Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/332/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: AB X B. V., so sídlom v P., B. XXX, S. kráľovstvo, registračné číslo 57279667, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, proti žalovanej: T. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, o zaplatenie 1.080,25 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. apríla 2016, č. k. 6C/209/2015-74, takto

rozhodol:

Pokračuje v odvolacom konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu P.., so sídlom v S. kráľovstve, P., B. XXX, XXXXXX , reg. č. 56007043, a to spoločnosťou AB X B.V. so sídlom v S. kráľovstve, P., B. XXX, reg. č. 57279667.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej povinnosti zaplatiť sumu 1.080,25 eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 141,51 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.080,25 eur od 29.05.2015 do zaplatenia. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca svoju žalobu dôvodil tým, že pohľadávky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 26 234 176, vzniknuté z úverovej zmluvy č. 4205066984 zo dňa 16.05.2012 boli zmluvou zo dňa 28.01.2013 postúpené žalobcovi. Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa 16.05.2012 úverovú zmluvu č. 4205066984, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.331,64 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku a listom zo dňa 27.11.2013 ju Home Credit Slovakia, a.s. vyzval k splateniu celého zostatku úveru. Dlh žalovanej predstavuje zosplatnenú istinu 1.080,25 eur. Vyčíslený úrok z omeškania vo výške 141,51 eur bol vypočítaný sadzbou 8,75% ročne zo sumy 1.080,25 eur od 14.12.2013 do 28.05.2015. Súd citoval ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť. Uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca je vo veci aktívne legitimovaným, teda že je skutočne vlastníkom pohľadávky voči žalovanej z uvedenej úverovej zmluvy. Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. mala pohľadávku voči žalovanej poskytnúť žalobcovi, táto skutočnosť však nebola v konaní spoľahlivo preukázaná, čím nebola preukázaná ani aktívna vecná legitimácia žalobcu. Žalobca nepredložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávky a týmto spôsobom nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Uviedol, že okrem zmluvy o postúpení pohľadávky mohol žalobca preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu aj relevantným oznámením postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, pričom súd by v zmysle rozsudku NS SR sp. zn.

4Obo/210/01 z takéhoto oznámenia vychádzal bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení, žalobca však takéto oznámenie postupcu nepredložil. Oznámenie, ktoré žalobca predložil, nie je relevantné a nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže podľa oznámenia mala byť pohľadávku postúpená síce spoločnosti s rovnakým názvom a sídlom ako má žalobca, avšak s iným registračným číslom. V dôsledku týchto okolností tak oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy voči žalovanej nie je relevantným do tej miery, že by zakladalo aktívnu legitimáciu žalobca. Z uvedených dôvodov žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie. Nesúhlasil s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že je vo veci aktívne legitimovaným a že je teda skutočným vlastníkom pohľadávky voči žalovanej z uvedenej zmluvy. Uviedol, že konajúci súd v podstate podporil argumentáciu žalovaného o možnosti založiť aktívnu vecnú legitimáciu postupníka v spore aj hmotnoprávnym úkonom, a to oznámením postúpenia pohľadávky dlžníkovi. Súd prvej inštancie spochybnil postúpenie pohľadávky, nakoľko podľa jeho informácií bola pohľadávka postúpená spoločnosti s rovnakým názvom a sídlom ako má žalobca, avšak s iným registračným číslom. Žalobca si uvedomuje túto chybu, ktorá vznikla v systéme, ktorý regeneruje podrobné postúpenia, avšak naozaj sa jedná iba o chybu v písaní a nie je podľa žalobcovho vedomia predmetná chyba úmyselná. Aj napriek tomu bola predmetná pohľadávka postúpená na Holandskú spoločnosť AB 1 B.V. platne, nakoľko z hmotnoprávneho úkonu je viac ako zrejmé, že k postúpeniu reálne platne došlo. Žalovaná mala informáciu o postúpení na spoločnosť a boli jej oznámené aj platobné údaje spolu s platobným miestom, kde bez akýchkoľvek problémov mohla dlžnú pohľadávku uhradiť. Zastával právny názor, že v tomto prípade žalobca uniesol bremeno tvrdenia ohľadne svojej aktívnej vecnej legitimácie, keď v žalobnom návrhu tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu oznámenia o postúpení pohľadávky postupcom v zmysle § 526 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. a bremeno dôkazu uniesol priložením listinného dôkazu - poštový podací hárok, ktorý osvedčuje právnu skutočnosť, že oznámenie o postúpení bolo zaslané na adresu žalovanej. Ďalej uviedol, že žalobca si je vedomý aj toho, že počas trvania zmluvných vzťahov môže dôjsť k zmene miesta zdržiavania dlžníka, a preto predvídavo k žalobe pripojil ako prílohu oznámenie o postúpení pohľadávky, teda okrem toho, že predmetné oznámenie je listinný dôkaz z pohľadu teórie práva, je to aj hmotnoprávny úkon. Konajúci súd nemôže urobiť sporným to, že žalobu spolu s prílohami doručil do vlastných rúk žalovanej, a teda nesporne najneskôr týmto okamihom je voči žalovanej účinný aj hmotnoprávny úkon oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorý je prílohou žalobného návrhu.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

5. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie žalobcu bolo podané pred 01.07.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, ako aj základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, odvolací súd v danej veci posudzoval žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok.

7. V danej veci bolo odvolaciemu súdu z úradnej činnosti známe, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo ku dňu 18.10.2016 k zániku žalobcu - spoločnosti AB 1 B.V., a to v dôsledku zlúčenia so

spoločnosťou AB 2 B.V., preto odvolací súd v zmysle § 64 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu, spoločnosťou AB 2 B.V..

8. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa Home Credit Slovakia, a.s. proti žalovanej, uplatnená v tomto konaní, bola postúpená. V rozhodnutí uviedol, že žalobca nepredložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávky; okrem zmluvy o postúpení pohľadávky podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca mohol preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu aj relevantným oznámením postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, pričom súd by v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 4Obo/2010/01 z takéhoto oznámenia vychádzal bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení, žalobca však ani takéto oznámenie postupcu nepredložil. Oznámenie, ktoré žalobca predložil, nie je relevantné a nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže podľa oznámenia mala byť pohľadávka postúpená spoločnosti s rovnakým názvom a sídlom ako má žalobca, avšak s iným registračným číslom.

9. Žalobca v odvolaní pripustil, že v oznámení, ktoré priložil k žalobe je uvedené iné registračné číslo spoločnosti, ktorej mala byť pohľadávka postúpená, avšak túto chybu označil za chybu, ktorá vznikla v systéme a jedná sa iba o chybu v písaní a nie je podľa žalobcovho vedomia predmetná chyba úmyselná. Napriek tomu vyslovuje názor, že k postúpeniu reálne platne došlo, v odvolaní uvádza, že ako dôkaz o tejto skutočnosti predkladá súdu zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky.

10. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Preto nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. Súdna prax sa už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obo 210/01, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Obo 49/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.

11. V posudzovanej veci preukázanie zmluvy o postúpení pohľadávky nedožadoval dlžník - žalovaná, ale konajúci súd za účelom overenia žalobcom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie, keďže bolo potrebné zohľadniť, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, pri posudzovaní ktorého platí pre súd primárna ochrana spotrebiteľa, čo vyplýva z právnej úpravy ustanovení § 53 ods. 3 písm. b/ Občianskeho zákonníka. Táto požiadavka súdu bola navyše odôvodnená skutočnosťami známymi súdu z úradnej činnosti, keď v iných veciach toho istého žalobcu žalobca v oznámení o postúpení uvádzal dokonca dátum postúpenia predchádzajúci uzavretiu samotnej zmluvy o úvere. Za tohto stavu preto odvolací súd považoval za dôvodné, že súd prvej inštancie požadoval od žalobcu preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie predložením zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom žalobca zostal v tomto smere nečinný a zmluvu o postúpení pohľadávok (aj keď k takémuto dôkazu by už nebolo možné prihliadať) nepriložil ani k odvolaniu, napriek tomu, že toto v odvolaní uviedol.

12. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu žalobcu z dôvodu nepreukázania jeho aktívnej vecnej legitimácie bolo vo výroku vecne správne, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu týchto trov neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .