Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-145-2015.pdf
PDF · 102.3 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/145/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanej: V. D., X.. XX. XX. XXXX, L. Z., H. XXXX/XX, G. XX. XX. XXXX za účasti vedľajšieho účastníka č. 1: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom: JUDr. Andrej Cifra, AK so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, vedľajšieho účastníka č. 2: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, AK so sídlom Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenie 214,90 eura s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
III. Vedľajšiemu účastníkovi č. 1 a vedľajšiemu účastníkov č. 2 n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorú doručil Okresnému súdu Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) dňa 22 .08. 2013 prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, domáha uloženia žalovanej povinnosť finančného plnenia vyčísleného v sume 214,90 eur s príslušenstvom titulom nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o splátkovom úvere.
2. O žalobe rozhodol okresný súd platobným rozkazom č. k. 15Ro/448/2013-41 zo dňa 01. 07. 2014. Keďže platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk, okresný súd ho zrušil uznesením č. k. 15Ro/448/2013-64 zo dňa 22.01.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 02. 2015. Okresný súd následne v súlade predchádzajúcou právnou úpravou O. s. p. ustanovil žalovanej na ochranu jej záujmov opatrovníka a to uznesením č. k. 15C/145/2015-74 zo dňa 22. 04. 2015. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 05. 2015. Ako vyplýva z obsahu spisu ustanovenému opatrovníkovi bola doručená aj žaloba spolu s prílohami dňa 27. 04. 2015, ktorý sa k žalobe nevyjadril. Po zmene právnej úpravy okresný súd doručoval opäť žalobu žalovanej v súlade s ustanovením § 116 ods. 2 veta druhá zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Takýmto spôsobom bola žalovanej žaloba doručená dňa 23. 11. 2016. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V súlade s uvedeným ustanovením je možné považovať žalobu za účinne doručenú žalovanej už dňom, kedy bola doručená opatrovníkovi žalovanej. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že v priebehu konania zahlásili vstup do konania vedľajší účastník č. 1 oznámením doručeným okresnému súdu 19. 09. 2003 a vedľajší účastník č. 2 oznámením doručeným okresnému súdu dňa
22. 09. 2014. Vzhľadom k tomu, že vedľajší účastníci vstúpili do konania v súlade s predchádzajúcou právnou úpravou O. s. p., pričom po zmene právnej úpravy nesplnili zákonné podmienky na zachovanie svojej účasti v konaní v postavení osobitného subjektu, okresný súd preto v záhlaví tohto rozhodnutia uviedol aj vedľajšieho účastník č. 1 a vedľajšieho účastník č. 2 ako účastníkov konania do dňa 30. 06. 2016.
3. V danom prípade sa jedná o spor, ktorého hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, pričom sa zároveň jedná aj o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, z ktorého dôvodu okresný súd postupom podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 297 písm. b) CSP vyhlásil dňa 07. 06. 2017 v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli a na webovej stránke okresného súdu dňa 01. 06. 2017.
4. Okresný súd rozhodol o podanej žalobe žalobcu na základe nasledovných listinných dokladov: zmluva o splátkovom úvere č. 0222582384 zo dňa 18. 04. 2006 (ďalej len „zmluva o splátkovom úvere“), všeobecné obchodné podmienky, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20. 11. 2009, kópia listovej zásielky preukazujúca jej neprevzatie adresátom s oznámením poštového doručovateľa „adresát neznámy“, zmluva o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo dňa 04. 11. 2009, príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE, listinný doklad označený ako pokus o zmier zo dňa 06. 08. 2003.
5. Z uvedených listinných dokladov, obsahu žaloby, ako aj obsahu celého spisového materiálu, okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Žalovaná dňa 18. 04. 2006 uzatvorila spolu so Slovenskou sporiteľňou a. s. so sídlom Bratislava, Suché mýto 4, IČO: 00 151 653 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) zmluvu o splátkovom úvere. Zo zmluvných podmienok vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý MINIúver do 10 minút v sume 34.000,- Sk (1. 128,59 €), s pevnou výškou úrokovej sadzby 17,70 % ročne do konečnej splatnosti úveru. Úver bol poskytnutý jednorazovo bezhotovostne, bez poplatku za poskytnutie úveru s tým, že žalovaná bola povinná platiť 50,- Sk (1,66 €) mesačne poplatok za správu úveru, 925,- Sk (30,70 eura) mesačné splátky úveru s počtom splátok 59 vždy mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20. 05. 2006. Konečná splatnosť úveru bola stanovená na dňa 20. 03. 2011. Splatnosť úrokov bola dojednaná v posledný deň kalendárneho mesiaca, pričom spôsob splácania úveru bol dojednaný inkasným spôsobom z inkasného účtu uvedeného v zmluve. Ročná percentuálna miera nákladov bola vyčíslená 9,93 %. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré priložil spolu so žalobou (v spise na čl. 6-20). Právny predchodca žalobcu prípisom zo dňa 20. 11. 2009 oznámil žalovanej, že došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej práve zo zmluvy o splátkovom úvere. Z uvedeného oznámenia vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok je potrebné pohľadávku, ktorú vyčíslil v sume 2.494,12 eur s príslušenstvom, uhrádzať už žalobcovi. Žalobca ďalej preukázal postúpenie pohľadávky právnym predchodcom žalobcu v sume 2. 494,12 € na žalovaného a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04. 11. 2009, z ktorej predmet konania tvorí žalovaná istina v sume 214,90 € (zmluva s prílohou v spise na čl. 22-28). Žalobca pred tým, ako podal na súd žalobu, v zastúpení advokátom, vyzval žalovanú na dobrovoľné plnenie dlžnej sumy vyčíslenej žalobcom v danom prípise sumou 2. 950,22 € ( prípis v spise na čl. 29). Takto vyčíslenú dlžnú sumu žiadal uhradiť najneskôr do 13. 08. 2013. Žalobca nepredložil doklad preukazujúci doručenie tohto listinného dokladu žalovanej. Z obsahu žaloby ďalej vyplýva, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu zmluvných podmienok, z ktorého dôvodu si žalobca uplatnil nárok na plnenie vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 2.494,12 eur, ktorá pozostávala z istiny v sume 2.126,13 eur a úroku z omeškania vyčísleného v sume 367,99 eur. Žalobca si sumu 367,99 eur - úrok z omeškania v tomto konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanej úver v sume 1.128,59 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach v sume 30,70 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné len od 20 .09. 2010 do 20. 03. 2011 v počte 7, ktoré vyčíslil v sume 214,90 eur. S poukazom na porušenie zmluvných podmienok sa žalobca domáha plnenia tak, ako je uvedené vyššie spolu s úrokom z omeškania vyčísleným vo výške 9 % ročne zo sumy 214,90 eur od 21. 03. 2011 do zaplatenia.
6. V konaní je nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere ako je aj nesporná tá skutočnosť, že žalovaná porušila zmluvné podmienky vyplývajúce z tejto zmluvy. Uvedené vyplýva z fotokópie zmluvy a tiež z listinných dokladov preukazujúcich výzvy adresované žalovanej na dobrovoľné plnenie, ako aj z listinných dokladov preukazujúcich oznámenie o postúpení pohľadávky. V konaní je tiež nesporné, že právny predchodca žalobcu následne postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Túto skutočnosť oznámil sám právny predchodca žalobcu žalovanej listom zo dňa 20. 11. 2009, ktorý však žalovanej doručený nebol.
7. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
8. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
9. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
10. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
11. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov a v znení účinného v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá po a) prijíma vklady a po b) poskytuje úvery, a ktorá má na výkon činnosti podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
12. Podľa § 2 ods. 3 zákona o bankách, bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením alebo ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.
13. Podľa § 3 ods. 2 zákona o bankách bez bankového povolenie nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa § 6 ods. 1 zákona o bankách činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha bankovému dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk alebo pobočiek zahraničných bánk. Bankový dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad konsolidovanými celkami a subkonsolidovanými celkami (§ 44), ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa § 49 c.
15. Podľa § 6 ods. 7 zákona o bankách veta prvá, za výkon bankového dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska.
16. Podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách veta prvá, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.
17. Podľa § 92 ods. 7 zákona o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti tohto istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
18. Okresný súd v prvom rade riešil základnú otázku a síce či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby to znamená, či zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákon o bankách nad rámec pravidiel cesií upravených v OZ sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom, všeobecne môže byť predmetom zmluvy o postúpenie pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná pohľadávka, môže byť ňou pohľadávky splatná, nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. Pokiaľ sa však týka cesia bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný právny predpis (leg specialis) dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie tak, že bankovú pohľadávku je možné postúpiť iba v tej časti, ktorá je po splatnosti a iba po písomnej výzve na splnenie, pričom výzva musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní. Žalobca nepredložil listinné doklady, ktoré by preukazovali skutočnosť, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na samotného žalobcu. Žalobca nepredložil doklad preukazujúci skutočnosť, že žalovaná bola písomne vyzvaná zo strany právneho predchodcu žalobcu na plnenie dlhu z dôvodu, že bola nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. V spise sa nenachádza doklad o takejto výzve, ako sa ani nenachádza doklad preukazujúci doručenie tejto výzvy žalovanej. V súlade s citovanou zákonnou úpravou je písomná výzva základným predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky. Oznam právneho predchodcu žalobcu adresovaný žalovanej a oznamujúci postúpenie pohľadávky v žiadnom prípade nemôže nahrádzať takúto výzvu. Žalobca zároveň nepreukázal, že žalovaná bola ako dlžník v omeškaní so splatením celej postúpenej pohľadávky viac ako 90 dní pred jej postúpením. S citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že predmetom spôsobilým na postúpenie bankovej pohľadávky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktorá je už splatná. Vyplýva to z prvej časti druhej vety § 92 ods. 7 zák. o bankách: „toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť (rozumej postúpenie pohľadávky) ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva“. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. V prípade, ak by tomu tak nebolo, znamenalo by to, že banka by mohla postúpiť akýkoľvek nesplatný úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú a to na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska a ktorý nemá povolenie na vykonávanie bankových činností. Toto by však bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by to k vytvoreniu k právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup by bol tiež v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od banky vyžadovaná v súlade s § 27 ods. 1 zákona o bankách a v rozpore so smernicou o nekalých praktikách. Súd v danom prípade nespochybňuje samotné právo banky postúpiť aj pohľadávku celého úverového vzťahu, ale k takémuto postúpeniu môže banka pristúpiť len v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami potom, čo banka vyhlási predčasne mimoriadnu splatnosť celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je totiž výlučným oprávnením banky, ktoré môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky na nebankový subjekt. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by banka úver zosplatnila, t. j. vyhlásila predčasne mimoriadnu splatnosť celého úveru pred postúpením pohľadávky riadnou výzvou doručenou žalovanej v súlade s ustanovením § 565 OZ a tiež nepredložil žiaden doklad o ukončení úverového vzťahu bankou so žalovanou odstúpeniu od zmluvy alebo výpoveďou zmluvy pred postúpením pohľadávky. Oznámenie žalovanej, že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu nie je postačujúce na to, aby bol žalobca aktívne legitimovaným v tomto spore. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je základnou súčasťou súdneho konania.
19. Okresný súd sa preto v prvom rade vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu a dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky v súlade s citovanou zákonnou úpravou. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať akékoľvek bankové oprávnenia ani používať bankové úvery. Z vyššie uvedeného okresný súd prijal záver, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Keďže predmetom postúpenia bola nezročná nesplatná teda neexistujúca pohľadávka, je toto postúpenie na žalobcu neplatné. Žalobca teda nie je aktívne legitimovaným v tomto spore na podanie predmetnej žaloby s tým, že z výpisu z obchodného registra vyplýva, že sám žalobca nemá zo strany NBS udelené povolenie na vykonávanie bankových činností. Okresný súd na záver ešte poznamenáva, že nebolo povinnosťou súdu vyzývať žalobcu na preukázanie skutočnosti, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, takéto doklady mal žalobca predložiť spolu so žalobou s prihliadnutím aj na skutočnosť, že v konaní je zastúpený advokátom. Keďže žalobca nie je aktívne legitimovaný v tomto spore, okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
20. V ďalšom okresný súd už nepristúpil k preskúmavaniu jednotlivých zmluvných podmienok zmluvy o splátkovom úvere, všeobecných obchodných podmienok, pretože dokazovanie v tomto smere sa stalo bezpredmetným s poukazom na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu.
21. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, okresný súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto konaní bola úspešná v plnom rozsahu žalovaná a preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovanej v tomto konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd postupom a contrario podľa § 255 ods. 1CSP preto žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V priebehu konania vstúpili do konania aj vedľajší účastníci konania, z ktorého dôvodu bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania vedľajších účastníkov konania, ktoré im vznikli do 30. 06. 2016 teda do času, keď vystupovali v konaní ako vedľajší účastníci konania. Vedľajší účastníci konania vystupovali na strane žalovanej, teda na strane, ktorá mala v konaní plný úspech. Keďže ani vedľajším účastníkom konania v priebehu konania žiadne trovy konania nevznikli, vedľajší účastníci konania len zahlásili vstup do konania, v konaní neurobili žiaden procesný úkon, o trovách konania vedľajších účastníkov rozhodol súd rovnakým postupom ako pri žalovanej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).