Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-165-2017.pdf
PDF · 94.93 KB
Case nature
Subarea
23Co/165/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudcov: JUDr. Ľubica Bundzelová a JUDr. Zlatica Javorová, v právnej veci žalobcu: J. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., zast.: JUDr. Dagmar Hornáková, advokátka so sídlom A. Hlinku 3058/17, Sereď, proti žalovaným: 1. E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, B., 2. C. D., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/ XX, B., obaja zast.: Mgr. Henrieta Slavkovská, advokát s.r.o., so sídlom Ľ. Štúra 19, Levice, IČO: 47 256 401, 3. P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom G. P. XXXX/X, B., 4. P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom G. P. XXXX/X, B., o určenie vlastníckeho práva, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k. 35C/129/2016-150 zo dňa 10. februára 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Súd I. inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovaným v 1. až v 4. rade nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Galanta, v obci D., katastrálne územie D., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Okresného súdu Galanta, katastrálny odbor, vedených ako: - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, orientačné číslo X, postavený na parcele registra „C“ č. 1846 - parcela registra „C“ č. 1846 - zastavené plochy o výmere 283 m2 a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z predložených dôkazov(inzerát Realitnej kancelárie FRISCO s.r.o., so sídlom Nám. Slobody 30, Sereď ) je zrejmé, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania sú inzerované na predaj, hoci vo veci samej prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva k nim. V takto neistej situácii, kedy je sporné, ktorej zo strán svedčí vlastnícke právo súd považoval za nevyhnutné zakázať žalovaným s vo výroku uvedenými nehnuteľnosťami nakladať. Súd dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné. Vychádzajúc z tvrdení žalobu a z predložených listinných dôkazov, mal súd za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, ako aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy žalobcu, že nenariadením predbežného opatrenia by v tomto prípade došlo k neprimeranému zásahu do jeho práv. Aplikoval tak ust. §§ 324 ods. 1, 2; 325 ods. 1. 2 písm. d); 326 ods. 1,2; 328 ods. 2, 3 a 329 CSP.
2. Odvolanie proti uzneseniu súdu I. inštancie podali žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhujú, aby súd napadnuté rozhodnutie súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, a to z nasledovných dôvodov. Súd I. inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a ani nepodriadil svoje rozhodnutie skúmaniu týchto ústavných a zákonných limitov. Žalovaným nemožno zasahovať do ich ústavného práva disponovať s ich vlastným majetkom z dôvodov uvedených žalobkyňou, ku ktorým uvádzame nižšie uvedené vyjadrenia. Žalobkyňa dostatočne neosvedčila danosť právneho záujmu, teda základ právneho nároku. Žalobkyňa okrem iného tvrdí, že s právnym predchodcom žalovaných - otcom žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade a starým otcom žalovaného v 3. rade a žalovaného v 4. rade, pánom E. O., nar. XX.X.XXXX, žila v spoločnej domácnosti už od roku 1972 až do jeho
smrti. Dôkazom o tom, že toto tvrdenie žalobkyne sa nezakladá na pravde, je rozsudok o rozvode manželstva pána E. O. s jeho manželkou I. rodenou K., vedené na Okresnom súde v Galante pod sp. zn. 4C/35/77-12 zo dňa 29.3.1977, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.4.1977. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že z manželstva pochádzajú tri vtom čase maloleté deti a manželské spolužitie bolo prerušené až po tom, ako sa E. O. dopustil voči manželke trestného činu dňa 20.7.1976. Z dôkazov predložených samotnou navrhovateľkou, ktoré sa nachádzajú v spise, jednoznačne vyplýva, že E. O. sám požiadal dňa 19.5.1977 o pridelenie pozemku na výstavbu rodinného domu, na základe ktorej E. O. dňa 5.5.1977 pod sp. zn. Fin.4/202/1977 bolo vydané rozhodnutie na výstavbu rodinného domčeka a bola dňa 15.6.1977 uzatvorená dohoda o zriadení práva osobného užívania stavebného pozemku, ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom Galanta pod č. Reg. Rll 134/77 dňom 29.6.1977. Z dôkazov jednoznačne vyplýva, že navrhovateľke žiadne právo k predmetným nehnuteľnostiam nevzniklo. Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam jej nevzniklo ani v nasledujúcich tridsiatich deviatich rokoch. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že spoločne s pánom E. O. hospodárila, nakoľko táto skutočnosť sa nedá bez všetkého usudzovať zo skutočnosti, že spolu žili ako druh a družka. A už vôbec nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by vynaložila finančné prostriedky na stavbu rodinného domu. Rodinný dom bol podľa tvrdenia žalobkyne postavený v rokoch 1977-1980 a potom sa už doňho nič neinvestovalo, pričom žiadnym dôkazom žalobkyňa nepreukázala, že ona osobne mala finančné prostriedky na stavbu rodinného domu v rokoch 1977-1980 a že ich aj na stavbu rodinného domu ona osobne použila a v akej výške. Nepreukázala, že mala ona osobne finančné prostriedky na stavbu garáže v rokoch 1987 a že ich aj na stavbu garáže ona osobne použila a v akej výške. Z týchto skutočností vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti nenadobudla do podielového spoluvlastníctva a že rodinný dom s právnym predchodcom žalovaných nepostavili spoločne, ale že všetky predmetné nehnuteľnosti bolí od ich nadobudnutia a aj ku dňu smrti vo výlučnom vlastníctve pána E. O. - právneho predchodcu žalovaných. Žalobkyňa v predmetnej nehnuteľnosti v súčasnosti nebýva, žalobkyňa zaslala všetky kľúče od predmetnej nehnuteľnosti žalovanému v 1. rade s odkazom „Vážený pán E. O., posielam Vám všetky kľúče od vášho domu, pretože ja tam už nebývam. J. E.". V žiadnom prípade nemôže u žalobkyne dôjsť k ujme na jej právach, nakoľko už v predmetnom rodinnom dome nebýva a v prípade, že by sa dom predal a súd vo veci samej rozhodne v jej prospech, teda že je podielovou spoluvlastníčkou daného rodinného domu, je možné zo strany žalovaných vyplatiť jej finančnú náhradu za jej podiel. Žalobkyňa z nehnuteľnosti vypratala všetky hnuteľné veci, ktoré sa v dome nachádzali, vrátane šporáku a vchodových dverí, dom ostal úplne prázdny. Rovnako vypratala aj garáž a dielňu, v ktorej sa nachádzalo zámočnícke náradie, ktoré malo značnú hodnotu. Žalobkyňa sama porušila vlastnícke práva žalovaných, keď z domu odniesla veci, ktoré sú súčasťou ich dedičstva. Úsudok žalobkyne o tom, že keďže žalovaní v 1. až 4. rade neuznali ňou prihlásené pohľadávky v dedičskom konaní a z toho dôvodu jej zostáva sa domáhať svojich právnych nárokov jedine prostredníctvom súdu, sa zakladá na nesprávnej úvahe. Hneď po smrti nebohého pána O. viackrát ponúkli žalovaní žalobkyni, aby v dome dožila, za podmienky, že sa bude starať o tieto nehnuteľnosti. Avšak k dohode so žalobkyňou nedošlo, nakoľko nebola ochotná sa o nehnuteľnosti starať a následne svoju neochotu preukázala aj tým, že dala odpojiť všetky energie a jej konaním mohlo dôjsť k znehodnoteniu rodinného domu. Vznik takejto škody na predmetných nehnuteľnostiach však pani žalobkyňu nezaujímal. Žalovaní v 1. a 2. rade majú za to, že najlepším riešením je domovú nehnuteľnosť predať, nakoľko, keďže v nej nikto nebýva a sa o ňu nestará, môže chátrať a môže vzniknúť škoda. Navrhujú, aby súd napadnuté rozhodnutie súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Zároveň navrhujú, aby bola žalovanému v 1. rade priznaná náhrada účelne vynaložených trov, spolu vo výške 42,84 eur a žalovanej v 2. rade spolu vo výške 25.84 eur.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( § 355 ods. 2), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), a zistil, že uznesenie je vecne správne vo výroku
4. Žalovaní nadobudli v dedičskom konaní nehnuteľnosti, ktoré sú špecifikované v žalobe), a to v podieloch: - žalovaný v 1. rade v podiele 1/3 k celku, žalovaný v 2. rade v podiele 1/3 k celku, žalovaný v 3. rade v podiele 1/6 k celku a žalovaný v 4. rade v podiele 1/6 k celku.
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. Neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu a existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
6. Súd I. inštancie vo svojich dôvodoch rozhodnutia, ktorým neodkladné opatrenie nariadil, len všeobecne skonštatoval, že vychádzajúc z tvrdení žalobkyne uvedených v návrhu a vyplývajúcich z predložených listinných dôkazov, mal súd za preukázanú a osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Vo svojom návrhu žalobkyňa poukazovala, že v dedičskom konaní po E. O. nadobudli žalovaní v 1. až 4. rade nehnuteľné veci titulom dedenia po ňom, zomrel XX.X.XXXX. Dedičstvo bolo prejednávané pod sp. zn. 5D/125/2015, Dnot 179/2015, pred notárkou ako súdnou komisárkou JUDr. Oľgou Melišíkovou, PhD.. Žalobkyňa v návrhu poukazovala, že je družkou zomrelého E. O., pretože s ním žila v spoločnej domácnosti od roku 1972. Spoločne hospodárili celých 43 rokov. Najprv ona v roku 1972 bývala v podnikovej garsónke, ktorú jej pridelil zamestnávateľ a istý čas v nej bývala aj so zomrelým E. O.. Potom musela garsónku odovzdať, žila v domácnosti so E. O.. Po odovzdaní garsónky začala s ním bývať v jeho byte, ktorý mal pridelený ako byt podnikový od vtedajšieho zamestnávateľa. Po dohode so zomrelým E. O., on písomne požiadal v roku 1977 o pridelenie pozemku na výstavbu rodinného domu, keď Okresný národný výbor v Galante - finančný odbor, dňa 25.5.1977 mu vydal rozhodnutie na výstavbu rodinného domu na parc. č. 1887/37 vo výmere 193 m2, zároveň bola uzatvorená dohoda o zriadení práva osobného užívania stavebného pozemku zo dňa 15.6.1977. Pridelený pozemok sa mal zastavať do 3 rokov. Na tomto pozemku žalobkyňa mala spolu so zomretým E. O. realizovať výstavbu rodinného domu, v tom čase na G. ul. v D., v súčasnej dobe je to ul. C.. Keďže dom musel byť postavený do troch rokov získania stavebného povolenia, po jeho výstavbe a zariadení sa nasťahovali so zomrelým do predmetného domu. V tomto dome žila teda od leta 1979 doteraz a má tam zriadený trvalý pobyt. V čase začatia výstavby rodinného domu bol zomrelý E. O. zamestnaný v štátnom podniku ako strojník. Pri výstavbe rodinného domu si navzájom pomáhali okolití susedia, ktorých označila v návrhu, ktorí môžu dosvedčiť, aké práce sa vykonávali na predmetnom dome, čo vykonávala ona sama. Takýto typ domu, ktorý je predmetom návrhu sa mohol v tom čase postaviť za 300.000,- Sk, t. j. cca 10.000 eur. V návrhu tvrdí žalobkyňa, že spolu hospodárili spoločne, o čom môžu dosvedčiť aj ich rodinní priatelia, a to sestry zomrelého, krstný syn žalobkyne, kmotra žalobkyne, ... ich mená s adresami označila v návrhu. Takisto bola postavená aj garáž na ďalšom pozemku parc. č. 1887/40 v roku 1987, keď bolo vydané stavebné povolenie. Garáž bola financovaná a postavená zo spoločných prostriedkov. V roku 1994 bol ukončený pracovný pomer E. O. v podniku Niklová huta, š.p. v likvidácii, dohodou a podľa dohody o mzdových podmienkach dosahoval v roku 1993 mzdu vo výške 32 eur za odpracovanú hodinu, čo je 1,062 eur za odpracovanú hodinu. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne mal od augusta 2000 priznaný starobný dôchodok 7.740,- Sk a od roku 2001 vo výške 8.282,- Sk, od 7.8.2008 v sume 13.602,- Sk. Zo svojho starobného dôchodku platil mesačne platby za spotrebu plynu, poplatky za rozhlas a televíziu. Rád však stávkoval, čo mesačne predstavovalo výdavky cca 100 eur a spotreboval 2 kartóny cigariet. Zo zvyšku finančných prostriedkov zomrelého E. O. a finančných prostriedkov žalobkyne sa viedla domácnosť a kupovali sa potrebné veci spojené s chodom domácnosti. Žalobkyňa v návrhu tvrdila, že pracovala v spoločnosti I.D.C. Holding, a.s., Sereď, čo sú bývalé pečivárne, š. p. Sereď, od 5.5.1971 do 10.5.2011, tzn. 40 rokov ako robotníčka v sklade. Po skončení pracovného pomeru, počas starobného dôchodku ďalej pracovala vo forme rôznych brigád. Na dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 28.5.2012 pracovala ako robotník v spoločnosti SAM INVEST, s.r.o., kde dosahovala príjem 384,42 eur, ďalej pracovala v spoločnosti BINDER SLOVAKIA, s.r.o., kde za mesiac apríl 2013 dosahovala 464,48 eur. Zo spoločne našetrených peňazí žalobkyňa zomrelého len pár dní po smrti svojho druha dala žalovanej v 2. rade hotovosť 24.000 eur s požiadavkou, aby žalovaná v 2. rade tieto finančné prostriedky rozdelila tak, že sumy si ponechá pre seba 8.000 eur, po 8.000 eur dá žalovanému v 1. rade a 4.000 eur žalovaným
v 3. a 4. rade. Žalovanému v 1. rade dala žalobkyňa po jeho osobnej návšteve v D. 2 týždne po smrti E. O. vkladnú knižku s hotovosťou 15.000 eur a viac ako 5.000 eur naraz z vkladnej knižky sa vydať nedalo, pretože platby nad 5.000 eur sa musia v banke ohlásiť. Podľa názoru žalobkyne žalovaní v 1. až 4. rade predpokladali, že rodinný dom je v katastri evidenčne zapísaný aj na žalobkyňu. Nehnuteľnosti však dokonca neboli zapísané ani na samotného zomrelého a tieto dala právne do poriadku žalobkyňa až po jeho smrti. Z listinných dôkazov o finančnej situácii, ktoré predložila, žalobkyňa tvrdila v žalobe, že je zrejmé, že celý život pracovala, zadovážila si dostatok finančných prostriedkov na nadobudnutie vecí, na ktoré si uplatňovala nárok žalobou.
7. Ak žalobkyňa tvrdí, že s právnym predchodcom žalovaných - otcom žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade a starým otcom žalovaného v 3. rade a žalovaného v 4. rade, pánom E. O., žila v spoločnej domácnosti už od roku 1972, spoločne hospodárili a tiež postavili zo spoločných peňazí rodinný dom, tak táto okolnosť bude predmetom dokazovania v základnom konaní v merite veci. Tvrdené vlastnícke právo nemožno povyšovať nad skutočné reálne a preukázané vlastníctvo nadobudnuté u žalovaných v dedičskom konaní na základe listinných dôkazov - LV u nehnuteľností. Tak isto ale nie je však správne konštatovanie, že by žalobkyňa dostatočne neosvedčila danosť právneho záujmu. Žalobkyňa nemá možnosť sa iným spôsobom, než žalobou o určenie vlastníctva domáhať svojho práva. Čo sa týka osvedčenia potreby dočasnej úprava pomerov je aktuálne daná práve zverejnením inzerátu v Realitnej kancelárie FRISCO s.r.o., so sídlom Nám. Slobody 30, Sereď, z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania sú v tejto realitnej kancelárii inzerované na predaj za cenu 105.000 eur a tiež, že pred rodinným domom so súpisným číslom XXXX v D. na C. ulici je na oplotení zavesená veľká tabuľa Realitnej kancelárie Frisco Sereď, ktorá oznamuje, že nehnuteľnosti sú na predaj (všetko predložené ako listinné dôkazy na č.l. 146-149). Odvolací súd skúmal posúdenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy tvrdiacej žalobkyňou, že po prevode spoluvlastníckych podielov žalovaných k nehnuteľnostiam na tretiu osobu bude táto skutočnosť komplikovať právny stav medzi účastníkmi a že z toho dôvodu bude potrebné upravovať návrh na začatie konania rozšírením okruhu účastníkov. Realizáciou predaja predmetnej nehnuteľnosti by sa postavenie žalobkyne stalo neisté, vlastníkom by sa stali kupujúci a domáhanie sa jej nároku by bola sťažené. Preto sa musí predbežne poskytnúť ochrana o pravdepodobnosti nároku žalobkyne vydaním tohto neodkladného opatrenia dočasnou úpravou pomerov žalobkyne.
8. Odvolací súd preto postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku. O trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí v merite veci.
9. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).