Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-629-2016.pdf
PDF · 103.54 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/629/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: Y. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX, zastúpená JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom, Krížna 52, Bratislava, proti žalovaným: 1/BRATH EKO - GAZ, s.r.o., so sídlom Družstevná č. 14, Nitra, IČO: 31 424 961, X/Alžbeta Z. "Y.", so sídlom Družstevná 14, Nitra, IČO: 22 816 534, X/Alžbeta Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, I., právne zastúpení JUDr. Ivanom Kochanským, advokátom, Farská 33, Nitra, o určenie neexistencie dlhu a neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27. júna 2016 č.k. 14C/137/2013-322, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným v prvom až treťom rade vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že jej dlh vo vzťahu k žalovaným v prvom až štvrtom rade, obsiahnutý v notárskej zápisnici č. N 262/2012, NZ 26029/2012, NCRJs 26588/2012 zo dňa 19. 07. 2012, spísanej na Notárskom úrade JUDr. E. M. a v X. o uznaní záväzku a o splátkovom kalendári zo dňa 19. 07. 2012, neexistuje; právny úkon spísania notárskej zápisnice N 262/2012, NZ 26029/2012, NCRls 26588/2012 zo dňa 19. 07. 2012, ako aj právne úkony v nej obsiahnuté sú neplatné; právny úkon Dohoda o uznaní záväzku a o splátkovom kalendári zo dňa 19. 07. 2012, je neplatný.
1.1.V priebehu konania žalovaný v druhom rade, Y. Z., zomrel dňa 15. 06. 2013. Právny zástupca žalobkyne písomným podaním zo dňa 20. 02. 2014 upravil okruh účastníkov s poukazom na osvedčenie o dedičstve 29D/344/2013 zo dňa 28. 01. 2014 tak, že po nebohom žalovanom v druhom rade je dedičkou F. Z., nar. 15.7.1947, ktorá aj doposiaľ bola účastníčkou konania. 1.2. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že dňa 19. 07. 2012 bola spísaná notárska zápisnica N 262/2012, NZ 26029/2012, NCRJs 26588/2012, v ktorej žalobkyňa, označená ako Y. M., rod G., a vystupujúca aj ako podnikateľ s obchodným menom Y. G., IČO: 46120238, ako dlžník a osoba povinná, uzavrela so spoločnosťou BRATH EKO - GAZ, s.r.o., ako veriteľom č. 1, Y. Z., ako veriteľom č. 2, F. Z., vystupujúcou ako podnikateľ s obchodným menom F. Z. "Y.", ako veriteľ č. X a F. Z., nar. XX.X.XXXX ako veriteľom č. 4 Dohodu o uznaní záväzku a o splátkovom kalendári. Zaviazala sa splatiť pohľadávky oprávnených osôb, a to spoločnosti BRATH EKO - GAZ, s.r.o. v sume 58319,35 eura, Y. Z. v sume 4937,45 eura, F. Z.‚ „Y." v sume 397,39 eura a F. Z. v sume 2 610,90 eura, spolu v sume 66 265,09 eura, ktoré pohľadávky vznikli jej protiprávnym konaním pri výkone práce pre osoby oprávnené tak, že si bez právneho dôvodu a bez vedomia a súhlasu oprávnených postupne a neoprávnene poukazovala na svoj účet finančné čiastky, ktoré v súhrne predstavujú pohľadávky osôb oprávnených. Žalobkyňa
súhlasila s výškou dlžnej sumy, súhlasila s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Zároveň bola určená splatnosť dlžnej sumy. Pred spísaním notárskej zápisnice bola dňa 19. 07. 2012 medzi totožnými účastníkmi podpísaná Dohoda o uznaní záväzku a o splátkovom kalendári, v ktorej vyhlásila, že svoj záväzok voči veriteľom: spoločnosti BRATH EKO - GAZ, s.r.o. v sume 58 319,35 eura, Y. Z. v sume 4 937,45 eura, F. Z. „Y.“ v sume 397,39 eura, F. Z. v sume 2 610,90 eura, v plnom rozsahu, čo do základu, dôvodu a výšky uznáva, teda uznáva takto spolu dlh voči veriteľom v sume 66 265,09 eura. Zároveň bola uvedená splatnosť týchto jednotlivých súm voči jednotlivým veriteľom do 10. 12. 2012. Na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice N 262/2012, NZ 26029/2012, NCRJs 26588/2012, sa začala exekúcia pod EX 3/2013 u súdnej exekútorky JUDr. Z. O.. Z pripojeného spisu OS Nitra 2T/100/2013 vyplýva, že rozsudkom sp.zn. 2T/100/2013 zo dňa 04. 02. 2015, právoplatný dňa 04. 02. 2015, bola obžalovaná Y. M. uznaná za vinnú z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, ktorým konaním spôsobila veriteľom celkovú škodu vo výške 66 265,90 eura. Za to jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na 3 roky, a probačný dohľad nad správaním obžalovanej v skúšobnej dobe. Zároveň jej bola uložená povinnosť podľa svojich schopností a možností splácať v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodeným. Y. M. uznala svoju vinu. 1.3.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 107 ods. 2, § 558 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) a § 80 písm. c/, Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“). 1.4. Súd prvej inštancie, vzhľadom na predmet konania, sa zaoberal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa § 80 písm. c/ OSP. Po vyhodnotení dôkazov vykonaných v rámci konania na súde prvej inštancie, dospel k záveru, že Notársky poriadok a ani hmotné právo nemá zákonné ustanovenia, ktoré by umožnili dotknutej osobe domáhať sa neplatnosti notárskej zápisnice, ale v sporovom konaní sa je možné domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu, na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Ak by v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia uvedeného v notárskej zápisnici a následne súd by v inom (sporovom) konaní určil, že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by u oprávneného o bezdôvodné obohatenie. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice skúma a posudzuje výlučne exekučný súd. Z tohto dôvodu prvej inštancie pre nedostatok naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti predmetnej Notárskej zápisnice zo dňa 19. 07. 2012 v zmysle § 80 písm. c/ OSP, žalobu žalobkyne zamietol. 1.5.Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal skutočnosťou, či u žalobkyne je daný naliehavý právny záujem na určení, že jej dlh vo vzťahu k žalovaným v prvom až štvrtom rade, obsiahnutý v notárskej zápisnici zo dňa 19. 07. 2012 č. N 262/2012, NZ26029/2012, NCRJs 26588/2012 a v Dohode o uznaní záväzku a o splátkovom kalendári zo dňa 19. 07. 2012, neexistuje. Konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení s tým, že žalobkyňa nesporne podpísala najskôr Dohodu o uznaní záväzku a o splátkovom kalendári a následne notársku zápisnicu, ktorá obsahovala uznanie dlhu. Tvrdenia žalobkyne o tom, že právny úkon uznania dlhu je neurčitý, nakoľko nie je zrejmé v akom rozsahu mali dlhy vzniknúť činnosťou žalobkyne, ako fyzickej osoby nepodnikateľa a činnosťou žalobkyne ako fyzickej osoby podnikateľa, ďalej nie je zrejmé, aké konkrétne dlhy žalobkyňa uznáva, keď uznanie obsahuje iba bližšie nešpecifikovaný sumár údajných neoprávnených prevodov za jednotlivé roky, teda dlh nie je riadne špecifikovaný, vyhodnotil ako neopodstatnené, nakoľko v predmetnej dohode o uznaní dlhu je presne uvedené obdobie, kedy žalobkyňa u žalovaných pracovala ako zamestnanec a kedy ako podnikateľ, ďalej je presne vyčíslená suma v akej výške a z ktorého účtu previedla finančné prostriedky veriteľov na svoj účet, taktiež osoba dlžníka, ako aj osoby veriteľov, či výška súm boli presne a zrozumiteľne v dohode špecifikované, obsah dohody je objektívne pochopiteľný a ani pre laika nie je možný žiadny iný výklad ako ten, ktorý je v nej zachytený. Žalobkyňa v žalobe uvádzanú tieseň a nátlak, pod ktorým mala predmetné úkony podpísať, v konaní nepreukázala a to ani nepriaznivý duševný stav súvisiaci s pôrodom, keď ešte aj po pôrode uskutočnila niekoľko neoprávnených prevodov na svoj účet. 1.6.Námietku premlčania vznesenú žalobkyňou vyhodnotil ako neopodstatnenú, nakoľko z dohody o uznaní dlhu vyplýva, že najskôr došlo k prevedeniu finančných čiastok žalobkyňou v roku 2009, k uznaniu dlhu došlo dňa 19. 07. 2012. Premlčacia doba pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V danom prípade je nesporné, že išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, nakoľko úmysel žalobkyne sa bezdôvodne obohatiť, bol nesporne preukázaný. 1.7. Tvrdenie žalobkyne, že dlh, ktorý uznala, nevznikol, resp. že nevznikol v takej výške, žalobkyňa nepreukázala. Bránila sa iba tým, že časť sumy, ktorá bola na jej účet prevedená, bola ako odmena za vykonanú prácu so súhlasom Y. Z., nakoľko mala dohodnutú iba minimálnu mzdu. Túto skutočnosť
však žiadnym dôkazom nepreukázala, naopak sama uviedla, že nevie, aká suma bola prevedená na jej účet dôvodne, teda z titulu vyplatenia mzdy. Tvrdenie žalobkyne vyhodnotil ako účelové, ako aj celú žalobu žalobkyne, nakoľko z výsluchu Y. v trestnom konaní nesporne vyplýva, že žalobkyňa nemala od neho súhlas prevádzať si tieto finančné prostriedky na jej účet a že využila jeho dôveru, pričom v týchto prevodoch sa nenachádzala jej mesačná mzda, keďže táto jej bola vyplácaná v hotovosti. 1.8. Záverom súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa sa aj v trestnom konaní k vyššie uvedeným skutkom priznala, sama uviedla, že skutok spáchala a spôsobila výšku škody, ktorá spolu s jednotlivými finančnými čiastkami, je obsahom skutkovej vety rozsudku. Výška spôsobnej škody bola orgánmi činnými v trestnom konaní riadne preskúmaná, bola podkladom pre podanie obžaloby, ako aj pre kvalifikáciu trestného činu. V trestnom konaní nenamietala výšku odcudzených finančných prostriedkov a neobstojí ani jej argument, že sa k skutku priznala iba preto, aby sa vyhla väzeniu. 1.9.Záverom súd prvej inštancie vysvetlil dôvod nevykonania dôkazov, výsluchu svedkyne N. Z., a pripojenia spisu sp.zn. 10C/353/2015 (konanie bolo prerušené) s tým, že vykonanie týchto dôkazov nepovažoval za účelné, keďže skutočnosti, týkajúce sa zníženia základu dane a aj iný právny titul nadobudnutia finančných prostriedkov žalobkyňou, nemá vplyv na uvedené právne posúdenie, keď označenie právneho titulu v dohode o uznaní dlhu nemôže spôsobiť neplatnosť uznania dlhu. Spisový materiál 10C/353/2015 nepovažoval za potrebné pripojiť, nakoľko žaloba bola podaná iba z opatrnosti, konanie je prerušené a v prípade, že žalovaní budú v tomto konaní úspešní, žalobu v konaní 10C/353/2012 zoberú späť. 1.10. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením.
2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalobkyňa. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal základnými námietkami v tom smere, že notárska zápisnica a Dohoda o uznaní záväzku a o splátkovom kalendári trpí viacerými hmotnoprávnymi nedostatkami a ide o neplatný a neúčinný právny úkon. V danom prípade neboli splnené tak formálne, ako ani materiálne podmienky notárskej zápisnice, a to nedostatočné identifikovanie osoby dlžníka, ktorá je dôležitá vo vzťahu k samotnému obsahu právnemu úkonu, ktorý je absolútne neurčitý a preto je neplatný. Ďalej namieta neurčitosť dlžnej sumy, poukazuje na existenciu tiesne, ktorú súd nevzal na vedomie a ktorá spočívala v hrozbe väzením. Túto skutočnosť nie možné zľahčovať len z dôvodu, že žalobkyňa bola odsúdená aj v súvisiacej trestnej veci. Vytýka súdu prvej inštancie nevykonanie ňou navrhnutých dôkazov, vrátane znaleckého dokazovania. Žiada napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalovaní v prvom až treťom rade k odvolaniu žalobkyne v písomnom vyjadrení uviedli, že sa nestotožňujú so skutkovým a právnym zdôvodnením žalobkyne v podanom odvolaní, naopak plne sa stotožňujú s rozsudkom súdu prvej inštancie. Dodali, že nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti notárskej zápisnice a preto súd rozhodol správne. Obranu žalobkyne v časti určenia neexistencie dlhu považujú za účelovú, v snahe oddialiť exekučné konania, bez právneho základu. Žalobkyňa presne vedela, čo podpisuje, obsah jej záväzku jej bol známy a nikto ju nenútil tieto listiny podpísať. Odcudzenie jednotlivých finančných čiastok bolo preukázané listinnými dôkazmi predloženými súdu nielen v tomto konaní, ale aj v trestnom konaní. Navrhujú rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalobkyňa v podanom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných v prvom až treťom rade opätovne uviedla dôvody, ktoré uvádzala v podanom odvolaní s tým, že nejde o vyjadrenie vo veci samej, nakoľko iba schvaľujú závery rozhodnutia súdu prvej inštancie.
5.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6.V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.
7.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že jej dlh vo vzťahu k žalovaným v prvom až štvrtom rade, obsiahnutý v notárskej zápisnici č. N 262/2012, NZ 26029/2012, NCRJs 26588/2012 zo dňa 19. 07. 2012, spísanej na Notárskom úrade JUDr. E. M. a v Dohode o uznaní záväzku a o splátkovom kalendári zo dňa 19. 07. 2012, neexistuje; právny úkon spísania notárskej zápisnice N 262/2012, NZ 26029/2012, NCRls 26588/2012 zo dňa 19. 07. 2012, ako aj právne úkony v nej obsiahnuté sú neplatné; právny úkon Dohoda o uznaní záväzku a o splátkovom kalendári zo dňa 19. 07. 2012, je neplatný.
7.1. Súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol s odôvodnením o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu žalobkyňou na požadovanom určení s tým, že dohoda oprávnenej a povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu nemá hmotnoprávnu povahu a táto dohoda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. Žalobu v časti určenia, že dlh žalobkyne voči žalovaným neexistuje zamietol nie z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, ale z dôvodu splnenia všetkých podmienok pre uznanie dlhu. 7.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasila žalobkyňa, namietajúc v podanom odvolaní nevykonanie navrhnutých dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci.
8.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalobkyňou, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere, veľmi podrobne a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, zaoberajúc sa všetkými tvrdeniami a námietkami, ktoré žalobkyňa v priebehu konania vzniesla a v neposlednom rade aj jej obranou. Súd prvej inštancie zdôvodnil podrobne aj nevykonanie dôkazov, ktoré žalobkyňa navrhla a preto nie je možné stotožniť sa s jej tvrdením, že súd opomenul tieto dôkazy vykonať, súd prvej inštancie ich odmietol vykonať ako neúčelné, nepotrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd sa preto s napadnutým rozsudkom a s jeho skutočne podrobným odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.
10.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že osvedčenie o právnej skutočnosti vydané notárom na žiadosť účastníka, je listinou, na ktorej sa nachádza iba záznam o ním uvedených skutočnostiach. Takéto osvedčenie, resp. v danej veci vyhlásenie, nie je právnym úkonom, Notársky poriadok, vzhľadom na povahu tohto osvedčenia a na podstatu činnosti notára vydávajúceho osvedčenie, či vyhlásenie, nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovalo osobe tvrdiacej o sebe, že bola vydaným vyhlásením dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil jeho neplatnosť. Rovnako ani hmotné právo (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) nemá zákonné ustanovenia, ktoré by umožňovali dotknutej osobe domáhať sa (ne)platnosti osvedčenia vydaného notárom. V hmotnom práve sa nachádzajú len zákonné ustanovenia, ktoré upravujú platnosť právneho úkonu. Žaloba o neplatnosť vyhlásenia o právne významnej skutočnosti vydaného notárom vo forme notárskej
zápisnice nemá teda oporu v príslušných právnych predpisov a účastník sa preto nemôže s úspechom domáhať určenia neplatnosti takéhoto vyhlásenia. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako tak nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie (ne)prieči zákonu. Už samotné vedomie účastníka o tom, že notár na jeho žiadosť uskutočňuje záznam o ním uvedených skutočnostiach, by ho malo viesť k tomu, aby ním urobené vyhlásenie zodpovedalo príslušným právnym predpisom. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak. Zo samotnej podstaty činnosti notára, spočívajúcej v osvedčovaní právne významných skutočností je zrejmé, že žaloba o neplatnosť takého vyhlásenia vydaného notárom, do úvahy neprichádza. 10.1. Za situácie, že súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobkyňa na požadovanom určení neplatnosti notárskej zápisnice, obsahujúcej vyhlásenie o uznaní dlhu a odkazujúcej na Dohodu o urovnaní uzatvorenú medzi stranami sporu a účastníkmi tohto vyhlásenia, nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko vyhlásenie o právnej skutočnosti v notárskej zápisnici nie je právnym úkonom, ale iba záznamom o účastníkmi tvrdených skutočnostiach, nemal inú možnosť, ako žalobu žalobcu z tohto dôvodu zamietnuť. Odvolací súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožnil. 10.2. K žalobkyňou namietanou neplatnosťou Dohody o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári, odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a tiež splnenie všetkých podstatných náležitostí, ktorých splnenie ustanovenie § 588 Občianskeho zákonníka, vyžaduje. Tak osoba dlžníka, ako aj osoby veriteľov, či výška dlžnej sumy bola v tejto dohode presne, jasne a určite špecifikovaná a obsah dohody je objektívne pochopiteľný aj pre osobu, ktorá nemá právnické vzdelanie a preto nie je možný žiadny iný výklad obsahu dohody, ako ten, ktorý je v nej uvedený. Z tohto dôvodu námietku odvolateľky v podanom odvolaní považoval iba za účelovú a neopodstatnenú. 10.3. K nevykonaniu dôkazov navrhnutých žalobkyňou sa podrobne, v napadnutom rozsudku, vyjadril súd prvej inštancie, ktorý tieto dôkazy vyhodnotil ako účelové a nepodstatné pre rozhodnutie v danej veci. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a preto ďalej iba poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku aj v tejto časti. 10.4. K napádanému nevyhodnoteniu existencie tiesne odvolací súd, taktiež zhodne so súdom prvej inštancie iba konštatuje, že žalobkyňa absolútne žiadnym dôkazom a ani len náznakom nepreukázala, že by zo strany žalovaných bol na ňu vyvíjaný akýkoľvek nátlak smerujúci k tomu, aby uznala svoj dlh a podpísala predmetnú dohodu o uznaní dlhu a splátkovom kalendári. Iba jej tvrdenie, že za nátlak považovala vyjadrenie žalovaných, že „pôjde do basy“, nie je postačujúce pre naplnenie zákonných znakov konania v tiesni, resp. pod nátlakom. Z tohto dôvodu aj túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.
11. Záverom odvolací súd iba dodáva, že celú žalobu, ako aj všetky tvrdenia žalobkyne vyhodnotil ako účelové, smerujúce iba k oddialeniu splatenia, resp. splácania dlhu žalovaným. Žalobkyňa sama, tak v trestnom konaní, ako aj v tomto konaní uznala, že si na svoj účet prevádzala finančné prostriedky bez vedomia žalovaných. Navyše za situácie, že za tento skutok bola aj právoplatne odsúdená trestným rozsudkom, nie je možné jej správanie a konanie, smerujúce k podaniu predmetnej žaloby, vyhodnotiť inak, ako účelové, vykonané v snahe o oddialenie výkonu rozhodnutia a vrátenia odcudzenej sumy žalovaným.
12.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.
13.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1 CSP, úspešným žalovaným v prvom až treťom rade vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).