Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/107/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci navrhovateľky N. Y., I.. XX. XX. XXXX, G. Z. L. XX/A, Y. proti odporcovi V. W., I.. XX. X. XXXX, G. Z. F. XXXX, N., Č. L., v konaní o určenie otcovstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k W.. N. Y., I.. XX. X. XXXX, bytom ako matka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, takto

rozhodol:

I. Súd konanie o určenie otcovstva zastavuje. II. Priezvisko maloletej je "Y.". III. Súd mal. N. Y., I.. XX. X. XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky N. Y., ktorá bude mal. N. zastupovať a spravovať jej majetok. IV. Otca zaväzuje prispievať na výživu mal. N. sumou 80 eur mesačne od 17. 3. 2016, ktoré je povinný platiť vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred do rúk matky. V. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta. VI. Dlžné výživné za obdobie od 17. 3. 2016 do 30. 5. 2017 činí 1 158,70 eur, ktoré súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur popri bežnom výživnom počnúc od mesiaca júl 2017 až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. VII. Súd zaväzuje otca na úhradu nákladov na výbavičku pre mal. N. v sume 1 000 Kč v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. VIII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.3.2016 sa navrhovateľka domáhala určenia otcovstva k maloletej N., I.. XX.X.XXXX a úpravy práv a povinností rodičov k maloletej. Svoju žalobu odôvodnila tým, že pracuje v Kladne, kde v máji 2015 navštívila so svojou známou nočný klub a kde sa spoznala s odporcom. Začali si písať a stretávať sa, pričom toto priateľstvo prerástlo v intímnu známosť, ktorá trvala do júna 2015. Keď mu oznámila, že je tehotná, tak povedal, že nie je na dieťa pripravený a nechce si ju zobrať ako manželku. Spočiatku na ňu naliehal, aby šla na potrat a keď neuspel, tak s ňou prerušil akékoľvek styky. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa mala navrhovateľka pohlavný styk iba s odporcom, preto len on môže byť otcom maloletej. Po narodení dieťaťa zaslala odporcovi fotku maloletej a informovala ho o nej, on jej iba zablahoželal, nakoľko sa necítil byť otcom. V čase ich známosti bol odporca na nezamestnaný a ona v čase podania žaloby poberala materské vo výške cca 16.00 CZK. Navrhovateľka má vedomosť o jednej vyživovacej povinnosti odporcu. Zákonná domnienka otcovstva svedčí odporcovi, kvôli čomu ho navrhovateľka označuje za otca maloletej a navrhuje, aby ho súd určil za otca, maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal výživným do budúcna ako aj zameškaným.

2. K žalobe navrhovateľka pripojila rodný list maloletej N., ktorej priezvisko je v ňom určené ako Y. narodená XX.X.XXXX.

3. Odporca vo svojom prvom písomnom vyjadrení vo veci zo dňa 26.5.2016 nárok navrhovateľky v celom rozsahu neuznal, pretože k intímnemu styku medzi nimi malo dôjsť s použitím ochranných prostriedkov, kvôli čomu je odporca presvedčený, že nie je otcom maloletej. Navrhol svoj výsluch cestou dožiadaného súdu. Tiež uviedol, že má vyživovaciu povinnosť k maloletému W., I.. XX.XX.XXXX, ktorý mu bol zverený rozsudkom Okresného súdu v Tepliciach, pričom matke nebola určená vyživovacia povinnosť, nakoľko jej pobyt nebol známy.

4. Odporca vo svojom vyjadrení taktiež vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti procesného súdu.

5. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 14.12.2016 vyplynulo, že navrhovateľka poberá rodičovský príspevok z Českej republiky vo výške 7.096 CZK mesačne, nepoberá prídavok na dieťa. Maloletá je v jej celodennej starostlivosti, mesačne matky uhrádza 50 € za plienky, 30 € za umelé mlieko - Nutrilon. Taktiež vynakladá značnú časť svojich finančných prostriedkov na oblečenie a hygienické potreby pre maloletú. Maloletá je zdravá a matkou s ňou pravidelne navštevuje poradňu a pediatričku. Matka s maloletou bývajú v trojizbovom byte jej rodičov, ktorí toho času pracujú v Nemecku, pričom práve oni uhrádzajú náklady na bývanie a finančne vypomáhajú dcére a vnučke. Matkou označený otec na výživu maloletej neprispieva. Kolízny opatrovník navrhol v prípade, že označený otec otcovstvo neuzná, vykonať znalecké dokazovanie z odboru genetiky.

6. Na pojednávaní dňa 16.12.2016 navrhovateľka okrem tvrdení v žalobe ešte uviedla, že pohlavný styk bol medzi ňou a odporcom bez ochrany a počas neho došlo zo strany odporcu k výronu semena do pošvy i mimo nej. Po tom, č tehotenstvo oznámila odporcovi tak on uviedol, že nechce mať dieťa a posielal ju na potrat, lebo má iný vzťah. S odporcom komunikovali formou sociálnej siete, avšak toho času už nekomunikujú, lebo si ju dal zablokovať. V čase rozhodnom pred narodením dieťaťa nemala žiaden vzťah s iným mužom, a to ani v období tesne pred týmto obdobím, kvôli čomu len odporca môže byt otcom dieťaťa. Žiadala preto, aby súd určil odporcu za otca maloletej a navrhla aby priezvisko bolo po nej, teda „Y.“. Pôrodné neobdŕžala, výbavičku pre dieťa zakúpila v hodnote 1.500,- CZK, doklady o tom nemá, pretože zväčša postieľku, kočiar, vaničku, tzv. vajíčko, kúpila od ruky bez pokladničného dokladu. Kupovala aj v obchode perinky, košieľky, dupačky, doklady o tom však taktiež nemá.

7. Súd navrhovateľka predložila 15 strán písomnej konverzácie medzi ňou a odporcom prostredníctvom sociálnej siete Facebook. Súd konštatoval, že z obsahu tejto komunikácie nevyplýva, žeby odporca skutočnosti uvádzané navrhovateľkou ohľadom jeho otcovstva popieral, pretože popieral len to že nechce byť otcom dieťaťa a presviedčal ju na umelé prerušenie tehotenstva.

8. Súd odporcu vypočul prostredníctvom dožiadania na Okresný súd v Kladne. Počas tohto výsluchu odporca uviedol, že matku veľmi nepoznal, lebo to bola len taká diskotéková známosť, nechodili a nežili spolu, poznali sa iba chvíľu. Odporca potvrdil, že mal s navrhovateľkou intímny styk a to bez akejkoľvek antikoncepcie, no k vyvrcholeniu nedošlo dovnútra, ale mimo. Po pár dňoch mu navrhovateľka napísala, že je asi tehotná, po čom on s ňou prestal komunikovať, pretože tomu neveril, že mal byť otcom. Doteraz si nie je istý, ale myslí si, že otcom nie je. Dieťa videl iba na fotke, ktorú mu poslala navrhovateľka, neposlal na neho žiadne peniaze, no matka ani žiadne peniaze od neho nechcela, len chcela, aby uznal otcovstvo. Odporca ďalej uviedol, že je slobodný, žije s priateľkou, s ktorou sa mu dňa 15.6.2016 narodila dcéra L. W., o ktorú sa spoločne starajú, pričom priateľka býva chvíľu u svojich rodičov a chvíľu s ním v prenajatom byte. V tomto byte býva on spolu so svojím synom W. W., ktorého má zvereného do svojej starostlivosti, nakoľko jeho matka je Bulharka, o dieťa nejaví záujem a žije na neznámom mieste. Syna teda vyživuje sám a taktiež vyživuje aj dcéru a jej matku, s ktorou žije a ktorá poberá rodičovský príspevok vo výške 6.500 CZK. Náklady na bývanie má vo výške 9.500 CZK mesačne. Pracuje na letisku od 12.4.2016 ako halový asistent, jeho príjem činí sumu 12.000 CZK plus odmenu vo výške 3.000 CZK a príplatky za prácu v sobotu a nedeľu. Okrem nákladov na bývanie spláca exekúciu vo výške 1.000 až 1.500 CZK mesačne, pričom ešte mu zostáva zaplatiť cca. 100.000 CZK. Jeho zdravotný stav je dobrý, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, vlastní osobný automobil značky Škody Octavia rok výroby 2009.

9. Následne na dodatočnom výsluchu pred Okresným súdom v Kladne dňa 24.4.2017 odporca uznal do zápisnice otcovstvo k maloletej N. (v zápisnici je chybou v písaní uvedené meno H.) Y., I.. XX.X.XXXX. Zároveň súhlasil s priezviskom maloletej po matke - navrhovateľke a so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky.

10. Do spisu odporca predložil kópiu nájomnej zmluvy zo dňa 1.2.2017, z ktorej vyplynulo, že platí nájomné za prenajatý byt vo výške 9.500 CZK vrátane úhrad spojených s užívaním bytu. Ďalej predložil rodné listy svojich dvoch maloletých detí - dcéry L. W. I.. XX.X.XXXX a syna W. W., I.. XX.XX.XXXX. Taktiež predložil odporca aj pracovnú zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou W. M., M.. L.. T.. Praha zo dňa 12.4.2016 vrátanej jej dodatkov a mzdového výmeru so základnou mzdou vo výške 12.000 CZK a pohyblivou zložkou vo výške 3.000 CZK. Táto pracovná zmluva je však uzatvorená na dobu určitú do 31.8.2016, pričom odporca nezdokladoval jej predĺženie, no z jeho výsluchu uvedeného vyššie vyplynulo, že táto zmluva trvá naďalej.

11. Podľa § 23 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.

12. Ak dieťa, ktoré narodením nadobudlo slovenské občianstvo, sa narodilo a žije v cudzine, spravuje sa určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva právnym poriadkom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt.

13. Ak dieťa žije v Slovenskej republike, môže sa rodičovstvo určiť (zistiť alebo zaprieť) podľa slovenského práva, ak je to v záujme dieťaťa.

14. Na platnosť uznania rodičovstva postačí, ak sa stane podľa práva štátu, v ktorom k uznaniu došlo.

15. Podľa § 24 cit. zák. vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.

16. Rodičovské práva a povinnosti, ktoré vznikli v štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu dieťaťa. Ak niektorému z rodičov nevznikli rodičovské práva a povinnosti, ktoré priznáva rodičovi slovenské právo, vzniknú mu okamihom, keď sa územie Slovenskej republiky stane obvyklým pobytom dieťaťa.

17. Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

18. Na účely tohto ustanovenia sa za obvyklý pobyt maloletých utečencov a detí, ktoré sa dostali na územie Slovenskej republiky v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte, ako aj detí, ktorých obvyklý pobyt nemožno určiť, považuje územie Slovenskej republiky.

19. Podľa § 24a cit. zák. vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.

20. Podľa § 39 ods. 1 cit. zák. právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.

21. Podľa § 40 cit. zák. návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd.

22. Vzhľadom na citované ustanovenia je na toto konanie daná právomoc a zároveň miestna príslušnosť tunajšieho súdu. Zároveň sa toto konanie riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky.

23. Podľa § 106 na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.

24. Podľa § 107 konanie sa začína len na návrh.

25. Podľa § 108 ods. 2 účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

26. Podľa § 109 ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.

27. Podľa § 110 s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

28. Predmetom konania je určenie otcovstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu.

29. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca pred dožiadaným súdom v Kladne dňa 24. 4. 2017 otcovstvo k dieťaťu uznal, v zmysle § 109 súd konanie o určenie otcovstva zastavil.

30. Obaja rodičia súhlasili, aby priezvisko maloletej bolo po matke, t.j. „Y.“

31. Podľa § 110 s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

32. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

33. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne matka a podľa správy kolízneho opatrovníka sa matka o dieťa riadne stará, preto súd mal. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorej zároveň upravil aj rozsah jej oprávnení vo vzťahu k mal. dieťaťu.

34. Podľa § 62 ods. 1-5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

35. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

36. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

37. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

38. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

39. Pri určení výšky výživného zohľadnil súd osobné a majetkové pomery oboch rodičov, prihliadol na tú skutočnosť, že otec má vyživovaciu povinnosť ešte k ďalším dvom deťom, čo zdokladoval rodnými listami a vo vzťahu k W. aj rozsudkom Okresného súdu v Tepliciach 15P/295/2013-114 zo dňa 2. 10. 2014, právoplatným 1. 11. 2014, pričom matke nebolo určené výživné na dieťa. Otec je stále zamestnaný v spoločnosti W. M., M.. L.. T.. Praha s hodinovým zárobkom 112,41 Kč, nájomné platí 7500 Kč, vlastní osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, inač je nemajetný. Na jeho exekúcie súd neprihliadol, pretože táto skutočnosť nemôže mať dopad na výživné na dieťa.

40. Matka je na rodičovskom príspevku s výškou 7 100 Kč, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Z týchto dôvodov súd výšku výživného určil sumou 80 eur mesačne a je toho názoru, že táto suma zodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťaťa a možnostiam a schopnostiam oboch rodičov.

41. Výživné súd určil od narodenia dieťaťa.

42. Vzhľadom na skutočnosť, že matka žiadala určiť vyššie výživné, v prevyšujúcej časti súd jej návrh zamietol.

43. Súd mal preukázané, že na výživu dieťaťa otec doposiaľ neprispel žiadnou sumou. Súd preto určil dlžné výživné od narodenia dieťaťa t. j. od 17. 3. 2016 do 30. 5. 2017 v sume 1 158,70 eur (za marec 2016 v sume 38,70 eur a za plných 14 mesiacov po 80 eur - apríl 2016 až máj 2017).

44. Zároveň súd povolil otcovi v zmysle § 232 ods. 4 toto dlžné výživné uhrádzať v mesačných splátkach po 50 eur mesačne popri bežnom výživnom od mesiaca júl 2017 až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky, či prípadnou úhradou nižšej sumy, než určil súd.

45. Matka prehlásila súdu, že výbavičku pre dieťa zabezpečila v sume 1 500 Kč, nevedela však predložiť o tom doklady, avšak túto skutočnosť otec v žiadnom prípade nespochybnil. Preto súd určil otcovi podieľať sa na úhrade tejto výbavičky, ktorá je nárokom dieťaťa v pomere 2/3-iny, t. j. sumou 1000 Kč, pričom splatnosť tejto sumy určil lehotou 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

46. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.