Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/110/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu STAVOCHEM s.r.o. Košice, so sídlom Garbiarska 16, Košice, IČO: 36 198 935, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom Advokátskej kancelárie JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol., so sídlom Floriánska ul. č. 16, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103804154/2016 zo dňa 30.08.2016, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103804154/2016 zo dňa 30.08.2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 02.11.2016 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 07.11.2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného sp. zn. 103804154/2016 zo dňa 30.08.2016 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

2. Daňový úrad Košice, pobočka Spišská Nová Ves rozhodnutím č. 103281223/2016 zo dňa 06.06.2016 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov určil daňovému subjektu STAVOCHEM s.r.o. Košice, Garbiarska 16, 040 01 Košice, IČO: 36 198 935, DIČ: 2020060185, IČ DPH: SK2020060185, rozdiel v sume 21 274 eur na dani z pridanej hodnoty. Daňový úrad Košice nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014 v sume 20 783,90 eur a vyrubil daň v sume 490,10 eur.

3. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Daňového úradu Košice, pobočka Spišská nová Ves je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

4. V odvolaní proti citovanému rozhodnutiu Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves žalobca navrhol, aby príslušný orgán vyhovel tomuto odvolaniu v plnom rozsahu, rozhodnutie zrušil a konanie zastavil. Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves sú obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 103281223/2016 zo dňa 06.06.2016, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určený rozdiel v sume 21 274 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie 4. štvrťrok 2014 daňovému subjektu STAVOCHEM s.r.o. Košice, Garbiarska 16, 040 01 Košice, IČO: 36 198 935, DIČ: 2020060185, IČ DPH; SK2020060185, potvrdil.

6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice v rozsahu stanovenom v ustanovení § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

7. Žalovaný poukázal na to, že daňový subjekt v odvolaní namieta, že správca dane rozhodol o nepriznaní nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že napriek výzve správcu dane neodstránil nedostatky písomne podaného vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly a nepodal ho elektronickými prostriedkami a uviedol, že ak aj nesplnil zákonom stanovenú formu komunikácie, neznamená to, že so spôsobmi a závermi daňovej kontroly súhlasí. Poukázal na to, že predmetné vyjadrenie nedoručil elektronickým spôsobom napriek výzve z objektívnych dôvodov, keďže bol dlhodobo mimo územia Slovenskej republiky.

8. V ďalšej časti odvolania daňový subjekt vyjadril svoj nesúhlas s obsahom a závermi daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014 a tvrdil, že k zdaniteľnému obchodu došlo. Podľa názoru daňového subjektu v obchodno-záväzkových vzťahoch v praxi často dochádza k tomu, že pre dodávateľa stavebné práce vykonáva spoločnosť, ktorú bližšie nepozná, nepozná jej spôsob evidencie dokladov, podkladov potrebných na preukázanie zdaniteľného obchodu. Objednávateľ predsa nemôže ručiť za to, koho zhotoviteľ na práce pošle, kto a v akom rozsahu pre zhotoviteľa tieto práce vykonáva v subdodávke. Platí , ktorý presne upravuje vzťahy objednávateľa a zhotoviteľa diela. Daňový subjekt poukázal na to, že nemá oprávnenie vstupovať do právnych vzťahov zhotoviteľa a jeho obchodných partnerov ani do pracovno-právnych vzťahov zhotoviteľa a jeho zamestnancov. Z týchto dôvodov nemôže byť sankcionovaný za akékoľvek neplnenie si akýchkoľvek povinností zhotoviteľa diela vo vzťahu k správcovi dane. V prípade, ak by to tak platilo, potom by objednávateľ mohol požadovať od zhotoviteľa pracovné zmluvy jeho zamestnancov, ich pracovné náplne, rozsah ich prác, v akom právnom postavení je zhotoviteľ a jeho zamestnanci, akých subdodávateľov má na výkon prác zhotoviteľ a pod., čo právne možné nie je.

9. Podľa daňového subjektu správca dane zistil vykonanie prác a ich odovzdanie a namietal, že objednávateľ nemôže niesť podiel „nezodpovednosti“ správania sa zhotoviteľa (strata účtovných dokladov, nevedomosť o tom, kto vykonával práce u objednávateľa, kedy boli práce vykonané, v akom rozsahu a pod.), pretože potom by museli byť zodpovedné všetky daňové subjekty v postavení objednávateľa, ktoré na počiatku neodhadli zodpovednosť zhotoviteľa pri výkone poskytovaných služieb a mieru rizika tretích osôb v podnikateľských kruhoch. Daňový subjekt tvrdil, že správca dane nepreukázal, že k zdaniteľnému obchodu nedošlo a ani to, že by daňový subjekt postupoval v rozpore so zákonom.

10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správca dane vykonaným dokazovaním nespochybnil vykonanie fakturovaných stavebných prác, ale overovaním správcu dane vznikli vážne pochybnosti o tom, kto tieto práce vykonal.

11. Žalovaný citoval § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a uviedol, že v tomto prípade bola predložená faktúra, na ktorej bol ako dodávateľ stavebných prác uvedený zhotoviteľ PP DESIGN s.r.o., práce boli skutočne realizované, ale overovaním správcu dane bolo zistené, že spoločnosť PP DESIGN, s.r.o. práce nevykonala sama, v subdodávke mala tieto práce vykonať spoločnosť PAMI group s.r.o., táto však práce nemohla realizovať, keďže v sledovanom zdaňovacom období nemala žiadnych zamestnancov, preto podľa tvrdenia bývalého konateľa si mala práce obstarať od ďalších dodávateľov. Týchto sa však nepodarilo zistiť - bývalý konateľ spoločnosti PAMI group s.r.o. ich nevedel špecifikovať a tvrdil, že všetky doklady odovzdal právnemu nástupcovi, spoločnosti Seller Production s.r.o., ktorej konateľom je občan Maďarskej republiky. Správca dane overil možných dodávateľov stavebných prác pre PAMI group s.r.o. v kontrolnom výkaze DPH, pričom zistil, že za zdaňovacie obdobie december 2014 spoločnosť nemala evidovaných žiadnych dodávateľov stavebných prác. Jedinými dodávateľmi pre PAMI group s.r.o. za sledované obdobie boli mobilní operátori. Žiadny nespochybniteľný dôkaz o tom, kto skutočne stavebné práce vykonal, správcovi

dane predložený nebol. Na základe uvedených zistení žalovaný považoval závery správcu dane o nepreukázaní dodania stavebných prác práve spoločnosťou deklarovanou na faktúre za opodstatnené.

12. Žalovaný k námietke odvolávajúceho sa, že nemôže ručiť za to, kto vykonáva práce pre dodávateľa, nemá oprávnenie vstupovať do pracovno-právnych vzťahov zhotoviteľa a jeho zamestnancov ani do právnych vzťahov zhotoviteľa a jeho obchodných partnerov, niesť podiel „nezodpovednosti“ správania sa zhotoviteľa a byť sankcionovaný za neplnenie akýchkoľvek povinností dodávateľa uviedol, že daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane, že jeho zistenia týkajúce sa dodávateľa PP DESIGN, s.r.o., vedú k pochybnostiam o vykonaní stavebných prác práve týmto platiteľom a tieto pochybnosti sa odvolávajúcemu sa nepodarilo odstrániť.

13. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správca dane nespochybnil uskutočnenie stavebných prác, sporným ostalo, kto tieto práce vykonal. Poukázal na to, že uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť pod kontrolou daňového subjektu, preto odvolávajúci sa ako platiteľ dane mal možnosť obstarať si dôkazy, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu tak, ako je to deklarované na faktúre. Je vecou platiteľa dane ako a či preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov, ak ju však nepreverí, vystavuje sa u konkrétneho druhu daní s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane uvedené v ustanovení § 49 a § 51 zákona o DPH, keďže môže nastať situácia, že skutočného vykonávateľa prác nebude vedieť v prípade potreby preukázať, nemôže vylúčiť vykonanie prác formou „čiernej práce“, napr. fyzickými osobami, ktoré nie sú podnikateľskými subjektmi alebo osobami, ktoré neboli registrované na DPH. Malo by byť v záujme objednávateľa prijať opatrenia, ktoré by zabezpečili, aby jeho zdaniteľný obchod nebol poznačený podozrením z neoprávneného uplatnenia práva na odpočítanie dane.

14. Žalovaný ďalej uviedol, že v tejto súvislosti napríklad odvolávajúci sa mohol a mal, keď podľa vlastného tvrdenia sám oboznámil s bezpečnostnými a protipožiarnymi predpismi pracovníkov zabezpečujúcich stavebné práce, vyhotoviť o tejto skutočnosti záznam, čo by umožnilo identifikovať osoby vykonávajúce tieto práce a overiť skutočného zhotoviteľa stavebných prác.

15. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že krycí list rozpočtu k faktúre a prehľad rozpočtových nákladov, ktoré sú prílohami predmetnej faktúry, vyhotovil podľa vlastného tvrdenia konateľ odvolávajúceho sa, nie dodávateľ stavebných prác, ktorý faktúru vystavil a doklady k realizácii stavebnej činnosti boli podľa tvrdenia konateľa dodávateľa PP DESIGN s.r.o. predmetnom krádeže, preto správcovi dane nebolo umožnené ich overiť.

16. Žalovaný konštatoval, že odvolávajúci sa nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by odstránil pochybnosti správcu dane o tom, že stavebné práce vykonal dodávateľ deklarovaný na faktúre, preto správca dane nemohol uznať právo na odpočítanie dane z predmetnej faktúry, lebo len tomu, kto dodal službu mohla vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a následne odvolávajúcemu sa ako odberateľovi právo odpočítať daň podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ tohto zákona.

17. Žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že sporným sa stalo preukázanie vykonania stavebných prác práve dodávateľom PP DESIGN, s.r.o. a žalovaný súhlasil s tvrdením správcu dane, že odvolávajúci sa nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočítanie dane z pridanej hodnoty viaže a to, že zdaniteľný obchod bol nielen uskutočnený z hľadiska realizácie stavebných prác, ale aj uskutočnený osobou uvedenou na faktúre.

18. K námietke odvolávajúceho sa, že správca dane rozhodol o nepriznaní nadmerného odpočtu, pretože nepodal námietky voči zisteniami uvedeným v protokole z daňovej kontroly elektronickou formou napriek výzve, žalovaný uviedol, že dôvodom vydania rozhodnutia boli závery správcu dane o tom, že odvolávajúci sa nepreukázal splnenie podmienok uplatnenia práva odpočítať daň v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane pri posúdení vyjadrenia odvolávajúceho sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej

kontroly postupoval v súlade s Daňovým poriadkom. Odvolávajúci sa síce podal vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, ale keďže nebolo podané v súlade s § 14 ods. 1 Daňového poriadku elektronickou formou, správca dane postupoval v zmysle § 13 ods. 10 uvedeného zákona a odvolávajúceho sa vyzval na odstránenie nedostatkov podania. Odvolávajúci sa výzve nevyhovel v plnom rozsahu a v určenej lehote, správca dane preto v súlade s § 13 ods. 9 Daňového poriadku považoval toto podanie za nepodané a oznámil túto skutočnosť odvolávajúcemu sa. Konštatovanie odvolávajúceho sa, že výzve na elektronické podanie nevyhovel z objektívnych dôvodov, keďže bol dlhodobo mimo územia Slovenska, možno považovať za uvedenie príčin nesplnenia povinnosti, nemôže však ovplyvniť postup správcu dane pri posúdení podania, pretože správca dane je povinný pri podaniach daňových subjektov postupovať tak, ako mu ustanovujú vyššie citované ustanovenia Daňového poriadku a takto aj postupoval. Právnym dôsledkom nesplnenia povinnosti odvolávajúceho sa bolo, že správca dane považoval podanie za nepodané a v súlade so zákonom následne vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie.

19. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1, § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a uviedol, že právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam, zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane, nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty.

20. Žalovaný poukázal na to, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil.

21. Žalovaný konštatoval, že z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane v danom prípade postupoval v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Správca dane sa neobmedzil len na doklady a skutočnosti predložené a deklarované odvolávajúcim sa, ale v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku informácie a súvisiace skutočnosti získaval aj inými úkonmi, a to miestnym zisťovaním, ústnym rokovaním, nahliadnutím do daňových spisov, vykonal dokazovanie na zistenie, či predložená faktúra odráža skutočnosť a či jej neabsentuje materiálny podklad, t.j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturované práce daňový subjekt - platiteľ prijal od spoločnosti uvedenej na dokladoch a či údaje uvedené na faktúre odrážajú skutočnosti tak, ako nastali.

22. Žalovaný považoval konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky, že je v súlade s procesno-právnou normou, správca dane zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že dodanie fakturovaných stavebných prác tak, ako je to deklarované na predmetnej faktúre od spoločnosti PP DESIGN s.r.o. nebolo preukázané, preto následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z tejto faktúry. Správca dane vykonal preverovanie na strane deklarovaného dodávateľa stavebných prác a jeho subdodávateľa, ale nepreukázalo sa, kto skutočne zdaniteľný obchod realizoval. Tieto pochybnosti správcu dane o skutočnom vykonávateľovi stavebných prác neboli odstránené predložením žiadneho ďalšieho dôkazu.

23. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 3 a § 24 Daňového poriadku a posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa neuznaného odpočítania dane bolo vecne správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj Daňového poriadku.

24. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného sp. zn. č. 103804154/2016 zo dňa 30.08.2016 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

25. V podanej žalobe žalobca poukázal na prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (Daňový úrad Košice, pobočka Spišská Nová Ves č. 103281223/2016 zo dňa 06.06.2016), ako aj na rozhodnutie žalovaného č. 103804154/2016 zo dňa 30.08.2016, ktorým rozhodnutie Daňového úradu Košice potvrdil.

26. Žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil nesprávne skutkové závery a vec tiež nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil, následkom čoho je napadnuté rozhodnutie žalovaného vecne nesprávne, ukracujúce žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch.

27. Žalobca mal za to, že závery ako prvostupňového orgánu, tak aj žalovaného, že žalobca v rámci výkonu daňovej kontroly nepreukázal dodanie služby - vykonanie stavebných prác, ním deklarovaným dodávateľom, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

28. V prvom rade žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé, aký vplyv malo nedodržanie Zmluvy o dielo zo dňa 10.11.2014 v časti začiatku výkonu prác (a to z objektívnych dôvodov, nakoľko Krajský pamiatkový úrad vydal Záväzné stanovisko dňa 21.11.2014 a Mesto Košice písomné oznámenie o tom, že nemá námietky voči ohláseným stavebným úpravám dňa 02.12.2014), kedy tieto sa začali v decembri 2014 na oprávnenosť, či neoprávnenosť odpočítania dane žalobcom, nakoľko ako prvostupňový orgán, tak žalovaný uvedené v odôvodneniach svojich rozhodnutí neuvádzajú, čo činí uvedené rozhodnutia zmätočnými. Žalobcovi nie je zrejmé, čo konkrétne má táto skutočnosť dokazovať, resp. ako táto skutočnosť preukazuje neoprávnenosť odpočítania dane.

29. Ku skutočnosti, že dodávateľ žalobcu, u ktorého si žalobca uvedené stavebné práce objednal, tieto nevykonal sám, ale mal ich vykonať prostredníctvom subdodávateľa, žalobca uviedol, že zákon dovoľuje a predpokladá to, že zhotoviteľ diela nevykoná dielo sám, ale že na jeho vykonanie poverí inú osobu, pričom uvedené je v rámci obchodno-záväzkových vzťahov medzi subjektmi aj bežná prax. Žalobca zároveň poukázal na tú skutočnosť, že aj keď zhotoviteľ dielo reálne sám nevykonal voči objednávateľovi nesie zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.

30. Žalobca konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia, ktorého preskúmania sa žalobca v tomto konaní domáha, je zrejmé, že ako prvostupňový orgán, tak aj žalovaný prenáša zodpovednosť za porušenie povinností zo spoločnosti PP DESING s.r.o. a jeho subdodávateľov na žalobcu, pričom tomuto nie je zrejmé, na základe ktorého ustanovenia právneho poriadku SR tak činí.

31. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že je síce pravda, že zákon o DPH ponechal na platiteľoch, ako sa postarajú o preverenie dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov, následne však prvostupňový orgán, ako aj žalovaný nesprávne a v rozpore so zákonom rozširujú uvedené aj o povinnosť žalobcu preverovať si obchodných partnerov svojich dodávateľov, ako aj obchodných partnerov týchto subdodávateľov a pod..

32. Žalobca poukázal na to, že nemá oprávnenie vstupovať do právnych vzťahov zhotoviteľa a jeho obchodných partnerov, ani do pracovno-právnych vzťahov zhotoviteľa a jeho zamestnancov. Uviedol, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne a nemožno ho ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt.

33. Žalobca sa nestotožnil so záverom žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, ktorý subdodávateľ jeho dodávateľa stavebné práce skutočne vykonal, t.j. skutočnosti, ktoré sa týkajú subjektov, s ktorými žalobca sám žiadne zmluvy neuzatváral a preto tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno žalobcu a ani nemôže z týchto skutočností žalobca znášať dôkaznú núdzu.

34. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na ustálenú judikatúru NS SR, ktorá uvádza, že „v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých

preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak, a tu je potrebné zase súhlasiť so stanoviskom žalobcu, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011, v ktorom sa uvádza: „Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. l písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti žalobca aj poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcii nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.

35. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane v procese zabezpečovania dôkazných prostriedkov nahliadol do spisu iného daňového subjektu, kde zo zápisnice o ústnom pojednávaní, konanom dňa 28.09.2015 v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u iného daňového subjektu, z výpovede svedka pána Z. A., bývalého konateľa spoločnosti PAMI group s.r.o. zistil, že podľa tvrdenia svedka spoločnosť PAMI group s.r.o. v mesiaci december 2014 nemala vlastných zamestnancov, a že všetky dokumenty odovzdal nástupníckej spoločnosti Seller Prodution s.r.o., kde je konateľom nekontaktný občan Maďarskej republiky.

36. Žalobca uviedol, že z vyššie uvedeného vyplýva, že správca dane sa v konaní ani len nepokúšal vo veci vypočuť svedka p. Z. A.. ako bývalého konateľa spoločnosti PAMI group s.r.o. (spoločnosť, ktorú dodávateľ žalobcu označil za svojho subdodávateľa) k otázke uskutočňovania stavebných prác na objekte I. X, D. a žalovaný sa bez všetkého stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, že tieto práce touto spoločnosťou vykonané byť nemohli. Uviedol, že už vôbec nie je žalobcovi zrejmé, na základe akej skutočnosti dospel žalovaný, ako aj prvostupňový orgán k záveru o nekontaktnosti konateľa spoločnosti Seller Prodution, nakoľko uvedené sa nikde, v žiadnom z rozhodnutí ako správcu dane, tak ani žalovaného, neuvádza.

37. Žalobca pre úplnosť uviedol, že pokiaľ ide o daňové, účtovné a obchodné doklady iných obchodných spoločností (PP DESING s.r.o., PAMI Group s.r.o., Seller Production s.r.o.), t.j. nie žalobcu, spoločnosť STAVOCHEM s.r.o. ako daňový subjekt nemá prístup k účtovníctvu iných obchodných spoločností a teda nevie nijako ovplyvniť vedenie ich účtovníctva, z čoho potom následne vyplýva, že žalobca nemôže niesť ani žiadnu zodpovednosť a ani sankcie za to. že iná spoločnosť si nesplnila svoje povinnosti a neodviedla daň. Koniec koncov ako prvostupňový orgán, tak aj žalovaný samotné uskutočnenie stavebných prác nepopierajú ani nespochybňujú, spochybňujú len dodávateľa žalobcu, resp. jeho subdodávateľa.

38. V podanej žalobe žalobca citoval § 24 ods. 2, 4 Daňového poriadku a uviedol, že pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad, tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

39. Žalobca poukázal na to, že aby daňové orgány mohli vyššie uvedené zásady realizovať, sú vybavené rozsiahlymi právomocami. Preto ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnych a spoľahlivých zistení (rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/7/2011 zo dňa 31.05.2011).

40. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru, ktorá uvádza, že „v prípade, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné

dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“.

41. Žalobca konštatoval, že z vyššie uvedeného vyplýva, že predložením všetkých žalobcovi dostupných podkladov o reálnosti zdaniteľného obchodu žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a to dôkazné bremeno na preukázanie opaku prešlo na správcu dane, pričom žalobca zvýraznil tú skutočnosť, že ako orgán prvého stupňa, tak ani žalovaný ku dnešnému dňu opak, t.j. že žalobca nepreukázal splnenie podmienok uplatnenia práva odpočítať daň v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z., nepreukázali. Nesplnenie podmienok uplatnenia práva odpočítať daň orgán prvého stupňa a žalovaný odôvodnili výlučne tou skutočnosťou, že spoločnosť PP DESIGN s.r.o. ako dodávateľ žalobcu nebola v konaní schopná predložiť dôkazy preukazujúce, že stavebné práce boli vykonané jeho subdodávateľom.

42. Žalobca mal za to, že ako prvostupňový orgán, tak aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach neoznačili jediný dôkaz, resp. neuviedli jedinú relevantnú skutočnosť, ktorou by vyvrátili, resp. preukázali opak žalobcom tvrdenej a dôkazmi podloženej skutočnosti, že sa uskutočnil zdaniteľný obchod medzi žalobcom a spoločnosťou PP DESIGN s.r.o.. Žalobca konštatoval, že dôkazné bremeno nezaťažuje daňový subjekt bezhranične, pretože po adekvátnom splnení dôkaznej povinnosti platiteľom dane prechádza dôkazné bremeno na správcu dane.

43. Žalobca považoval za zrejmé, že uniesol svoje dôkazné bremeno, keď prvostupňovému orgánu predložil všetky mu dostupné informácie, listiny a doklady na preukázanie svojich tvrdení a za predkladanie dôkazov tretím subjektom - obchodnou spoločnosťou PP DESIGN s.r.o. a PAMI group s.r.o. a plnenie si jej daňových povinností nemôže predsa niesť zodpovednosť a právne následky. Na základe vyššie uvedeného považoval žalobca záver ako prvostupňového orgánu, tak aj žalovaného o neunesení dôkazného bremena za úplne nepatričný a nesprávny, pričom rozhodnutie, ktorého preskúmania sa žalobca domáha v tomto konaní, opierajúce sa o takto vyvodený záver žalovaného považoval žalobca za vecne ako i právne nesprávne.

44. V závere podanej žaloby žalobca konštatoval, že je evidentné, že preukázal realizovanie prvostupňovým orgánom kontrolovaného zdaniteľného obchodu a dostatočným spôsobom preukázal a zidentifikoval svojho dodávateľa, ktorý uvedený zdaniteľný obchod nepopiera. Žalobca poukázal na to, že ako prvostupňový orgán, tak žalovaný v konaní vydali predčasné a teda nezákonné rozhodnutie, ktorého preskúmania sa žalobca touto žalobou domáha.

45. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 04.01.2017 k námietkam žalobcu zviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli zistenia správcu dane, že žalobca v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2014 porušil ustanovenia § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, keď neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 21 274 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2014 od dodávateľa PF DESIGN s.r.o. za dodanie stavebných prác.

46. Žalovaný poukázal na to, že spoločnosť PP DESIGN s.r.o. mala predmetné stavebné práce obstarať prostredníctvom subdodávateľa PAMI group s.r.o., ktorý uvedené práce mal rovnako obstarať prostredníctvom subdodávateľov, ktorých sa však nepodarilo zistiť - bývalý konateľ spoločnosti PAMI group s.r.o. nevedel uviesť mená, resp. názvy subdodávateľov, tvrdil, že všetky doklady odovzdal právnemu nástupcovi, spoločnosti Seller Production s.r.o.. Konateľom spoločnosti Seller Production s.r.o. je občan Maďarska. Uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že Daňový úrad Bratislava poskytol správcovi dane e-mailom informáciu o nekontaktnosti tohto konateľa. Správca dane overil možných dodávateľov stavebných prác pre PAMI group s.r.o. v kontrolnom výkaze DPH, pričom zistil, že za zdaňovacie obdobie december 2014 spoločnosť PAMI group s.r.o. nemala evidovaných žiadnych dodávateľov stavebných prác. Jedinými dodávateľmi pre PAMI group s.r.o. za sledované obdobie boli mobilní operátori. Žiadny nespochybniteľný dôkaz o tom, kto skutočne stavebné práce vykonal, správcovi dane predložený nebol.

47. K námietke žalobcu, že mu nie je zrejmé, čo má skutočnosť, že nebol dodržaný termín začiatku výkonu prác podľa zmluvy o dielo konkrétne dokazovať vo vzťahu k preukázaniu oprávnenosti odpočítania dane a správca dane ani žalovaný to v odôvodnení svojich rozhodnutí nekonkretizovali, žalovaný uviedol, že zo zistenia o nedodržaní začiatku výkonu stavebných prác podľa zmluvy o dielo vyplýva, že stavebné práce boli vykonané v mesiaci december 2014 a nemohli byť vykonané v mesiaci

november 2014. V súvislosti s tvrdeným obstaraním prác od subdodávateľa PAMI group s.r.o. pre dodávateľa PP DESIGN s.r.o. prostredníctvom ďalších, bližšie neuvedených dodávateľov, správca dane z údajov v kontrolnom výkaze DPH spoločnosti PAMI group s.r.o. zistil, že v mesiaci december 2014 dodávateľmi spoločnosti PAMI group s.r.o. boli iba mobilní operátori. V mesiaci november 2014 spoločnosť mala jedného možného dodávateľa stavebných prác (fakturovaná suma cca 5 tisíc eur však nezodpovedala objemu deklarovaných stavebných prác), ale keďže tieto práce boli vykonané v mesiaci november 2014, nemohlo ísť o práce v rámci zdaniteľného obchodu, ktoré mali reálne začať v mesiaci december 2014.

48. K námietke žalobcu, že správca dane z nahliadnutia do spisu iného daňového subjektu zistil z výpovede svedka Z. A., bývalého konateľa spoločnosti PAMI group s.r.o., že spoločnosť PAMI group s.r.o. v mesiaci december 2014 nemala vlastných zamestnancov, a že svedok mal všetky dokumenty odovzdať nástupníckej spoločnosti Seller Production s.r.o., kde je konateľom nekontaktný občan Maďarskej republiky a namieta, že správca dane sa ani nepokúšal vypočuť v danej veci svedka Z. A. a taktiež, že v rozhodnutí správcu dane nie je uvedené, na základe čoho vznikol záver o nekontaktnosti konateľa spoločnosť Seller Production, žalovaný uviedol, že správca dane v tomto prípade postupoval v súlade s § 24 ods. 3 Daňového poriadku. Výpoveď svedka Z. A., zistená správcom dane zo spisového materiálu iného daňového subjektu sa týkala vykonávania ekonomickej činnosti spoločnosti PAMI group s.r.o. v mesiaci december 2014, t.j. v zdaňovacom období, v ktorom mal tento subdodávateľ dodať aj stavebné práce pre spoločnosť PP DESIGN s.r.o., objednané žalobcom. Podľa Z. A. spoločnosť mala práce vykonať prostredníctvom subdodávateľov, ich mená, resp. názvy si bývalý konateľ nepamätal, dokumenty k dispozícii neboli, mali byť odovzdané nástupnickej spoločnosti Seller Production s.r.o.. Konštatovanie o nekontaktnosti konateľa spoločnosti Seller Production s.r.o. vyplynulo z informácie, ktorá bola správcovi dane doručená e-mailom zo dňa 12.01.2016 z Daňového úradu Bratislava. Vzhľadom na to, že dôkazy týkajúce sa subdodávateľa PAMI group s.r.o. jednoznačne spochybnili dodanie stavebných prác touto spoločnosťou, namietať nevykonanie ďalšieho vypočutia bývalého konateľa tejto spoločnosti žalovaný považoval za neopodstatnené.

49. K námietkam žalobcu v podanej žalobe, že uniesol vlastné dôkazné bremeno, pričom zo skutočností týkajúcich sa dodávateľa a jeho subdodávateľov, s ktorými neuzatváral žiadne zmluvy, nemôže žalobca znášať dôkaznú núdzu a nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal a k poukázaniu na uvedené rozsudky Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora Európskej únie, žalovaný uviedol, že správca dane, aj žalovaný v súlade s platným právnymi predpismi, ako aj právom Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EU požadovali od žalobcu preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

50. Žalovaný konštatoval, že žalobca túto skutočnosť nevedel preukázať, nevedela ju preukázať ani spoločnosť PP DESIGN s.r.o. a nepreukázalo sa dodanie stavebných prác ani spoločnosťou PAMI group s.r.o., ktorá mala práce obstarať od neznámych subdodávateľov, ale tieto práce pre spoločnosť PP DESIGN s.r.o. v mesiaci december 2014 nemohla dodať, pretože podľa kontrolného výkazu DPH v tomto období nemala žiadnych dodávateľov stavebných prác. Keďže nebolo preukázané, že osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ, práce reálne dodala, potom bolo namieste konštatovanie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a odpočítanie dane zo zdaniteľného obchodu deklarovaného predloženou faktúrou uplatnil neoprávnene. Napriek vystaveným faktúram a ďalším dokladom, nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu spoločnosťou, ktorá je na faktúrach uvedená ako dodávateľ. Skutočnosť, že faktúra má požadované náležitosti, ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie.

51. Žalovaný uviedol, že správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania, že predmetné stavebné práce v rámci zdaniteľného obchodu boli reálne dodané spoločnosťou PP DESIGN s.r.o. a nie z dôvodu podvodného, resp. zneužívajúceho konania. Správca dane od žalobcu nepožadoval preukázanie skutočností, na ktorých sa žalobca nepodieľal. Žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, že stavebné práce podľa faktúry č. 3112201402 zo dňa 31.12.2014 reálne vykonala spoločnosť PP DESIGN s.r.o. a správca dane preto nemohol vylúčiť vykonanie prác inými osobami.

52. Žalovaný s poukazom na ustálenú judikatúru uviedol, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou

je treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu.

53. Žalovaný uviedol, že v zmysle vykonaného dokazovania, ako aj vyhodnotenia predložených dokladov, správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom - žalobcom, ako aj postup žalobcu pri uplatnení ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

54. V ďalšej časti písomného vyjadrenia žalovaný poukázal na dôvody, ktoré korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby Krajský súd v Košiciach žalobu zamietol.

55. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 16.01.2017 uviedol, že z vyjadrenia žalovaného jednoznačne vyplýva, že jediným reálnym dôkazom, ktorým sa žalovaný snaží spochybniť reálnosť zdaniteľného obchodu je nekontaktnosť spoločnosti Seller Production s.r.o. ako právneho nástupcu spoločnosti PAMI group s.r.o., t.j. subdodávateľa žalobcu. Poukázal na to, že aj z uvedeného vyjadrenia žalovaného je teda zrejmé, že ako prvostupňový orgán, tak aj žalovaný prenáša zodpovednosť za porušenie povinností zo spoločnosti PP DESING s.r.o. a jeho subdodávateľov na žalobcu, pričom tomuto nie je zrejmé, na základe ktorého ustanovenia právneho poriadku SR tak činí.

56. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že je síce pravda, že zákon o DPH ponechal na platiteľoch, ako sa postarajú o preverenie dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov, následne však prvostupňový orgán, ako aj žalovaný nesprávne a v rozpore so zákonom rozširujú uvedené aj o povinnosť žalobcu preverovať si obchodných partnerov svojich dodávateľov, ako aj obchodných partnerov týchto subdodávateľov a pod..

57. Žalobca uviedol, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne a nemožno ho ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Preto nie je možné stotožniť sa s tvrdeniami žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, ktorý subdodávateľ jeho dodávateľa stavebné práce skutočne vykonal, t.j. skutočnosti, ktoré sa týkajú subjektov, s ktorými žalobca sám žiadne zmluvy neuzatváral a preto tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno žalobcu a ani nemôže z týchto skutočností žalobca znášať dôkaznú núdzu.

58. Žalobca i naďalej zotrval na svojom tvrdení, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočnosti, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. 6Sžf/10/2012)“.

59. Žalobca konštatoval, že nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného, že v súlade s platnými právnymi predpismi, ako aj právom EÚ a judikatúrou Súdneho dvora EÚ požadoval od žalobcu preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre, pričom túto skutočnosť žalobca nevedel preukázať.

60. Žalobca uviedol, že je zrejmé, že stavebné práce pre žalobcu vykonával jeho dodávateľ prostredníctvom svojho subdodávateľa, čo je postup, ktorý právny poriadok SR dovoľuje a predpokladá a v praxi je bežný, pričom o uvedenom žalobca predložil správcovi dane všetky relevantné a potrebné dôkazy a za skutočnosť, že následne jeho dodávateľ, resp. jeho subdodávateľ nebol schopný preukázať od koho uvedenú službu nadobudol, nemôže znášať zodpovednosť žalobca. Navyše žalobca v tejto súvislosti uviedol, že vykonanie samotných stavebných prác bolo nepochybne preukázané na miestnom zisťovaní zamestnancami správcu dane vykonanom dňa 09.06.2015.

61. V závere písomného vyjadrenia žaloba uviedol, že má za to, že ako prvostupňový orgán, tak aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach neoznačili jediný dôkaz, resp. neuviedli jedinú relevantnú skutočnosť, ktorou by vyvrátili, resp. preukázali opak žalobcom tvrdenej a dôkazmi podloženej skutočnosti, že sa uskutočnil zdaniteľný obchod medzi žalobcom a spoločnosťou PP DESIGN s.r.o..

62. V súlade so všetkými svojimi doterajšími tvrdeniami mal žalobca za to, že ako prvostupňový orgán, tak žalovaný v konaní vydali predčasné a teda nezákonné rozhodnutie, ktorého preskúmania sa žalobca

touto žalobou domáha, a preto žalobca navrhol, aby súd rozhodol v súlade so žalobou žalobcu a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

63. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

64. Na pojednávaní súdu dňa 10. mája 2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že v predmetnej preskúmavanej veci je nesporné, že zdaniteľné plnenie nastalo, a že práce tak, ako boli deklarované a vyúčtované faktúrou, boli realizované, pričom boli taktiež predložené všetky doklady, a teda z formálneho charakteru tieto náležitosti boli splnené. Poukázal na to, že žalobca predložil všetky podklady, a preto bolo na spoločnosti PP DESIGN s.r.o., ktorá bola dodávateľom týchto stavebných prác, že tieto stavebné práce aj skutočne dodala, pričom PP DESIGN s.r.o. túto skutočnosť potvrdila, a to predložením účtovných dokladov, ako aj výpoveďou konateľa. Ďalej poukázal na to, že žalobca nemôže preukázať, resp. zabezpečiť, akým spôsobom dodávateľ, teda v danom prípade PP DESIGN s.r.o. zabezpečoval stavebné práce z hľadiska poddodávok, resp. iných dodávateľov, a teda je výlučne na strane PP DESIGN s.r.o. preukázať splnenie tejto dodávky pre žalobcu.

65. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že pokiaľ ide o dodávku stavebných prác spoločnosťou PP DESIGN s.r.o., táto bola potvrdená len ústnou výpoveďou konateľa spoločnosti PP DESIGN s.r.o., avšak nebola preukázaná žiadnymi listinnými dokladmi, nakoľko podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti PP DESIGN s.r.o. tieto doklady, ktoré mali preukazovať splnenie dodávky stavebných prác, mu boli odcudzené z motorového vozidla.

66. Právny zástupca žalobcu k prednesu zástupkyne žalovaného uviedol, že nezodpovedá skutočnosti jej tvrdenie, že konateľ spoločnosti PP DESIGN s.r.o. nepredložil žiadne doklady, pričom v tomto smere poukázal na rozhodnutie Daňového úradu Košice, konkrétne na stranu 3, a to 2. a 3. odsek tohto rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že dňa 10.01.2016 konateľ spoločnosti PP DESIGN, s.r.o. zaslal správcovi dane e-mailom okrem dokladov, ktoré predložil aj kontrolovaný daňový subjekt, Prehľad rozpočtových nákladov v EUR, Zmluvu o dielo zo dňa 10.11.2014, ako aj Zápis o odovzdaní a prevzatí diela medzi PP DESIGN s.r.o. a STAVOCHEM s.r.o.. Poukázal na to, že neboli predložené konateľom spoločnosti PP DESIGN s.r.o. len doklady medzi spoločnosťou PP DESIGN s.r.o. a spoločnosťou PAMI group s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom stavebných prác pre spoločnosť PP DESIGN s.r.o..

67. Zástupkyňa žalovaného k prednesu právneho zástupcu žalobcu uviedla, že je pravdou, že spoločnosť PP DESIGN s.r.o. predložila správcovi dane doklady, avšak tieto doklady boli nepostačujúce na preukázanie toho, že stavebné práce boli spoločnosťou PP DESIGN s.r.o. dodané žalobcovi, a preto správca dane na preukázanie uvedených skutočností vyžadoval iné doklady, ktoré by preukazovali splnenie spornej dodávky stavebných prác, avšak tieto doklady už spoločnosťou PP DESIGN s.r.o. správcovi dane neboli predložené. Uviedla, že z pôvodných dokladov nemohlo byť preukázané, že stavebné práce tak, ako boli fakturované, aj reálne boli vykonané uvedenou spoločnosťou.

68. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

69. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

70. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

71. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

72. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

73. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

74. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

75. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

76. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

77. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

78. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

79. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

80. Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

81. V predmetnej preskúmavanej veci žalovaný na strane 7 napadnutého rozhodnutia, identifikoval skutočnosti, z ktorých vyvodil záver o nepriznaní nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Vychádzal z toho, že v tomto prípade bola predložená faktúra, na ktorej bol ako dodávateľ stavebných prác uvedený zhotoviteľ PP DESIGN s.r.o., práce boli skutočne realizované, ale overovaním správcu dane bolo zistené, že spoločnosť PP DESIGN s.r.o. práce nevykonala sama, v subdodávke mala tieto práce vykonať spoločnosť PAMI group s.r.o., táto však práce nemohla realizovať, keďže v sledovanom zdaňovacom období nemala žiadnych zamestnancov, preto podľa tvrdenia bývalého konateľa si mala práce obstarať od ďalších dodávateľov. Týchto sa však nepodarilo zistiť - bývalý konateľ spoločnosti PAMI group s.r.o. ich nevedel špecifikovať a tvrdil, že všetky doklady odovzdal právnemu nástupcovi, spoločnosti Seller Production s.r.o., ktorej konateľom je občan Maďarskej republiky. Správca dane overil možných dodávateľov stavebných prác pre PAMI group s.r.o. v kontrolnom výkaze DPH, pričom zistil, že za zdaňovacie obdobie december 2014 spoločnosť nemala evidovaných žiadnych dodávateľov

stavebných prác. Jedinými dodávateľmi pre PAMI group s.r.o. za sledované obdobie boli mobilní operátori. Žiadny nespochybniteľný dôkaz o tom, kto skutočne stavebné práce vykonal, správcovi dane predložený nebol.

82. Na základe uvedených zistení správcu dane žalovaný konštatoval, že žalobca ako platiteľ dane mal možnosť obstarať si dôkazy, ktoré zabezpečenia preukázateľnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia tak, ako je to deklarované na faktúre. Je vecou platiteľa dane ako a či preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov, ak ju však nepreverí, vystavuje sa u konkrétneho druhu daní s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane uvedené v ustanovení § 49 a § 51 zákona o DPH. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by odstránil pochybnosti správcu dane o tom, že stavebné práce vykonal dodávateľ deklarovaný na faktúre, a preto správca dane nemohol uznať právo na odpočítanie dane z predmetnej faktúry, lebo len tomu, kto dodal službu mohla vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. a následne odvolávajúcemu sa ako odberateľovi právo odpočítať daň podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ tohto zákona.

83. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza Zmluva o dielo uzatvorená medzi žalobcom a PP DESIGN s.r.o. zo dňa 10.11.2014, Krycí list rozpočtu v EUR podpísaný žalobcom a PP DESIGN s.r.o., z ktorého vyplýva, že celkové náklady predstavujú sumu 106 370,01 eur a 20 % DPH z uvedenej sumy činí 21 274 eur. Súčasťou krycieho listu je aj Prehľad rozpočtových nákladov v EUR s podrobnou špecifikáciou popisu položiek, ktorý je taktiež podpísaný žalobcom a PP DESIGN s.r.o.. V administratívnom spise sa ďalej nachádza faktúra č. XXXXXXXXXX vystavená PP DESIGN s.r.o. odberateľovi STAVOCHEM s.r.o., pričom fakturovaná suma vrátane 20 % DPH zodpovedá sume uvedenej v Krycom liste rozpočtu. V administratívnom spise žalovaného sa taktiež nachádza Zápis o odovzdaní a prevzatí stavebného diela medzi odovzdávajúcou organizáciou PP DESIGN s.r.o. a preberajúcou organizáciou STAVOCHEM s.r.o. na základe Zmluvy o dielo zo dňa 10.11.2014, pričom aj z tohto Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavebného diela vyplýva, že cena diela podľa jeho skutočného vyhotovenia činí 106 370 eur.

84. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný nespochybňuje uskutočnenie stavebných prác, pričom sporným sa stalo preukázanie vykonania stavebných prác dodávateľom PP DESIGN s.r.o.. Odpočítanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, bolo teda spochybnené s ohľadom na skutočnosť, že správca dane mal pochybnosti, či toto deklarované plnenie, ktoré uviedla spoločnosť PP DESING s.r.o. vo faktúre reálne dodala, a to s ohľadom na preverovanie u subdodávateľa spoločnosti PAMI group s.r.o..

85. Správny súd zistil, že žalobca predložil správcovi dane, ako už bolo vyššie uvedené, Zmluvu o dielo uzatvorenú medzi žalobcom a PP DESIGN, Krycí list rozpočtu v EUR, prílohou ktorého je Prehľad rozpočtových nákladov v EUR s konkrétnou špecifikáciou popisu položiek potvrdených žalobcom, ako aj spoločnosťou PP DESIGN s.r.o.., faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dodávateľom PP DESIGN s.r.o. odberateľovi STAVOCHEM s.r.o., ako aj Zápis o odovzdaní a prevzatí diela medzi spoločnosťou PP DESIGN s.r.o. a STAVOCHEM s.r.o.. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nejde o situáciu, žeby žalobca disponoval iba faktúrou so všeobecným popisom zdaniteľného plnenia, ktoré by bolo nepreskúmateľné. Vzhľadom na takto zdokumentované plnenie vzniká otázka, v akom rozsahu by podľa správcu dane mal žalobca zabezpečovať ešte dôkazy o existencii plnenia. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie žalobcových dodávateľov, na ktorú skutočnosť žalobca ako daňový subjekt nemá vplyv. Žalobca ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektoch nebude evidencia riadne vedená.

86. V danom prípade správca dane vychádzal z nesprávneho výkladu ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku o rozložení dôkazného bremena. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne.

87. Dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Nemožno sa preto stotožniť so záverom žalovaného, že odvolateľ neuniesol dôkazné bremeno, pričom takýto záver je vyvodzovaný z toho, že žalobca nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov, jeho dodávateľov, teda osôb, s ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral.

88. Rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je daný v ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov.

89. Správca dane a žalovaný tvrdili porušenie ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

90. Skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcii nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.

91. Správny súd dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, čo v danom prípade nebolo sporné, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa (v danom prípade tomuto zodpovedá podrobný popis položiek stavebného diela uvedený v Prehľade rozpočtových nákladov v EUR, ktorý je prílohou Krycieho listu rozpočtu v EUR), vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.

92. V danom prípade správca dane pričítal žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočnosti, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Zároveň je potrebné uviesť, že pokiaľ správca dane nemohol preveriť účtovnú dokumentáciu spoločnosti PP DESIGN s.r.o. ako dodávateľa žalobcu z dôvodu odcudzenia účtovnej dokumentácie z motorového vozidla PP DESIGN s.r.o., čo vyplýva aj z administratívneho spisu žalovaného (potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru poriadkovej polície č. ORPZ-KE-OOP7-PU-658/2015 zo dňa 11.06.2015, z ktorého vyplýva, že došlo ku krádeži vlámaním do OMV zn. BMVX 3, z ktorého bolo okrem iného odcudzená Realizácia stavieb s.r.o.), preto z dôvodu nepreverenia účtovnej dokumentácie dodávateľa žalobcu PP DESIGN s.r.o., znáša dôkaznú núdzu správca dane.

93. Z vyššie uvedených dôvodov sa v danom prípade správny súd nestotožňuje z tvrdením žalovaného, že ak správca dane pri preverovaní podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku), v takomto prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

94. Vo vyššie uvedenom smere správny súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs/131/2004 zo dňa 25.03.2005.

95. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

96. Po vrátení veci žalovanému bude úlohou žalovaného vec správne právne posúdiť z hľadiska výkladu aplikácií právnych predpisov v zmysle právneho názoru správneho súdu. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

97. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania, nakoľko mal žalobca vo veci celkom úspech. O výške

náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.