Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-25-2016.pdf
PDF · 79.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5Csp/25/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom v Malinove, Slnečná 765/3, s oznámenou adresou na doručovanie: POHOTOVOSŤ, s.r.o., JUDr. Barbora Korenecová, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: S.. Q. K., V.. XX.XX.XXXX, P. Q., X. XXX/XX, v spore o zaplatenie sumy 585,54 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou datovanou k 07.09.2016, doručenou tunajšiemu súdu 07.09.2016 elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 585,54 eura s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 18.08.2005 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Odôvodnil ju tým, že na základe Zmluvy o úvere č. 5790061 zo dňa 10.06.2005 (ďalej len „ÚZ“) žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 464,71 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 120,83 eura spolu vo výške 585,54 eura za podmienok dohodnutých v ÚZ, a to v 2 mesačných splátkach po 292,77 eura, počnúc dňom 13.07.2005. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VP“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ÚZ, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie ÚZ spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobca zaslal žalovanému viacpočetné upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Na uvedené upozornenia žalovaný nereagoval. Keďže žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej ÚZ a stratil výhodu splátok a dňa 18.08.2005 sa dlh stal splatným. Žalobca podal trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo PZ Dolný Kubín vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona (správne podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona), nakoľko mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril ÚZ v úmysle úver vôbec nesplácať, čomu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzavretia ÚZ ku dňu podania trestného oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech ÚZ žiadnu splátku napriek skutočnosti, že mal finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver v časti „Mesačné príjmy a výdavky“. Žalovaný už v čase uzatvárania ÚZ vedel, že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a pôsobil mu tým škodu. Okresný súd Dolný Kubín trestným rozkazom sp. zn. 4T/40/2006 zo 16.06.2006, právoplatným a vykonateľným dňa 10.04.2007, uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 (správne podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona) a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Žalovaný ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradil žalobcovi žiadnu platbu.
3. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 07.06.2017 v neprítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu 02.06.2017 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a požiadal, aby sa konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti, a tiež aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na uvedené pojednávanie napriek riadne vykázanému doručeniu (predvolanie mu bolo doručené 25.05.2017) nedostavil bez akéhokoľvek ospravedlnenia a vo veci ostal do rozhodnutia súdu nečinným, od momentu, kedy mu bola doručená žaloba s prílohami a výzvou podľa § 167 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) na vyjadrenie sa k nej, k čomu došlo 13.04.2017.
4. Zo skutkového vymedzenia žalobcom uplatneného nároku v žalobe vyplýva, že daný nárok má predstavovať škodu spôsobenú žalovaným žalobcovi trestným činom, zo spáchania ktorého bol žalovaný uznaný vinným trestným rozkazom tunajšieho súdu zo 16.06.2006 č. k. 4T/40/2006-49, právoplatným dňom 10.04.2007, konkrétne zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 v súvislosti s uzatvorením ÚZ (zmluvy o úvere č. 5790061 dňa 10.06.2005 s obchodným zástupcom žalobcu), na základe ktorej si prebral finančnú hotovosť 14.000,- Sk (464,71 eura), pričom svoje záväzky si neplnil, nakoľko už v tom čase zrejme nemal dostatok finančných prostriedkov a do žiadosti o úver uviedol nepravdivé údaje o výške svojho príjmu, ako aj zamestnávateľovi, keďže on sám bol majiteľom danej spoločnosti a za svoju firmu ani nepodal daňové priznanie, čím žalobcovi ako poškodenému spôsobil škodu vo výške 14.000,- Sk (464,71 eura), za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol žalobca ako poškodená strana odkázaný s nárokom na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach.
5. Súd s poukazom na § 193 CSP je viazaný daným trestným rozkazom, pokiaľ ním bolo rozhodnuté, že bol spáchaný vyššie uvedený trestný čin a že ho spáchal práve žalovaný.
6. Uplatnený nárok na náhradu škody má svoj základ v uzavretej ÚZ, teda škoda vznikla v súvislosti so spotrebiteľským vzťahom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú dopadali ustanovenia v čase jej uzatvorenia účinného zákona č. 258/2001 Z. z., ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (vo väzbe na § 23a zákona SNR č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného do 01.07.2007). Z ÚZ totiž explicitne nevyplýva, že by účelom poskytnutia úveru malo byť jeho poskytnutie výlučne pre účely výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania žalovaného, ktorý účel by bol zrejmý obom zmluvným stranám v čase uzavretia ÚZ.
7. Ak bol teda žalobca so svojím nárokom na náhradu škody uplatneným v trestnom konaní odkázaný na občianske súdne konanie, právoplatným skončením trestného konania začala žalobcovi (najneskôr) plynúť subjektívna a objektívna premlčacia doba, resp. pokračovalo jej ďalšie plynutie po tom ako skončil dôvod majúci za následok zastavenie (spočívanie) jej plynutia, keď daným trestným rozkazom bolo právoplatne vyslovené, že žalobcovi vznikla v dôsledku trestného činu škoda a že túto škodu mu spôsobil práve žalovaný. S ohľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu, z ktorého vznikla škoda a s poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. v znení zákona č. 102/2014 Z. z., ktoré má charakter procesnej normy aplikovateľnej od jej účinnosti vo všetkých konaniach, ktorých predmetom sú nároky zo spotrebiteľských zmlúv, účinného od 01.05.2014, prislúcha súdu povinnosť pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať aj na premlčanie žalovaného nároku uplatneného voči spotrebiteľovi.
8. Otázku premlčania nárokov z ÚZ včítane nároku na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako to vyplýva z už konštantnej početnej judikatúry súdov vyššieho stupňa (napr. závery Krajského súdu v Žiline vyslovené v rozsudkoch č. k. 11Co/573/2014-118 zo dňa 26.01.2015, č. k. 10Co/474/2014-94 zo dňa 27.11.2014, č. k. 5Co/627/2014-140 zo dňa 18.11.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17 Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, sp. zn. 6Co/26/2012 a sp. zn. 6Co/81/2012, rozhodnutie NS SR z 25.01.2011 sp. zn. 5 MCdo 20/2009...).
9. Z ustanovenia § 106 ods. 1 a 2 OZ vyplýva, že nárok na náhradu škody sa premlčuje v kombinovanej dvojročnej subjektívnej a trojročnej, resp. v prípade škody spôsobenej úmyselne v desaťročnej objektívnej premlčacej dobe. Subjektívna premlčacia doba plynúca odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pritom môže plynúť len v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby a jej márnym uplynutím dochádza k premlčaniu nároku na náhradu škody.
10. Keďže žalobca podal žalobu až dňa 07.09.2016, ktorým dňom s poukazom na § 112 OZ došlo k zastaveniu (spočívaniu) premlčacej doby, hoci najneskôr žalobcovi začala plynúť subjektívna premlčacia lehota dňom 10.04.2007 (právoplatnosťou trestného rozkazu), je žalobcom uplatnený nárok, ktorý si tento uplatnil až s odstupom takmer 9,5 roka odo dňa, kedy mu najneskôr mohla začať plynúť subjektívna premlčacia doba, v celom rozsahu premlčaný, keďže žalobu na súd podal až s odstupom takmer 7,5 roka po jej uplynutí. Preto súd žalobu pre premlčanie uplatneného nároku v celom rozsahu zamietol. K záveru o premlčaní žalovaného nároku by sa dospelo aj za predpokladu, že by si žalobca svoj nárok uplatňoval titulom plnenia zo zmluvy (ÚZ), keďže trestným rozkazom bola konštatovaná existencia škody konaním žalovaného vo výške 14.000,- Sk (464,71 eura), kdežto žalobca si uplatňoval nárok v rozsahu žalovanej istiny až 585,54 eura zodpovedajúcej po prepočte konverzným kurzom sume 17.640,- Sk, ktorú sa žalovaný zaviazal po navýšení o poplatok vo výške 3.640,- Sk (120,83 eura) žalobcovi podľa ÚZ vrátiť a podľa ktorej mala byť v poradí druhá - konečná splátka vo výške 8.820,- Sk (292,77 eura) splatná 13.08.2005, čiže od jej splatnosti do podania žaloby uplynulo viac ako 11 rokov (žaloba by v takom prípade bola podaná viac ako 8 rokov po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby - § 101 OZ).
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorému by s poukazom na § 255 ods. 1 CSP prináležal nárok na plnú náhradu prípadne vzniknutých trov v súvislosti s týmto sporom, nárok na ich náhradu nepriznal, pretože žalovanému v dôsledku jeho nečinnosti v rámci tohto sporu ani nemohli vzniknúť nejaké trovy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).