Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-319-2016.pdf
PDF · 96.42 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/319/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, v spore žalobkyne: J. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., Q. XX, proti žalovanej: H. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., D. XX, o žalobe na zaplatenie sumy 250 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 100 eur s 5,05 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 100 eur od 27.11.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 150 eur s 15% -ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 150 eur od 27.11.2015 do zaplatenia a vo výške 9,95 %- ného úroku z omeškania ročne zo sumy 100 eur od 27.11.2015 do zaplatenia zamieta.
III. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 23.06.2016 a na základe jej doplnenia doručeného dňa 19.09.2016 a 28.04.2017 požadovala od žalovanej zaplatenia sumy 250 eur a trovy konania vo výške 16,50 eura ako zaplatený súdny poplatok s 15 % - ným úrokom z omeškania ročne od 27.11.2015 do zaplatenia, čo odôvodnila tým, že dňa 26.07.2015 uzatvorila ústnu zmluvu pôžičke so žalovanou. V podanej žalobe uviedla, že dňa 05.07.2015 uzatvorila so žalovanou ústnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj osobného motorového vozidla za kúpnu cenu vo výške 350 eur. Niekoľko dní po uzatvorení kúpnej zmluvy sa jej ozvala žalovaná, s tým, že sa jej pokazilo auto a je nutná oprava, pričom uviedla, že nemá na to finančné prostriedky, začala sa jej vyhrážať a vyvíjať na ňu psychický nátlak, chcela aby jej dala peniaze na odstránenie vady, pričom ju pri kúpe na vady upozornila a aj nato, že auto treba dať skontrolovať, čo žalovaná neurobila. Vzhľadom na to, že má malé dieťa a mala obavu sa rozhodla požičať žalovanej dňa 26.07.2015 sumu vo výške 100 eur, za účelom opravy predmetného motorového vozidla, s tým, že žalovaná jej uvedenú čiastku mala vrátiť v čo najkratšom čase. Žalovaná si za tým istým účelom následne pod veľkým psychickým nátlakom požičala sumu vo výške 150 eur aj od jej matky, a to na základe písomnej zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná požičané peniaze nepoužila v súlade s dohodnutým účelom pôžičky a nepojazdné auto predala, ale peniaze z predaja na vrátenie dlhu nepoužila, peniaze odmietala zaplatiť s odôvodnením, že ich nemá, pričom ona mala vedomosť o tom, že si žalovaná kúpila iné auto. Žalobkyňa zaslala žalovanej aj výzvu na zaplatenie, výzvu žalovaná prevzala, avšak peniaze nevrátila.
2. Žalovaná sa na výzvu súdu k podanej žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 30.01.2017 tak, že 05.04.2015 kúpila od žalovanej automobil Citroen Xsara, pričom bola dostaná do omylu, nakoľko je žalobkyňa tvrdila, že auto je v dobrom stave, len treba vymeniť výfuk, ktorý vymenila, no po pár dňoch sa pokazilo, a zostalo nepojazdné. Chcela odstúpiť od zmluvy no žalobkyňa nesúhlasila. Žalobkyňa
súhlasila, že sa bude podieľať na oprave auta a dala jej 100 eur, toto však na opravu nepostačovalo tak jej matka žalobkyne na základe zmluvy o pôžičke požičala peniaze na dobu neurčitú. Žalovaná uviedla, že všetky financie boli investované do auta, ktoré aj oprave zostalo nepojazdné, tak ho predala, pričom z predaja zaplatila mechanika. Matka žalobkyne ju potom začala atakovať v práci a pýtať si peniaze, žalobkyňa jej posielala vulgárne správy, ohovárala ju. Uviedla, že auto dostala od švagrinej, ktorá si kúpila nové auto a ona bola podvedená a oklamaná.
3. Žalovaná nenavrhla žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobkyne, pričom predvolanie na pojednávanie si na adrese terajšieho bydliska prevzala, na pojednávanie sa nedostavila a z toho dôvodu súd podľa § 180 CSP rozhodol o uskutočnení pojednávaní v neprítomnosti žalovanej.
4. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že medzi ňou a žalovanou došlo k ústnej pôžičke krátko po zakúpení vozidla (05.07.2015), niekedy v priebehu mesiaca júl 2015. Nedobrovoľne požičala žalovanej peniaze, nakoľko táto na ňu robila nátlak, psychicky ju vydierala, lebo tvrdila, že auto, ktoré od nej kúpila má vady, poruchy, tlačila na ňu aby som jej požičala peniaze, za ktoré dá auto opraviť, preto jej požičala sumu 100 eur. Uviedla, že žalovaná pracovala spolu s jej matkou na aktivačných prácach, spoznali sa cez jej mamu. Sumu 100 eur jej odovzdala v hotovosti u nej doma na Q. v Q.. Nič nespisovali, žiadnu zmluvu o pôžičke, žiadny doklad o prevzatí peňazí. Pri ich odovzdaní bol prítomný T. J. a manžel žalovanej. Na vrátení peňazí sa dohodli tak, že jej ich žalovaná vráti v najbližšej dobe, v priebehu 1-2 mesiacov, teda v auguste, prípadne v septembri 2015. Žalovaná jej peniaze nevrátila, pričom ona ju neformálne prostredníctvom sociálnej siete vyzývala na vrátenie ako aj písomne výzvou zo dňa 2.11.2015. Žalovaná tvrdila, že nemá peniaze, že je chorá, po operácii. Žalobkyňa uviedla, že okrem zaplatenia sumy si uplatňuje aj príslušenstvo, a to úrok z omeškania, tak ako to uviedla v doplnení žaloby. Sumu 150 eur požičala žalovanej jej mama.
5. Súd v spore vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s obsahom spisu a to so žalobou, zmluvou o pôžičke, splnomocnením, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy, správou z pošty, s doplnením žaloby zo dňa 16.09.2016, s vyjadrením žalovanej, s doplnením žaloby spolu s prílohami zo dňa 27.04.2017 a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Žalobkyňa ako veriteľ uzatvorila dňa 26.07.2015 so žalovanou ako dlžníčkou ústnu zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo prenechanie peňazí v hodnote 100 eur žalovanej, a táto sa zaviazala, že prenechané peniaze, ktoré jej boli poskytnuté za účelom opravy osobného motorového vozidla vráti v čo najkratšom čase. Žalobkyňa predložila Zmluvu o pôžičke zo dňa 30.07.2015, na základe ktorej veriteľ, J. R. prenechal peniaze vo výške 150 eur v prospech dlžníka, žalovanej H. X. bezúročne na dobu neurčitú, s tým, že peniaze odovzdala žalovanej T. U. (matka žalobkyne) pri podpise zmluvy a za prítomnosti svedka, G. S., s určením jej účelu na opravu motorového vozidla CITROEN XSARA, EČV: Q. XXX U.. Žalobkyňa vyzvala žalovanú výzvou zo dňa 02.11.2015 na zaplatenie dlžnej sumy 250 eur, s tým aby ju žalovaná uhradila v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Zo správy pošty zo dňa 22.06.2016 bolo zistené, že žalovaná si výzvu prevzala dňa 11.11.2015, vzhľadom načo si žalobkyňa uplatňovala aj úroky z omeškania, a to od 27.11.2015 do zaplatenia, ako to vyplývalo z doplnenia žaloby zo dňa 16.09.2016. Z doplnenia žaloby zo dňa 27.04.2017 bolo zistené, že sumu 100 eur poskytnutú žalobkyňou mala žalovaná použiť na opravu motorového vozidla, a ktorú prijala s veľkou vďačnosťou, táto suma však žalovanej nepostačovala, a preto znovu kontaktovala žalobkyňu, stým, že potrebuje ďalšie peniaze požičať, čo už však odmietla, načo sa dozvedela, že tieto jej potom poskytol priateľ jej matky. Žalobkyňa súdu predložila fotografie predmetného motorového vozidla, technické osvedčenie o motorovom vozidle, overenie technickej kontroly vozidla zo dňa 19.06.2014 a dňa 16.06.2016. Z predložených výsledkov vyhľadávania informácií o emisnej kontrole bolo zistené, že táto bola vykonaná dňa 28.10.2015 s výsledkom "spôsobilé". Z predloženej dokumentácie bolo taktiež zistené, že osobné motorové vozidlo zn. Citroen Xsara, bolo ponúkané na predaj za sumu 1.100 eur cez inzeráte zverejnený dňa 08.04.2017. Z komunikácie, ktorá prebiehala od 10.07.2015 do 29.11.2015 medzi žalobkyňou a žalovanou vyplýva, že žalovaná oznámila, že jej z auta odpadol výfuk, preto nemohla vrátiť peniaze, z ďalšej komunikácie vyplynulo, že žalovaná bola s autom spokojná a páčilo sa aj jej deťom a tvrdila, že peniaze prinesie žalobkyni v stredu do roboty. Žalovaná sa opakovane sťažovala, že auto je nepojazdné. Žalobkyňa v správach vysvetľovala, že ju upozorňovala na nevyhnutnosť vykonania opráv na aute, inak by ho nepredala za 350 eur. V následnej komunikácii žalovaná uvádzala, že ju to veľmi mrzí a ďakovala žalobkyni za pomoc, stým, že sa jej to bude snažiť vrátiť čo najskôr a ubezpečovala ju, že peniaze jej vráti, žalobkyňa uviedla, že jej je ľúto, že sú jej dlžní. Žalovaná sa jej pri ďalšej komunikácii začala
sťažovať na svoj zlý zdravotný stav, a aj nato, že oprava auta by stála ďalších 200 eur a chcela aby si ho zobrala späť. Z komunikácie zo dňa 06.10.2016 vyplýva, že žalovaná uviedla, že sa nevyhýba plateniu a peniaze žalobkyni určite vráti. Súdu bola predložená aj SMS komunikácia medzi Z. X. a žalobkyňou, z ktorej vyplýva, že táto odmietla poskytnúť ďalšiu pôžičku vo výške 100 eur, pričom žalovaná následne priznala, že im žalobkyňa poskytla pôžičku vo výške 100 eur.
7. Podľa § 657 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len "Občiansky zákonník", v skratke aj "OZ"), Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
8. Podľa § 658 odsek 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
9. Podľa § 517 odsek 1, odsek 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
10. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
11. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
12. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Ako vyplýva zo zákonného ustanovenia § 658 odsek 1 OZ, pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie veci na voľné nakladanie, druhové určenie veci, dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti; pokiaľ táto nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 OZ). Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma, v dôsledku čoho ju možno uzatvoriť ústne, ako i konkludentným prejavom. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní- reálnom odovzdaní, druhovom určení (v danom prípade peniaze), povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu, určenie čas vrátenia. Zmluva o pôžičke nemusí mať písomnú formu, ale keďže je reálnym kontraktom vyžaduje sa odovzdanie predmetu pôžičky zo strany veriteľa dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 98/2000, sp.zn. 25 Cdo 695/2003, 25 Cdo 696/2003). Dôkazné bremeno ohľadne odovzdania peňazí v tomto smere zaťažuje veriteľa. Pri ústnej zmluve o pôžičke malo byť ďalej dohodnuté -povinnosť vrátiť peniaze a čas vrátenia. Čas vrátenia pritom nemusí byť určený konkrétnym dňom, ale stačí ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Môže byť aj dohoda v tom zmysle, že čas vrátenia je ponechaný na vôľu dlžníka, napr. dlžník môže plniť až po splnení podmienky, ktorej splnenie môže ovplyvniť iba dlžník
14. Súd sa pri posudzovaní nároku žalobkyne predovšetkým zaoberal tým, či skutočne došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovanou, a k reálnemu prevzatiu peňazí zo strany žalovanej. Žalovaná sa vo svojom písomnom podaní vyjadrila, že od žalobkyne odkúpila na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 05.04.2015 osobné motorové vozidlo Cittroen Xsara, pričom zistila, že toto bolo pokazené a vyžadovalo si viacero opráv, vzhľadom načo jej žalobkyňa dala 100 eur na opravu, s tým, že keď bude spojazdnené zoberie späť. Peniaze na opravu nepostačovali tak matka žalobkyne požičala žalovanej sumu 150 eur, s tým, že dňa 30.07.2015 podpísala s J. R., priateľom matky žalobkyne, Zmluvu o pôžičke na dobu neurčitú. Na základe žalobkyňou predložených dôkazov súd dospel k záveru, že v konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke, a toto tvrdenie žalobkyne vyplynulo najmä z výpisu komunikácie zo sociálnej siete Facebook, ktorá prebiehala medzi žalobkyňou a žalovanou v dňoch od 10.07.2015 do 29.11.2015, a z ktorej jednoznačne
vyplynulo, že žalobkyňa sa po naliehaní žalovanej dňa 26.07.2015 dostavila k žalovanej domov, kde jej prenechala finančnú hotovosť vo výške 100 eur, tak ako tvrdila žalobkyňa pričom žalovaná túto sumu žiadnym spôsobom neodporovala. Na základe uvedeného mal súd preukázané aj to, že došlo k ich reálnemu odovzdaniu do rúk a prevzatiu žalovanou, za čo táto žalobkyni v rámci vzájomnej komunikácie vyjadrovala vďaku za pomoc a ubezpečovala ju, že sa jej peniaze vrátia čím skôr. Žalobkyňa sa následne v rámci komunikácie dopytovala na nevrátené peniaze s tým, že žalovaná tieto neuhradila ani na základe doručenej výzvy na úhradu dlžnej sumy, a oboznámila žalovanú aj s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka, keďže sa žalovaná obhajovala tým, že matka žalobkyne jej požičala peniaze na dobu neurčitú. Na základe vykonaného dokazovania súd teda dospel k záveru, že nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy je v časti 100 eur dôvodný. Žalobkyňa v konaní preukázala, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke na sumu 100 eur a to dňa 26.07.2015, ktorú je žalovaná nevrátila, túto časť žalovaného nároku teda súd v konaní nepovažoval za spornú. Žalobkyňa žiadala priznať aj úroky z omeškania vo výške 15% ročne od 27.11.2015 do zaplatenia, nakoľko výzva na úhradu bola žalovanej doručená dňa 11.11.2015, pričom žalovaná dlh neuhradila v lehote 15 dní od doručenia. Súd v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. zaviazal žalovanú, ktorá sa dostala do omeškania na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 100 eur od 27.11.2015 do zaplatenia. V konaní nebolo sporné, že žalovaná sa do omeškania dostala odo dňa splatnosti pôžičky, t.j. od 27.11.2015. Súd nepriznal žalobkyni úrok z omeškania v uplatňovanej výške 15% ročne, ale výšku úroku z omeškania určil v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
15. Podľa § 31 odsek 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
16. Podľa § 31 odsek 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
17. Podľa § 32 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.
18. Za sporný považoval súd nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 150 eur, ktorá bola žalovanej prenechaná na základe písomnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.07.2015, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 150 eur na dobu neurčitú s určením účelu ich prenechania, a ktorá bola uzatvorená medzi J. R., ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou. Súd má zato, že žalobkyňa nemala procesnú legitímáciu na vymáhanie nároku od žalovanej v časti sumy 150 eur, a to ani len na základe splnomocnenia udeleného jej veriteľom žalovanej J. R. udeleným dňa 30.10.2015, ktorým bola splnomocnená na konanie v jeho mene vo veci vymáhania dlžnej sumy a vykonávanie všetkých úkony v súdnom konaní proti žalovanej. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo205/2009). Z ustanovenia § 32 odsek 2 Občianskeho zákoníka jednoznačne vyplýva, že ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa, práva a povinnosti vznikajú priamo splnomocniteľovi (J. R.) a nie splnomocnencovi, teda žalovanej. Súd mal zato, že procesnú spôsobilosť na uplatňovanie si nároku vo výške 150 eur na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.07.2015 patrí výlučne J. R., ktorý v predmetnom konaní nevystupuje v postavení strany konania, pričom len za splnenia tejto podmienky by mohol splnomocniť žalobkyňu na vykonávanie všetkých úkonov spojených s uplatnením jeho pohľadávky, a preto súd v časti 150 eur s 15% -ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 150 eur od 27.11.2015 do zaplatenia žalobu zamietol.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva, i keď bola v konaní úspešná, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
22. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).