoré považuje svojim obsahom za jednoznačné a nesporné. Preto aj v prípadoch, keď k zisteniu choroby z povolania došlo za účinnosti Vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom k progresii choroby z povolania a k následnému operačnému riešeniu došlo až za účinnosti neskoršieho zákona č. 437/2004 Z. z., pri posudzovaní nároku na náhradu za bolesť a jej výšky postupuje výlučne podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Pokiaľ sa týka námietky právneho zástupcu, ktorý poukazoval na právny názor NS SR vyslovený v rozsudku 9Sžso/2/2014 zo dňa 24.06.2015 uviedla, že existujú rozhodnutia NS SR, ktoré nevylučujú aplikáciu § 7 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. v nadväznosti na § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. a ide napríklad o rozhodnutie 2Cdo/97/2009 zo dňa 27.04.2010, rozhodnutie 4Cdo/112/2010 zo dňa 26.05.2010, rozhodnutie 9So/143/2009 zo dňa 26.05.2010 a rozhodnutie 4Cdo/124/2009 zo dňa 28.09.2010. Záverom doplnila, že ústredie, ako odvolací orgán, má za to, že pobočka postupovala pri rozhodovaní o nároku poškodeného jednoznačne v súlade s legislatívou SR upravujúcou danú problematiku.

14./ Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. 8938-23/2016-SN zo dňa 12.05.2016 (nachádzajúceho sa v administratívnom spise žalovanej), prvostupňový správny orgán podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“ resp. „ZoSP“) rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu za bolesť v dôsledku choroby z povolania, ktorá mu bola zistená dňa 13.01.1997 určenej podľa Vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.

15./ V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala na to, že podľa § 79 zákona o sociálnom poistení má poškodený, ktorý je podľa § 83 ZoSP zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 ZoSP, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania, nárok na náhradu za bolesť podľa osobitného predpisu zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 01.08.2004. Poukazovala na znenie ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia a zdôraznila, že doterajším predpisom, vzhľadom na skutočnosť, že choroba z povolania bola zistená dňa 13.01.1997, je Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej „Vyhláška“). Odškodnenie za bolesť sa podľa § 2 Vyhlášky poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb uvedených v prílohe tejto Vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Bolesti sa odškodňujú jednorázovo na základe počtu bodov, ktorými boli tieto bolesti ohodnotené v lekárskom posudku vystavenom ošetrujúcim lekárom poškodeného. Podľa § 7 ods. 1 Vyhlášky v znení vyhlášky č. 47/1995 Z. z. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 1 Euro (30,- Sk) za jeden bod. V zmysle § 7 ods. 2 Vyhlášky v znení vyhlášky č. 47/1995 Z. z. celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 3 983,28 Eur (120 000,- Sk), z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 1194,99 Eur (36 000 Sk). Doplnila, že poškodený bol odškodnený Slovenskou poisťovňou, pobočka G. maximálnou sumou podľa § 7 ods. 2 Vyhlášky č. 47/1995 Z. z. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a to na základe lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 27.02.1997 s počtom bodov 1500 a lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 08.08.1997 s počtom bodov 2000, v celkovej sume 3 983,28 Eur (120 000,- Sk). Poškodenému bola dňa 13.01.1997 Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave zistená choroba z povolania - rakovina pľúc a dýchacích ciest z rádioaktívnych látok s dátumom hlásenia 27.01.1997. Posudzujúci lekár hodnotil v lekárskom posudku o bolestnom zo dňa 29.02.2016 bolestné 165 bodov + 100%, t. j. 330 bodov, podľa položky č. 75 a 83 oddielu č. I. Prílohy (analogicky k položke 41a, oddielu III) k Vyhláške č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, na základe vykonanej pneumonektómie pre recidívu epidermoidného karcinómu pravých pľúc v Národnom ústave TBC, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy dňa 23.03.2005. Doplnila, že nárok poškodeného bol odškodnený, a to - 1500 bodov po 1,00 Eur (30,- Sk) zvýšený podľa § 6 citovanej Vyhlášky 100% v sume 2 987,46 Eur (90 000,-Sk), - 500 bodov po 1 Eur (30,- Sk) zvýšené podľa § 6 citovanej Vyhlášky 100% v sume 995,82 Eur (30 000,-Sk).

16./ Konštatovala, že poškodený bol odškodnený maximálnou sumou podľa § 7 ods. 2 Vyhlášky v znení Vyhlášky č. 47/1995 Z. z. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a preto nárok,

ktorý si uplatnil poškodený, a to nárok za náhradu za bolesť podaním žiadosti, ktorá bola doručená pobočke Spišská Nová Ves dňa 18.03.2016, nemá nárok za túto náhradu za bolesť.

17./ Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 06.10.2016 (č.l. 12-14 spisu) žiadala, aby súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Zároveň nesúhlasila, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

18./ Vo svojom vyjadrení poukazovala na skutkové zistenia tak, ako sú uvedené v rozhodnutí odvolacieho orgánu (Sociálnej poisťovne, ústredie), ako aj na súčasné konanie o nároku na náhradu za bolesť. Pokiaľ sa týka skutočností uvedených v správnej žalobe opätovne poukazovala na znenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, v zmysle ktorého v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví sa na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred dňom účinnosti tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie predpisy, t. j. Vyhláška č. 32/1965 Zb.. Poukazovala na svoje právne názory pokiaľ sa týka znenia ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o bolesti majúc za to, že dané prechodné ustanovenie je jednoznačné a neumožňuje dvojaký spôsob výkladu. Rovnako poukazovala na svoje správne úvahy ohľadne pravej retroaktivity a nepravej retroaktivity uvedené už v rozhodnutí odvolacieho orgánu. Zhrnula, že Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nároku na náhradu za bolesť, ako aj pri stanovení jej výšky, postupuje teda striktne v nadväznosti na uvedené prechodné ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., ktoré považuje svojim obsahom za jednoznačné a nesporné. Preto aj v prípadoch, keď k zisteniu choroby z povolania došlo za účinnosti Vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom k progresii choroby z povolania a následnému operačnému riešeniu došlo až za účinnosti neskoršieho zákona č. 437/2004 Z. z., pri posudzovaní nároku na náhradu za bolesť a jej výšky, postupuje výlučne podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb..

19./ Takisto poznamenala, že exitujú rozhodnutia NS SR, ktoré nevylučujú aplikáciu § 7 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. v nadväznosti na § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., ktorých čísla konania aj príkladmo uviedla. Mala za to, že zo zmienených rozhodnutí NS SR, ako aj z rozhodnutí súdov nižšieho stupňa, ktoré im predchádzali, nevyplývajú žiadne pochybnosti o uplatňovaní § 7 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. v súvislosti s § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. pokiaľ ide o sumu náhrady za bolesť a sumu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania zistenej pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z.. V žiadnom z týchto rozhodnutí sa nepoukazuje na určovanie sumy náhrady za bolesť a sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v hodnotách podľa zákona č. 437/2004 Z. z.. Na základe citovanej právnej úpravy a vyššie zmienených právnych úvah mala žalovaná, ako odvolací orgán, za to, že Sociálna poisťovňa postupovala pri rozhodovaní o nároku žalobcu v prvom aj v druhom stupni jednoznačne v súlade s legislatívou Slovenskej republiky upravujúcou danú problematiku.

20./ Z vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovanej zo dňa 06.10.2016, urobené podaním žalobcu zo dňa 22.11.2016 (č.l. 16-17 spisu) súd zistil, že žalobca nesúhlasil s právnym názorom žalovanej pokiaľ sa má jednať o retroaktivitu v prípade, ak ku vzniku nároku došlo až v roku 2015, t. j. v tomto prípade utrpená bolesť pri operácii pľúc dňa 23.03.2015. Opätovne poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v identickej veci v odôvodnení rozhodnutia č. k. 6Cdo/146/2011 uviedol, že neexistuje rozumný dôvod, pre ktorý by výška náhrady mala byť posudzovaná podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení platnom v čase, keď tieto nároky ešte nevznikli. Rovnako poukazoval na výklad ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. v odôvodnení rozsudku NS SR č. 9Sžso/2/2014 zo dňa 24.06.2015, v ktorom súd nepochybne oddeľuje pojmy sťaženie spoločenského uplatnenia, respektíve bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, respektíve náhrady za bolesť. Záverom doplnil, že podľa zákona č. 437/2004 Z. z. nie je náhrada za bolesť v § 5 limitovaná tak, ako tomu bolo podľa predošlej právnej úpravy. Zastával názor, že žaloba je dôvodná a navrhol rozhodnúť v zmysle jej petitu.

21./ Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 19.12.2016 (č.l. 20 spisu) k vyjadreniu žalobcu uviedla, že zotrváva na záveroch uvedených vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06.10.2016 a navrhla, aby súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.

22./ Na pojednávaní konanom dňa 17.05.2017 právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe a mal zato, že v danej právnej veci ide o právne posúdenie celého prípadu, nakoľko skutkové okolnosti veci nie sú sporné. Poukázal nato, že žalovaná už v minulosti opakovane rozhodla

v obdobných veciach rovnako aj napriek tomu, že jej boli známe rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj kolégia najvyššieho súdu.

23./ K predmetu konania uviedol, že žalovaná v minulosti odškodnila na základe rozhodnutia súdu túto chorobu z povolania, avšak odškodňovaný bol iba nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom predmetom tohto konania je nárok na bolestné, ktorý vznikol operačným výkonom dňa 23.03.2015, kedy sa žalobca podrobil operácii pľúc, pričom bodové hodnotenie bolo vykonané podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb., čo nebolo ani namietané zo strany posudkových lekárov žalovanej. Právny problém nastal v použití právnej normy pokiaľ ide o výšku náhrady škody, nakoľko žalovaná namieta skutočnosť, že plnila podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb. nad limit ako mimoriadne odškodnenie. Avšak žalobca v tomto smere chce poukázať na skutočnosť, že podľa zákona č. 437/2004 Z.z. nie je limitovaná náhrada bolestného kumulovane s náhradou sťaženia spoločenského uplatnenia a že mal byť uplatnený postup podľa tohto zákona a nie podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Predložil súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/27/2015 zo dňa 27.07.2016, v ktorom sa najvyšší súd vysporiadal aj s judikatúrou, ktorá bola pri posudzovaní danej problematiky rozdielna.

24./ Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 17.05.2017 zotrvala na záveroch uvedených v napadnutých rozhodnutiach, ako aj v ich vyjadrení vo veci zo dňa 06.10.2016. Ďalej poukazovala na nejednotnú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu pri posudzovaní danej právnej problematiky.

25./ Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

26./ Podľa § 11 ods. 1. zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, Na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

27./ Pokiaľ sa týka žalobných námietok súd právne uzatvára:

28./ Právna problematika v posudzovanej právnej veci je upravená jednak vo vyhláške č. 32/1965 Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej „Vyhláška č. 32/1965 Zb.“) a v zákone č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 437/2004 Z. z.“).

29./ Súd považuje za potrebné uviesť, že aj keď žalovaná vo svojom druhostupňovom rozhodnutí zo dňa 18.07.2016, pokiaľ sa týka príslušnej pobočky, uvádzala pobočku Rožňava, odvolacie konanie u žalovaného sa týkalo rozhodnutia pobočky Spišská Nová Ves zo dňa 12.05.2016.

30./ Žalobca nespochybňoval skutkové závery uvedené v rozhodnutí druhostupňového orgánu zo dňa 18.07.2016. Rovnako nenamietal výšku už prijatých náhrad, tak ako ich špecifikovala žalovaná, avšak zdôraznil, že tieto náhrady sa týkali iba náhrad za sťaženie spoločenského uplatnenia a nie náhrady za utrpenú bolesť. Predovšetkým však nesúhlasil s právnym názorom žalovanej, podľa ktorého má byť poskytnutá náhrada za bolesť vo výške podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení účinnom ku dňu zistenia choroby z povolania a takisto nesúhlasil s postupom žalovanej a ani s jej právnym názorom pokiaľ ide o výklad ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z..

31./ Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej „NS SR“) sa problematikou posudzovania bolesti, sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia najmä v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. zaoberal vo viacerých svojich rozhodnutiach. Pre posúdenie danej právnej veci treba poukázať na jeho ostatnú rozhodovaciu činnosť, a to rozsudok sp. zn. 1Sžso27/2015 z 27.07.2015, ako aj na žalobcom poukazovaný rozsudok sp. zn. 9Sžso/2/2014 zo dňa 24.06.2015. V neposlednom rade treba spomenúť závery uvedené v rozsudku NS SR č. 4Sžso/23/2008 zo dňa 28.04.2009.

32./ V predmetnom rozsudku NS SR uviedol, že zákon č. 437/2004 Z. z. upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 1 citovaného zákona). V osobitných ustanoveniach potom zákon vymedzuje základné pojmy (bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia) a pojmy na účely tohto zákona ako sú poškodenie na zdraví, poškodený, poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, posudzujúci lekár (§ 2), upravuje náhradu za bolesť (§ 3), náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4), výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5), lekársky posudok (§ 7 a § 8), zásady na hodnotenie bolesti (§ 9) a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10). Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska systematického usporiadania treba rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to, ak by sa podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia muselo by to byť v tomto ustanovení výslovne uvedené. Znenie citovaného § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. však predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

33./ Rovnako treba uviesť, že Správne kolégium Najvyššieho súdu SR na svojom zasadnutí dňa 13.11.2009 prijalo uznesenie o publikovaní rozhodnutia 4Sžso/23/2008 zo dňa 28.04.2009 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorého právna veta znie: „Pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné, preto podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. treba podľa doterajších predpisov posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie, ale výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi zákonom č. 437/2004 Z. z.“ (Rozhodnutie bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2010).

34./ Možno teda zhrnúť, že podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia upravuje zákon č. 437/2004 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 11 ods. 1 stanovuje, ktorý právny predpis sa má použiť na bolesť a na sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom.

35./ Na základe vyššie uvedeného sa správny súd stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v jeho ostatnej rozhodovacej činnosti, že pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné a preto podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. treba podľa doterajších predpisov posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie, t.j. Vyhlášky č. 32/1965 Zb., ale výška náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadia zákonom č. 437/2004 Z. z.. V danom prípade treba žalobcovi poskytnúť výšku náhrady za bolesť podľa predpisu účinného v čase, keď mu vznikol nárok na túto náhradu, t.j. dňa 23.03.2015, kedy žalobca utrpel bolesť v súvislosti s podrobením sa operácii pľúc, teda podľa zákona č. 437/2004 Z. z..

36./ Po zvážení žalobných námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 Správneho súdneho poriadku a z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku preskúmavané rozhodnutie žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie č. 42502-2/2016-BA zo dňa 18.07.2016 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka

Spišská Nová Ves č. 8938-23/2016-SN zo dňa 12.05.2016 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je žalovaná viazaná právnym názorom správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP).

37./ O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanej. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím ( § 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.