Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cpr/18/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci žalobcu: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, G., adresa pre doručovanie X. XX, G., v konaní zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Bratislava, IČO: 31 813 86, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, o určenie zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 10.11.2016, žiadal žalobca súd o určenie, že žalovaný zodpovedá za pracovný úraz žalobcu zo dňa 18.02.2016, ktorý žalobcovi vznikol pri plnení pracovných úloh a je povinný zaplatiť mu náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 17.02.2016 od 19.00 hod. do 18.02.2016 do v 07.00 hod vykonával na základe riadneho rozpisu pracovných zmien nočnú službu ako zdravotná sestra pri lôžku na psychiatrickej klinike LF UK a UNB v Nemocnici Staré Mesto na Mickiewiczovej ulici číslo 13 v Bratislave, keď sa mu v časovom rozmedzí medzi 05.00 - 06.00 hod. ráno pri výkone odberu u pacientov zrazu podlomili kolená, pocítil prudkú bolesť v krížovej oblasti, ktorá mu vyžarovala po zadnej strane do oboch dolných končatín, následkom čoho spadol na zem a udrel si chrbticu a hlavu. Kvôli zraneniu bol ošetrený ambulantne na 1. Neurologickej klinike LF UK a UNB, kde mu bola stanovená diagnóza lubmoischialgický syndróm s radikulopatiou S1 bilaterálne a bola mu odporučená hospitalizácia. Bol hospitalizovaný na lôžkovom oddelení tejto nemocnice v čase od 18.02. do 25.02.2016, ale jeho následky v dôsledku úrazu pretrvávali až do podania žaloby, pričom je žalobca stále práceneschopný. Následne sa prostredníctvom svojej žiadosti adresovanej Sociálnej poisťovni domáhal priznania úrazového príplatku z titulu tohto úrazu, na čo mu bola dňa 27.10.2016 doručená výzva od Sociálnej poisťovne, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy preukázal podanie určovacej žaloby na súd a upozornením na skutočnosť, že ak v uvedenej lehote podanie určovacej žaloby nepreukáže, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na úrazový príplatok na základe existujúceho skutkového stavu. V predmetnej výzve Sociálna poisťovňa uviedla, že žalovaný bez bližšieho odôvodnenia úraz žalobcu zo dňa 18.02.2016 neuznáva ako pracovný úraz. Právne svoj nárok odôvodnil s ustanovením § 195 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, keď na zbavenie zodpovednosti sa vyžaduje, aby zamestnávateľ preukázal, že jedinou príčinou vzniku škody bola skutočnosť uvedená v ustanovení § 196 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce, čo znamená, že žalovaný ako zamestnávateľ nesie dôkazné bremeno tvrdenia, že sú naplnené liberačné

dôvody v zmysle zákona. Žalobca zdôraznil, že žalovaný už pred pracovným úrazom hrubo porušoval práva žalobcu vyplývajúce zo Zákonníka práce, keď žalobca už v minulosti trpel zdravotnými problémami súvisiacimi s chrbticou, absolvoval operačný zákrok a bol viackrát dlhšiu dobu práceneschopný. Z vedeného dôvodu bol dňa 16.01.2016 vypracovaný lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti, v ktorom je konštatované, že žalobca je nespôsobilý na prácu s bremenami, nočnú prácu, prácu v infekčnom prostredí a prácu s agresívnymi pacientmi. Žalobca vykonával prácu na lôžkovom oddelení nemocnice, keď z povahy práce jednoznačne vyplýva, že pri práci mohol a musel manipulovať s ležiacimi pacientmi, čiže vykonával prácu s bremenami. Keďže pracoval na psychiatrickej klinike, s istotou možno tvrdiť, že prichádzal denne do styku s agresívnymi pacientmi. Ako vyplýva z Výkazu mzdových nárokov za mesiac február 2016 a z Rozpisu evidencie odpracovaných hodín a absencie za mesiac február 2016, žalobca bol nútený pracovať aj v noci, preto dňa 25.01.2016 požiadal žalovaného o preradenie na inú prácu v súlade s ustanovením § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Žalovaný však na túto žiadosť žiadnym spôsobom nereagoval. Dňa 05.02.2016 bol Pracovnou zdravotnou službou žalovaného vypracovaný lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu, z ktorej vyplývalo, že žalobca je dlhodobo nespôsobilým na výkon tejto práce. Ani na túto skutočnosť žalovaný nereflektoval, ale po vzniknutí pracovného úrazu podnikal intenzívne kroky smerujúce k tomu, aby s ním žalobca uzavrel dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú nakoniec žalobca podpísal dňa 24.02.2016 ešte počas hospitalizácie. Už len z opisu skutočností uvedených v žalobe je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný porušoval práva žalobcu vyplývajúce zo Zákonníka práce a tento jeho postoj je o to šokujúcejší, že sa jedná o zdravotnícke zariadenie. Žalobca následne opakovane podával u žalovaného podnety na prešetrenie pracovného úrazu, obrátil sa na inšpektorát práce, ale keďže ani jedna z inštitúcií neuznali jeho úraz ako pracovný, a preto sa domáha svojho nároku na súde.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu uviedol, že podľa jeho názoru nešlo o pracovný úraz, ako sa mylne domnieva žalobca. Oddelenie žalovaného BOZP a OPP dostalo dňa 27.04.2016 podnet na prešetrenie pracovného úrazu zo dňa 20.04.2016, hneď nasledujúci deň 28.04.2016 začal žalovaný v danej veci šetrením zisťovať všetky súvisiace skutočnosti. Žalobca na osobnom stretnutí 10.05.2016 uviedol, že dňa 18.02.2016 pri odbere biologického materiálu pacientovi pocítil bolesť krížovej oblasti chrbta, zatočila sa mu hlava, podlomili sa mu kolená a spadol, keď pri páde na pravú stranu hlavou narazil na operadlo chrbtovej časti čalúnenej kancelárskej stoličky a bokom narazil o čalúnené sedadlo stoličky. Až po čase (3-4 týždne od úrazu) začal pociťovať bolesti pravej strany hlavy, zubov a krku, ktoré podľa jeho vyjadrenia pravdepodobne súviseli s pádom a nárazom o stoličku. Dovtedy ich vraj nepociťoval pre lieky na bolesť, ktoré užíval. Kvôli tomuto poraneniu na odporučenie svojej ošetrujúcej všeobecnej lekárky navštívil odbornú ORL ambulanciou, stomatologickú ambulanciu, obe bez zisteného nálezu. Dňa 03.06.2016 absolvoval vyšetrenie krčnej chrbtice magnetickou rezonanciou. Žalovaný považuje za potrebné zdôrazniť, že mu jeho ošetrujúca lekárka MUDr. J. potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti nevystavila, keď sám žalobca uviedol, že sa dlhodobo liečil asi 20 rokov na problémy s chrbticou, ktorú mal 4 - krát operovanú a čaká na termín ďalšej možnej operácie. Ďalej zdôraznil, že o úraze hlavy a krku informoval žalobca až písomne listom, ktorý bol žalovanému doručený až 22.04.2016. Podľa žalovaného choroba žalobcu, respektíve zranenie krížovej oblasti chrbta súvisí s dlhodobým zdravotným stavom žalobcu, na ktoré sa liečil už 20 rokov, absolvoval 4 operácie v súvislosti s liečením chrbtice. Keďže ide o dlhodobé zdravotné problémy zamestnanca, nie je možné toto zranenie (zranenie krížovej oblasti chrbtice) považovať za pracovný úraz v zmysle ustanovenia § 195 ods. 2 Zákonníka práce. Z dôvodu, že žalobca uviedol zranenie hlavy a krku, boli začaté ďalšie šetrenia, žalobca bol oslovený za účelom predloženia príslušných dokladov, ktoré na výzvu žalovaného neboli doložené v júni 2016, žalovaný ho opätovne listom zo dňa 08.07.2016 požiadal o doručenie lekárskej správy z vyšetrenia chrbtice a lekárske správy z odborného ortopedického vyšetrenia. Žalovaný dospel k záveru, že neboli zistené žiadne indície potvrdzujúce súvislosti medzi udalosťou „zranenie hlavy a krku“ a nálezmi v lekárskych správach. Všetky nálezy boli starého dáta, rovnako aj degeneratívne zmeny chrbtice súvisiace aj s tým, že pacient v mladosti aj boxoval. Rovnako ako zranenie chrbtice, ani zranenie krku a hlavy žalovaný preto neuznáva ako pracovný úraz.

3. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s týmito listinnými dôkazmi: nález dňa 18.02.2016, prepúšťacia správa zo dňa 25.02.2016, lekárska správa z ortopedickej ambulancie zo dňa 22.07.2016, potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti, lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu, výkaz mzdových nárokov za mesiac február 2016, rozpis evidencie odpracovaných hodín, absencia za mesiac február 2016, žiadosť o preradenie na prácu iného druhu, dohoda o skončení pracovného pomeru, podnet na prešetrenie

pracovného úrazu zo 10.03.2016, odpoveď od Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 06.06.2016, zápisnica o podaní informácie na Inšpektorát práce Bratislava zo dňa 14.04.2016, sťažnosť na postup žalovaného pri prešetrení pracovného úrazu podaná dňa 28.04.2016 na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, stanovisko žalovaného zo dňa 19.09.2016 na prešetrenie pracovného úrazu, odpoveď žalovaného zo dňa 22.07.2016 na sťažnosť žalobcu adresovanú Ministerstvu zdravotníctva SR, písomná výpoveď Mgr. X. a p. T., písomná výpoveď žalobcu zo dňa 10.05.2016, fotodokumentácia pri rekonštrukcii deja, priebežná správa zo šetrenia pracovného úrazu zo dňa 24.05.2016, list žalobcovi zo dňa 24.05.2016, list žalovaného Sociálnej poisťovni zo dňa 24.05.2016, lekárske správy MUDr. S., N., I., správa zo šetrenia zo dňa 06.09.2016 a zo dňa 09.09.2016, list žalovaného Sociálnej poisťovni zo dňa 11.10.2016, a dospel k zisteniu nasledovného skutkového a právneho stavu veci:

4. V odpovedi na sťažnosť žalobcu žalovaný dňa 22.07.2016 uviedol, že podľa záverov šetrenia zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu konaniu, ktoré by mohlo napĺňať znaky porušovania právnych predpisov. Po obdržaní podnetu zo strany žalobcu zo dňa 27.04.2016 na prešetrenie pracovného úrazu začal žalovaný okamžite šetrenia okolností vzniku pracovného úrazu, keď zdôraznil, že k vzniku pracovného úrazu malo dôjsť dňa 18.02.2016, ale žalobca vedúcej sestre v deň úrazu ani neskôr nahlásil žiadne zranenie ani úraz. Po úraze hlavy a krku, ktoré mal žalobca podľa jeho vyjadrenia utrpieť dňa 18.02.2016, žalovaného písomne informoval až listom doručeným mu 22.04.2016. Bližšie okolnosti vzniku úrazu poskytol na osobnom stretnutí dňa 10.05.2016. Zo záverov šetrenia a stanoviska zamestnávateľa k úrazu zamestnanca zo dňa 09.09.2016 vyplýva, že žalovaný ako zamestnávateľ v neuznáva úraz ako pracovný úraz.

5. Z písomnej výpovede Mgr. M. X., vedúcej sestry Psychiatrickej kliniky, zo dňa 19.05.2016, súd zistil, po rok trvajúcej práceneschopnosti sa jej žalobca pýtal na možnosť preradenia na prácu iného druhu, opakovane mu povedala, že si musí napísať žiadosť o zmenu pracovného zaradenia, pretože na psychiatrickej klinike neexistuje miesto vyhovujúce jeho požiadavkám. Do 15.01.2016 jej neodovzdal žiadnu žiadosť o zmenu pracovného zaradenia a v tento deň mal pol ukončení práceneschopnosti nastúpiť do práce. Na základe jeho ústnej požiadavky bol preradený z akútneho mužského oddelenia na oddelenie doliečovania psychóz, t.j. na ľahšie oddelenie s tým, že dočerpá 14 dní dovolenky, na ktorú má nárok. Žiadosť o preradenie vedúcej sestre počas dovolenky ani po nástupu do práce po ukončení dovolenky nepriniesol. Z dôvodu, že jej neboli žiadne lekárske posudky odovzdané, bol žalobca od 08.02.2016 zaradený riadne do služieb. Vedúca sestra namietala fyzickú a psychickú vyčerpanosť a nedostatok spánku, na ktorý sa žalobca odvolával, pretože predmetná udalosť sa mu stala po troch týždňov dovolenky a pred nočnou službou mal 24 hodín voľna na oddych. Počas jeho hospitalizácie ho navštívila a na otázku, či hlásil udalosť ako pracovný úraz odpovedal záporne. O tom, že si pri páde poranil krk a udrel hlavu, sa dozvedela až následne z jeho listu zo dňa 24.04.2016, osobne jej nič nenahlásil.

6. Z vyjadrenia Mgr. Z. I., manažérky pre ošetrovateľstvo žalovaného, zo dňa 02.05.2016 a 19.05.2016, vyplýva, že nemala vedomosť o neschopnosti žalobcu vykonávať prácu v noci, keď tento po ukončení práceneschopnosti nepredložil žiadny lekársky posudok, ktorým by bol uznaný ako neschopný na výkon nočnej práce a práce s bremenami, ani žiadnu inú písomnú správu alebo žiadosť. Tieto doklady nepredložil ani vedúcej sestre Psychiatrickej kliniky S.. M. X., svojej nadriadenej.

7. Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 05.04.2017 súd zistil, že ako zamestnanec žalovaného pracoval od roku 2010. Počas jeho ročnej PN bol upozornený svojou ošetrujúcou lekárkou MUDr. J., že by nemal slúžiť nočné zmeny a dvíhať ťažké bremená, vzápätí si dal žiadosť o preradenie na inú prácu (akúkoľvek prácu bez nočných zmien, žiadosť adresoval riaditeľstvu žalovaného do podateľne, jednu zo žiadostí pani I. (manažérka pre ošetrovateľskú činnosť v nemocnici na Mickiewiczovej, kde pôsobil). V práci bol vyzvaný, aby žiadosť doplnil aj vyjadrením od lekárky MUDr. L. (lekárka pracovnej zdravotnej služby), čo aj urobil a táto mu odporučila absolútny zákaz nočných služieb a dvíhania bremien, s tým, že nemá vykonávať stresujúcu činnosť. Vyjadril sa, že nevie, či z dôvodu jeho žiadosti alebo bežnej cirkulácie zamestnancov po oddeleniach bol preložený z mužského oddelenia na oddelenie zmiešané, kde sa nestávali útoky od pacientov, ale práce mal rovnako veľa. O svojej žiadosti sa rozprával s vrchnou sestrou a ona mu poradila toto zmiešané oddelenie s tým, že kým sa žiadosť o preradenie na inú prácu nevyrieši, bude na zmiešanom oddelení, ktoré je svojím charakterom predsa len ľahšie. Napriek tomu robil aj nočné zmeny a po jednej zo zmien sa mi stal úraz, ktorý je predmetom sporu. Stotožnil sa s opisom pracovného úrazu, ktorého rekonštrukcia sa realizovala v rámci jeho šetrenia (č.l. 40 - 56). Od

úrazu sa jeho zdravotný stav zhoršil, čo sa týka tŕpnutia rúk, motoriky, bol vyšetrení krčnej chrbtice magnetickou rezonanciou, od úrazu som bol na troch vyšetreniach MR, čakajú ho tri operácie chrbtice v nemocnici Kramáre, z čoho jedna sa týka krčnej a dve sakrálnej časti chrbtice.

8. Súd konštatuje, že žiadosť o preradenie na prácu iného druhu podľa § 55 ods. 2 písm. a) zákonníka práce zo dňa 22.01.2006 a spolu s motivačným listom k tejto žiadosti, bolo doručené žalovanému 25.01.2016. 2 k žiadosti bol priložený lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti, podpísaný ošetrovacom lekárkou žalobcu Mudr. S. J., so záverom: Žalobca je nespôsobilý na prácu s bremenami, prácu s agresívnymi pacientami, neodporúčam nočnú prácu. Jeho zdravotný stav sa zhoršil počas vykonávania momentálneho pracovného zaradenia.

9. Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu, vypracovaný Pracovnou zdravotnou službou žalovaného, zo dňa 05.02.2016, vyhotovený MUDr. H. P., po uzavretí so záverom, že žalobca je dlhodobo nespôsobilým na výkon posudzovanej práce.

10. Podľa ust. § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov (ods. 2). Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť (ods. 3). 11. Podľa ust. § 196 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody (ods. 3). Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [ odsek 1 písm. a) <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a odsek 2 písm. a) <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'>], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných (ods. 4). Za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'> nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce (ods. 5).

12. V danom prípade dospel súd k záveru, že napriek objektívnemu charakteru zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa sa zo svojej zodpovednosti liberoval v plnom rozsahu (§ 196 ods. 1

písm. a) Zákonníka práce), keď vyhodnotením dôkazov možno jednoznačne konštatovať, že žalovaný neporušil žiadne právne predpisy odôvodňujúce záver, svedčiaci kvalifikácii úrazu žalobcu ako pracovný úraz v zmysle citovaných ustanovení Zákonníka práce. Po prvé súd zdôrazňuje, že žiadosť o preradenie bola žalovanému doručená 25.01.2016. Sám žalovaný vo svojej výpovedi, ako aj vo svojich písomných vyjadreniach potvrdil skutočnosť uvedenú vedúcou sestrou pracoviska žalovaného Psychiatrickej kliniky Mgr. M., že po rozhovore s ňou bol informovaný o tom, že na danom pracovisku sa nenachádza žiadne, pre neho vhodné miesto. Z charakteru práce sestry na lôžkovom oddelení, ktorú vykonával žalobca, jednoznačne vyplýva, že táto práca sa vykonáva aj v noci počas služieb, pri starostlivosti o pacientov zdravotná sestra prichádza do styku s bremenami, keď musí pacientov dvíhať, ošetrovať ich. Žalobca nerozporoval, že do 15.01.2016, ku dňu ukončenia svojej ročnej PN, neodovzdal svojej nadriadenej žiadosť o zmenu pracovného zaradenia. Od 15.01.2016 čerpal 14 dní dovolenky, a od 08.02.2016 bolo zaradený do práce, čiže aj do nočných služieb. Žalovaný sa mu ešte snažil vyjsť v ústrety prostredníctvom vedúcej sestry na pracovisku Mgr. M. X., keď bol zaradený na oddelenie doliečovania psychóz, t. j. charakterom práce ľahšie oddelenie ako lôžkové mužské, na ktorom doteraz pracoval.

13. Žalobca nerozporoval, že informáciu o skutočnosti, že až 3 - 4 týždne od úrazu začal pociťovať bolesti pravej strany hlavy, zubov a krku, ktoré podľa jeho vyjadrenia pravdepodobne súviseli s pádom a nárazom o stoličku, sa žalovaný dozvedel až z jeho listu zo dňa 22.04.2016, teda 3 mesiace od predmetnej udalosti. Už len zo samotného časového odstupu vyplýva, že tieto bolesti nemožno logicky ani časovo spájať s úrazom žalobcu, ktoré sa mu stali v nočnej službe dňa 18.02.2016. Na odporučenie svojej ošetrujúcej všeobecnej lekárky navštívil odbornú ORL ambulanciou, stomatologickú ambulanciu, oba závery sú negatívne, bez zisteného nálezu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ani jeho ošetrujúca lekárka MUDr. J. mu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti 3 mesiace po tejto udalosti v súvislosti s bolesťou hlavy a zubov nevystavila. Sám žalobca uviedol, že sa dlhodobo liečil (asi 20 rokov) na problémy s chrbticou, ktorú mal 4 - krát operovanú a čaká na termín ďalšej možnej operácie. Z jeho výpovede súd zistil, že ho čakajú ďalšie tri operácie chrbtice, jedna týkajúca sa operácie krčnej a dve sakrálnej. Súd dospel k rovnakému záveru ako žalovaný vo svojich šetreniach, že zranenie krížovej oblasti chrbta súvisí s dlhodobým zdravotným stavom žalobcu, na ktoré sa liečil už 20 rokov a absolvoval 4 operácie, ďalšie 3 ho čakajú. Rovnako nemožno akceptovať bolesti zubov a hlavy, ktoré boli uzavreté odbornými vyšetreniami s negatívnym nálezom, naviac 3 mesiace po predmetnej udalosti. Keďže ide o dlhodobé zdravotné problémy žalobcu, nie je možné toto zranenie (zranenie krížovej oblasti chrbtice) považovať za pracovný úraz v zmysle ustanovenia § 195 ods. 2 Zákonníka práce. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o existencii indícií potvrdzujúcich súvislosti medzi udalosťou „zranenie hlavy a krku“ a nálezmi v lekárskych správach, keď všetky nálezy mali starší dátum, degeneratívne zmeny chrbtice mohli súvisieť aj s tým, že pacient v mladosti boxoval. Rovnako ako zranenie chrbtice, ani zranenie krku a hlavy súd nevyhodnotil ako pracovný úraz pre absenciu relevantných dôkazov predložených žalobcom, keď jeho argumentácia bola len v rovine subjektívnych vnemov nepodložených relevantnými lekárskymi závermi.

14. Vyhodnotením všetkých dôkazov súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalovanému ako v spore úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.