Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_5C-218-2014.pdf
PDF · 88.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/218/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ I.T. R., R.. X.XX.XXXX, T. D. O.. I. XXXX/XX, XXX XX K. - U., v rade 2/ A. R., R.. XX.XX.XXXX, T. D. O. I. XX, XXX XX K., obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Slamka & partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: TURIEC - AGRO s.r.o., so sídlom Turčiansky Ďur 34, IČO: 31 608 469, právne zastúpený JUDr. Pavlom Gombíkom, advokátom so sídlom Kukučínova 10, Martin, v konaní o zaplatenie 4997,76 eura , takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ sumu 4997,76 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou na začatie konania, doručenou dňa 18.8.2014 sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali zaviazania žalovaného k povinnosti zaplatiť im žalovanú sumu 2182,96 eura. Vo svojej písomnej žalobe uviedli, že sú výlučnými vlastníkmi pozemkov, zapísaných na LV Č..XXX N. J..Ú.. O. V. I. N.. Podľa výpisu z LV č.XXX N. J..Ú.. I. N. žalovaný má na pozemkoch C-KN parc.č. XXX/X O. XXX/ XX postavenú stavbu - senník, na parc.č.XXX/X stavbu - sklad, parc.č.XXX/-X O. XXX/XX stavbu - triedičku zemiakov, parc.č.XXX/X O. XXX/XX stavbu - sklad N.. Spolu s týmito stavbami žalovaný užíva aj pozemky C-KN parc.č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX v celosti a parc.č. XXX/XX v časti o výmere XXXX m2. Žalovaný teda užíva pozemky o výmere XXXXX K. z titulu, že tieto sú zastavané stavbami vo vlastníctve žalovaného, avšak predmetné pozemky sú vo výlučnom vlastníctve žalobcov v rade 1/ a 2/ a to právnym titulom kúpnych zmlúv. Predmetné nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, preto sa žalobcovia domáhali vydania bezdôvodného obohatenia za pozemky, užívané žalovaným a uplatnili si svoj nárok s tým, že doložili znalecký posudok znalca X.. T. N., na základe ktorého špecifikovali výšku bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie. Predmetom konania bolo žalované obdobie od 18.8.2012 do 31.12.2016. Okrem základného znaleckého posudku č.21/2012 boli predložené súdu dva doplnky uvedeného posudku.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu a uviedol, že spor medzi stranami sporu nespočíva v tom, či majú žalobcovia nárok na nájomné za užívanie predmetných pozemkov žalovaným s tým, že tieto pozemky sú zastavané stavbami na poľnohospodárske účely, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, ale spor spočíva v spôsobe výpočtu výšku nájomného, pričom žalovaný jednoznačne zastáva právny názor, že výšku nájomného je potrebné stanoviť podľa zák.č.504/2003 Z.z.. Takto vypočítané nájomné žalovaný ponúkol žalobcom opakovane, títo ho však odmietli. Žalovaný uviedol, že je spoločnosťou, ktorá sa zaoberá predovšetkým rastlinnou a živočíšnou poľnohospodárskou prvovýrobou. Pokiaľ ku tejto činnosti využíva nehnuteľnosti, t.j. aj pozemkové parcely, využíva ich výlučne na poľnohospodárske účely. Žalobcovia si uplatnili nároky z pozemkov, ktoré sú zastavané stavbami na poľnohospodárske účely do 24.6.1991 a preto sa ustanovenie § 1 ods.2 Zák.č.504/2003 Z.z. vzťahuje na všetky pozemky bez ohľadu na druh pozemku, ktorý je takouto stavbou zastavaný. Teda v danej veci je potrebné vychádzať z ustanovenia § 10 ods.1 Zák.č.504/2003 Z.z., nakoľko určenie hodnoty pozemkov podľa prílohy č.1 Vyhl.č. 38/2005 Z.z., t.j. BPEJ je stanovené podľa kódu v hraniciach areálov bez prihliadnutia na jednotlivé druhy pozemkov, čo je aj prirodzené, pretože v tejto súvislosti je rozhodujúci účel, na ktorý sa konkrétny pozemok využíva a nie je na liste vlastníctva uvedený druh pozemku pre konkrétnu pozemkovú parcelu. Žalovaný tvrdil, že prípadné nerešpektovanie zákonom regulovanej výšky nájomného za užívanie pozemku na poľnohospodárske účely by malo likvidačný charakter pre subjekty, zaoberajúce sa poľnohospodárskou prvovýrobou. Navrhol, aby nájomné za užívanie poľnohospodárskych pozemkov žalovaným súd priznal vo výške podľa § 10 ods.1 Zák.č.504/2003 Z.z., t.j. najmenej 1% z ceny pôdy podľa BPEJ, pričom obvyklé nájomné v Slovenskom Pravne je vo výške 1,5% z ceny pôdy.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dokladmi - výpis z LV č.XXX, XXX, znaleckým posudkom č.21/2012 X.. N., doplnkom k znaleckému posudku pod č.12/2014, ohodnotením nehnuteľného majetku spoločnosti R. I.. I. W..V.. v konkurze, čestným prehlásením X.. Ľ. Q., doplnkom č.2 k znaleckému posudku pod č.11/2016 a zistil nasledovný skutkový stav:
4. V konaní bolo nesporné, že žalovaný užíva pozemky vo vlastníctve žalobcov v rade 1/ a 2/ v rozsahu a výmerách tak, ako to žalobcovia uviedli v podanej žalobe. Žalovaný uznával nárok žalobcov v rade 1/ a 2/ v tom zmysle, že majú právo na nájomné (v prípade, že by bola medzi nimi uzavretá nájomná zmluva) s tým, že výška nájmu by bola stanovená v súlade so Zák.č.504/2003 Z.z.. So spôsobom takéhoto stanovenia nájomného žalobcovia nesúhlasili a preto si žalobou uplatnili bezdôvodné obohatenia za presne špecifikované obdobie s tým, že výšku bezdôvodného obohatenia dokladovali a odôvodňovali výpočtom v zmysle znaleckého posudku č.21/2012, vypracovaného znalcom X.. T. N.. Tento pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z Vyhl.č.492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
5. Súd mal preukázané, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ si voči žalovanému uplatňovali nárok za vydanie bezdôvodného obohatenia aj v inom konaní, vedenom na Okresnom súde v Martine - sp.zn. 21C/107/2010. V tomto konaní bolo riešené bezdôvodné obohatenie za obdobie od 1.1.2008 do 27.4.2010, s tým, že sa týkalo totožnej nehnuteľnosti pokiaľ išlo o miesto, kde sa nachádzalo aj rozsahu užívania žalovaným. V uvedenej veci okresný súd stanovil výšku bezdôvodného obohatenia podľa výpočtu zodpovedajúcu predloženému znaleckému posudku. Rozhodnutiu súdu zo dňa 18.7.2014 predchádzalo rozhodnutie, kedy sa iným spôsobom okresný súd vysporiadal s uvedeným nárokom žalobcov a následne však v súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu a to Krajského súdu v Žiline v konaní pod č.11Co/217/2013-334 zo dňa 31.3.2014, kedy odvolací súd vychádzal z toho, že sporné pozemky nie sú poľnohospodárskou pôdou určenou podľa bonitovanej pôdnoekologickej jednotky (BPEJ), pretože v celom rozsahu išlo o zastavané plochy poľnohospodárskymi budovami. Odvolací súd argumentoval tým, že Vyhl.č.35/2005 nie je v prejednávanej veci možné aplikovať, pretože na sporné pozemky nie je možné vydať BPEJ, nakoľko ide o zastavanú plochu a nie je teda možné určiť bezdôvodné obohatenie v súlade s § 10 ods.1 Zák.č.504/2003 Z.z., ale výšku bezdôvodného obohatenia je potrebné určiť podľa Vyhl.č.492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty. Odvolací súd ďalej poukázal na to, že užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah plnenia ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie prenajatej veci. Rozhodnutie vo veci č.k. 21C/107/2010 bolo Krajským súdom v Žiline rozsudkom č.k. 11Co/421/2015-455 zo dňa 26.4.2016 potvrdené (rozhodnutia pripojené do spisu). Odvolací súd v tej veci sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu v tom, že medzi stranami sporu neexistoval žiadny zmluvný vzťah, nakoľko nájomná zmluva, týkajúca sa predmetných pozemkov nebola dohodnutá vôbec. Bezdôvodné obohatenie, ktoré následne vzniká na strane žalovaného sa potom riadi ustanoveniami § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu. Predmetom konania nebolo určenie výšky nájmu, ale bezdôvodného obohatenia, pričom pri určení výšky bezdôvodného obohatenia sa vychádza z výšky obvyklého nájmu pozemku, ktorého užívanie je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia. Pozemok, ktorého užívanie je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia, nie je poľnohospodárskym pozemkom s určenou BPEJ. Podľa názoru odvolacieho súdu sa okresný súd správne vysporiadal s otázkou výšky bezdôvodného obohatenia, ktorú posúdil v súlade s vyhotoveným znaleckým posudkom, ktorý vychádzal z oceňovacieho predpisu a to Vyhl.č.492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty. K námietke žalovaného o tom, že je potrebné aplikovať Zák.č.504/2003 Z.z. odvolací súd konštatoval, že podľa § 2 Zák.č.504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení neskorších predpisov je na účely predmetného zákona taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časťou pozemku, pričom pozemok, zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991 ako aj iný pozemok, prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku pričom ustanovenia osobitného predpisu (2a) tým dotknuté nie sú. Osobitným predpisom podľa poznámky 2a je Vyhl.č.79/1996 Z.z. úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ktorá bola zrušená Vyhl.č.461/2009 Z.z.. Podľa zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy je v zmysle § 2 písm.b/ tohto zákona poľnohospodárskou pôdou produkčne potencionálna pôda, evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako orná pôda, chmelnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávnaté porasty, pričom hodnota pozemku, ktorá tvorí poľnohospodársku pôdu a ostatnú plochu sa určuje v zmysle Vyhl.č.38/2005 Z.z. podľa BPEJ a príslušných sadzieb, uvedených v prílohe zákona.
6. Tak v predmetnom konaní ako aj v prejednávanej veci bol uplatňovaný nárok žalobcov na bezdôvodné obohatenie z dôvodu užívania pozemkov žalovaným bez právneho dôvodu, teda bez zmluvy o nájme. Jednalo sa o pozemky, ktoré sú zastavané poľnohospodárskymi stavbami vo vlastníctve žalovaného ako aj časti priľahlých pozemkov. Rozsah užívania pozemkov medzi nimi sporný nebol. Užívaním pozemkov získal žalovaný majetkový prospech vo výške ekvivalentu, ktorý sa rovnal cene nájmu za sporné pozemku a tomuto bolo vyhovené.
7. V prejednávanej veci súd následne vychádzajúc z judikovaného právneho názoru odvolacím súdom v totožnej veci s rozdielom iba obdobia, za ktoré bolo žiadané bezdôvodné obohatenie a postupoval v súlade s judikovaným záverom. Pre zabezpečenie právnej istoty strán sporu bolo dôvodné, aby súdy v rovnakých veciach postupovali rovnakým spôsobom a tým bol predvídateľný spôsob ich rozhodovania a konečného rozhodnutia.
8. V zmysle predloženého znaleckého posudku č.21/2012 znalca X.. T. N. bolo uplatnené bezdôvodné obohatenie z celkovej výmery pozemkov 11586 m2 v žalobe za obdobie od 18.8.2012 do 15.8.2014 nasledovne: od 18.8.2012 do 31.12.2012 v sume 422,96 eura (1140 euro : 366 dní = 3,11 eura/1deň, 3,11 eura za 136 dní = 422,96 eura). Od 1.1.2013 do 31.12.2013 v sume 1110 euro, od 1.1.2014 do 15.8.2014 v sume 660 euro. Znalec pri výpočte vychádzal z Vyhl.č.492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.254/2010 Z.z.. Následne súd pripustil rozšírenie žaloby žalobcov o uplatnený nárok za obdobie od 16.8.2014 do 6.5.2015 vo výške 768,24 eura a od 7.5.2015 do 27.10.2016 vo výške 1824,26 eura pri nasledovnom výpočte: od 7.5.2015 do 31.12.2015 (239 dní x 3,34 eura = 798,26 eura), od 1.1.2016 do 27.10.2016 (300 dní x 3,42 eura = 1026 eura). Tento výpočet zodpovedal doplnku 2 znaleckého posudku 21/2012, ktorý bol súdu predložený a za obdobie od 28.10.2016 do 31.12.2016 v sume 222,03 eura vychádzajúc pri výpočte z doplnku č.2 k znaleckému posudku č.21/2012. Celkove žalobcami uplatnená žalovaná suma 4997,76 eura.
9. Pri rozhodovaní vo veci súd vychádzal z nasledovnej právnej úpravy:
10. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
11. Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
12. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
13. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
14. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
15. Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, ak to nie je možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
16. Vychádzajúc z judikovaného názoru odvolacím súdom (v konaní 21C/107/2010) v tom zmysle, že na predmetné pozemky nie je možné vydať BPEJ, nakoľko ide o zastavanú plochu a nie je teda možné určiť výšku bezdôvodného obohatenia v súlade s § 10 ods.1 Zák.č.504/2003 Z.z., ale podľa Vyhl.č.492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty, súd rozhodol tak, že priznal žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý zodpovedal znaleckému posudku, pripojenému do spisu a tento vychádzal z Vyhl.č.492/2004 Z.z.. Pokiaľ išlo o výpočet, predložený znalcom, žalovaný namietal právny predpis, podľa ktorého malo byť stanovené bezdôvodné obohatenie, ale nerozporoval výpočet, ktorý urobil znalec v zmysle iného právneho predpisu, čo sa týkalo matematického spôsobu výpočtu.
17. Spis Okresného súdu Martin sp.zn. 21C/107/2010 k tomuto konaniu pripojený nemohol byť, pretože bol predložený na rozhodnutie o dovolaní podanom žalovaným, do spisu boli pripojené len konkrétne rozhodnutia v predmetnej veci.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku a žalobcom priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%, pretože mali v konaní plný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.