Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-105-2016.pdf
PDF · 76.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/105/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Trenčín, so sídlom Trenčín, Jilemnického 3760, proti povinnému: MONT Expres, s.r.o., so sídlom v Čachticiach, Železničná 29, IČO: 36 794 040, o vymoženie sumy 1.576,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16. februára 2016, č. k. 7Er/1088/2014-20, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,65 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že poverením zo dňa 19.11.2014 č. XXXX XXXXXX bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Dňa 29.01.2016 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, keď majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne súdny exekútor predložil súdu na nahliadnutie exekútorský spis. Súdny exekútor počas vykonávania exekúcie zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti ani motorového vozidla. Povinný je dlžný na poistnom v Sociálnej poisťovni aj vo H. zdravotnej poisťovni, a.s. a ako ako zamestnávateľ bol vedený len do 31.07.2015. V súčasnosti nemá zamestnancov, boli mu zablokované účty v bankách, pričom do dnešného dňa z nich neprišla žiadna platba. V súčasnosti povinný vedie účet iba vo H., a.s., kde evidujú blokácie do výšky 30.000 Eur. Dňa 23.09.2015 bola vykonaná osobná návšteva v sídle povinného. Sídlom povinného je starší dom, kde bol zastihnutý spoločník povinného, ktorý uviedol, že povinný nevykonáva žiadnu činnosť, má zrušené aj živnostenské oprávnenie. Konateľ povinného sa snaží zamestnať, nakoľko bol odsúdený za ekonomickú trestnú činnosť. Právne súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) a § 57 ods. 4 Ex. poriadku. Súd prvej inštancie konštatoval, že zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov ale aj uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného. V danom prípade existencia reálneho predpokladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu prvej inštancie nie je daná. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z názorov právnej vedy (napr. JUDr. G. H., PhD., Z. L. v R., D. fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej
moci, je "predĺženou rukou súdu." V danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci mal súd prvej inštancie za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie. Vzhľadom k tomu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd prvej inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 200 ods.5 a § 203 ods. 2 Ex. poriadku v spojení s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že oprávneného zaviazal k povinnosti, aby súdnemu exekútorovi nahradil l trovy exekúcie vo výške 41,65 Eur.
2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie, pretože sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného. Zo strany povinného eviduje úhrady vo výške 224,46 Eur zo dňa 28.01.2015 v iných exekučných konaniach. Keďže povinný uhrádzal pohľadávku oprávneného ešte v priebehu roka 2015, žiada o šetrenie majetkových pomerov povinného. Domnieva sa, že ďalšie pokračovanie v exekúcii môže viesť k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil.
3. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že v roku 2015 bola vykonaná osobná návšteva v sídle firmy povinného. Jedná sa o starší rodinný dom, kde sa nachádzal konateľ a spoločník spoločnosti povinného, ktorý tu má trvalé bydlisko spolu s ostatnými členmi rodiny. Konateľa a spoločník povinného uviedol, že nevykonáva žiadnu činnosť a má zrušené živnostenské oprávnenie. Uviedol, že firma nevlastní žiadny majetok a nemá žiadne finančné prostriedky. V prípade, že súd prvej inštancie pristúpi na požiadavku oprávneného ohľadom ďalšieho šetrenia majetkových pomerov povinného požiadal, aby súd kontaktoval spoločníka spoločnosti povinného a overil si zistené skutočnosti. Zdôraznil, že pri uplatňovaní trov exekúcie nežiadal cestovné náhrady a stratu času. Uviedol, že zákon neobsahuje možnosť, že v budúcnosti firma asi bude mať nejaký majetok. Majetok firmy je posudzovaný v súčasnosti, kedy bola zistená jeho nemajetnosť. Preto súdny exekútor trvá na zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. poriadku. V závere vyjadrenia súdny exekútor navrhol, aby oprávnený označil majetok povinného, z ktorého je možné pohľadávku uspokojiť, keďže žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo.
4. Oprávnený k vyjadreniu súdneho exekútora uviedol, že trvá na podanom odvolaní.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 CSP, pričom v tomto prípade nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia odvolacím súdom - rovnaké účinky ako zmena rozhodnutia má v tomto prípade samotné zrušenie rozhodnutia bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Keďže súdny exekútor nie je stranou v exekučnom konaní (s výnimkou rozhodovania o jeho trovách), jeho podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku nie je návrhom strany, o ktorom by bolo potrebné procesne rozhodnúť aj v prípade nevyhovenia. Teda, ak exekučný súd podnet exekútora na zastavenie exekúcie vybaví tak, že mu nevyhovie, nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. Preto v danom prípade nie je potrebné nahradiť zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie iným výrokom odvolacieho súdu, postačuje jeho zrušenie, ktorého dôsledkom (po jeho právoplatnosti) je pokračovanie v exekúcii.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych či iných rozhodnutí.
8. V danom prípade povinný je právnickou osobou, nie je v likvidácii, v konkurze, ani v reštrukturalizácii, čo svedčí, že má v úmysle pokračovať v podnikaní. Preto existuje reálny predpoklad, že v budúcnosti môže nadobudnúť majetok, či už prostredníctvom výkonu podnikateľskej činnosti alebo inou formou. Preto odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie, že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku za predčasný.
9. Aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie). Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, aj keď odvolací súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti a dôslednosti tohto zistenia súdneho exekútora, je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť vedomý, že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie, ktoré napokon v prípade neúspešnosti exekúcie bude musieť uhradiť.
10. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie bez náhrady zrušil. 11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).