Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/144/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom C. X., XXX XX K., IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom C. X, P. O. K. XXX, XXX XX K., proti žalovanému E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. J. XX, XXX XX Z. V., štátny občan SR, o zaplatenie 1.370,32 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd konanie o zaplatenie v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 281,10 eur od 16.04.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Súd vo zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a .

III. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) sa v žalobe zo dňa 09.05.2016 domáhal zaplatenia sumy 1.370,32 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Uviedol, že dňa 11.07.2008 Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom K., M. G. 1, IČO: 31 320 155 (ďalej len „právny predchodca“) uzavrela so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa právny predchodca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 23,76 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 497,91 eur a bol povinný právnemu predchodcovi navrhovateľa platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 16,60 eur.

3. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plnenia bankou v súvislosti s poistením.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, právny predchodca vystavil ku dňu 06.04.2016 kumulatívny výpis z kreditnej karty s konečným stavom na úhradu vo výške 1.370,32 eur, predstavujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného.

5. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z účtu klienta, t. j. do dňa 15.04.2016, právny predchodca si preto uplatnil nárok na úhradu úrokov z omeškania v

zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka v platnom znení vo výške určenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t. j. od 16.04.2016 do zaplatenia.

6. Súd vyzval žalobcu, aby v lehote uvedenej vo výzve zo dňa 22.07.2016 oznámil, či trvá na podanej žalobe, alebo ju berie v celom späť, nakoľko súd pri predbežnom posúdení dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 11.07.2008 k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola označená ako Žiadosť o vydanie Pôžičkovej karty E. č. XXXXXXXXXX. Uvedená zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona o spotrebiteľských úveroch (zákona č. 258/2001 Z. z.), preto sa na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva, keďže ju uzatvoril žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvádzaná zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu strán. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. V zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným absentuje údaj o výške úrokovej sadzby, o výške RPMN. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 5 veriteľ od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 29.07.2016 (č. l. 34 spisu) s názorom súdu nesúhlasil, mal za to, že vzhľadom na druh spotrebiteľského úveru - revolvingový úver - údaj o výške RPMN nie je obligatórnou náležitosťou zmluvy a zároveň údaje o výške úrokovej sadzby úveru sú uvedené v cenníku VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou R. Y. I., a.s. Zároveň vzal podanú žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 281,10 eur (poplatky a sankčný úrok) od 16.04.2016 do zaplatenia späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

8. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami, poučením spotrebiteľa v zmysle § 292 a výzvou na vyjadrenie k žalobe doručované na adresu jeho zamestnávateľa dňa 13.09.2016. Na výzvu súdu však nereagoval a k žalobe sa v stanovenej lehote nevyjadril.

9. Dňa 23.11.2016 bol súdu doručený návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1 CSP. Na základe predloženého návrhu na zmenu strany sporu súd uznesením č. k. 6C/144/2016-66 zo dňa 16.03.2017 pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpila na strane žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom M. G. 1, K., IČO: 31 320 155 a do konania na strane žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom C. 8, K., IČO: 35 831 154.

10. Žalobca na pojednávaní dňa 08.06.2017 nebol prítomný, doručenie predvolania mal vykázané dňa 24.04.2017. Svoju neprítomnosť ospravedlnil listom zo dňa 07.06.2017, zároveň súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný bol na pojednávaní prítomný osobne, doručenie predvolania mal vykázané dňa 26.04.2017. Na základe uvedeného súd v súlade s § 180 nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu.

11. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného, prečítaním žaloby zo dňa 20.05.2016, osvedčenie o reg. DPH, žiadosti o vydanie pôžičkovej karty zo dňa 25.06.2008, výpisu z pôžičkovej karty zo dňa 06.04.2016, odpovede na lustráciu v RO zo dňa 20.05.2016, odpovede na lustráciu v SP zo dňa 20.05.2016, odpovede na lustráciu v ZVJS zo dňa 20.05.2016, oznámenia o prevzatí právneho zastúpenia žalobcu zo dňa 04.07.2016, vyjadrenia žalobcu zo dňa 01.08.2016, uznesenia č.k. 6C/144/2016-43 zo dňa 09.08.2016, poučenia podľa § 292 CSP, návrhu na zmenu strany sporu zo dňa 23.11.2016, uznesenia č.k. 6C/144/2016-66 zo dňa 16.03.2017.

12. Základná charakteristika spotrebiteľských zmlúv bola v čase uzavretia zmluvy o úvere obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný ku dňu 11.07.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“) ktorý v § 52 ods. 1 uvádzal, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. V zmysle § 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 3 ods. 1, 2, 6 a 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 11.07.2008 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy tohto zákona.

16. V zmysle § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

17. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

18. Podľa § 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

20. V § 488 Občianskeho zákonníka je upravené, že záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

21. Z ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka vyplýva, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

22. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Tým je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu 29.12.2011 (ďalej len „NV č. 87/1995 Z. z.“). Podľa § 3 ods. 1 NV č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. V zmysle § 10c NV č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

25. V zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

26. Na základe § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

27. Súd vykonaným dokazovaním a uplatnením vyššie citovaných ustanovení zákonov zistil nasledovný skutkový stav:

28. Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa v konaní vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi navrhovateľom ako postupníkom a postupcom.

29. Žalovaný dňa 22.06.2008 vyplnil žiadosť o vydanie pôžičkovej karty E., ktorou požiadal o vydanie kreditnej karty a poskytnutie revolvingového úveru s úverovým rámcom vo výške 15.000,- Sk (497,91 eur) so štandardnou mesačnou splátkou 500,- Sk 16,60 eur). Dňa 11.07.2008 bola predmetná žiadosť právnym predchodcom žalobcu (ďalej len „VÚB, a.s.“) potvrdená, čím došlo medzi žalovaným a VÚB, a.s. k uzavretiu zmluvy č. XXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 15.000,- Sk (497,91 eur), ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 500,- Sk (16,60 eur). Zmluva okrem výšky úverového rámca a výšky mesačnej splátky obsahuje identifikačné údaje dodávateľa (veriteľa) a spotrebiteľa (dlžníka). Výška úrokovej sadzby úveru, RPMN, splatnosť jednotlivých splátok úveru, priemerná hodnota RPMN ani celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom nie sú v zmluve uvedené.

30. Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že zmluva, z ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok uplatnený v tomto konaní, je typová spotrebiteľská zmluva.

31. Vo vyhlásení zo dňa 01.06.2013 (č. l. 75 spisu) predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že nakoľko sa nepodarilo obnoviť jeho platobnú disciplínu, vypovedal zmluvu č. XXXXXXXX a pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku na jeho kreditnej karte vo výške 646,69 eur a vyzval ho na zaplatenie dlžného zostatku v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia. Podľa predloženej fotokópie doručenky bolo predmetné vyhlásenie o okamžitej splatnosti žalovanému doručené fikciou doručenia dňa 06.06.2013, lehota na plnenie mu uplynula dňa 17.06.2013.

32. Súd na základe kontroly jednotlivých náležitostí zmluvy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zistil, že predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 11.07.2008 obsahuje len výšku úverového limitu 497,91 eur (15.000,-Sk) (§ 4 ods. 2 písm. c) zákona) a sumu mesačnej splátky revolvingového úveru 16,60 eur (500,-Sk) (§ 4 ods. 2 písm. c) zákona). Vzhľadom na druh poskytnutého úveru (revolvingový úver), počet splátok úveru nebol v zmluve uvedený (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona). Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN - § 4 ods. 2 písm. g) zákona) nie je v zmluve uvedená, ani výpočet nákladov, ktoré boli zahrnuté do výpočtu RPMN.

33. Pokiaľ ide o chýbajúce údaj o RPMN, konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a počte splátok, súd konštatuje, že revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále spláca poskytnutý úver, pričom časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu, keďže úver je odplatný právny úkon. Preto počet splátok úveru a jeho konečnú splatnosť dopredu nemožno určiť. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že absencia týchto údajov nie je porušením ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. K rovnakému záveru súd dospel aj pri chýbajúcom údaji o výške RPMN (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona), keďže zákon o spotrebiteľských úveroch v § 3 ods. 6 výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN, nakoľko v uvedenom ustanovení zákona upravil, že pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru a RPMN nie je možné presne stanoviť, nebolo možné absenciu údaju o výške RPMN sankcionovať v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch a určiť poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

34. Žalobca vzal podaním zo dňa 29.07.2016 žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 281,10 eur od 16.04.2016 do zaplatenia späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

35. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto sčasti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

36. Súd rešpektujúc dispozičné právo žalobcu, žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 281,10 eur od 16.04.2016 do zaplatenia zastavil.

37. Súd preverením jednotlivých podstatných náležitostí zmluvy zistil, že v nej absentuje údaj o výške úrokovej sadzby a iných poplatkov (zmluva obsahuje len výšku úverového limitu a mesačnú splátku). Keďže veriteľ v zmysle v čase uzavretia zmluvy platného a účinného § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch nemôže požadovať od spotrebiteľa úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, súd má za to, že žalobca má nárok len na zaplatenie sumy čerpaného úveru, bez riadneho úroku a poplatkov, nakoľko si ich so spotrebiteľom v zmluve nedojednal. V úverovej zmluve, ani v obchodných podmienkach, ktoré sa v zmysle posledného ustanovenia zmluvy pred podpisom (bez číselného označenia článku) stali neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa dojednanie o výške úrokovej sadzby úveru nenachádza. Preto súd dospel k záveru, že žalobca na uplatnené úroky a poplatky nemá nárok, nakoľko nie sú uvedené v zmluve, a teda si ich so žalovaným nedojednal.

38. Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že žalobca nemá voči žalovanému nárok na úrok z úveru, ani poplatky a sankčné úroky, nakoľko predmetné úroky a poplatky neboli v zmluve zmluvnými stranami dojednané, ani sa nestali jej súčasťou na základe odkazu v zmluve (inkorporačnej doložky).

39. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaný vyčerpal úverový rámec vo výške 684,74 eur. Do podania žaloby uhradil žalobcovi sumu 955,03 eur (viď vyjadrenie žalobcu č. l. 34-35 spisu), t. j. žalobcovi uhradil viac ako na základe zmluvy od neho obdržal.

40. Z dôvodu absencie zmluvných dojednaní upravujúcich výšku úrokovej sadzby úveru a iných poplatkov mal súd za to, že s poukazom na § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca na tieto úroky a poplatky nemá nárok, a teda mu vznikol nárok len na zaplatenie sumy reálne vyplatenej žalovanému. Nakoľko mal súd v konaní dostatočne preukázané, že žalovaný žalobcovi zaplatil o 271,29 eur viac ako mal, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

41. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, vznikol mu v súlade s § 255 ods. 1 nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd v súlade s § 262 ods. 2 rozhodol v rozsudku aj o výške náhrady trov konania, a to tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

44. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

45. Žalovaný, ktorý bol osobne prítomný na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený výrok rozsudku, sa po jeho vyhlásení vzdal práva podať proti nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.