Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/29/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Trenčín, so sídlom v Trenčíne, Jilemnického 3760, proti povinnému: S´NOVESTA spol. s r. o., so sídlom v Prievidzi, Námestie J.C.Hronského 1, IČO: 31 436 358, t. č. už vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 352,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. augusta 2016, č. k. 16Er/2187/2012-14, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o nároku na náhradu trov exekúcie o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Ex. por.. Výrokom II. priznal súdnej exekútorke JUDr. Marcele Šujanovej nárok na náhradu trov exekúcie proti oprávnenému. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnej exekútorke dňa 21.06.2012 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 352,55 Eur s prísl. titulom právoplatného a vykonateľného rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza, č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 03.03.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo exekučným súdom udelené súdnej exekútorke JUDr. Marcele Šujanovej dňa 11.07.2012. Dňa 09.03.2016 podala poverená súdna exekútorka súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra. Súd prvej inštancie mal z výpisu z obchodného registra povinného preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/102/2012-18 zo dňa 11.februára 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2014, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť povinného S´NOVESTA spol. s r. o., so sídlom Námestie J.C. Hronského 1, Prievidza, IČO 31 436 358, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro, vložke číslo 487/R. Spoločnosť S´NOVESTA spol. s r. o. bola dňa 27.06.2014 ex offo vymazaná z obchodného registra. Právne súd prvej inštancie poukázal na § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. h) Ex. poriadku. Konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, mal za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). O nároku súdnej exekútorky na náhradu trov exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Ex. poriadku v spojení s § 262 ods.1 a § 470 ods. 1 CSP.. Keďže súd prvej inštancie zastavil konanie, v zmysle § 262 ods.1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. Súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie proti oprávnenému. Po právoplatnosti uznesenia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne o výške náhrady trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku II. o náhrade trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že nemá výhrady k zastaveniu exekúcie. Avšak nenesie procesné zavinenie na

zastavení exekúcie, keďže ani pri náležitej opatrnosti nemohol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie predvídať nemajetnosť povinného. Poukazujúc na § 197 ods. 1 Ex. poriadku uviedol, že trovy exekúcie znáša, prípadne nahrádza povinný, pokiaľ nenastala určitá výnimočná situácia. V takom prípade ich uhrádza oprávnený. Je potrebné, aby súd zvážil, či mohol oprávnený pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, že súdnemu exekútorovi nie je priznaná náhrada vzniknutých trov, nie je v rozpore so zákonom. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.

3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného citoval znenie § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm h) Ex. poriadku a § 68 ods. 9 Obch. zákonníka. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3M Cdo 10/2011, kedy povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok postačujúci na náhradu výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. V takomto prípade ide o postup súdu podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 203 ods. 2 Ex. poriadku. Preto ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd prvej inštancie preto rozhodol o trovách exekúcie správne, keď na ich úhradu zaviazal oprávneného. Navrhol , aby dovolací súd odvolanie oprávneného zamietol.

4. Oprávnený k vyjadreniu súdneho exekútora písomne uviedol, že naďalej trvá na obsahu podaného odvolania.

5. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

6. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Ex. por., ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 200 ods. 5 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. V predmetnej veci oprávnený napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, keď z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému zastaveniu exekúcie, avšak žiada zmeniť len napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách exekúcie.

10. Odvolanie oprávneného smerovalo len do výroku II. o náhrade trov exekúcie. Odvolanie oprávneného tak smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Súd prvej inštancie strany konania nesprávne poučil o možnosti podania opravného prostriedku, keď v poučení uviedol, že proti rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie bolo možné podať iba proti výroku I., ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil.

11. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie odvolanie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov

exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie v tejto časti ako neprípustné podľa § 386 písm. c) odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .