Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-341-2016.pdf
PDF · 103.9 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/341/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu žalobcov 1./ K. I., bytom XXX XX Z. 60, 2./ A. I., bytom XXX XX Z. XX, žalobcovia zastúpení JUDr. Rudolfom Maníkom, PhD, advokátom so sídlom Jantárova 30, 040 01 Košice, proti žalovanému A. D., bytom XXX XX Z. XX, zastúpenému JUDr. Jánom Ikrényim, advokátom so sídlom Námestie Svätého Imricha 17, 943 01 Štúrovo, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 3. februára 2014, č. k. 19C/1/2013-67
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bol návrh na prerušenie konania zamietnutý a výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom návrh žalobcov na prerušenie konania, ako aj návrh vo veci samej zamietol a žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania 1.825,17 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia po upresnení petitu domáhali proti žalovanému odstránenia oplotenia a časti garáže z parcely č. XXX/1, zastavané plochy a nádvoria a z parcely č. XXX, záhrady, ktoré sú zapísané na LV č. XXX k. ú. Z. a ktorých sú bezpodielovými spoluvlastníkmi, na tom skutkovom základe, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré susedia z ich pozemkami a sú zapísané na LV č. XXX, a to XXX/X, XXX/X a XXX. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný evidentne zasahuje stavbou oplotenia a garáže do ich pozemkov, užíva ich pozemky bez právneho dôvodu, preto je povinný oplotenie a časť garáže z ich pozemku odstrániť.
3. Žalobcovia navrhli, aby súd prerušil konanie do ukončenia katastrálneho konania o zápisoch opráv v katastrálnom operáte kvôli priebehu hraníc v celom katastri, pretože bez takého určenia nie je možné vyhotovenie geometrického plánu. Súd s poukázaním na ust. § 109 ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, platného a účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“) návrhu na prerušenie konania nevyhovel z týchto dôvodu, že Okresný úrad, odbor katastrálny súdu oznámil, že prijali podnet spoločnosti G.K.T. spol. s.r.o., ktorým žiadali o opravu C KN hraníc podľa E KN hraníc medzi pozemkami XXX, XXX/1, XXX/X a XXX. V súčasnej dobe prebieha prešetrovanie údajov katastra, ale parcely zatiaľ nie sú predmetom katastrálneho konania vedeného za účelom opravy chyby v katastrálnom operáte a k týmto parcelám neevidujú ani žiadne iné konania ani žiadne plomby vyznačené
na podklade doručených právnych listín. Keďže z vyjadrenia príslušného správneho orgánu vyplýva, že žiadne konanie o oprave zmeny priebehu hraníc zatiaľ neprebieha, neboli splnené podmienky pre prerušenie konania a súd návrh žalobcov na prerušenie konania zamietol.
4. Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na ust. § 126 ods. 1, § 135c ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a dospel k záveru, že návrh žalobcov je potrebné zamietnuť, pretože nepreukázali, že žalovaný oplotenie a časť garáže postavil na ich pozemku. V prvom rade súd uviedol, že v prípade nároku žalobcov nie je predmetom konania určenie priebehu hranice medzi pozemkami, ktoré spolu susedia, ale návrh žalobcov na odstránenie stavieb z ich pozemku. Vzhľadom na predmet sporu, súd nemôže správnosť priebehu hranice skúmať ani ako predbežnú otázku, pretože na základe predbežných právnych záverov súdu by nebolo možné zmeniť priebeh hranice v katastrálnom operáte. Takýmto podkladom by mohlo byť iba rozhodnutie súdu o určení priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami, avšak iba v prípade, ak došlo k zásahu do vlastníckych práv účastníkov. V opačnom prípade opravu priebehu hranice medzi pozemkami môže vykonať aj príslušný katastrálny odbor okresného úradu. Na tomto mieste súd poukazuje aj na list katastrálneho odboru okresného úradu predloženého žalobcami, podľa ktorého nemôžu začať konanie o oprave hraníc medzi pozemkami pre prebiehajúce konanie 19C/1/2013. Konštatovanie správneho orgánu je pre toto konanie jednak právne bezvýznamné a jednak aj nesprávne. Správnemu orgánu zjavne nie je známy predmet tohto konania. Ako bolo uvádzané vyššie, predmetom tohto sporu nie je určenie priebehu hranice medzi pozemkami, ale odstránenie stavieb. Ak by predmetom konania bolo určenie hranice, konštatovanie správneho orgánu o nemožnosti začatia správneho konania by malo svoj právny podklad.
5. Podľa záveru súdu, ak žalobcovia tvrdia, že oplotenie a časť garáže žalovaný postavil na ich pozemku, musia to aj preukázať. Takýmto dôkazom vzhľadom na charakter sporu môže byť iba geometrický plán, ktorý na súčasnej katastrálnej mape bude obsahovať zakreslený priebeh oplotenia medzi pozemkami žalobcov a žalovaného a z ktorého bude zrejmé, že stavby, resp. časť garáže žalovaného stoja na pozemku žalobcov. Žalobcovia žiadny takýto dôkaz súdu nepredložili. Tvrdili síce, že geometrický plán predložili a že z neho vyplýva, že stavby žalovaného stoja na ich pozemku, súdu však nie je zrejmé, čo ich k takému konštatovaniu viedlo. Predložený geometrický plán obsahuje zakreslenie budov, ktoré na pôvodnej parcele číslo 146 neboli doposiaľ zakreslené. Plán neobsahuje zakreslenie oplotenia ani garáže, ktoré by podporovalo tvrdenie žalobcov o zasahovaní do ich vlastníckeho práva a čo tvorí podstatu tohto konania. Z vyjadrení okresného úradu odboru katastrálneho, ale aj z výpovedi účastníkov, súd zistil, že hranice pozemkov sú predmetom preverovania a že pri ich zakreslení mohlo dôjsť k chybe. Podľa § 70 § ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. údaje katastra, údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie o výmere katastrálneho územia, sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, preto vzhľadom na znenie ustanovenia § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, musí vychádzať pri rozhodovaní z údajov, ktoré sú v súčasnosti v katastri nehnuteľností zapísané a platné. Žalobcovia nepreukázali, že by podľa súčasného stavu v katastri žalovaný zasahoval do ich vlastníckeho práva tým, že postavil svoje stavby na ich pozemku. Žalobcom nič nebránilo dať vyhotoviť geometrický plán na súčasný stav katastra, na ktorom by bolo zakreslené oplotenie a garáž žalobcu a ktorý by preukazoval oprávnenosť ich nároku. Od podania návrhu 2.1.2013 mali žalobcovia na to dostatočný časový priestor. Pokiaľ ide o predložený situačný náčrt Ing. J., súd ho nemôže považovať za relevantný dôkaz vzhľadom na charakter konania. Situačný náčrt nie je verifikovaný katastrom a aj voľným okom je viditeľný rozdiel zakreslenia priebehu hraníc katastrálnej mapy (čierne hranice) oproti geometrickému plánu. Podľa geometrického plánu hranica parcely XXX/1 zjavne prebieha za hranicou parcely XXX/2, podľa situačného náčrtu hranica parcely XXX/1 je na časti zhodná s hranicou parcely XXX/2, čo nezodpovedá geometrickému plánu. Ďalej súd konštatoval, že ak je priebeh hranice pozemkov naozaj sporný a pri zapísaní geodetických informácii do katastrálneho operátu došlo ku chybe, súd musí prisvedčiť žalovanému, že v takom prípade je návrh žalobcov podaný predčasne. Bolo potrebné preto vyčkať na ukončenie správneho konania o tejto otázke. Ak by správne konanie nebolo možné pre zasahovanie do vlastníckych práv účastníkov, určenie priebehu hranice musí byť predmetom súdneho konania.
6. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 1.825,17 Eur, ktoré boli súdom vypočítané podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (§ 11 ods. 1, § 14, resp. 13a, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1). Trovy právneho
zastúpenia síce predstavujú sumu 1.881,88 Eur, ale žalovaný požadoval 1.825,17 Eur, preto mu súd takúto sumu priznal. Žalovaný nepožadoval náhradu cestovných výdavkov.
7. Rozsudok napadli v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalobcovia, ktorí navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania. Žalobcovia sa predovšetkým domnievajú, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá. Súd prvej inštancie podľa ich názoru nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne posúdil právny stav veci. Poukazuje na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení z 12. marca 2013, ako aj vo svojej účastníckej výpovedi, priznáva skutočnosť, že sa jeho stavby môžu nachádzať na pozemku žalobcov, vrátane stavby oplotenia s odchýlkou 40 - 60 cm od hranice pozemku, preto zamietnutie žaloby nebolo namieste. Z dôvodu, že žalovaný zjavne zasahuje oplotením a časťou neskolaudovanej garáže bez prideleného súpisného čísla, postavenej prevažne na jeho parcele č. 143/1 do pozemku žalobcov, vyzval ho ich právny zástupca na zdržanie sa akýchkoľvek zásahov do uvedeného vlastníctva žalobcov a odstránenie stavieb z ich parciel dňa 27.12.2010 a 17.9.2012, avšak bezúspešne. Už v tom čase bolo zrejmé zasahovanie žalovaného do pozemku žalobcov na základe geometrického plánu k predmetným nehnuteľnostiam č. XXXXXXXX-XXX/XXXX spoločnosti Geospol East s.r.o. z 3. augusta 2006, overeného aj Správou katastra v Michalovciach (v ňom nie je garáž žalovaného zapísaná, keďže ju tento neskolaudoval ani nelegalizoval a nepridelením súpisného čísla ani nebola do katastra nehnuteľností zaevidovaná) a situačného náčrtu spoločnosti G. K. T. s.r.o. z 31.7.2009, čo však konajúci súd vôbec neakceptoval. Pritom práve z predmetného situačného náčrtu je zjavné, že tak ako žalovaný užíva časť pozemku žalobcov, tak zase časť pozemku žalovaného užíva ďalší sused, pretože všetky pozemky z tohto náčrtu sú nepochybne posunuté v reálnom, oproti právnemu stavu. Obdobne tieto závery verifikoval aj aktuálny záver Ing. C. J. v situačnom náčrte z 10. septembra 2013, čo však súd opätovne nezohľadnil a neuznal ho ako dôkaz, hoci ide o záver autorizovaného geodeta a kartografa. Práve tieto skutočnosti ako vyriešenie prejudiciálnej otázky ohľadom zasahovania žalovaného do pozemku žalobcov mal súd akceptovať, čím došlo k pochybeniu. Ak aj mal pochybnosti, mal vykonať dopyt na katastrálnom odbore okresného úradu ( kde sa nachádza aj ďalší geometrický plán k predmetným nehnuteľnostiam č. 45353221-64/2011 potvrdzujúci zásah žalovaného do pozemku žalobcov), resp. prerušiť súdne konanie do skončenia správneho konania na citovanom úradu, k čomu však nedošlo. Konštatáciu tohto úradu mal súd považovať za vyriešenie predbežnej otázky v prejednávanej veci. V prípade pochybností, resp. rozporov, mohol súd nariadiť znalecké dokazovanie, prípadne vykonanie ohliadky na mieste samom. Súd nezohľadnil ani súčasnú nemožnosť vyhotovenia geometrického plánu v predmetnej veci, zamietnutie žaloby založil práve na absencii takéhoto aktuálne po 2. januári 2013 vypracovaného geometrického plánu. Už vôbec sa nestotožňujú s tvrdením súdu, že konštatovanie správneho orgánu je právne bezvýznamné. Čo sa týka náhrady trov konania, vzhľadom na dlhodobú snahu žalobcov o mimosúdne vyriešenie veci, ich osobné a majetkové pomery, povahu susedského sporu i nehospodárnosť zazmluvnenia si advokáta zo 400 km vzdialeného mesta žalovaným sa žalobcovia domnievajú, že namieste bolo náhradu trov konania žalovanému nepriznať. Zároveň poukázali na nález Ústavného súdu Českej republiky z 2. októbra 2013, sp. zn. II.ÚS 376/2012, v zmysle ktorého prostriedky vynaložené účastníkom konania na presun advokáta cez celú republiku v situácii, keď v sídle procesného súdu pôsobí väčší počet advokátov, ktorých mohol osloviť, nemožno považovať za prostriedky potrebné k účelnému bráneniu jeho práva. Takéto náklady má znášať zo svojho, čo platí podľa žalobcov aj v predmetnej veci pre nehospodárnosť zazmluvnenia si advokáta zo 400 km vzdialeného mesta žalovaným, hoci v meste Michalovce, ktoré susedí s obcou trvalého pobytu žalobcu a prebiehalo v ňom prvostupňové konanie, má sídlo podľa webovej stránky Slovenskej advokátskej komory až 45 advokátov.
8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.
9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).
10. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 prvej vety CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 07. júna 2017 o 12.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené päť dní pred jeho vyhlásením na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
12. Pokiaľ ide o výroku rozsudku o veci samej, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená ani žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku rozsudku o veci samej ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia správne zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
15. Odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 22. septembra 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010, v zmysle ktorého „okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.“ Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí na svoje tvrdenie označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany sporu v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.
16. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom tohto sporu nie je určenie priebehu hranice medzi pozemkami, ale odstránenie stavieb. Ak by predmetom konania bolo určenie hranice, konštatovanie správneho orgánu (katastrálneho úradu) o nemožnosti začatia správneho konania by malo svoj právny podklad. Ak teda žalobcovia tvrdia, že oplotenie a časť garáže žalovaný postavil na ich pozemku, musia to aj preukázať. Takýmto dôkazom vzhľadom na charakter sporu môže byť iba geometrický plán, ktorý na súčasnej katastrálnej mape bude obsahovať zakreslený priebeh oplotenia medzi pozemkami žalobcov a žalovaného a z ktorého bude zrejmé, že stavby, resp. časť garáže žalovaného stoja na pozemku žalobcov. Žalobcovia žiadny takýto dôkaz súdu nepredložili.
17. Na margo námietok žalobcov je potrebné uviesť, že v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh, pričom podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedie k preukázaniu jej tvrdení. Ak teda strana sporu, ktorá splnila povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázala nepochybne skutočnosti ňou tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, to jest neunesenie tzv. dôkazného bremena.
18. Ako bolo vyššie uvedené, kto a v akom rozsahu dôkazné bremeno má, určujú normy hmotného práva a v zásade ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy,
alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Na základe hore uvedeného dospel správne súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovia dôkazné bremeno neuniesli a preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
19. Odvolanie žalobcov proti výroku rozsudku o veci samej preto z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené a z uvedených dôvodov bol rozsudok ako vecne správny potvrdený v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP. Vo zvyšku v nadväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.
20. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcov proti výroku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, ktoré spočívajú v tvrdení o nehospodárnosti zazmluvnenia si advokáta žalovaným zo 400 km vzdialeného mesta (s poukázaním na nález Ústavného súdu Českej republiky z 2. októbra 2013, sp. zn. II.ÚS 376/2012, v zmysle ktorého prostriedky vynaložené účastníkom konania na presun advokáta cez celú republiku v situácii, keď v sídle procesného súdu pôsobí väčší počet advokátov, ktorých mohol osloviť, nemožno považovať za prostriedky potrebné k účelnému bráneniu jeho práva), tieto považuje odvolací súd za opodstatnené.
21. Odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. októbra 2015, sp. zn. III. ÚS 481/2015, v zmysle ktorého „Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej služby.“
22. Nakoľko sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania neriadil vyššie uvedenými zákonnými zásadami a neskúmal účelnosť ich vynaloženia, odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).