Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoPr/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Bibiána Ťažiarová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: L. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., O. XX/XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Milan Sobota, so sídlom Nitrianske Rudno, Hlavná 659, proti žalovanému: NMC Slovakia, s.r.o., so sídlom Šaľa, Murgašova 27, IČO: 36271411, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária Machová, s.r.o., so sídlom Skalica, Čulenova 2A/2621, IČO: 36864544, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26Cpr/1/2012-240 zo dňa 2.6.2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou navrhovateľovi (aktuálne žalobcovi) odporcom (aktuálne žalovaným) listom zo dňa 20.3.2012 je neplatné. Druhou výrokovou vetou súd určil, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu je ku dňu účinnosti rozsudku skončený. Treťou výrokovou vetou odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.537,88 Eur do troch dní k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 59 ods. 1 písm. b), § 61 ods. 1, 2, § 63 ods. 1, 3, § 77, § 79 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.12.2006 platne a účinne vznikol právny vzťah dňom 1.3.2007 pracovný pomer na dobu neurčitú a podľa prílohy č. 9 k pracovnej zmluve zo dňa 19.12.2009 bolo dohodnuté, že žalobca bude pracovať v pracovnom zaradení výkonný riaditeľ. Dňa 12.1.2012 doručil konateľ zamestnávateľa Ing. Pavel Sojka žalobcovi list zo dňa 15.12.2011 označený ako upozornenie na možnosť výpovede, v ktorom žalobcu upozornil, že sa v priebehu roku 2011 dopustil porušenia povinností, že nedôsledne nekontroloval priebežné náklady celej spoločnosti, najmä náklady na dopravu. Žalobca reagoval listom zo dňa 12.1.2012, ktorým žalovanému oznámil, že nie je si vedomý porušenia povinnosti. Listom zo dňa 8.3.2012 označeným ako upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny oznámil žalovaný žalobcovi, že pri preskúmavaní účtovných dokladov na rok 2011 bolo zistené ďalšie závažné porušenie pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a to tým, že bolo zakúpené motorové vozidlo vo vyššom rozpočte, bol zakúpený mobilný telefón mimo firemného poradia, bola zanedbaná organizačná činnosť spoločnosti, neboli sledované ekonomické ukazovatele, neboli riešené krízové situácie, riadenie spoločnosti bolo chaotické, neboli pravidelne zasielané správy a informácie, vyskytli sa vysoko nadpriemerné telefónne účty, došlo k pochybeniu pri kalkulácii cien a k vyplateniu vreckového

za cestu do zahraničia. V závere listu bol adresát upozornený, že pokiaľ sa porušenie pracovnej disciplíny bude opakovať, mohol by byť s ním rozviazaný pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Žalobca reagoval listom zo dňa 14.3.2012, ktorým oznámil, že nie si je vedomý porušenia povinností. Dňa 20.3.2012 doručil žalovaný žalobcovi list označený ako výpoveď z pracovného pomeru pre opakované porušenie pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, ktorým žalobcovi oznámil, že „Z vyššie uvedených dôvodov Vám týmto dávam výpoveď z pracovného pomeru v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, nakoľko Vaším opakovaným jednaním prišlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a boli ste v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede“. Žalobca zareagoval listom zo dňa 1.6.2012, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával. Žalovaný listom zo dňa 14.6.2012 oznámil žalobcovi, že na podanej výpovedi trvá a nie je ochotný žalobcu ďalej zamestnávať.

4. Súd prvej inštancie sa plne stotožnil s právnym názorom žalobcu, ktorý žalobu podal v lehote podľa ust. § 77 Zákonníka práce (ďalej aj , vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konkrétne z rozsudku spisová značka 1 MCdo 2/2008, podľa ktorého možno jednoznačne považovať výpoveď za neplatnú, nakoľko žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu s konkrétnym dôvodom výpovede neoboznámil, v listoch zo dňa 15. 12. 2011 a 8. 3. 2012 sú iba nekonkrétne, nepreukázané, všeobecné konštatovania údajných nedostatkov v činnosti spoločnosti v roku 2011. Dôvod výpovede musí byť v písomnom vyhotovení výpovede vymedzený nielen citáciou právneho predpisu, ale aj skutkovo a to tak konkrétne, aby nebol zameniteľný. Dôvod výpovede je skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú vo výpovedi okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak, že opísaný skutok je nezameniteľný s inými skutkami. Dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce je nutné uviesť nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v paragrafe 63 ods. 1 Zákonníka práce bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v čom skutkovo spočíva. Dôvod výpovede týmto spôsobom vo výpovedi zo dňa 20.3.2012 podľa prvoinštančného súdu uvedený nebol. Vzhľadom na plynutie lehoty podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce, musí byť skutkový dôvod výpovede vymedzený aj konkrétnym časovým údajom svedčiacim o tom, kedy presne ku konkrétnemu skutku došlo a kedy sa zamestnávateľ o dôvode výpovede dozvedel. Žalovaný vo výpovedi z 20. 3. 2012 výpovedný dôvod skutkovo nijako nevymedzil a preto jej výpoveď podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce neplatná. Za dostatočné skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu podľa súdu nemožno považovať odkaz na upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 15.12.2011 a 8.3.2012, obsiahnutý vo výpovedi, nakoľko uvedené upozornenia rovnako nie sú dostatočne konkretizované tak, aby skutky, ktoré nimi mali byť opísané ako porušenia pracovnej disciplíny, bolo možné jednoznačne identifikovať aby boli nezameniteľné s inými skutkami.

5. K jednotlivým skutkom uvedeným v predmetnej výpovedi prvoinštančný súd konštatoval nasledovné: 1/" ..že bolo do spoločnosti zakúpené osobné motorové vozidlo v rozpočte vyššom, ako bolo oznámení Vášmu nadriadenému.." predmetný dôvod bol preukázaný len zmluvou o operatívnom leasingu zo dňa 7.7.2011, predmetom ktorej však nie je kúpa vozidla, ale nájom, pričom z výpovede konateľa žalovaného vyplynulo, že zmluva bola uzatvorená v lete 2011, on sa o jej existencii dozvedel po 2 mesiacoch, predmetnú zmluvu žalobcovi nevytkol, v ktorom svetle sa predmetný skutok javí byť nedostatočne špecifikovaným a časovo a skutkovo konkretizovaným, na základe čoho nespĺňa zákonnú podmienku ust. § 61 ods. 2 ako ani podľa ust. § 63 ods. 3 ZP. 2/ "bol zakúpený nový mobilný telefón mimo firemného poriadia" absentuje časový opis skutku, konkretizácia telefónu, na základe čoho opätovne nespĺňa podmienku ust. § 61 ods. 2 a § 63 ods. 3 ZP; 3/ "bola z Vašej strany zanedbaná organizačná činnosť spoločnosti.."- možno konštatovať, že ide o príliš všeobecný opis skutku a absenciou časovej línie pre posúdenie splnenia podmienky podľa ust. 63 ods. 3 ZP, pričom z výpovede konateľa žalovaného vyplynulo, že sa tým myslelo zamestnanie pani V., avšak sám konateľ žalovaného nevedel uviesť, kedy k skutku došlo, na základe čoho možno konštatovať, že predmetný dôvod je v rozpore s ust. § 61 ods. 2 a § 63 ods. 3 ZP. 4/ "taktiež ste nesledovali žiadnym spôsobom ekonomické ukazovatele..." - opätovne absentuje konkretizácia skutku, ekonomických ukazovateľov, časové zaradenie skutku, z výpovede konateľa žalovaného vyplynulo, že malo ísť o objednanie tovaru z Poľska a skreslenie nákladov na dopravu, čo sa stalo na začiatku roka 2012. Predmetný skutok však čo do preukázania jeho existencie zostal na báze protichodných tvrdení účastníkov, bez relevantného dôkazu podporujúceho pravdivosť predmetného dôvodu výpovede. 5/ "neriešili ste krízové situácie a na tieto ste žiadnym spôsobom nereagovali..." - opätovne úplná absencia zákonných podmienok § 61 ods. 2 a § 63 ods. 3 ZP, žalovaný ani dodatočne konkrétny príklad neuviedol. 6/ "riadenie

spoločnosti bolo chaotické" - konštatovanie totožné s bodom 5/;, 7/ "absentovala akákoľvek komunikácia s ostatnými zamestnancami spoločnosti.." - konkrétny príklad žalovaným nebol prezentovaný ani v rámci jeho výpovede, pričom dôvod je v rozpore s ust. § 61 ods. 2 a nemožno ho vyhodnotiť vzhľadom na absenciu časového vymedzenia ani podľa ust. § 63 ods. 3 ZP. 8/ "taktiež Vaše riadenie spoločnosti bolo výhradne jednostranne zamerané len na trh s izoláciami, s čím bolo spojené nerentabilné zásobovanie klientov.."- opätovne chýba časové vymedzenie skutku, pričom výpoveďou žalovaný spresnil skutok tak, že žalobca činnosť žalovaného podriaďoval predaju izolácií, lebo na tento post bol do zamestnania prijatý, vo svetle čoho súd nevidí porušenie pracovnej disciplíny popri konštatovaní, že dôvod je v rozpore s ust. § 61 ods. 2 pre nekonkrétnosť a nemožno ho vyhodnotiť podľa ust. § 63 ods. 3 z hľadiska časového vymedzenia. 9/ "rovnako ste nezasielal pravidelné správy a informácie priamym nadriadeným tak, ako Vám to vyplýva z Vašej pracovnej náplne.." - opätovne absentuje časové ohraničenie skutku, pričom nepravdivosť dôvodu bola preukázaná mesačnými hláseniami a tzv. reportom plus plán ciest, týždenne predkladaným, zo strany žalobcu. 10/ "ďalším porušením Vašich povinností a pracovnej disciplíny boli vysoko nadpriemerné telefónne účty za Vaše súkromné hovory z pracovného mobilného telefónu..." - odhliadnuc od absencie podmienok podľa ust § 61 ods. 2 bolo preukázané, že o skutku sa žalovaný dozvedel v decembri 2012 , na základe čoho dôvod nespĺňa podmienku ust. § 63 ods. 3 ZP, pričom bolo preukázané, že SMS správy boli posielané na t.č. +XXXXXXXXXXXX externej pracovníčke spol. VODOCENTRUM s.r.o., Karlovy Vary, obchodného partnera žalovaného, na základe čoho komunikáciu nemožno považovať za súkromnú a v rozpore s pracovnou disciplínou. 11/ "následne prišlo k pochybeniu z Vašej strany pri kalkulácii cien..." - absencia podmienok ust. § 61 ods. 2 ZP, pričom snaha o konkretizáciu dodatočne žalovaným na pojednávaní v podobe predloženia listiny dňa 15.7.2013 zlyhala v tom, že z listín majúcich predstavovať nesprávne kalkulácie žalobcu nebolo zrejmé ani to kto a kedy ich vypracoval. 12/ "ste si vyplatili vreckové na cestu do zahraničia.." - posledný výpovedný dôvod je rovnako ako všetky predchádzajúce nekonkrétny podľa ust. § 61 ods. 2 ZP, žalovaný na pojednávaní uviedol, že malo ísť o vreckové vyplácané v priebehu celého roka 2011, nevedel uviesť, o aké pracovné cesty išlo a ani rozpor so zákonom, predmetné tvrdenie ani preukázané nebolo, nakoľko príkazy na pracovnú cestu do Belgicka zo dňa 11.3.2011 a do Poľska zo dňa 24.5.2011 nevykazovali rozpor so zákonom a boli ako dôvod výpovede časovo v rozpore s ust. § 63 ods. 3 ZP. Dôvodnosť výpovede čo do existencie výpovedných dôvodov nebola preukázaná ani výsluchom svedkyne a interným auditom žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrhu ako dôvodnému vyhovel.

6. Súd bez potreby úpravy petitu návrhu, vzhľadom na súhlasné vyjadrenie účastníkov konania, zároveň podľa ust. § 79 ods. 1 prvej vety rozhodol, že účinnosťou rozsudku zaniká pracovný pomer žalobcu u žalovaného, nakoľko od žalovaného vzhľadom na okolnosti nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával.

7. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a celkom procesne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 1.537,88 Eur podľa špecifikácie v písomnom vyhotovení rozsudku.

8. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania. Ako odvolací dôvod uviedol, že rozsudok je vydaný v rozpore so skutkovým stavom a zároveň súd nesprávne vyhodnotil dôkazy na základe ktorých rozhodol. Predovšetkým namietal, že písomné upozornenia na možnosť výpovede zo dňa 15.12.2011 aj 8.3.2012 boli jednoznačne podrobne skutkovo vymedzené a konkretizované jednotlivé konania, ktorými žalobca porušil pracovnú disciplínu. Písomné uplatnenie výpovedného dôvodu, ktoré odkazovo obsahuje tieto upozornenia, preto nemožno kvalifikovať ako nedostatočne konkretizované a neodôvodnené, ako to urobil súd prvej inštancie. Z vykonaného dokazovania podľa odvolateľa vyplynulo, že zo strany žalobcu prišlo k porušovaniu pracovných povinností tak, ako mu bolo písomne vytýkané, pričom vždy v každom upozornení bola dostatočne skutkovo opísaná situácia a kvalifikovaná ako závažné porušenie povinností, na ktoré bol žalobca upozornený. Nie je preto možné stotožniť sa s odôvodnením súdu prvej inštancie, že žalovaným produkované tvrdenia a dôkazy neboli podporené ani svedeckou výpoveďou zamestnankyne U. A.. Naopak z jej výpovede jednoznačne vyplynulo, že žalobca mal vedomosť o negatívnom hospodárskom stave spoločnosti a jej neefektívnom riadení, ako i vysokých nákladoch spoločnosti a nerentabilite dopravy, pričom žiadnym spôsobom nevykonal nápravu, ani nemal záujem uvedenú situáciu riešiť, naopak benefity a výhody vyplývajúce mu z pracovnej pozície čerpal a to napriek negatívnemu

ekonomickému stavu spoločnosti. V ďalšom odvolateľ poukázal na definície pojmov obchodný a výkonný riaditeľ, v ktorej pozícii pôsobil žalobca, ako aj na súčasnú ekonomickospoločenskú situáciu, kedy nároky na znalosti obchodných a výkonných riaditeľov, ako i ostatných zamestnancov na pozíciách vo vedení spoločnosti, sa zvyšujú. Dôkazom podporujúcim tvrdenia žalovaného je podľa podaného odvolania i interný audit spoločnosti, z ktorého je zrejmé, že výpovedné dôvody tak, ako boli formulované, boli podložené jednotlivými ekonomickými ukazovateľmi, konkrétnymi listinami, účtovnými výstupmi a preto odôvodnenie prvoinštančného súdu, že tento dôkaz je irelevantný i z dôvodu, že nie je zrejmé, aký subjekt ho vypracoval, kedy a za akým účelom, neobstojí. Zo samotného názvu interný audit ako aj z obsahu listín je zrejmé, že sa jedná o audit ako ekonomickú správu spoločnosti, ktorý je interný, a ktorý môže vypracovať ktokoľvek z ekonomického oddelenia. Otázka podpisu takejto listiny je irelevantná pretože listiny obsiahnuté v audite sú vlastne faktickými výstupmi účtovného počítačového systému. Žalovaný v konaní predložil listinné dôkazy preukazujúce, že žalobca uzavrel dňa 7.7.2011 zmluvu o operatívnom leasingu osobného motorového vozidla Volkswagen Passat a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia vedením spoločnosti, pričom náklady boli podstatne vyššie ako na dovtedajšie vozidlo. Došlo k neprimeranému finančnému zaťaženiu firmy bez zváženia dôsledkov na ekonomiku spoločnosti. Žalobca o tomto svojom konaní nikoho neinformoval a nemal k takémuto postupu ani súhlas, urobil tak svojvoľne a bez relevantného dôvodu, zrejme zvažoval zvýšiť svoju osobnú prestíž. Výpismi z mobilného telefónu žalobcu za obdobie od marca 2011 do decembra 2012 bola vyčíslená výška jeho súkromných hovorov a sms správ na 330,- Eur a to celkovo asi 2.150 sms správ posielaných len na jedno telefónne číslo intenzívne v priebehu celého dňa, teda aj v noci, takže v žiadnom prípade sa nemohlo jednať o pracovnú činnosť žalobcu. Toto bolo žalobcovi aj vytýkané v decembri 2011 a žalobca vyjadril ústny prísľub, že k tomu už nebude prichádzať, napriek tomu z listinného dôkazu vyplýva, že sa to opakovalo. Žalobca tiež neplnil svoje pracovné povinnosti tým, že riadne nezasielal mesačné hlásenia napriek tomu, že bol na to upozornený. V prípade, že nepravidelne niekedy hlásenie zaslal, bolo v rozpore s riadnym predkladaním hlásenia plánov ciest spoločnosti. Nesprávnosť ekonomického a absolútna neodbornosť vykonávania kalkulácie predajných cien zákazníkom zo strany žalobcu bola súdu listinným dôkazom taktiež predložená, spoločnosť predávala svoj sortiment nie so ziskom, ale so stratou. Žalobca si taktiež neoprávnene a bez nároku vyplácal pri zahraničných cestách vreckové, ktoré v danej spoločnosti nebolo vyplácané žiadnemu inému zamestnancovi, o mal vedomosť i o tom, že takéto konanie je v rozpore so všeobecnými postupmi v spoločnosti. Odvolateľ uzavrel, že z preukázaného je evidentné, že žalobca najskôr ako obchodný a neskôr ako výkonný riaditeľ riadne spoločnosť neviedol a už vôbec nie s odbornou starostlivosťou, pretože mu bolo potrebné dávať konkrétne úlohy, pracoval nesamostatne, nemal prehľad o jednotlivých komponentoch chodu spoločnosti, okrem toho dané pokyny ani nedodržiaval. Nadväzne odvolateľ poukázal na jeho pracovnú náplň. V závere uviedol, že žalobca nemal už záujem v spoločnosti pracovať, žiadal, aby mohol pracovať pre iného zamestnávateľa, čo preukázal jeho e-mailovou komunikáciou.

9. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného predložil prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi v celom rozsahu (za vyjadrenie k odvolaniu 60,- Eur a režijný paušál 8,58 Eur). Prioritne poukázal na to, že odvolanie možno odôvodniť výlučne len dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) a podľa názoru žalobcu podané odvolanie nie je odôvodnené žiadnym z týchto dôvodov. Vyslovil názor, že podstatnú časť odvolania žalovaný venuje vlastnému hodnoteniu výlučne len žalovaným uvedených skutočností a navrhnutých dôkazov vrátane tzv. “interného auditu“, ktorý žalovaný sám vytvoril ako dôkaz pre súdne konanie a preto nie je žiadnym objektívnym dôkazom. Podľa názoru žalobcu prvoinštančný súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy na základe vykonaných dôkazov, dostatočne zistil skutkový stav a dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom vec správne právne posúdil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že skutočnosti, ktoré žalovaný považoval za porušenie pracovnej disciplíny, ktoré uviedol vo svojich listoch zo dňa 15.12.2011 a 8.3.2012, na ktoré sa daná výpoveď z pracovného pomeru odvoláva, sú medzi účastníkmi sporné. Bolo preto jeho povinnosťou dôvod vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a následne dokázať, že vymedzený skutok sa stal, že je porušením pracovnej disciplíny a že v čase doručenia výpovede neuplynula lehota podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce. Žalovaný ale ani jednu z uvedených skutočností nepreukázal. Naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dôvod výpovede nebol vo výpovedi skutkovo dostatočne vymedzený. Žalovaný v priebehu súdneho pojednávania sám uviedol, že o všetkých skutočnostiach sa dozvedel ešte v roku 2011, pričom vtedy tieto skutky nepovažoval za porušenie pracovnej disciplíny a nevyvodil voči žalobcovi žiadny postih. V konaní podľa žalobcu žalovaný nepreukázal žiadne porušenie pracovnej disciplíny, ani

porušenie pracovných povinností a žalobca sa ani žiadneho porušenia pracovnej disciplíny nedopustil. V ďalšom poukázal na závery NS SR v rozsudku sp. zn. 1MCdo 2/2008, podľa ktorého dôvod výpovede v písomnom vyhotovení musí byť vymedzený nielen citáciou právneho predpisu, ale aj skutkovo a to tak konkrétne, aby nebol zameniteľný.

10. Replika ani duplika v odvolacom konaní podané neboli.

11. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej , ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

- ďalej , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je dôvodné v zmysle § 387 potvrdiť.

13. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že odvolateľ v podanom odvolaní nepoužil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP. Nielen z vyjadrenia odvolateľa „máme za to, že rozsudok je vydaný v rozpore so zisteným skutkovým stavom a zároveň na základe vykonaného dokazovania súd I. stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy na základe ktorých následne rozhodol...“, ale aj z celého ďalšieho vyššie zhrnutého textu podaného odvolania, ktoré je nevyhnutné posudzovať podľa obsahu (§ 24 ods. 1 , je zrejmé, že žalovaný, hoci to výslovne neuviedol, podľa obsahu odvolania použil odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) - že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odvolacie dôvody uplatnené v odvolaní žalovaného, s prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, bolo vyriešiť otázku, či výpoveď z pracovného pomeru daná žalovaným žalobcovi listom zo dňa 20.3.2012, je pre tvrdené nedostatočné skutkové a časové vymedzenie aj nepreukázanie jej dôvodov, neplatným právnym úkonom.

15. V konaní nebolo sporným a bolo preukázaným, že žalobca ako zamestnanec bol v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným ako zamestnávateľom, kde v období od 1.3.2007 bol zaradený vo funkcii obchodného riaditeľa a od 1.5.2010 v pozícii výkonného riaditeľa.

16. Dňa 12.1.2012 doručil zamestnávateľ žalobcovi upozornenie na možnosť výpovede pre porušovanie povinností zo dňa 15.12.2011 s tým, že v priebehu roku 2011 sa dopustil porušenia povinností tým, že nedôsledne kontroloval priebežné náklady celej spoločnosti, najmä náklady na dopravu. Toto porušenie povinností vyplývajúce z funkcie výkonného riaditeľa zamestnávateľ považuje za závažné porušenie povinností, ktoré by zakladalo dôvod pre rozviazanie pracovného pomeru.

17. Následne zamestnávateľ doručil žalobcovi ďalšie upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 8.3.2012 s tým, že pri dôslednom preskúmaní výsledkov hospodárenia a účtovných dokladov za rok 2011 v priebehu mesiaca február 2012 bolo zistené ďalšie závažné porušenie pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a to v tom zmysle, že bolo do spoločnosti zakúpené osobné motorové vozidlo v rozpočte vyššom, ako bolo oznámené nadriadenému, bol zakúpený nový mobilný telefón mimo firemného poradia, zo strany žalobcu bola zanedbaná organizačná povinnosť spoločnosti. Taktiež bolo žalobcovi vytýkané, že nesledoval žiadnym spôsobom ekonomické ukazovatele, neriešil krízové

situácie, na tieto žiadnym spôsobom nereagoval. Riadenie spoločnosti bolo chaotické, absentovala akákoľvek komunikácia s ostatnými zamestnancami, bolo výhradne jednostranne zamerané len na trh s izoláciami, s čím bolo spojené nerentabilné zásobovanie klientov. Zamestnávateľ žalobcovi vytýkal, že rovnako nezasielal pravidelné správy a informácie priamym nadriadeným tak, ako to vyplýva z jeho pracovnej náplne. Za ďalšie porušenie povinností a pracovnej disciplíny žalovaný považoval, že boli vysoko nadpriemerné telefónne účty za súkromné hovory žalobcu z pracovného mobilného telefónu, k pochybeniu došlo tiež pri kalkulácii cien a rovnako si vyplatil vreckové na cestu do zahraničia a to nielen v rozpore s pracovnou zmluvou, ale ako jediný z firmy. V závere bol obdobne žalobca informovaný, že pokiaľ by sa porušenie pracovnej disciplíny opakovalo, mohol by s ním byť rozviazaný pracovný pomer výpoveďou. Bolo tiež preukázané a nesporné, že obe tieto upozornenia boli žalobcovi riadne doručené.

18. Nadväzne dňa 20.3.2012 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru pre opakované porušenie pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 20.3.2012, v ktorom uviedol, že listom zo dňa 15.12.2011 bol žalobca písomne upozornený na porušovanie pracovnej disciplíny a neplnenie si pracovných povinností, následne v priebehu mesiaca február 2012 bolo zo strany zamestnávateľa zistené, že opakovane prišlo k porušeniu pracovnej disciplíny a neplneniu si pracovných povinností žalobcom, na základe čoho bol opäť upozornený výzvou zo dňa 8.3.2012, pričom v oboch prípadoch bol poučený o možnosti výpovede z vyššie uvedených dôvodov. Vo výpovedi sa ďalej uvádza: „Z vyššie u vedených dôvodov Vám preto dávam výpoveď z pracovného pomeru v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, nakoľko Vaším opakovaným jednaním prišlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a boli ste v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.“ Adresát bol tiež poučený, že výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť prvým dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca po doručení výpovede.

19. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) zák. č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť výpoveďou.

20. Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

21. Podľa § 61 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z.z. zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

22. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) zák. č. 311/2001 Z.z. zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

23. Podľa § 63 ods. 3 zák. č. 311/2001 Z.z. pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

24. Podľa § 77 zák. č. 311/2001 Z.z. neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

25. Podľa § 79 ods. 1 prvá veta zák. č. 311/2001 Z.z. ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

26. Z ust. § 15 Zákonníka práce vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil zodpovedá dobrým mravom.

27. Platnosť právnych úkonov, vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich k rozviazaniu pracovného pomeru, je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený.

28. V danom prípade žalovaný dal žalobcovi výpoveď s odkazom na § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre opakované porušenie pracovnej disciplíny. Pojem pracovná disciplína , ale ani iný právny predpis nevymedzuje. Pracovnoprávna teória pod týmto pojmom okrem súhrnu právnych noriem upravujúcich pracovnú disciplínu, rozumie súhrn povinností zamestnanca a v neposlednom rade dodržiavanie povinností zamestnancom. Vo všeobecnosti možno uviesť, že obsahovou náplňou pojmu pracovná disciplína sú povinnosti zamestnanca, resp. pracovné povinnosti. K porušeniu pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca dochádza ak poruší tie povinnosti, ktorými je viazaný v súvislosti s jeho dohodnutým druhom práce.

29. Dôvod výpovede musí byť v písomnej výpovedi uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú zamestnávateľa k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom čo chcel prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod výpovede uplatňuje a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede je teda potrebné, aby jej dôvod bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých zamestnávateľ vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti z ktorého dôvodu je daná výpoveď z pracovného pomeru. Podľa už konštantnej súdnej judikatúry pritom skutočnosti, ktoré sú dôvodom výpovede, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností z dôvodu, že pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je výpoveď neplatná len vtedy, ak by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť prečo došlo k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou. Pritom výklad prejavu vôle môže smerovať len k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené (napr. NS ČR 5 Cdo 86/1998, 5 Cdo 155/2009, 21 Cdo1558/2001).

30. Vzhľadom na vyššie uvedené vo výpovedi musí byť skutkovo vymedzený dôvod skončenia pracovného pomeru, teda je potrebné skutkovo opísať kedy a ako došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, inak povedané opísať porušenie pracovnej disciplíny ako časovo presný opis deja. Pre platnosť právneho úkonu sa okrem iného vo všeobecnosti vyžaduje, aby bol určitý a zrozumiteľný. Preto je potrebné konkrétne opísať porušenie pracovnej disciplíny. Pri skutkovom vymedzení dôvodu skončenia pracovného pomeru sa musí vychádzať z konkrétnej situácie. Ak je ale zreteľné z akých dôvodov dochádza ku skončeniu pracovného pomeru s poukazom na už ustálenú judikatúru súdov (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 95/2209, 5Cdo 205/2007) stačí uviesť dôvod skončenia pracovného pomeru tak, aby bolo zrejmé aké sú skutočné dôvody, ktoré viedli účastníka pracovnoprávneho vzťahu ku skončeniu pracovného pomeru a nevznikli pochybnosti, čo chcel tento účastník prejaviť. Skutkový stav teda nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, ale napríklad postačí odkaz na predchádzajúce písomné upozornenie dané zamestnancovi. Keďže ku skončeniu pracovného pomeru dochádza preto, že zamestnanec porušil jedno alebo viacero svojich pracovných povinností, je potrebné aj uviesť ktorú konkrétnu povinnosť zamestnanec porušil.

31. Ak zamestnávateľ vo svojom jednostrannom právnom úkone smerujúcom k rozviazaniu pracovného pomeru uplatní viac skutkov, ktorými malo prísť k viacnásobnému porušeniu pracovnej disciplíny, je potom treba každý tento skutok skúmať zvlášť a samostatne tiež posudzovať jeho účinky na ďalšie trvanie pracovného pomeru; ak len jeden z nich je relevantným dôvodom pre danie výpovede a výpoveď je inak platná, pracovný pomer skončí iba na základe jedného z nich a ostatné uplatnené skutky sa stávajú obsolentnými. Potom vo vzťahu ku každému z uplatnených skutkových dôvodov výpovede je treba samostatne skúmať, či bola dodržaná lehota v zmysle § 63 ods. 3 Zákonníka práce.

32. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, bolo potrebné posúdiť prejav vôle žalovaného obsiahnutý v písomnom vyhotovení výpovede zo dňa 20.3.2012 a to pri použití výkladu prejavu vôle tak, aby tento právny úkon so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedal dobrým mravom. Pritom bolo nevyhnutné opierať sa o už konštantnú judikatúru poukázanú vyššie, v zmysle ktorej pritom skutkový stav nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, ale postačuje aj odkaz na predchádzajúce písomné upozornenie dané zamestnancovi, ako tomu bolo i v danom prípade.

33. Na vyššie uvedené poukázal odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí č.k. 25CoPr/3/2014-188 zo dňa 6.10.2014, ktorým predošlý rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 26Cpr/1/2012-163 zo dňa 8.4.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí uviedol, že bude potrebné opätovne vyhodnotiť podmienky platnosti predmetnej výpovede, zohľadniť citovanú judikatúru najvyšších súdov, zvážiť potrebu ďalšieho doplnenie dokazovania podľa návrhov účastníkov a následne výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť a vec správne posúdiť a opätovne rozhodnúť s tým, že je potrebné rozhodnutie dostatočne odôvodniť a podložiť relevantnou argumentáciou. Následne súd prvej inštancie doplnil dokazovanie na nariadených prvoinštančných pojednávaniach a v odôvodnení preskúmavaného rozsudku konkrétne uviedol jeho skutkové i právne závery osobitne ku každému jednotlivému skutku - výpovednému dôvodu uplatnenému vo výpovedi, resp. v upozorneniach, na ktoré výpoveď odkazuje.

34. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, keď súd vykonal dokazovanie v potrebnom navrhnutom rozsahu a jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu a zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových (ani právnych) záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Prvoinštančný súd sa pritom v odôvodnení rozsudku riadne vysporiadal so všetkou obranou uplatnenou žalovaným v prvoinštančnom konaní, ktorá bola použitá i v odvolaní. Po oboznámení sa s celým obsahom spisu, včítane vykonaných dôkazov, odvolací súd sa zhoduje s prvoištančným, že výpovedné dôvody vo výpovedi zo dňa 20.3.2012, ani v spojení s listinami na ktoré výpoveď odkazuje, neboli dostatočne skutkovo vymedzené a čiastočne ani preukázané, ani v otázke ich časového vymedzenia, a to ani jeden z nich sám osebe tak, aby odôvodňoval zákonnú výpoveď (pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku), v dôsledku čoho je daná výpoveď neplatná, následkom čoho bolo potrebné žalobe vyhovieť.

35. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, odvolací súd v podľa ust. § 387 ods. 1 rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane vecne správneho a odvolaním osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania, potvrdil.

36. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .