Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/26/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci žalobcu v I. rade: G. T., narodený X.X.XXXX, a žalobkyne v II. rade S. T., narodená XX.X.XXXX, obaja bytom D.P. XX, G., obaja zastúpení PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 4D, Bratislava, W.: XX XXX XXX proti žalovanému v I. rade C. B., narodený XX.X.XXXX, bytom J. XX, J. a žalovanému v II. rade O. J., narodený X.X.XXXX, bytom C. XXX, C., zastúpený Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o. so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca v I. rade a žalobkyňa v II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v I. rade a žalovanému v II. rade trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa XX.X.XXXX doručenou súdu dňa X.X.XXXX sa žalobcovia domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 4. poschodí (ďalej len „byt“) v bytovom dome na D. A.. E. Č.. XX v G., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom G., okres G., obec G., katastrálne územie G. ako stavba - bytový dom súpisné č. XXXX, postavený na pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G., parcely registra „C“, parcelné číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, bytový dom súpisné č. XXXX, postavený na pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G., parcely registra „C“, parcelné číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a bytový dom súpisné č. XXXX, postavený na pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G., parcely registra „C“, parcelné číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a to i s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX (ďalej spolu aj ako „nehnuteľnosť“).

2. V žalobe uviedli, že nehnuteľnosť nadobudli na Základe zmluvy o prevode družstevného bytu zo dňa X.XX.XXXX za trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ako vyplýva z návrhu, žalobkyňa v II. rade si v auguste v roku 2011 vypočula v autobuse rozhovor o možnosti získania výhodného úveru, zapamätala si číslo na ktoré zavolala a dohodla si s p. T. stretnutie za účelom poskytnutia úveru vo výške XX.XXX eur. Na ďalšom stretnutí iniciovanom p. T. jej táto mala navrhnúť poskytnutie pôžičky od žalovaného v I. rade pod podmienkou zábezpeky bytu. Žalobcovia ďalej v návrhu uviedli, že s týmto návrhom žalobkyňa v II. rade súhlasila a asi o týždeň alebo dva sa stretla s p. T. u notára, kde sama, bez žalobcu v I. rade podpísala zmluvu o prevode bytu. P. T. o tejto skutočnosti vedela, mala sa vyjadriť „že sa to nejak spraví“, zobrala zmluvu a následne ju doniesla podpísanú aj za žalobcu v I. rade. Následne sa žalobkyňa v II. rade stretla za prítomnosti p. T. so žalovaným v I. rade, ktorý mal na stretnutie so sebou priniesť dohodnutú čiastku za prevod bytu vo výške XX.XXX eur, z tejto však mala žalobkyňa v II. rade dostať len X.XXX eur, zvyšok jej mal dať po uhradení nejakých poplatkov. Uvedené sa však nestalo a žalovaný v I. rade medzičasom previedol byt na žalovaného v II. rade. Dňa XX.X.XXXX zavolal synovi žalobcu v I. rade neznámy muž s tým, že sa majú okamžite vysťahovať z bytu pretože tento im už nepatrí, žalobca v I. rade sa mal až v tento deň dozvedieť od žalobkyne v II. rade, že byt predala bez jeho vedomia a že XX.X.XXXX podala v tejto veci aj trestné oznámenie, pretože bola podvedená. Žalobca v I. rade podal dňa XX.X.XXXX trestné oznámenie tiež, jeho podpis na zmluve o prevode bytu mal byť sfalšovaný.

3. Žalobcovia majú za to, že podľa § 145 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) je jednoznačne nemožné, aby takýmto spôsobom došlo k platnému prevodu vlastníctva bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Pretože je nevyhnutné, aby zmluvu podpísali obaja manželia, je napadnutá zmluva absolútne neplatná v zmysle ust. § 39 OZ. Žalobcovia dôvodili, že na základe takto absolútne neplatnej zmluvy nemohlo prejsť vlastnícke právo k predmetnému bytu na žalovaného v I. rade, žalobcovia vlastnícke právo k bytu nikdy nestratili a teda je na rozhodnutí súdu, aby určil, že vlastníkmi bytu sú žalobcovia. Žalobcovia vidia existenciu naliehavého právneho záujmu v tom, že na základe takéhoto rozhodnutia súdu môže dôjsť k zmene zápisu na liste vlastníctva.

4. Žalobcovia k žalobe na preukázanie svojich tvrdení priložili výpis LV č. XXXX k.ú. G. zo dňa XX.X.XXXX, na ktorom je ako vlastník bytu zapísaný žalovaný v II. rade. Taktiež predložili Zmluvu o prevode družstevného bytu zo dňa X.XX.XXXX kde vystupujú ako manželia - kupujúci, zápisnicu o trestnom oznámení podaného žalobkyňou v II. rade dňa XX.X.XXXX doplnenú žalobcom v I. rade dňa XX.X.XXXX, v ktorej uviedli skutočnosti takmer totožné ako v návrhu na začatie konania s tým, že celú vec vnímajú ako podvod. Žalobca v I. rade sa mal o celej záležitosti dozvedieť až XX.X.XXXX. Žalobca v I. rade v zápisnici uviedol, že nejde len to, že „sa máme do soboty dňa XX.X.XXXX vysťahovať z nášho bytu, ale už dlhšie asi 4 roky dozadu má (žalobkyňa v II. rade) finančné problémy, kvôli ktorým si postupne brala rôzne pôžičky, až sme takto prišli o byt“.

5. Žalovaný v I. rade k žalobe uviedol, že je majiteľom realitnej kancelárie W. O., D..O..M.., ktorá sa orientuje aj na výkup nehnuteľností. Jedného dňa ho kontaktovala žalobkyňa v II. rade s konkrétnou otázkou, či nevie vykúpiť jej byt, že na byte viazne záložné právo a sú na ňom evidované aj nedoplatky voči bytovému družstvu, pričom predaj odôvodňovala tým, že má problémy v podnikaní, dlhy a chce sa s manželom rozviesť. Následne bola dohodnutá kúpna cena za byt vo výške XX.XXX eur, pričom podmienkou žalobkyne v II. rade bolo, aby mohla v byte bývať ešte po dobu 3 mesiacov. K odovzdaniu kúpnej ceny malo dôjsť oproti osvedčeným čestným vyhláseniam žalobcov v hotovosti do rúk žalobkyne v II rade. S odstupom niekoľkých dní mu žalobkyňa v II. rade predložila potvrdenie o splatení si svojich záväzkov voči správcovi bytového domu vystavené na meno žalobcu v I. rade zo dňa X.X.XXXX

- na potvrdení pod pečiatkou Stavebného bytového družstva občanov tento potvrdzuje, že prijal od žalobcu v I. rade sumu X.XXX,XX eur, žalovaný v I. rade priložil aj prislúchajúci príjmový pokladničný doklad Č.. G. zo dňa X.X.XXXX (vystavený na meno žalobcu). Žalovaný v I. rade predložil aj Správou katastra potvrdenú žiadosť o výmaz záložného práva na predmet zálohu - byt, ktoré svedčilo v prospech záložného veriteľa P. Ú. S. B., S..D.. z titulu zabezpečenia záväzku zo Zmluvy o úvere č. XXXXX. Uvedenú žiadosť zo dňa X.X.XXXX žalovaný v I. rade predložil súdu ako aj výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa X.X.XXXX, podľa ktorého vlastnícke právo k bytu k tomuto dátumu svedčilo žalobcom z titulu zmluvy o prevode vlastníctva bytu E. XXX/XX, s tým, že v časti „ťarchy“ bolo zapísané záložné právo v prospech spoločnosti TOMA úverová a leasingová, a.s. Ako ďalej uviedol žalovaný v I. rade, žalobkyňa v II. rade sa z bytu v dohodnutej lehote nevysťahovala a tak jej a aj žalobcovi v I. rade zaslal výzvy na vysťahovanie, na dôkaz čoho predložil súdu podacie lístky adresované žalobcom (každému osobitne) zo dňa XX.XX.XXXX. Následne ho mala kontaktovať žalobkyňa v II. rade že našla kupcu na byt, ktorý ich tam ponechá bývať, ktorým bol žalovaný v II. rade a tento byt aj kúpil.

6. Žalovaný v II. rade žiada žalobu zamietnuť, vlastníkom bytu sa stal na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX uzavretej so žalovaným v I. rade, pričom v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedel, že v byte býva žalobkyňa v II. rade s rodinou. Po prevode vlastníckeho práva bola na žiadosť navrhovateľky v II. rade dňa XX.X.XXXX uzavretá nájomná zmluva na dobu určitú do XX.X.XXXX, žalovaný v II. rade mal súhlasiť s krátkodobým nájmom z dôvodu, že žalobkyňa v II. rade mu tvrdila, že je v ťažkej životnej situácii a potrebuje si vyriešiť otázku náhradného bývania. Aj napriek dohode však byt nebol v stanovenom termíne vyprataný, žalovaný v II. rade na naliehanie žalobkyne v II. rade súhlasil s uzavretím ďalšej nájomnej zmluvy na dobu 3 mesiacov. Žalovaný v II. rade ďalej uviedol, že vyplatil všetky dlhy viaznuce na byte, ktoré predstavovali sumu X.XXX,XX eur, na preukázanie čoho predložil súdu internetbankingové potvrdenie o úhrade sumy X.XXX,XX eur zo dňa XX.X.XXXX v prospech účtu W. D. s informáciou pre príjemcu „D. T. K. XX.X.XXXX“. Žalovaný v II. rade predložil súdu na preukázanie svojich tvrdení nájomné zmluvy uzavreté medzi žalovaným v II. rade ako prenajímateľom a žalobkyňou v II. rade ako nájomcom zo dňa XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX, na ktorých je osvedčený podpis žalobkyne v II. rade a podľa ktorých bola žalobkyňa v II. rade z titulu vzniku nájomného vzťahu oprávnená užívať byt od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX (podľa zmluvy zo dňa XX.X.XXXX) a následne odo dňa XX.XX.XXXX do dňa XX.X.XXXX (podľa zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX). Žalovaný v II. rade súdu predložil aj notársku zápisnicu sp. zn. L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX spísanú dňa XX.XX.XXXX obsahom ktorej je vyhlásenie povinnej osoby - žalobkyne v II. rade o uznaní záväzku voči oprávnenej osobe

- žalovanému v II. rade vypratať byt a jej súhlase s exekúciou v prípade nesplnenia tohto záväzku. Žalovaný v II. rade predložil súdu aj rukou písané plnomocenstvo zo dňa X.XX.XXXX zo žalobcu v I. rade na žalobkyňu v II. rade na „podpisovanie dokladov ohľadom prepisu bytu“. Ako žalovaný v II. rade uviedol na výsluchu na otázku vlastného právneho zástupcu či ho žalobkyňa v II. rade informovala že by mal byť prevod vlastníckeho práva na žalovaného v I. rade neplatný, o tom zmienka údajne v živote nepadla, reč bola vždy iba o tom, ako si žalobkyňa v II. rade potrebuje doriešiť ubytovanie.

7. V priebehu konania žalobkyňa v II. rade tvrdenia uvádzané v návrhu zmenila, v rámci výsluchu uviedla, že k p. T. sa dostala prostredníctvom zamestnankyne spoločnosti P. Ú. S. B., S..D.., v ktorej mala pôžičku cca X.XXX eur. Stretnutie s p. T. malo prebiehať aj s ďalšou ženou menom Iveta s blond vlasmi, tieto ženy jej mali tvrdiť, že jej vybavia pôžičku v banke, žalobkyňa v II. rade na ďalšom výsluchu na otázku protistrany uviedla, že iniciatívna na poskytnutie úveru vyšla z p. T.. Neskôr sa dohodli na krátkodobom odkúpení bytu za XX.XXX eur s tým, že už majú kupcu. Z kúpnej ceny chcela žalobkyňa zaplatiť najmä dlh XX.XXX eur ktoré minula zo spoločného účtu s manželom (žalobca v I. rade), z ktorého si brala peniaze keď nešiel obchod. U notára pri podpise zmluvy mala byť p. T., osoba menom Iveta a neznámy muž, žalobkyňa v II. rade odovzdala p. T. občiansky preukaz žalobcu v I. rade, ktorý mu vzala bez jeho vedomia. P. T. mala ísť do vnútra budovy k notárovi spolu s neznámym mužom po tom, ako žalobkyňa v II. rade vyšla z budovy po podpise zmluvy. Žalobkyňa v II. rade ďalej uviedla, že so žalovaným v I. rade sa stretli v ten istý deň aj s oboma ženami ktoré boli s ňou u notára, žalovaný v I. rade mal peniaze za byt „rozdeliť na kôpky“, jedna mala byť na vyplatenie dlžoby spoločnosti P. Ú. S. B., S..D.., ďalšia na dlh na bytovom družstve v sume X.XXX eur, ďalšia v sume X.XXX eur šla jej a ostatné (nevie uviesť akú sumu) si nechali žalovaný v I. rade, p. T. a žena menom W. s blond vlasmi. Žalobkyňa v II. rade potom čakala na telefonát od p. T., že vybavila úver, žalobkyňa v II. rade si chcela odkúpiť byt naspäť za XX.XXX eur. Zhruba pred rokom sa mala žalobkyňa v II. rade dozvedieť, že vlastníkom bytu sa stal žalovaný v II. rade a tento ju následne vyzval, aby byt opustila. Na otázku protistrany, kedy sa dozvedela že je byt predaný žalovanému v II. rade uviedla, že nevie kedy presne to bolo. Žalobkyňa v II. rade počas konania opakovane uvádzala, že vedela, že sa byt prepísal bez jej manžela (žalobca v I. rade), ale myslela si že sa jej to vyplatí a potom sa byt prepíše späť. Na otázku protistrany prečo podpísala nájomnú zmluvu táto uviedla že nevie.

8. Súd vypočul aj žalobcu v I. rade, ktorý trvá na tom, že o celej záležitosti celý čas nevedel, dozvedel sa o tom asi 1-2 dni predtým ako išla žalobkyňa v II. rade na políciu. Tvrdí, že jeho podpis je sfalšovaný na kúpnej zmluve zo dňa X.X.XXXX a súvisiacich dokumentoch ako aj na čestnom vyhlásení z toho istého dňa, ktoré má preukazovať prevzatie kúpnej ceny za byt žalobcom v I. rade. Uviedol, že so žalobkyňou v II. rade mali účet v Slovenskej sporiteľni ako aj v P. J., tam bolo asi XX.XXX eur, on sa však nestaral o financie a zistil že na účtoch nie je nič až keď „sa to všetko prevalilo“. Žalobkyňa mu nepovedala, na čo minula všetky tie prostriedky, na otázku protistrany či si žalobca v I. rade v priebehu 3 rokov nevšimol že mu z účtu zmizlo XX.XXX eur uviedol že nie.

9. Súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu a výsluchu strán doplnil dokazovanie vyžiadaním si údajov z verejných registrov a nariadením znaleckého dokazovania, ktoré navrhli žalobcovia za účelom preskúmania pravosti podpisu žalobcu v I. rade na spornej zmluve o prevode vlastníckeho práva zo dňa X.X.XXXX a súvisiacich dokumentoch z toho istého dňa.

10. Súd si vyžiadal z Okresného úradu G., katastrálny odbor (toho času Katastrálny úrad v J., Správa katastra G.) spisový obal E. XXXX/XXXX a E. XXX/XXXX, v ktorom sa nachádzajú originály listín na ktoré sa zhodne odvolávajú obe strany. Obsahom spisového obalu E. XXXX/XXXX je návrh na vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy o prevode vlastníctva k bytu zo dňa X.X.XXXX, rozhodnutie katastra o povolení návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu zo dňa XX.X.XXXX s pripojenými doručenkami - za žalobcu v I. rade prevzal rozhodnutie splnomocnenec s totožným podpisom ako žalobkyňa v II. rade, vyhlásenie v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zo dňa X.X.XXXX vystavené na meno žalobcu v I. rade a sporná zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa X.X.XXXX, ktorú mali uzavrieť žalobcovia ako predávajúci a žalovaný v I. rade ako kupujúci. Podľa čl. VIII bod 2 zmluvy mali žalobcovia právo v byte zotrvať do XX.XX.XXXX. V článku VII bod 1 zmluvy bola dohodnutá kúpna cena za byt vo výške XX.XXX eur, ktorá mala byť vyplatená v hotovosti, o čom sa žalobcovia podľa zmluvy zaviazali vystaviť potvrdenie. Podľa čl. VIII bod 8 zmluvy sa žalobcovia zaviazali použiť finančné prostriedky, ktoré nadobudnú ako kúpnu cenu na bezodkladné splnenie svojich záväzkov voči spoločnosti P. Ú. S. B., S..D.. a odovzdať žalovanému v I. rade o tom kvitanciu, ktorú predložia aj príslušnej správe katastra za účelom výmazu záložného práva viaznuceho na byte. Čestné vyhlásenia žalobcov o prevzatí celej kúpnej ceny zo dňa X.X.XXXX s osvedčenými podpismi sú taktiež obsahom spisového obalu E. XXXX/XXXX. Podpisy žalobcu v I. rade na čestnom vyhlásení ako aj na zmluve sú overené, osvedčovaciu doložku overil a podpísal notár I.. M. Ď.. V spisovom obale E. XXX/ XXXX sa nachádza okrem návrhu na vklad a ostatných súvisiacich listín aj samotná kúpna zmluva na byt zo dňa XX.X.XXXX uzatvorená medzi žalovaným v I. rade ako predávajúcim a žalovaným v II. rade ako kupujúcim.

11. Súd si od notára JUDr. M. Ď. so sídlom v J. vyžiadal výpis (kópiu) z knihy osvedčovania pravosti podpisov, ktorému Centrálny register osvedčených podpisov pridelil poradové číslo O (ako občan) XXXXXX/XXXX. Na výpise bolo pri uvedenom poradovom čísle pridelenom k zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa X.X.XXXX uvedené meno žalobcu v I. rade, jeho adresa a rodné číslo. Čestné vyhlásenie malo pridelené číslo M. XXXXXX a taktiež bolo pri ňom uvedené nielen meno žalobcu v I. rade, ale aj jeho adresa a rodné číslo. Súd na návrh žalovaného v II. rade doplnil dokazovanie výsluchom svedka JUDr. M. Ď., nar. XX.X.XXXX, v ktorého notárskom úrade malo dôjsť dňa X.X.XXXX k podpisu sporných dokumentov, a to najmä zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa X.X.XXXX a čestného vyhlásenia o prevzatí kúpnej ceny z toho istého dňa. Tento uviedol, že pre časový odstup si na tieto udalosti nepamätá a nevie sa k nim vyjadriť, po otázkach žalobcov všeobecne uviedol, že nevie, koľko mal zamestnancov v rozhodnom období, ale v súčasnosti má na trvalý pomer zamestnanú jednu pracovníčku, ostatné sú študentky ktoré sa menia a overuje ten, kto má čas. Uviedol, že nie je možné, aby bol u nich na úrade overený podpis osoby, ktorá u nich nie je osobne prítomná, z hľadiska medicíny však nevie vylúčiť, že by osoba, ktorá príde s originálnym občianskym preukazom nie je osobou, ktorej ten preukaz skutočne patrí.

12. Súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo, aby vypracoval znalecký posudok a posúdil, či sú podpisy žalobcu v I. rade na zmluve o prevode vlastníctva bytu a súvisiacich dokumentoch zo dňa X.X.XXXX pravé. V znaleckom posudku č. XX/ XXXX znalkyňa Mgr. K. L. určila, že sporné podpisy obsiahnuté na zmluve o prevode vlastníctva bytu, čestnom vyhlásení a ostatných súvisiacich dokumentoch zo dňa X.X.XXXX nie sú pravými podpismi žalobcu v I. rade. Súd nepripustil návrh žalobcov vykonať dôkaz výsluchom znalkyne za účelom definície pojmu “pravý podpis“, pretože takéto dokazovanie je nadbytočné, jeho výsledok by žiadnym spôsobom neovplyvnil rozhodnutie v merite veci a jeho vykonanie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti.

13. Súd si z Okresného riaditeľstva PZ v G. vyžiadal konečné rozhodnutie vo veci podaných trestných oznámení zo strany žalobcov. V zmysle uznesenia ČVS: M.-XX/OEK-G.-XXXX zo dňa XX.X.XXXX bolo trestné oznámenie podané žalobkyňou v I. rade pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania. V rozhodnutí je naviac uvedené, že žalobkyňa v II. rade chcela trestné oznámenie vziať späť (nulitný úkon) z dôvodu, že na jej osobe nebol spáchaný žiadny trestný čin pretože vedela, že zmluvu o prevode vlastníckeho práva bytu zo dňa X.X.XXXX podpísala bez prítomnosti manžela (ktorému zobrala občiansky preukaz) a teda konala protiprávne.

14. Súd po vykonanom dokazovaní ustálil nasledovný skutkový stav: Žalobcovia na základe zmluvy o prevode družstevného bytu zo dňa X.XX.XXXX nadobudli byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ako vyplýva z výpisu z LV č. XXXX zo dňa X.X.XXXX, zmluvou zo dňa XX.X.XXXX bolo v prospech spoločnosti P. Ú. S. B., S..D.. zriadené na byt záložné právo na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXX. Toto bolo z LV vymazané na žiadosť záložného veriteľa až po prevode vlastníckeho práva k bytu v prospech žalovaného v I. rade na základe zmluvy zo dňa X.X.XXXX. Žalobcovia ostali naďalej v byte bývať, podľa čl. VIII bod 2 zmluvy tam mali právo zotrvať až do XX.XX.XXXX. Dňa XX.X.XXXX bola podpísaná ďalšia zmluva o prevode vlastníctva k tomuto bytu, na základe ktorej sa novým vlastníkom bytu stal žalovaný v II. rade, ktorý je aktuálne zapísaný ako vlastník na liste vlastníctva. V ten istý deň bola medzi žalovaným v II. rade ako prenajímateľom a žalobkyňou v II. rade ako nájomcom uzavretá nájomná zmluva na dobu určitú do XX.X.XXXX, nájom bol predĺžený na základe ďalšej nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX. Žalobkyňa v II. rade svoj záväzok vysťahovať sa z bytu k tomuto dátumu uznala aj formou notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCR1s XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobcovia byt dňa XX.X.XXXX nevypratali a dňa X.X.XXXX podali žalobu na určenie vlastníckeho práva k bytu. Majú za to, že zmluva o prevode vlastníckeho práva zo dňa X.X.XXXX je v zmysle § 39 absolútne neplatným právnym úkonom na základe ktorého nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v I. rade a následne ani na žalovaného v II. rade.

15. Súd uvedený skutkový stav ustálil na základe zhodných vyjadrení strán a písomných dôkazov. Spornou je v tomto konaní otázka platnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa X.X.XXXX, ktorá by mala byť v rámci určovacej žaloby posúdená ako otázka predbežná. Žalobca v I. rade tvrdí, že spornú zmluvu nepodpísal, jeho podpisy sú na všetkých súvisiacich listinách zo dňa X.X.XXXX vrátane kúpnej zmluvy a čestného vyhlásenia o prevzatí kúpnej ceny sfalšované a o celej záležitosti až do XX.X.XXXX nevedel. Žalobkyňa v II. rade tvrdí, že sa malo jednať len o krátkodobý predaj bytu (resp. pôžičku), ktorý mal vyriešiť jej nepriaznivú finančnú situáciu. Uznáva, že byt predala bez vedomia žalobcu v I. rade s pomocou jeho občianskeho preukazu. Žalovaný v I. rade a v II. rade trvajú na tom, že žalobu je nutné zamietnuť, pretože vlastnícke právo nadobudli riadne a zákonom dovoleným spôsobom.

16. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 124 všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 143 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 46 ods. 1 písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zmluva o prevode vlastníctva bytu musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať náležitosti vymedzené v zákone.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (civilná úprava účinná ku dňu podaniu žaloby) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 137 písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

17. Ako je zrejmé z citovaných právnych predpisov vo vzťahu k žalobnému petitu, žalobcovia podali tzv. určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (úprava účinná do 30.6.2016) a podľa úpravy účinnej od 1.7.2016 podľa § 137 písm. c) CSP. Podľa oboch civilných kódexov je danosť naliehavého (kvalifikovaného) právneho záujmu conditio sine qua non procesnej prípustnosti takejto žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť.

18. Skúmanie existencie naliehavého právneho záujmu, ktoré súd vykonáva ex offo, je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností tých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe musí teda preukázať žalobca, ak si túto dôkaznú povinnosť nesplní, jej dôsledkom je zamietajúce rozhodnutie súdu.

19. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak medzi stranami existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty (najmä u žalobcu), resp. právny vzťah medzi stranami je sporný a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.

20. Žalobcovia žiadali určiť, že sú vlastníkmi bytu, ktorý bol prevedený na žalovaného v I. rade a následne na žalovaného v II. rade bez toho, aby navrhli vyrovnanie záväzkov, ktoré v súvislosti a následkom opakovaného prevodu vlastníckeho práva k bytu vznikli. Žalobcovia, najmä žalobkyňa v II. rade žiadnym spôsobom nespochybnila, že by za prevod vlastníckeho práva na žalovaného v II. rade dostala protiplnenie. Jej vyjadrenia boli v tomto ohľade rozporné, najprv tvrdila, že dostala „na ruku“ X.XXX eur, potom X.XXX eur, jej vyjadrenia neboli jednoznačné ani v tom smere, aké dlhy a v akej výške boli zo sumy ktorá jej bola odovzdaná vyrovnané, takisto sa nevedela ustáliť v tom, akú vysokú pôžičku chcela predajom bytu získať. Jednoznačne bol však, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, splatený záväzok žalobkyne v II. rade voči spoločnosti P. Ú. S. B., S..D.., ktorá v čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy dňa X.X.XXXX bola na liste vlastníctva zapísaná ako záložný veriteľ (výpis z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Pezinok zo dňa X.X.XXXX, žiadosť záložného veriteľa - spoločnosti P. Ú. S. B., S..D.. o výmaz záložného práva viaznuceho na byte zapísanom na LV č. XXXX k.ú. Pezinok zo dňa X.X.XXXX, aktuálny výpis z LV, čl. E. bod X zmluvy o prevode vlastníctva k bytu zo dňa X.X.XXXX). Žalobcovia nespochybnili ani skutočnosť, že dňa X.X.XXXX bol vyplatený dlh voči správcovi bytového domu vo výške X.XXX,XX eur, potvrdenie správcu bolo vystavené na meno žalobcu v I. rade (vyhlásenie správcu v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zo dňa X.X.XXXX, príjmový pokladničný doklad č. G. zo dňa X.X.XXXX). Žalobcovia žiadnym spôsobom nespochybnili ani tvrdenie žalovaného v II. rade, že dňa XX.X.XXXX vyplatil všetky dlhy viaznuce na byte, ktoré s ohľadom na časové súvislosti museli vzniknúť v čase, keď byt ešte riadne užívali žalobcovia (a dodnes ho užívajú). Uvedené žalovaný v II. rade preukázal výpisom z účtu vytlačeným z internetbankingu.

21. Z uvedeného je zrejmé, že autoritatívnym určovacím výrokom by súd neodstránil neistotu medzi stranami sporu, nevyriešeným by zostalo vzájomné vysporiadanie a všetky právne dôsledky spojené s viacnásobným prevodom bytu. Vzájomné plnenie by mal pritom primárne žiadať ten, kto má záujem na navrátení vzťahov, t.j. v tomto konkrétnom prípade žalobcovia. Podmienky prípustnosti určovacej žaloby korešpondujú s jej funkciou dosiahnuť úpravy tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov a komplexného riešenia vzťahov strán. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že takúto funkciu bude určovacia žaloba plniť, nemožno predpokladať ani právny záujem na tomto určení. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcov, či rieši celý obsah sporného právneho stavu, či túto spornosť odstraňuje a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak by súd vyhovel žalobcom, bola by nastolená situácia, kedy by sa žalobcovia opäť stali vlastníkmi bytu bez toho, aby boli povinní čokoľvek vracať a nároky žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia by boli citeľne ohrozené. Je nutné zohľadniť aj skutočnosť, že na byte viazlo záložné právo, ktoré bolo vymazané následkom prijatého protiplnenia za (čo aj neplatný) prevod nehnuteľnosti.

22. Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcov, podľa ktorej je naliehavý právny záujem na určení práva daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému a teda vyhovujúci rozsudok by bol podkladom pre vykonanie obnovy vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov. Takýto právny názor síce ustálila súdna prax a je všeobecne uznávaným, avšak nekonzumuje osobitosti jednotlivých prípadov. Generálna aplikácia tejto premisy by mohla viesť k rozhodnutiu, ktorého dôsledky by boli v ostrom rozpore so základnou funkciou určovacej žaloby komplexne odstrániť vzniknutú právnu neistotu a zabrániť množeniu ďalších sporov medzi dotknutými stranami. Žalobcovia v tomto smere jednoznačne neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že by bola daná existencia naliehavého právneho záujmu, vôbec sa nevysporiadali s potrebou riešenia právnych vzťahov vzniknutých po opakovaných prevodoch bytu. Samotná nesprávna formulácia petitu môže mať za následok zamietnutie žaloby. Žalobcovia počas celého konania naviac takmer žiadnym spôsobom nereagovali na procesnú obranu žalovaných, ich procesný postup nekorešpondoval s celkovým vývojom sporu, následkom čoho sa im nepodarilo preukázať danosť naliehavého právneho záujmu. Vývoj judikatúry za posledné roky je dôkazom toho, že i v prípade určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam je nutné naliehavý právny záujem chápať v omnoho širšom kontexte ako ho prezentovali žalobcovia. Pretože existencia naliehavého právneho záujmu je v prípade určovacích žalôb nevyhnutná, súd nemohol vo veci meritórne rozhodnúť v zmysle návrhu.

23. Súd sa aj napriek neexistencii naliehavého právneho záujmu s odkazom na vykonané znalecké dokazovanie vysporiadal aj s otázkou platnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa X.X.XXXX. Podľa názoru súdu je táto absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ. Ak účastníkmi zmluvy o scudzení majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú obaja manželia a ak nebol podpis jedného z nich jeho pravým podpisom tak nemožno dospieť k záveru, že by táto zmluva bola postihnutá tým, že by s jej uzavretím druhý manžel nesúhlasil. Podstatnou je skutočnosť, že podľa písomného vyhotovenia zmluvy by mali byť jej účastníkmi obaja manželia a teda nie pravý podpis jedného z manželov nahradzujúci jeho len predstiera vôľu účastníka zmluvy, hoci takúto vôľu v skutočnosti nemal a ani ju neprejavil. Súd vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý žiadna zo strán relevantným spôsobom nespochybnila, takisto vzal do úvahy aj výsluch JUDr. M. Ď. (v ktorého notárskom úrade sa sporná zmluva podpísala), ktorý z biologického (medicínskeho) hľadiska nevylúčil možnosť overenia podpisu osoby s cudzím občianskym preukazom (teda ak by sa táto osoba na osobu na občianskom preukaze podobala). Sporná zmluva teda trpí vadou vôle žalobcu v I. rade, ktorého podpis na zmluve nebol evidentne pravý a je teda absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, pri podpise zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 5.9.2011 nebol spáchaný trestný čin (súd sa stotožnil so závermi v uznesení ČVS: M.-XX/OEK-G.-XXXX zo dňa XX.X.XXXX) avšak zmluva je absolútne neplatná a to následkom toho, že žalobkyňa v II. rade poskytnutím občianskeho preukazu žalobcu v I. rade tretím osobám vedome umožnila aby túto zmluvu (o ktorej vedela že ju musí podpísať aj žalobca v I. rade) podpísala namiesto neho iná osoba.

24. Pretože súd dospel k právnemu záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa X.X.XXXX, musel sa vysporiadať aj s otázkou, či vlastnícke právo k bytu mohlo prejsť z nevlastníka (žalovaný v I. rade) na žalovaného v II. rade na základe ďalšej kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX. Súd je povinný vo svetle aktuálnej judikatúry za účelom poskytnutia ústavnoprávnej ochrany v zmysle čl. 20 Ústavy postaviť na roveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom, čím sa dostávajú do vzájomnej kolízie dve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet). Pokiaľ nemožno zachovať maximum z oboch základných práv, je nutné prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti s ohľadom na individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu - vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, ktorému je nutné poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri od právneho úkonu, ktorý bol neskôr posúdený ako absolútne neplatný. Fundamentálnou podmienkou pre tento originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné skúmať z úradnej povinnosti, ak je vlastníctvo nadobúdateľa spochybňované treťou osobou. Je teda možné, aby v prípade, že nadobúdateľ odvodzoval svoje vlastnícke právo od osoby, ktorá sa v skutočnosti nestala vlastníkom nehnuteľnosti, sa tento nadobúdateľ stal skutočným vlastníkom veci. Je vždy nevyhnutné, aby všeobecné súdy zvažovali existenciu dobrej viery nadobúdateľa z toho vyplývajúcu možnosť nadobudnutia sporného vlastníckeho práva nielen iba vtedy, pokiaľ sa toho nadobúdateľ konkrétne výslovne dovoláva, a to aj vtedy, pokiaľ z ďalších okolnosti prípadu či tvrdení strán vyplýva, že by nadobúdateľovi mohla svedčať dobrá viera.

25. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Princíp právnej istoty neodmysliteľne patrí medzi základné atribúty a základné hodnoty demokratického právneho štátu, pričom jeho neopomenuteľnou súčasťou je i dôvera jednotlivca v rozhodovaciu činnosť orgánov štátu, či už ide o rozhodovanie orgánov moci zákonodarnej, výkonnej či súdnej. Je zrejmé, že nadobúdateľ nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti konajúci v dobrej viere v obsah tejto evidencie, je hodný ústavnej ochrany, to práve s ohľadom na existenciu tejto verejnoprávnej evidencie. Sama nutnosť ochrany dobrej viery nadobúdateľa však ešte neznamená, že by obdobnú ústavnú ochranu nebolo nutné poskytnúť vlastníckemu právo pôvodného vlastníka, ktorého vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností nebolo nikdy prevedené na inú osobu vzhľadom k absolútnej neplatnosti uskutočneného prevodného úkonu.

26. Súd, usilujúc zachovať maximum z oboch dotknutých práv, starostlivo vyhodnotil každý aspekt vzniknutých vzťahov medzi stranami sporu. Stret dotknutých práv je nutné riešiť v súlade so všeobecnou ideu spravodlivosti tak, aby boli riadne zohľadnené nielen individuálne okolnosti prípadu, ale aj určité všeobecné súvislosti dopadajúce na všetky prípady riešeného typu. Tieto súd vymedzuje v bodoch 27 až 33 odôvodnenia rozsudku.

27. V rámci týchto skutočností súd zobral do úvahy dĺžku doby, ktorá uplynula od vadného zápisu urobeného na základe absolútne neplatnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa X.X.XXXX. Návrh na vklad vlastníckeho práva v zmysle tejto zmluvy bol podaný dňa X.X.XXXX, tento bol povolený dňa XX.X.XXXX a do dispozície žalobcov sa rozhodnutie o povolení vkladu dostalo dňa XX.X.XXXX (doručenky pripojené k rozhodnutiu o povolení vkladu v spisovom obale katastra č. V XXXX/ XXXX). Žaloba o určenie vlastníckeho práva bola podaná až dňa X.X.XXXX, t.j. takmer poldruha roka od uskutočnenia vadného zápisu.

28. Súd taktiež skúmal okolnosti za ktorých k takémuto absolútne neplatnému právnemu úkonu a nasledujúcemu zápisu do katastra nehnuteľností došlo, hlavne či pritom bol spáchaný trestný čin a či sa žalobca v II. rade mohol skutočne zúčastniť predmetného katastrálneho konania. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, žalobcovia krátko pred podaním žaloby podali trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu ktoré bolo odmietnuté uznesením ČVS: M.-XX/OEK- G.-XXXX zo dňa XX.X.XXXX s poukazom na subsidiaritu trestnoprávnej represie. Ako je výslovne uvedené v tomto rozhodnutí, žalobkyňa v II. rade chcela vziať trestné oznámenie späť(nulitný akt), pretože si uvedomuje, že konala protiprávne a vedela, že bez manžela a s jeho občianskym preukazom podpisuje zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu (dňa X.X.XXXX). Sama žalobkyňa v II. rade pred OR PZ v Pezinku uznala, že na nej nebol spáchaný trestný čin podvodu a teda nebola pri podpise spornej zmluvy uvedená do omylu (§ 221 ods. 1 Trestného zákona). Obsah tohto rozhodnutia plne korešponduje s právnym názorom súdu, t.j. že zmluva je absolútne neplatná, avšak pri jej podpise nebol spáchaný trestný čin podvodu. Súd poukazuje na osobnú prítomnosť žalobkyne v II. rade pri podpise zmluvy, ktorú strany žiadnym spôsobom nespochybnili a ktorá sama zabránila žalobcovi v I. rade zúčastniť sa podpisu zmluvy, pretože mu o svojich zámeroch nič nepovedala a len vzala jeho občiansky preukaz. Súd po komplexnom vyhodnotení dôkazov neuveril rozporným tvrdeniam žalobkyne v II. rade, ktorá sa evidentne snažila čo najrýchlejšie a bez vedomia žalobcu v I. rade vyriešiť svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Jej tvrdenia, že sa malo jednať len o krátkodobý predaj bytu, resp. že malo ísť len o pôžičku absolútne nekorešponduje s listinnými dôkazmi založenými v spise. Obsah zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa X.X.XXXX je jednoznačný a teda nemožno logicky ustáliť, že by bola táto zmluva zastretá iným právnym úkonom a žalobkyňa v II. rade by mohla byť uvedená do omylu. I v priebehu konania žalobkyňa v II. rade raz uvádzala, že nevedela že predáva byt, potom zas tvrdila, že vie že predala byt bez vedomosti žalobcu v I. rade. Ako už bolo uvedené vyššie, nevedela sa ustáliť ani vo vyjadrení, aké protiplnenie dostala za byt „na ruku“, resp. aké jej záväzky boli z tohto protiplnenia uhradené. Súd k uvedenému záveru dospel aj vo svetle ďalších rozporných tvrdení žalobkyne v II. rade, ktorá najprv uviedla, že sa o možnostiach riešenia svojej finančnej situácie dozvedela z autobusu, následne však svoje vyjadrenia zmenila a trvala na tom, že sa o nich dozvedela od zamestnankyne spoločnosti P. Ú. S. B., S..D.. Žalovaný v I. rade tvrdil, že ho žalobkyňa v II. rade kontaktovala sama, pretože v oblasti odkúpenia zadlžených bytov aj podniká (súd z verejných registrov zistil, že žalovaný v I. rade je skutočne konateľom spoločnosti, ktorá túto časť podnikateľskej činnosti prezentuje aj na internete <http://inproreal.sk/vykupy-nehnutelnosti>). Súd má za to, že ak by aj žalobkyňa v II. rade skutočne, tak ako sama prezentuje, nemala vôľu „trvalo“ scudziť byt, jej konanie pri podpise spornej zmluvy vykazuje veľmi vysokú mieru nedbanlivosti a neobstojí oproti ochrane vlastníckeho práva žalovaných.

29. V rozpore s tvrdeniami žalobkyne v II. rade je aj preukázaný skutkový stav po podpise spornej zmluvy zo dňa X.X.XXXX. Žalobkyňa v II. rade tvrdila, že nevie presne kedy došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytu na žalovaného v II. rade, z jej vyjadrení vyplynulo, že sa to dozvedela náhodne, resp. po vyzvaniach žalovaného v II. rade aby opustila byt. Jej tvrdenia sú však v logickom rozpore so skutočnosťou, že hneď v deň podpisu kúpnej zmluvy medzi žalovaným v I. rade a žalovaným v II. rade (XX.X.XXXX) podpísala so žalovaným v II. rade ako novým vlastníkom bytu nájomnú zmluvu (na ktorej je overený podpis žalobkyne v II. rade). Tento fakt žalobkyňa v II. rade žiadnym spôsobom nespochybnila a na priamu otázku protistrany, prečo podpísala túto zmluvu táto odpovedala „neviem“. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil tvrdenia žalobkyne v II. rade, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázala a ani sa nesnažila preukázať, ako účelové.

30. Súd zohľadnil aj všetky plnenia, ktoré vynaložili žalovaní na nehnuteľnosť. Tieto neboli vynaložené vo forme investície, žalobcovia nehnuteľnosť doteraz nevypratali. Z predchádzajúceho výkladu je zrejmé, že na byte neviazne už záložne právo, pričom zabezpečená pohľadávka bola evidentne vyplatená z kúpnej ceny za byt, či už zo strany žalobcov alebo žalovaného v I. rade. Ak by sa žalobcom navrátilo vlastnícke právo k bytu, toto by im prislúchalo nezaťažené žiadnou ťarchou a teda bez primeraného protiplnenia by na ich strane vzniklo bezdôvodné obohatenie. Taktiež súd poukazuje na tvrdenia žalovaného v II. rade podložené listinnými dôkazmi (internetbankingové potvrdenie), že dňa XX.X.XXXX uhradil dlh viaznuci na byte voči správcovi vo výške X.XXX,XX eur. Súd opäť pripomína, že žalobcovia uvedené žiadnym spôsobom nespochybnili a ani sa nesnažili spochybniť.

31. Súd posudzoval aj právne úkony žalobkyne v II. rade, ktoré realizovala po neplatnom prevode vlastníckeho práva. Uzavretie nájomných zmlúv zo dňa XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX s tým, že podpis na nich bol riadne osvedčený notárom (čo žalobcovia v priebehu konania nespochybnili) nemožno vyhodnotiť inak ako tak, že žalobkyňa v II. rade akceptovala vzniknutý právny stav, t.j. stratu nehnuteľnosti. Spísanie notárskej zápisnice sp. zn. L. XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCR1s XXXXX/ XXXX dňa XX.XX.XXXX obsahom ktorej je vyhlásenie žalobkyne v II. rade o uznaní záväzku voči oprávnenej osobe - žalovanému v II. rade vypratať byt len potvrdzuje tento záver. Načasovanie žaloby a trestných oznámení zo strany žalobcov až po dátume XX.X.XXXX, kedy mali byt vypratať skôr naznačujú účel vyhnúť sa exekúcii v prospech žalovaného v II. rade ako oprávneného z predmetnej notárskej zápisnice.

32. Súd sa s ohľadom na výsledky znaleckého dokazovania osobitne zaoberal aj otázkou ochrany pôvodného vlastníctva žalobcu v I. rade, t.j. či táto môže prevážiť nad ochranou vlastníctva dobromyseľného nadobúdateľa. Procesný útok spočívajúci v nevedomosti žalobcu v I. rade však súd taktiež vyhodnotil ako nepreukázaný, žalobcovia opäť neuniesli dôkazné bremeno. Žalobcovia tvrdili, že žalobca v I. rade sa o „celej záležitosti“ dozvedel až XX.X.XXXX po tom, ako bol neznámou osobou vyzvaný na vypratanie bytu. K neplatnému prevodu bytu došlo dňa X.X.XXXX, dňa XX.X.XXXX kataster doručoval rozhodnutie o povolení vkladu aj žalobcovi v I. rade, ktorý rozhodnutie evidentne neprevzal osobne (na doručenke je zrejme podpísaná žalobkyňa v II. rade ktorá list prevzala ako splnomocnenec). Žalovaní na uvedené v priebehu konania upozorňovali, žalobcovia sa však k tejto skutočnosti žiadnym spôsobom nevyjadrili. Takisto žiadnym spôsobom nereagovali na procesnú obranu žalovaných, podľa ktorej vyhlásenie v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zo dňa X.X.XXXX ako aj prislúchajúci príjmový pokladničný doklad (ktoré boli súdu predložené a teda sa dostali aj do dispozície žalobcov) boli vystavené v prospech (na meno) žalobcu v I. rade a teda existuje reálny predpoklad, že pre toto potvrdenie išiel k správcovi sám žalobca v I. rade (a sám aj dlh vyplatil). Žalobcovia sa taktiež nevyjadrili ani k tvrdeniu žalovaného v I. rade podľa ktorého im mal každému osobitne zaslať výzvu na vysťahovanie z bytu na dôkaz čoho predložil podacie lístky potvrdené poštou zo dňa XX.XX.XXXX. Za zmienku stojí aj žalovaným v II. rade predložené plnomocenstvo zo dňa X.XX.XXXX zo žalobcu v I. rade na žalobcu v II. rade na „podpisovanie dokladov ohľadom bytu“, ku ktorého existencii sa žalobcovia taktiež žiadnym spôsobom nevyjadrili a dokonca nenamietali ani fakt, že podpis na tomto plnomocenstve bol jedným z podkladov pre znalecký posudok č. XX/XXXX ako porovnávací podpis ozn. G. Č.. XX. Tento znalecký posudok bol žalobcom (právnemu zástupcovi) doručený dňa 10.10.2016, odkedy sa konali 3 pojednávania, a to dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX a X.X.XXXX. Žalobcovia evidentne akceptovali skutočnosť, že znalec považoval podpis žalobcu v I. rade na plnomocenstve zo dňa X.XX.XXXX za pravý. Vo svetle týchto skutočností vyznieva nepravdepodobne aj tvrdenie žalobcu v I. rade, že si až do roku 2013 nevšimol že zo spoločného účtu ktorý mal so žalobkyňou v II. rade zmizlo XX.XXX eur, keď sám pri podaní trestného oznámenia dňa XX.X.XXXX tvrdil, že žalobkyňa v II. rade mala finančné problémy už 4 roky. Je zrejmé, že žalobcovia jednoznačne neuniesli dôkazné bremeno ani v tomto ohľade, na dôkazy svedčiace v prospech vedomosti žalobcu v I. rade o oboch prevodoch žiadnym spôsobom nereagovali a už vôbec ich nespochybnili.

33. Súd vychádzajúc z tvrdení strán a z vykonaného dokazovania nemá dôvod relevantným spôsobom pochybovať o dobrej viere žalovaného v II. rade a ani žalovaného v I. rade, žalobcovia (resp. najmä žalobkyňa v II. rade ktorá vykonala všetky rozhodné právne úkony) počas celého konania ani raz neuviedli, že by do dňa predchádzajúceho začatiu konania mohli mať žalovaní vedomosť o absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Žalobca v I. rade podľa zhodných vyjadrení strán nebol pri podpise spornej zmluvy u notára a teda nemal dôvod predpokladať, že by podpis žalobcu v I. rade osvedčený notárom mal byť nepravý. Takisto mu bolo predložené vyhlásenie v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na meno žalobcu v I. rade. Žalobcovia žiadnym spôsobom nespochybnili ani vyjadrenie žalovaného v II. rade (ktorý nehnuteľnosť nadobudol od žalovaného v I. rade riadne zapísanom v katastri nehnuteľnosti ako vlastník), podľa ktorého sa žalobkyňa v II. rade nikdy pred ním nemala zmieniť o neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa X.X.XXXX aj keď o nej evidentne vedieť musela pretože ako sama uviedla, občiansky preukaz vzala žalobcovi v I. rade bez jeho vedomia a vedome ho doniesla k notárovi. Uvedené vyjadrenie podporuje aj dôkaz vo forme nájomnej zmluvy, ktorú žalobkyňa v II. rade podpísala so žalovaným v II. rade ako novým vlastníkom bytu. Ostatné tvrdenia žalobcov, ktoré hmlisto naznačovali vzťah medzi žalovanými navzájom, žalovanými a p. T., resp. ženou s blond vlasmi menom Iveta, nemá súd za preukázané a to nielen z dôvodu zjavnej nekonzistentnosti a chaotickosti tvrdení žalobkyne v II. rade, ale i z dôvodu absolútnej absencie dôkazov, ktoré by aspoň sčasti podporili jej tvrdenia. Podľa uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Pezinku Č.:M.- XX/OEK-G.-XXXX zo dňa XX.X.XXXX bola p. Kičinová riadne vypočutá a žalobkyňa v II. rade uznala, že ona sama konala protiprávne, nebol na nej spáchaný trestný čin podvodu a teda nebola uvedená do omylu. Súd taktiež pripomína, že neplatnosti spornej zmluvy sa žalobcovia začali domáhať až po ukončení nájomného vzťahu, ktorý bol opakovane predĺžený, t.j. až po dátume XX.X.XXXX, kedy im reálne hrozila exekúcia vyprataním bytu na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCR1s XXXXX/XXXX spísanej dňa XX.XX.XXXX.

34. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Súd dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 ods. 1 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli strany. Súd má za to, že žalobcovia nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu ktorý je conditio sine qua non určovacej žaloby a taktiež nepreukázali, že by potreba ochrany vlastníckeho práva žalobcov mala prevažovať nad potrebou ochrany vlastníckeho práva žalovaných. Žalobcovia sa evidentne ocitli v dôkaznej núdzi a neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia, následkom čoho súd vyhodnotil celkové vyznenie procesného útoku žalobcov ako perfídne s následkom straty sporu. Vzhľadom na právnu istotu ďalších nadobúdateľov spornej nehnuteľnosti a na mieru nedbanlivosti žalobcov v súvislosti s úkonmi týkajúcimi sa nehnuteľnosti skôr prichádza do úvahy použitie inštitútu bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v I. rade a žalovanému v II. rade. Podľa názoru súdu je s poukazom na všeobecnú ideu spravodlivosti potrebné zachovať právny stav aký je v súčasnosti, nemožno totiž zachovať maximum z kolidujúcich základných práv.

35. Súd vychádzal z princípu právnej istoty, a z neho vyplývajúceho princípu dôvery v akty štátu a ochrany dobrej viery, z princípu ochrany nadobudnutých práv, a preto bolo nevyhnutné chrániť dobrú vieru žalovaného v II. rade. Súd má za to, že ak dospel k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa X.X.XXXX a zároveň ustálil, že vzhľadom na princíp istoty a z neho vyplývajúci princíp dôvery v akty štátu a princíp ochrany nadobudnutých práv je nevyhnutné chrániť dobrú vieru nadobúdateľa (žalovaného v II. rade) a zachovať existujúci právny stav, jeho závery sú s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX ústavne udržateľné a v súlade s princípom všeobecnej idey spravodlivosti. Súd poukazuje najmä na vysokú mieru nedbanlivostného správania sa žalobcov ktorá neobstojí oproti (ani žalobcami) nespochybnenej dobrej viere žalovaných. Vzhľadom na právnu istotu ďalších nadobúdateľov k spornej nehnuteľnosti a na to, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem vo veci samej súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu majú žalovaní ako účastníci plne úspešní v konaní, a preto im priznal náhradu konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.