Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Pc-14-2016.pdf
PDF · 86.61 KB
Case nature
Area
Subarea
24Pc/14/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb o návrhu navrhovateľky: Ž. L., E.. XX.XX.XXXX, I. D. XX, XXX XX D., proti osobe povinnej podľa návrhu platiť výživné: A. L., E.. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX D., o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 29.11.2016 domáhala výživného na manželku v sume 150,00 € mesačne, ktorý odôvodnila tým, že manželstvo s A. L. uzavrela dňa 28. 06. 1996. Z manželstva sa im narodili dve deti, ktoré sú už plnoleté. S bývalým manželom nežijeme v spoločnej domácnosti. Bývalý manžel býva na P., kde už má založenú inú rodinu. Od odchodu manžela z domácnosti z dôvodu nízkeho príjmu musela odísť s deťmi k rodičom do rodinného domu. Bez pomoci rodičov by nemali kde bývať. Nemá dostatočné finančné prostriedky, aby som sama zabezpečila uspokojovanie svojich základných potrieb, ani potrieb svojich detí. Jej príjem pozostáva len z invalidného dôchodku, ktorý predstavuje 92,80 €, prídavkov na deti vo výške 47,04 € a dávky v hmotnej núdzi vo výške 14,40 €. Spolu to predstavuje 159,64 €. Nakoľko je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %, nedokáže zvýšiť príjem vlastným pričinením. Jej zdravotné problémy vznikli po rozvode. Z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu má sťažené podmienky nájsť si zamestnanie. Jej rodičia jej pomáhajú, aj keď ich príjem sú len starobné dôchodky. Na domácnosť im neprispieva z dôvodu nízkeho príjmu, ktorým chce zabezpečiť najmä svoje deti. Pracovná činnosť jej bývalého manžela jej nie je známa, nakoľko nie sú v žiadnom kontakte. Súčasne podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil A. L. povinnosť platiť navrhovateľke výživné v sume 200,00 €, splatných vždy do 10. dňa v mesiaci vopred poštou, až do rozhodnutia vo veci samej
2. Tunajší súd uznesením č.k. 24Pc/14/2016-19 zo dňa 27.01.2017 návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa obsahom súdneho spisu a to s návrhom na začatie konania doručeným dňa 29.11.2016, odpoveďami na lustráciu účastníkov konania v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, Vyjadrením A. L.D. zo dňa 11.01.2017 a dokladmi preukazujúcimi jeho príjmy a výdavky, Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6C/23/03-9 zo dňa 13.03.2003, Správou ÚPSVaR Banská Štiavnica č. I. zo dňa 13.04.2017, Odpoveďou na lustráciu nehnuteľnosti navrhovateľky v Katastri nehnuteľností, Potvrdením K. L. o návšteve školy, Potvrdením A. L. o návšteve školy, Rozhodnutím
Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXXX zo dňa 26.04.2017 a Odborným posudku o invalidite zo dňa 17.03.2017.
4. Manželstvo navrhovateľky s A. L. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6C 23/03-9 zo dňa 13.03.2003 právoplatným dňa 17.04.2003.
5. Bývalý manžel navrhovateľky vo svojom vyjadrení zo dňa 11.01.2017 uviedol, že s podaným návrhom navrhovateľ nesúhlasí a žiadal, aby bol v plnom rozsahu zamietnutý. Podľa jeho názoru súd tvrdenia navrhovateľky účelové, v snahe získať finančné prostriedky pre vlastnú potrebu. Bývalý manžel nie je schopný plniť finančné požiadavky tak ako sú špecifikované v podanom návrhu. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 6C/23/2003. Poukázal na skutočnosť, že po rozvode manželstva bol on, kto odišiel zo spoločnej domácnosti a bral do úvahy, že majú dve deti a tak navrhovateľke nechal celý byt, v ktorom žili s celým zariadením, nakoľko to považoval za potrebné, keďže vychovávala ich spoločné deti. Navrhovateľka nebola ochotná pracovať ani vtedy a nie je ochotná si nájsť prácu ani teraz. Je zarážajúce, že sú rozvedení 14 rokov a do teraz nepotrebovala pomoc, nikdy sa nesťažovala, že by jej bolo treba pomôcť. Takisto za tento čas nebola ochotná sa nikde zamestnať. Ďalej poukazoval na skutočnosť, že už má niekoľko rokov založenú novú rodinu. Stará sa sám o svoju rodinu svedomite a taktiež finančne podporuje deti z manželstva navrhovateľky. Pribudla mu vyživovacia povinnosť voči maloletej I. L. narodenej 03.08.2008. Matka maloletej I. je momentálne nezamestnaná, jediným živiteľom je on. Býva v rodinnom dome, kde platí mesačne vodu 20,00 €, elektriku 80,00 €, takisto musí kryť potreby maloletej I. a tak prispievať na jej výživu sumou 33,00 €. Okrem týchto výdavkov má hypotekárny úver, ktorý mesačne spláca po 182,87 € až do roku 2 042. Prispieva navýšil dcére K. a synovi A., pričom okrem týchto vyživovacích povinností si voči deťom plní bežné výdavky, ktoré sa vyskytnú v bežnom živote a o ktorého ho požiadajú. V súčasnej dobe je zamestnaný vo firme C.-Z. S..X..F.., kde jeho mesačný príjem je priemerne 345,00 € v čistom. Nezostávajú mu skoro žiadne finančné prostriedky, ktoré by mohol použiť prípadne na krytie potrieb navrhovateľky. Návrh navrhovateľky považuje za nedôvodný a účelový a preto súdu navrhol, aby ho zamietol.
6. Zo Správy ÚPSVaR Banská Štiavnica č. I. zo dňa 13.04.2017 vyplýva, že navrhovateľka bola v evidovaná ako uchádzač o zamestnanie v období od 08.09.1993 do 31.01.1997, 03.10.2001 do 20.07.2003 a od 02.03.2004 do 27.11.2012. Poberá pr ídavky na deti A. a K. vo výške 23,52 € na dieťa. Nepoberá pomoc v hmotnej núdzi, jej príjemcom bola v obdobiach od 01.02.2004 do 30.11.2015 a od 01.02.2016 do 30.11.2016.
7. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXXX zo dňa 26.04.2017 bola navrhovateľke zvýšená suma invalidného dôchodku od 17.03.2017 na sumu 127,20 € mesačne. Z Odborného posudku o invalidite zo dňa 17.03.2017 vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 70 % odo dňa posúdenia.
8. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 08.0.20176 navrhovateľka uviedla, že návrh podala z toho dôvodu, že po zdravotnej stránke je na tom zle, v dôsledku čoho sú aj jej deti ukrátené na plneniach od odporcu a preto navrhuje, aby jej bolo priznané výživné s tým, že upresnila svoj návrh tak, že sa nejedná o návrh na výživné na manželku, ale návrh o príspevok na výživu rozvedeného manžela. Manželstvo s A. L. bolo už právoplatne rozvedené. Zdravotne je na tom zle už 7-8 rokov, na invalidnom dôchodku je posledné 3 roky. Bývalý manžel navrhovateľky na súdnom pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí. Pokiaľ ide o plnenie vyživovacej povinnosti k jeho plnoletým deťom, tak predložil súdu k nahliadnutiu rozsudok tunajšieho súdu č.k. 4Pc/10/2016-21 zo dňa 16.01.2017, ktorým bolo zvýšené jeho výživné platené na dcéru K. L., E.. XX.XX.XXXX na sumu 50,00 € mesačne a rozsudok tunajšieho súdu č.k. 23Pc/11/2016-42, ktorým bolo zvýšené jeho výživné platené na syna A. L., E.. XX.XX.XXXX taktiež vo výške 50,00 € mesačne. Ďalej poukázal na skutočnosť, že sú s navrhovateľkou rozvedení už 15 rokov s tým, že v čase, keď sa rozvádzali bola ešte zdravá a on nezodpovedá za jej zhoršený zdravotný stav.
9. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
10. Zánikom manželstva zanikajú všetky osobné a osobno-majetkové práva a povinnosti manželov. Zaniká teda aj vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá ma manželom zabezpečiť zásadne rovnakú životnú úroveň. Solidarita ako charakteristický znak manželských vzťahov sa môže v obmedzenej podobe preniesť aj do času po zániku manželstva a to v podobe príspevku na výživu rozvedeného manžela. Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, na rozdiel od vyživovacej povinnosti rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká zo zákona, ale len na základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu. Zánik manželstva ako právna skutočnosť zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi manželmi. Zákonnou podmienkou na rozhodovanie súdu je skutočnosť, že bývalí manželia sa nedohodli. Vzhľadom k tomu, že podaniu žaloby nepredchádzal pokus o dohodu s bývalým manželom, podaná žaloba je predčasná a už z tohto dôvodu je potrebné ju zamietnuť. Navyše poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela je časovo ohraničené s hornou hranicou päť rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Tým je stanovená maximálna dobu, v ktorej má rozvedený manžel získať potrebné návyky (zamestnanie, podnikateľská činnosť), zabezpečiť starostlivosť o deti a aspoň do určitej miery odstrániť rozdiely vyvolané spravidla manželstvom, ktoré vplývali na jeho ekonomickú nesamostatnosť. Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6C 23/03-9 zo dňa 13.03.2003 právoplatným dňa 17.04.2003. Návrh na určenie príspevku na rozvedeného manžela bol podaný až 29.11.2016, t.j. po viac ako 13 rokoch od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva účastníkov konania. Presúvať ekonomickú zodpovednosť na bývalého manžela po tak dlhom čase by bolo jeho neprimeraným zaťažovaním a nemá oporu ani v princípoch rodinného práva. Neskôr vzniknutá neschopnosť samostatne sa živiť nie je v kauzálnej súvislosti s osobným stavom vyvolaným manželstvom. Po rozvode ide už o osoby bez vzájomného právneho vzťahu, s vlastnými ekonomickými, profesijnými, rodinnými záujmami, a preto nie je odôvodnené viazať ich zodpovednosťou za ekonomické postavenie bývalého manžela s takým časovým odstupom od rozvodu manželstva. Vo výnimočných prípadoch (zdravotné dôvody, osoby vo vyššom veku) je možné vyživovaciu povinnosť predĺžiť. Predĺženie poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela nad hornú hranicu piatich rokov prichádza do úvahy len na návrh oprávneného manžela, pričom jednou z jeho podmienok je skutočnosť, že rozvedenému manželovi bol už príspevok na výživu rozvedeného manžela priznaný a poberal ho v čase podania návrhu na predĺženie lehoty. Splnenie uvedenej podmienky nebolo preukázané. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní neboli preukázané hmotnoprávne podmienky na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela súd návrh zamietol.
11. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.