Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/7/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou v právnej veci žalobcu: N. N. - N. Z. so sídlom X., F. ul. č. 6, C.: XXX XXX XX zastúpený: JUDr. Ernest Botka, advokát so sídlom Nové Zámky, Bjornsonova 2, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, zastúpený: JUDr. Danuše Tichá, advokátka so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 6, o návrhu žalobcu o zaplatenie sumy vo výške 5.727,97 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I./ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.727,97 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne počnúc od 18.12.2010 až do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu. II./ Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania návrh žalobcu zamieta. III./ Žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov konania.

odôvodnenie:

1./ Žalobca sa žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 5.727,97 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania, počnúc od 3.12.2010 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že je podnikateľom, predmetom jeho podnikateľskej činnosti je aj vnútroštátna nákladná cestná doprava, ako aj nákladná cestná doprava v rámci štátov EÚ. So žalovaným uzavrel poistenie zodpovednosti z prepravných zmlúv CMR pod číslom XXXXXXXXXX dňa 6.10.2008, poistenie platilo v čase od 7.10.2008 do 6.10.2009 a vzťahovalo sa na územie Európy s limitom výplaty na jednu poistnú udalosť v sume 8 miliónov SK, poistenie sa vzťahovalo na 22 ťahačov kamiónov s návesmi a medzi inými pod poradovým číslom 7 aj ťahač s návesom pod evidenčným číslom NZ XXX BZ / NZ XXX YI. Ďalej v návrhu uviedol, že podľa zmluvy o preprave, ktorú im sprostredkovala spoločnosť na nákladnú súpravu ťahača s návesom NZ XXX BZ a NZ XXX YI sa dňa 8.4.2009 mala uvedená súprava ťahača s návesom dostaviť na nakládku do Francúzska s tým, že zásielka mala smerovať do nemeckého mesta BOCHOLT s dátumom vykládky 9.4.2009. Z týchto dôvodov sa v uvedený čas na nakládku tovaru dostavil vodič kamiónovej súpravy a po naložení tovaru alkoholických nápojov vo fľašiach, ktoré boli zabalené v paletách sa vodič vydal na cestu do Nemecka s tým, že prechádzal postupne cez Belgicko a Holandsko, pričom vodič musel dodržiavať riadne odpočinky, tretí odpočinok mal plánovaný okolo 22.00 hodiny, vodič sa však zdržal v zápche, podľa kontroly tachografického kotúča trvala od 20,10 do 21,10 a preto vodič zaparkoval a odstavil svoje vozidlo o 23,20 hod. na parkovisku, kde zotrval až do raňajších hodín, pričom vodič strávil noc z 8.4. na 9.4. v ťahači, ktorý je na prenocovanie uspôsobený na parkovisku jednej benzínovej pumpy v blízkosti diaľnice E 17 v Holandsku. Vodič počas noci nezistil žiadne podozrivé okolnosti, ktoré by nasvedčovali o útoku cudzích osôb voči kamiónovej súprave a o to bolo jeho prekvapenie väčšie, keď ráno zistil, že plachta návesu je poškodená, rozrezaná po celom boku návesu a tovar, ktorý bol na ňom naložený bol z veľkej časti odcudzený.

Žalobca uviedol , že u žalovaného nahlásil poistnú udalosť dňa 4.5.2009, odovzdal aj všetku na vec sa vzťahujúcu dokumentáciu, žalovaný mu oznámil, že na jeho účet boli prevedené finančné prostriedky v hodnote 13.362,26 eur a zároveň mu oznámil, že plnenie znížili s odvolaním sa na článok VII bod 6 poistnej zmluvy a to za porušenie článku 7 bod 1 písmeno b) poistnej zmluvy, pričom celková škoda na tovare, ktorý bol odcudzený činila sumu 21.211,37 eur. S výškou škody súhlasil, nič nenamietal, namieta však zníženie poistného plnenia za 10 % nú spoluúčasť, ktorá tiež vyplýva z poistnej zmluvy, avšak o zníženie plnenia o 30 % zo strany poisťovne bolo neoprávnené, pretože on neporušil presnejšie vodič jeho kamiónovej súpravy neporušil článok 7 bod 1 písmeno b) zmluvy, má za to, že mu odporca neoprávnene strhol 30 % z poistného plnenia, čo po odpočítaní z výšky škody a po odpočítaní 10 % spoluúčasti činí sumu 5.727,97 eur, má za to, že ho odporca o takúto sumu poškodil, neprávom mu ju nevyplatil a preto navrhuje žalobe vyhovieť.

2./ Okresný súd Nitra v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č.k. XXC/X/XXXX-XXX, zo dňa 02.03.2015 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.864,40 eur s 9 % úrokom z omeškania, počnúc od 03.12.2010 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu s tým, že žalobu vo zvyšku zamietol. Voči predmetnému rozsudku bolo podané odvolanie a Krajský súd v Nitre Uznesením č.k. XCo/XXX/ XXXX-XXX, zo dňa 10.11.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že rozhodnutie je zmätočné, nepreskúmateľné a nenapĺňa princíp právnej istoty.

3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4./ Súd v predmetnej veci vytýčil termín pojednávania, pričom žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s tým, aby súd predmetnú vec pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti a vo svojom písomnom podaní zo dňa 21.4.2017 žiadal, aby súd vyniesol rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a zároveň si žiadal priznať náhradu trov konania vo výške 100 %.

5./ Vzhľadom na ospravedlnenie sa žalovaného, súd predmetnú vec pojednával a rozhodol v zmysle § 180 v neprítomnosti žalovaného.

6./ Právny zástupca na pojednávaní uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania, pridržiava sa všetkých doterajších prednesov, či už ústnych, ako aj písomných, ktoré v priebehu konania učinili s tým, že podľa skutkového a právneho stanoviska klienta žiadnym spôsobom klient neporušil poistnú zmluvu, neporušil poistné podmienky, ktoré vyplývali z poistnej zmluvy, najmä čo sa týka bodu VII. písmeno b) poistnej zmluvy. V konečnom dôsledku teda navrhujú v súlade so žalobou, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 5.727,97 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od 3.12.2010 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Právny zástupca ďalej uviedol, že je medzi žalobcom a žalovaným rozdiel vo výklade článku VII. bod 1 písmeno b) poistnej zmluvy a podľa nich žalovaný si tento článok, alebo toto ustanovenie zmluvy vykladá nesprávne, resp. reštriktívne vo svoj prospech. Samotný žalobca uviedol, že vodič motorového vozidla bol celý čas fyzicky prítomný, bol vo vozidle, vozidlo teda neopustil a neponechal tento dopravný prostriedok nestrážený a z týchto dôvodov preto žalovaný neprávom neplnil zbytok poistnej sumy, ktorú si žalobca z titulu poistnej udalosti uplatnil a preto žiadajú, aby súd prisúdil istinu.

7./ Žalobca uviedol, že z ich strany nedošlo žiadnym spôsobom k porušeniu článku VII. bod 1 písm. b), kde sa píše, že je potrebné zabezpečiť motorové vozidlo fyzickou prítomnosťou vodiča alebo elektronickým zabezpečením a neponechávať dopravný prostriedok s nákladom na nestráženom

parkovisku, pričom z tohto článku nič neporušili , nakoľko fyzická prítomnosť tam bola a tým pádom, že tam bol vodič, nebolo ponechané vozidlo osamote.

8./ Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu stavu veci.

9./ V noci z 8.4.2009 na 9.4.2009 došlo ku škodovej udalosti spočívajúcej v tom, že počas prepravy uvedeného tovaru a to alkoholických nápojov vo fľašiach došlo k čiastočnému odcudzeniu tohto tovaru v Holandsku na diaľnici E 17 počas povinného odpočinku vodiča motorového vozidla na odstavenom parkovisku benzínovej pumpy. Z oznámenia o poistnom plnení žalovaného ( č.l.15 ) bolo zistené, že preukázaná výška škody predstavovala sumu 21.211,37 eur a táto suma bola znížená o plnenie vo výške 30 % teda o sumu 6.364,41 eur, teda žalobcovi bola priznaná škoda vo výške 14.846,96 eur, z ktorej bola odrátaná spoluúčasť vo výške 1.484,70 eur, čiže žalobcovi bolo zo strany žalovaného priznané poistné plnenie vo výške 13.362,26 eur a z výpisu účtu ( č.l. 16 ) bolo zistené, že táto predmetná suma bola dňa 06.12.2010 poukázaná na účet žalobcu. Z oznámenia o poistnom plnení bolo ďalej zistené, že išlo o krádež prepravovaného tovaru v počte 1.729 fliaš koňaku a toto plnenie bolo znížené v zmysle článku VI odsek 6 poistnej zmluvy za porušenie článku VII ods. 1 písmeno b). Z poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu ( č.l. 44 ) č. XXXXXXXXXX, zo dňa 06.10.2008 bolo zistené, že podľa článku VII, s označením Povinnosti poisteného odsek 1 písmeno b) je určené, že okrem povinnosti uložených poistenému zákonom a VPPZ je ďalej poistený povinný zabezpečiť dopravný prostriedok fyzickou prítomnosťou vozidla alebo vhodným elektronickým zabezpečovacím zariadením proti požiaru, samovoľnému pohybu a neponechávať dopravný prostriedok s nákladom na nestráženom parkovisku. Ďalej podľa článku V bod 1 poistený sa podieľa na plnení z každej poistnej udalosti 10 % tami minimálne 10.000,-Sk t.j. 331,93 eur, o ktorú KOOPERATIVA zníži plnenie vyplatené poškodenému. Podľa všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu článok VI odsek 2 písmeno c) poistený je ďalej povinný dbať, aby škodová udalosť nenastala, hlavne nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu, alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu uložené právnymi predpismi alebo na ich základe, alebo ktoré prevzal na seba podpisom poistnej zmluvy a nesmie trpieť porušovaním tých to povinností zo strany tretích osôb (pri poistení právnických osôb sa za tretiu osobu považujú tie všetky fyzické a právnické osoby pre poisteného činné), pokiaľ škodová udalosť nastala, urobiť potrebné opatrenia na to, aby škoda bola čo najmenšia. Podľa článku VII bod 6 poistnej zmluvy, ak poistený porušil alebo nedodržal povinnosti uvedené v tomto článku, má KOOPERATIVA voči nemu právo na primeranú náhradu vyplateného poisteného plnenia. Z výsluchu účastníkov konania bolo zistené, že žalobca zabezpečoval prepravu tovaru a to alkoholických nápojov vo fľašiach, ktoré boli zabalené v paletách, pričom nakládka tovaru bola vo Francúzsku a mala smerovať do nemeckého mesta BOCHOLT s dátumom vykládky 9.4.2009, pričom počas prepravy uvedeného tovaru došlo k jeho čiastočnému odcudzeniu v Holandsku na diaľnici E 17a to počas povinného odpočinku vodiča motorového vozidla na odstavenom parkovisku benzínovej pumpy. Vodič vykonal odpočinok z dôvodu, že ho mal naplánovaný v čase od 22,00 hod. avšak sa zdržal v zápche a preto zaparkoval a odstavil svoje vozidlo o 23,30 hod. a zotrval na parkovisku až do raňajších hodín, pričom počas noci nezistil žiadne podozrivé okolnosti, ktoré by nasvedčovali o útoku cudzích osôb voči kamiónovej súprave a ráno zistil, že plachta návesu je poškodená, rozrezaná, po celom boku návesu a tovar, ktorý bol na ňom naložený bol z veľkej časti odcudzený, pričom predmetnú poistnú udalosť nahlásil 4.5.2009. Z dôvodu teda, že na strane žalobcu vznikla škodová udalosť, u žalovaného si uplatňoval náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s odcudzením nákladu počas odpočinku vodiča na parkovisku. Na základe uplatneného nároku žalobcu žalovaný uhradil žalobcovi vzniknutú škodu, avšak len časť, pričom výšku poistnej škody krátil o 30 %, poukazujúc na ustanovenia v zmluve o poistení k článku VII odsek 1 písmeno b), pričom ako dôvod uvádzal skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zmluvy, ktorá bola medzi nimi uzavretá a to z dôvodu, že žalobca ponechal motorové vozidlo s nákladom na nestráženom parkovisku, čiže si nesplnil jednu z podmienok dohodnutých v poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX kde sa uvádza, že poistený je povinný zabezpečiť dopravný prostriedok fyzickou prítomnosťou vodiča, alebo vhodným elektronickým zabezpečovacím

zariadením, proti požiaru, samovoľnému pohybu a neponechávať dopravný prostriedok s nákladom na nestráženom parkovisku, čiže mal za to, že tu neboli kumulatívne splnené podmienky.

10./ Súd na základe vykonaného dokazovania, z výsluchu strán sporu, ako aj z oboznámených listinných dôkazov mal za preukázané, že predmetom sporu je zaplatenie sumy vo výške 5.727,90 eur. Žalobca je podnikateľ a v predmete jeho činnosti je a aj vnútroštátna nákladná cestná doprava. Žalobca na základe zmluvy o preprave mal zabezpečiť prepravu tovaru tak, že ťahač sa mal dňa 8.4.2009 dostaviť do Francúzska, kde mala byť zásielka naložená a odtiaľ s dátumom vykládky dňa 9.4.2009 mala byť dopravená do nemeckého mesta Bocholt. Jednalo sa o prepravu alkoholických nápojov vo fľašiach, ktoré boli zabalené v paletách s tým, že vodič sa riadne dostavil do Francúzska na prepravu a odtiaľ išiel do Nemecka na vykládku tovaru. Vzhľadom na to, že vodič je povinný dodržiavať odpočinok, prvý odpočinok na ceste mal v čase od 14,30 hod. do 15,15 hod., druhý odpočinok mal v čase od 19,00 hod. do 19,20 hod. a tretí odpočinok mal vodič plánovaný okolo 22,00 hod., pričom sa však zdržal v zápche na diaľnici E17 v Holandsku, ktorá podľa tachografového kotúča trvala od 20.10 hod. do 21.10 hod. a preto vodič zaparkoval a odstavil svoje vozidlo o 23.30 hod., kde na predmetom parkovisku zotrval až do raňajších hodín. Čiže vodič, ktorý vykonával prepravu strávil noc z 8.4. na 9.4. v ťahači, ktorý je na prenocovanie uspôsobený a to na parkovisku jednej benzínovej pumpy v blízkosti diaľnici E17 v Holandsku. V čase, kedy teda zotrval na predmetnom parkovisku, došlo ku škodovej udalosti a to z kamióna bol odcudzený prepravovaný tovar. Žalobca riadne nahlásil žalovanému uvedenú poistnú udalosť dňa 4.5.2009, pričom žalovaný mu dňa 9.12.2010 oznámil, že na jeho účet mu poukazuje finančné prostriedky vo výške 13.362,26 eur a zároveň mu oznámil, že plnenie znížili s odvolaním sa na článok VII. bod 6 poistnej zmluvy a to za porušenie článku VII. bod 1 písmeno b) poistnej zmluvy. Celková škoda na tovare, ktorý bol odcudzený predstavovala sumu 21.211,37 eur, pričom na výške škody sa zhodli ako žalovaný, tak aj žalobca, výška škody nebola nikým namietaná, pričom túto predmetnú sumu žalovaný znížil jednak o 10 % ako spoluúčasť, ktorá vyplývala z poistnej zmluvy a znížil ju aj o sumu 30 % zo strany poisťovne z dôvodu porušenia poistných podmienok a preto predmetom sporu je rozdiel medzi skutočnou výškou škody čo je 21.211,37 eur a sumou, ktorá bola vyplatená žalovanému 13.362,26 eur, pričom žalobca akceptuje 10 % zníženie za spoluúčasti a neakceptuje 30 % zníženie plnenia zo strany poisťovne, a uplatňuje si len rozdiel vo výške 5.727,97 eur. Predmetný rozdiel predstavuje 30 % zníženie plnenia po odrátaní sumy vo výške 10 % za spoluúčasť. Ďalej súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k rozporu ohľadom poistných podmienok, pričom žalobca v priebehu pojednávania tvrdil, že má za to, že predmetné vozidlo neponechal na nestráženom parkovisku bez dozoru, nakoľko v ňom spal vodič a ďalej namietal, že nie je možné nájsť strážené parkovisko pri diaľnici a práve na tom mieste, kde to vodič potrebuje, keď mu dôjde pracovný čas a kde je povinný vykonať odpočinok aj podľa zákona a aj z bezpečnostných dôvodov. Preto vodiči parkujú na parkoviskách, ktoré sú pri cestách, resp. na diaľniciach pre nich vyhradené. Aj jeho vodič parkoval na parkovisku, kde parkovali aj iné kamióny, čiže parkoval na mieste vyhradené pre kamióny pri diaľnici, o čom sú vyhotovované fotografie. Čiže z nich strany nedošlo k porušeniu bodu VII odsek 1 písmeno b) poistnej zmluvy. Právny zástupca žalovaného uvádzal, že čo sa týka krátenia poistného plnenia 30 % to bolo vykonané voľnou úvahou, nemajú k tomu žiadne interné predpisy, krátenie poistného plnenia nie je uvedené ani vo všeobecných poistných podmienkach pre poistenie zodpovednosti za škodu, pričom však poistné plnenie bolo krátené v zmysle článku VII odsek 1 písmeno b), ktorý hovorí, že poistený je povinný zabezpečiť dopravný prostriedok fyzickou prítomnosťou vodiča, alebo vhodným elektronickým zabezpečovacím zariadením proti požiaru a samovoľnému pohybu a neponechávať dopravný prostriedok s nákladom na nestráženom parkovisku, čiže podmienky musia byť splnené kumulatívne, čo je vyjadrené spojkou a, a nestačí, aby boli zabezpečené len fyzickou prítomnosťou vodiča.

11./ Podľa § 797 ods. 1 Obč. zák. právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

12./ Podľa § 797 ods. 2 Obč. zák. právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

13./ Podľa § 799, ods. ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

14./ Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru založeného poistnou zmluvou zaväzuje poistiteľa, ak nastane náhodná udalosť' v zmluve bližšie označená poskytnúť' poistencovi v dojednanom rozsahu plnenie a poistenca platiť' poistné ( § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka). Právna úprava predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistnej zmluve a v poistných podmienkach, tvoriacich jej súčasť. Poistne podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných udalostí vznikne právo na plnenie a aké sú prípady výluky z poistenia; majú tiež detailnejšie upraviť' rozsah a splatnosť' poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho platenia a čas platnosti poistnej zmluvy. Povinností poisteného vyplývajúce z uzavretej poistnej zmluvy upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 799. Zákon v tomto ustanovení ukladá poistenému povinnosti, ktoré má plniť počas existencie záväzkového právneho vzťahu, a to najmä po vzniku poistnej udalosti. Poistenému zákon ukladá dodržiavať počas platnosti poistnej zmluvy povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona ( napr. informačná povinnosť podľa § 793 ods.1 Občianskeho zákonníka ) a ďalej povinnosti, ktoré mu vyplývajú z poistnej zmluvy alebo poistných podmienok. Ide najmä o povinnosť dodržiavať prevenčné opatrenia, aby k poistnej udalosti nedošlo, resp. aby rozsah jej následkov bol čo najmenší ( napr. §§ 809, 810, 820 a § 826 Občianskeho zákonníka). Pre obsah poistného vzťahu má zásadný význam vznik poistnej udalosti, nakoľko v majetkovej sfére poisteného vznikne určitá finančná potreba, ktorú je poistiteľ povinný uspokojiť. V súlade s tým zákon, ako aj poistné podmienky ukladajú poistenému konkrétne povinnosti, ktoré v súhrne možno označiť ako informačnú, prevenčnú a súčinnostnú povinnosť. Okrem týchto povinností ďalšie povinnosti môžu poistenému vyplývať z poistných podmienok pre daný druh poistenia a z poistnej zmluvy. V odseku 3 ustanovenia § 799 je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa, a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka po vzniku poistnej udalosti. Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností, nastávajú len vtedy, ak sú splnené obe zákonom predpokladané podmienky, a to 1/ ak poistený ( prípadne iná osoba, ktorá má právo na plnenie poistiteľa ) porušil tieto povinnosti vedome a 2/ tieto povinnosti (povinnosť) majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov. Vedomé porušenie povinností nie je totožné s ich úmyselným porušením, aj keď prípad úmyselného porušenia v sebe zahŕňa. Za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol (nejde vždy o úmysel). Ide teda o vedomé porušenie povinností odpovedať pravdivo a úplne na písomné otázky poistiteľa, ak sa otázka týka stavu veci, ktorý musel byť poistenému známy, a poistený odpovie tak ako to stavu veci nezodpovedá, hoci z okolností prípadu vyplýva, že mohol odpovedať pravdivo a úplne: pre posúdenie, či povinnosť bola porušená vedome, nie je rozhodujúce, či ten, kto ju porušil, chcel tým dosiahnuť nejaké výhody ( napr. uzavrieť poistnú zmluvu s platením nižšieho poistného ). Splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poistiteľ. Pokiaľ zistí vyššie uvedené okolnosti, je oprávnený poistné plnenie znížiť, a to v rozsahu, v akom malo porušenie povinností poisteným podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Do úvahy prichádza len primerané zníženie poistného plnenia, a nie jeho odmietnutie, pričom právo na zníženie poistného plnenia môže poistiteľ uplatniť len pred vyplatením poistného plnenia ( porovnaj napr. Imrich Fekete, Občiansky zákonník, Komentár).

15./ Súd mal za preukázané, že predmetom sporu je zaplatenie finančnej čiastky vo výške 5.727,97 eur. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že trvá na vyplatení žalovanej sumy a to z titulu, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu zníženiu plnenia v rozsahu o 30 %, čo predstavuje sumu 6.364,41 eur, pričom z tejto sumy teda bola odrátaná ešte spoluúčasť vo výške 10%, čo je 1.484,70 eur, pričom sumu odrátanú ako spoluúčasť akceptuje, ale rozdiel vo výške 5.727,97 eur neakceptuje, nakoľko z jeho strany nedošlo k porušeniu poistnej zmluvy, ktorú so žalovaným uzavrel a ani k porušeniu všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu.

Žalobca v priebehu konania riadne preukázal skutočnosť, že poukazujúc na nariadenie európskeho parlamentu a rady ES číslo 561/2006 z 15. marca 2006 a hlavne na článok 6, 7, 8 ako aj 10, že vodič, ktorý vykonával prepravu predmetného tovaru musel dodržať prestávku, kde podľa článku 6 bod 1 sa hovorí, že denný čas jazdy nesmie presiahnuť 9 hodín. Denný čas jazdy sa však môže predĺžiť najviac 10 hodín nie častejšie ako 2 krát za týždeň. Ďalej v článku 7 sa hovorí, že po štyroch a pol hodinách jazdy má vodič neprerušovanú prestávku trvajúcu najmenej 45 minút ak nezačína čerpať dobu odpočinku. Žalobca v priebehu konania poukazoval na článok 10 Nariadenia európskeho parlamentu a rady ES č. 561/2006, kde sa hovorí v bode 2, že dopravný podnik zorganizuje prácu vodiča uvedených v odseku 1, tak aby vodiči boli schopní dodržať maximálne (EH S) číslo 3821/85 a kapitolu II tohto nariadenia. Dopravný podnik vodičov vhodne poučí a vykonáva pravidelné kontroly s cieľom zabezpečiť dodržiavanie nariadenia EH S číslo 3821/85 a kapitoly 2 tohto nariadenia. Podľa bodu 3 článku 10 dopravný podnik zodpovedá za porušenie predpisov, ktorého sa dopustia vodiči podniku a to je vtedy, ak k porušeniu došlo na území iného členského štátu alebo tretej krajiny. Žalobca ďalej uviedol, že pracovná doba vodiča nemôže presiahnuť 13 hodín, avšak 2 krát do týždňa môže vodič pracovať 15 hodín. Keď sa vodič ráno pohne a pôjde vozidlom na nakládku, kde sa zdrží, celkový jeho pracovný čas môže trvať 13 hodín. Keď sa pohne o ôsmej ráno, pracovný čas mu končí o dvadsiatej prvej hodine. Keď sa na nakládke zdrží od 8,00 hod. do 14,00 hod., už má v ten deň odpracovaných 6 hodín a zostalo mu ešte z pracovného času 7 hodín a nakoľko na nakládku tovaru trvala jazda iba 30 minút, zostal mu časť na jazdu ešte 8 hodín a 30 minút. Ale pretože podľa nariadenia vodič môže jazdiť v kuse iba 4 hodiny a 30 minút, potom si musí spraviť neprerušovanú prestávku v rozsahu 45 minút. Od nakládky vozidla od 14,00 hodiny jazdí do 18,30 hod. a od 18,30 hod. si musí spraviť prerušovanú prestávku 45 minút a to do 19,15 hodiny, avšak môže jazdiť iba do 21,00 hodiny, lebo ten pracovný čas mu vtedy končí. Vodič potom musí zaparkovať a musí čerpať denný odpočinok 11 hodín, pričom si ho môže skráti 2 krát do týždňa na 9 hodín. A z tohto dôvodu, nakoľko vodič musí dodržiavať nariadenie ES číslo 56126 zaparkuje na parkovisku, ktoré je vyznačené ako parkovisko pre kamióny, ktoré, keď je preplnené vodič nemôže zaparkovať, musí ísť na ďalšie parkovisko, kde v danom prípade vodič našiel parkovisko v blízkosti čerpacej stanice, kde odstavil vozidlo a okrem neho tam boli ďalšie kamióny v ktorých tiež vodiči spali. Žalobca v konaní riadne preukázal skutočnosť, že jeho vodič dodržiaval Nariadenie európskeho parlamentu a rady č.561/2006, čo je preukázané aj kontrolou tachografového kotúča, že sa dostal do zápchy na diaľnici E 17 v Holandsku, kde sa zdržal, pričom táto zápcha trvala v čase od 20,10 hod. do 21,10 hod. a preto bolo potrebné pre dodržanie článku ES zaparkovať na parkovisku, pričom išlo o parkovisko nachádzajúce sa pri benzínovej pumpe a riadne uspôsobené na prenocovanie nákladných vozidiel, ťahačov, ako aj kamiónov. Ďalej žalobca riadne v konaní preukázal, že na trase, ktorú jeho vodič dodržiaval z východzieho mesta do cieľovej stanice sa nenachádzalo žiadne strážené parkovisko v tom poňatí, ako si to predstavuje žalovaný. Súd mal za to, že zo strany žalobcu nedošlo k vedomému porušeniu povinnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko na trase, po ktorej vykonával prepravu nákladu sa nenachádzalo žiadne parkovisko vymedzené žalovaným a naopak žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že zo strany žalobcu došlo k vedomému a úmyselnému porušeniu povinností vyplývajúcich z poistnej zmluvy. Žalovaný nepreukázal, že by sa na danej trase, v danom časovom rozsahu, ktorý prikazuje Nariadenie európskeho parlamentu nachádzalo strážené parkovisko v jeho poňatí, pričom žalovaný neustále svoj nárok opieral o skutočnosť, že musia byť splnené podmienky kumulatívne, čo je vyjadrené spojkou A, čiže zo strany žalobcu došlo k porušeniu poistnej zmluvy a to článku VII ods. 1 písm. b), kde zo strany žalobcu bola splnená len podmienka, že bol zabezpečený dopravný prostriedok fyzickou prítomnosťou vodiča a ďalšou podmienkou bolo podľa zmluvy A neponechávať dopravný prostriedok s nákladom na nestráženom parkovisku, čo zo strany žalobcu nebolo splnené a z toho dôvodu žalovaný vykonal zníženie poistného plnenia, pričom ako sám uviedol v zápisnici o pojednávaní zo dňa 18. 6.2014 krátenie poistného plnenia bolo vykonané v rozsahu 30 % a to voľnou úvahou, krátenie plnenia neupravujú žiadne interné predpisy, krátenie poistného plnenia nie je uvedené ani vo všeobecných poistných podmienkach pre poistenie zodpovednosti za škodu.

16./ Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom konaní žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukazujúc, že zo strany žalobcu došlo k naplneniu zákonných predpokladov, ktoré upravuje § 799 ods. 3, teda že zo strany žalobcu išlo o vedomé porušenie povinností, ktoré poistenému vyplývajú z § 799 ods. 1 a 2 OZ, čo má podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej

následkov, ako aj na skutočnosť, že medzi porušením uvedených povinností a vznikom poistnej udalosti je daná príčinná súvislosť, pričom splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukazovať poisťovateľ, čo zo strany žalovaného v predmetnom konaní nedošlo. Nakoľko žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou vzniknutej poistenému nesplnením povinnosti ( pričom nejde o nárok na náhradu škody podľa § 420 OZ, ale o osobitné právo podľa ustanovenia § 799 ods. 3 na zníženie plnenia ), z tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu vo výške uplatneného nároku 5.727,97 eur, čo tvorí čiastku, o ktorú bola krátená poistná škoda v rozsahu 30 %, po odrátaní spoluúčasti vo výške 1.484,70 eur, ktorá nebola sporná a nebola ani predmetom konania.

17./ ./ Podľa § 517 ods. 1 vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

18./ Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19./ Žalobca popri istine požadoval zaplatiť i úroky z omeškania vo výške 9,00% ročne počnúc od 03.12.2010 až do zaplatenia. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t. j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. V zmysle ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo na poistné plnenie z poistnej udalosti je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Skončenie vyšetrovania je potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. V danom prípade splatnosť plnenia v ods. 3, ktoré ustanovuje lehotu, v ktorej je poistiteľ povinný plnenie vyplatiť, a ak sa tak nestane poistenému vznikne právo na úrok z omeškania. Žalobcovi skončenie vyšetrovania bolo oznámené listom zo dňa 09.12.2010, pričom šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 02.12.1010. Poistné plnenie tak bolo splatné 17.12.2010 a teda žalovaný, ako poisťovňa je v omeškaní s plnením žalobcovi, ako poistenému od 18.12.2010. Súd považoval nárok žalobcu za právne dôvodný a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi popri istine 5.727,97 eur aj úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne počnúc od 18.12.2010 až do zaplatenia v zmysle ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vo zvyšku (uplatnený úrok z omeškania od 03.12.2010 do 17.12.2010) návrh zamietol.

20./ Podľa ust. § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21./ Podľa ust. § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

22./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.