Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/186/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Friendly Finance Slovakia s. r. o. so sídlom v Bratislave, Tallerova 4, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, IČO: 40 887 481, proti žalovanému D.L. D., M.. XX. XX. XXXX, Q. L. - B., W. XXXX/XX v konaní o zaplatenie 151,05 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 150 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 09. 01. 2015 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 40 € mesačne, zročných vždy ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a s tým, že nezaplatením zročnej splátky sa stáva celý dlh.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie zastavuje.

III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24. 05. 2016 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 151,05 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 09. 01. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom a spotrebiteľom 09. 04. 2013 uzatvoril Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a následne Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalovanému poskytol krátkodobý bezúčelový a bezúročný úver vo výške 150 €. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver zaplatiť do 08. 01. 2015. Zmluva bola uzavretá v súlade so zák. č. 266/2005 o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Žalovaný sa zaviazal celkovo zaplatiť žalobcovi sumu 151,05 €, túto sumu tvorí istina poskytnutého úveru vo výške 150 € a individuálne dohodnutá odplata za poskytnutie úveru vo výške 1,05 €. Poskytnutý úver nebol spotrebiteľským úverom, nakoľko v zmysle § 1 ods. 3 písm. l/ zák. č. 129/210 Z. z., spotrebiteľským úverom nim nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.

3. Keďže žalovaný istinu úveru a dohodnutý poplatok v lehote zročnosti nezaplatil, žalobca bol nútený obrátiť sa žalobou na súd.

4. Súd vo veci rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu, voči ktorému žalovaný podal odpor, ktorým namietal, že poskytnutý úver mnohonásobne preplatil a svoje záväzky si voči žalobcovi splnil.

5. Žalobca následne reagoval podaním zo dňa 02. 11. 2016, ktorým žalobu zobral späť v časti poplatku vo výške 1,05 € a žiadal priznať len istinu poskytnutého úveru s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 09. 01. 2015 do zaplatenia.

6. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca do spisu pripojil Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ďalej konkrétnu zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 29. 12. 2014 a dodatok k nej z 29. 12. 2014, a výpis z účtu, ktorým preukázal zaplatenie istiny úveru na účet žalovaného.

7. Žalovaný k odporu nepripojil žiadne listinné dôkazy.

8. Na pojednávaní dňa 08. 06. 2017 súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a čítaním listín pripojených do súdneho spisu.

9. Žalovaný korigoval svoj postoj k sporu po nahliadnutí do Rámcovej zmluvy o poskytnutí úveru a konkrétnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, uviedol, že suma 150 € mu bola poukázaná na jeho bývalý účet a tento dlh skutočne nemá zaplatený, pri formulovaní odporu sa zmýlil, pretože v tom čase si požičiaval rôzne drobné sumy od rôznych nebankoviek, často na základe úverových zmlúv uzatváraných na diaľku cez internet, postupne tieto úvery splácal avšak na úver, ktorý mu poskytol žalobca zrejme zabudol a je si vedomý, že túto sumu musí vrátiť, pretože skutočne nedisponuje dôkazom o tom, že by požičanú sumu bol vrátil. Žiada len súd, aby mu poskytol možnosť splácať úver v splátkach, pretože jeho príjem predstavuje len 550 € mesačne, z čoho platí výživné na maloleté dieťa v sume 100 €, približne 200 € ho stojí ubytovňa, v ktorej býva a nejaké zrážky zo mzdy sú mu vykonávané aj titulom splátok iných úverov od nebankových spoločností.

10. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú žalobca so žalovaným uzavrel ako veriteľ s dlžníkom dňa 29. 12. 2014, súd zistil, že na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 150 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť do 08. 01. 2015 aj s poplatkom v sume 1,05 €. Ako však bolo konštatované vyššie tento poplatok v závere konania žalobca nepožadoval a žalobu v tejto časti zobral späť. Žalobca teda žiadal vrátiť a zaplatiť len úverovú istinu, pričom nebolo sporné medzi stranami a nakoniec to bolo preukázané aj výpisom z účtu žalobcu, že sumu 150 € skutočne 29. 12. 2014 na účet žalovaného poskytol.

11. Žalovaný neprodukoval dôkaz preukazujúci, že by bol úver, ktorý bol zročný 08. 01. 2015, žalobcovi vrátil.

12. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná.

13. Nárok žalobcu na zaplatenie úverovej istiny nachádza právnu oporu v ust. § 497 a nasl. Obch. zák., ktoré predstavujú základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.

14. Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 369 Obch. zák., avšak vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy medzi stranami sporu (aj keď nešlo o spotrebiteľský úver) mal žalobca právo požadovať úroky z omeškania len v limitoch, ktoré predstavujú občianskoprávne predpisy, konkrétne § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výška úrokov z omeškania je takto o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi priznal to, čo po čiastočnom obmedzení nároku požadoval, avšak vzhľadom na finančnú situáciu žalovaného súd využil ust. § 232 ods. 3 C. s. p. a žalovanému určil dlhšiu lehotu na plnenie, než je obvyklé a totiž tým, že určil možnosť žalovaného splácať úver splátkami, ktorých výšku a zročnosť určil vo výrokovej časti tohto rozsudku.

17. Tam kde žalobca obmedzil žalobou uplatnený nárok, súd konanie zastavil v súlade s ust. § 145 ods. 2 C. s. p..

18. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu v zmysle ust. § 255 ods. 1 C. s. p.. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.