Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Csp-12-2017.pdf
PDF · 98.29 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobkyne: K. Y., nar. X.X.XXXX, bytom W. M. XXX, XXX XX W. M., pr. zast. JUDr. Vladimírom Dlugolinským, advokátom, bytom Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. Garbiarska 2, 040 01 Košice, IČO: 31 690 904 v konaní o zaplatenie 3 763,46 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3 763,46 eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3 763,46 eur od 17.1.2017 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením práva vo výške 1,70 eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia poistného plnenia vo výške 3 763,46 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 17.1.2015 do zaplatenia a trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 20.9.2001 poistnú zmluvu G.-K č. XXXXXXXXXX s poistnou dobou 15 rokov, so začiatkom poistenia dňa 21.9.2001 a koncom poistenia dňa 21.9.2016, s dobou platenia poistného 10 rokov, poistnou sumou pre prípad smrti vo výške 2 489,54 eur (75 000,-Sk) a pre prípad dožitia vo výške 3 763,46 eur (113 378,-Sk), pričom poistné bolo stanovené mesačne vo výške 17,53 eur (528,-Sk). Žalobkyňa riadne platila poistné. Po skončení poistenia uplatnila nárok na poistné plnenie pre prípad dožitia, na čo žalovaný reagoval zaslaním nárokového listu. Vyplnený nárokový list spolu s požadovanými dokumentami bol žalovanému doručený dňa 17.10.2016, poistné plnenia však žalovaný ani čiastočne nevyplatil. Žalobkyňa sa viackrát prostredníctvom emailu a telefonicky pokúšala zistiť stav vybavenia likvidácie jej poistky, avšak bezvýsledne. Jej právny zástupca listom zo dňa 4.1.2017 vyzval žalovaného na poistné plnenie v lehote 7 dní od doručenia výzvy, ktorá bola žalovaného doručená dňa 9.1.2017. Ani na túto výzvu žalovaný nereagoval. Žiadala preto žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie vo výzve právneho zástupcu žalobkyne.
3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení pripojila k žalobe poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, Všeobecné obchodné podmienky pre životné poistenie účinné od 14.10.1999, Všeobecné obchodné podmienky pre úrazové poistenie účinné od 7.10.1997, poistku vydanú žalovaným (v tom čase ešte pod obchodným menom Prvá Česko - slovenská poisťovňa, a.s.), list žalovaného zo dňa 1.6.2007 označený ako „Vernostný bonus „Čo je doma, to sa počíta“ “, list žalovaného zo dňa 10.8.2007 označený ako „Zaslanie poistky ku zníženiu poistného“ s prílohou, list žalovaného zo dňa 2.3.2009, list žalobkyne zo dňa 16.3.2009 označený ako „Odvolanie proti poplatku vo výške 11,95 eur“, výpisy z účtu žalobkyne, list žalovaného zo dňa 28.9.2016 označený ako „Žiadosť o vyplnenie a zaslanie Nárokového listu na výplatu poistného plnenia a poistky“, vyplnený a overený Nárokový list, fotokópiu dokladov požadovaných žalovaným, e-mailovú komunikáciu so žalovaným a pokus o zmier zo dňa 4.1.2017 s doručenkou preukazujúcou jeho doručenia.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe s touto nesúhlasil. Prvým bodom, ktorý je potrebné si vyjasniť je, či vôbec poistná zmluva platne vznikla. Rozpor so zákonom vyvodzoval z toho, že ak v zmluve chýba podstatná náležitosť, je táto neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru poistné uvedené v zmluve nebolo určené v súlade so zákonom o poisťovníctve, pretože toto malo byť jednak v súlade s § 9 ods. 3 a § 11 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, ako aj malo zaručovať dlhodobú splniteľnosť záväzkov. Z predložených listín jednoznačne vyplýva, že poistné v poistnej zmluve bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. Poukázal aj na vyjadrenie NBS č. ODT-13070/2013 zo dňa 2.12.2013, z ktorého vyplýva, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného schvaľovali a takáto výška sa stávala záväznou. Časť obsahu poistnej zmluvy bola teda určovaná v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Skutočnosť, že výšku poistného určil verejnoprávny subjekt v rozpore s vtedajším zákonom, je významnou skutkovou okolnosťou. Poistná zmluva nie je klasickou súkromnoprávnou zmluvou, ale ide o tzv. regulovanú zmluvu. NBS pri kontrole zistila, že poistné, ktoré bolo schválené Ministerstvom financií SR, bolo stanovené „zle a nízko“, teda protizákonne. Absolútne neplatný úkon nespôsobuje vznik, zmenu alebo zánik žiadnych práv a povinností. Vzhľadom na tieto skutočnosti je uplatňovaný nárok nedôvodný. Žalovaný preto žiadal žalobu zamietnuť.
5. K vyjadreniu pripojil protokol NBS z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s. ODO-12990/2007, list NBS označený ako „Skončenie dohľadu na mieste“ zo dňa 15.2.2008, list NBS označený ako „Žiadosť o predĺženie termínu - odpoveď“ zo dňa 18.3.2008, stanovisko podpísané aktuárom, znalecký posudok č. 4/2008 spoločnosti UDIT - POL s.r.o., notársku zápisnicu N 29/2008 zo dňa 2.6.2008, žiadosť o súčinnosť a poskytnutie informácie - odpoveď zo dňa 2.12.2013, Povolenie na výkon poisťovacej činnosti zo dňa 30.5.1995, rozhodnutie MF SR o udelení povolenia Prvej česko - slovenskej poisťovni, a.s. na poisťovaciu činnosť zo dňa 30.5.1995, list NBS zo dňa 30.7.2012 označený ako „Žiadosť o informáciu - odpoveď“, Protokol o kontrole vypracovaný Ministerstvom financií SR a rozsudky Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6C/73/2014 zo dňa 1.3.2016 a Okresného súdu Košice II. sp. zn. 41C/338/2015 zo dňa 6.4.2016 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/315/2012 zo dňa 30.4.2015.
6. Žalobkyňa v replike poukázala na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov v obdobných prípadoch. Rozhodnutia sú dostupné aj na internetových stránkach, ktorých adresy uviedla. Ak by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovaného by to neznamenalo zánik povinností z poistnej zmluvy, ale vznik nároku na náhradu škody, resp. ušlého zisku. Nie je právne dovolené, aby poisťovňa negatívne následky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla do iného, a to súkromnoprávneho vzťahu. V tomto smere poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 229/2013 zo dňa 30.9.2014. Skutočnosť, že žalovaný po uzavretí poistnej zmluvy zistil rozpor poistného s matematickými vzorcami je irelevantná. Nie žalobkyňa, ale žalovaný ponúkol produkt UDK-P. Zmluva je pritom formulárová, kde výšku poistného vypočítava žalovaný. Zmluvu považovala za platne uzavretú a žalovanému vznikla na jej základe povinnosť plniť dohodnutú poistnú sumu. Žiadala preto žalobe vyhovieť. K replike pripojila viaceré rozhodnutia okresných a krajských súdov a rozhodnutie NS SR.
7. Žalovaný v duplike zotrval na svojej argumentácii, keďže žalobkyňa neuviedla jedno relevantné tvrdenie, ani nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by vyvracal jeho tvrdenia. Rozsudok NS SR predložený žalobkyňou neobsahuje právne posúdenie platnosti poistnej zmluvy, ani žiadnu právnu vetu. Záver NS SR, že nedochádza k zániku povinností zo zmluvy však neznamená, že žalobkyni vzniká nárok na poistné plnenie z nezákonného (neplatného) právneho úkonu. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/25/2016, ktorý nadväzuje na rozsudok toho istého súdu sp. zn. 2Co/315/2012, kde konajúci súd určil, že za nesprávnosť kalkulácií sadzieb poistného pre poistný produkt UDP-K zodpovedá orgán štátu. Pri posudzovaní platnosti poistných zmlúv UDP-K neexistuje jednotný záver súdov, ani rozhodnutie najvyšších súdnych autorít. Ani jedno z rozhodnutí súdov neobsahuje záver o tom, poistné pre poistný produkt UDP-K je v súlade so zákonom.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Ak by súd pristúpil k výsluchu žalobkyne, alebo by vykonával iné dôkazy, žiadal pojednávanie odročiť, aby mal možnosť sa k nim vyjadriť a v takomto prípade nesúhlasil s rozhodnutím vo veci. Súd preto prejednal vec aj v neprítomnosti žalovaného, pričom vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa mal vo veci možnosť vyjadriť a reagovať na všetky argumenty žalobkyne, čo aj využil a na uvedenom pojednávaní neboli tvrdené žiadne nové skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci a vykonávané žiadne nové dôkazy (všetky listinné dôkazy a vyjadrenia už boli stranám sporu doručené, pričom skutkové tvrdenia v nich neboli sporné, sporné medzi stranami bolo právne posúdenie dôvodnosti a výšky uplatneného nároku), súd vo veci aj rozhodol. 9. Žalobkyňa a jej právny zástupca na pojednávaní trvali na žalobe z dôvodov v nej uvedených a z dôvodov uvedených vo svojich vyjadreniach.
10. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, ako sú uvedené vyššie, zistil tento skutkový stav:
11. Žalobkyňa so žalovaným uzavreli dňa 20.9.2001 poistnú zmluvu G.-K č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia dňa 21.9.2001, koncom poistenia dňa 21.9.2016, dobou platenia poistného 10 rokov, poistnou dobou 15 rokov, poistnou sumou pre prípad smrti 75 000,-Sk (2 489,54 eur) a poistnou sumou pre prípad dožitia 113 378,-Sk (3 763,46 eur). Poistné bolo stanovené mesačne vo výške 528,-Sk (17,53 eur). Po uplynutí dohodnutej doby poistenie pre prípad dožitia požiadala žalobkyňa o výplatu poistnej sumy. Následne vyplnila nárokový list, ktorý podpísala dňa 11.10.2015. E-mailom viackrát vyzývala žalovaného, aby zistila stav vybavenia likvidácie jej poistky, avšak bezvýsledne. Jej právny zástupca listom zo dňa 4.1.2017 vyzval žalovaného na poistné plnenie v lehote 7 dní od doručenia výzvy, ktorá bola žalovanému doručená dňa 9.1.2017. Ani na túto výzvu žalovaný nereagoval. Pri dohľade NBS v roku 2007 bolo zistené, že žalovaný pri produktoch, ako uzavrel aj so žalobkyňou, používal nesprávne poistno -matematické vzorce. Tieto skutočnosti ani neboli sporné.
12. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný.
13. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
14. Podľa § 788 ods. 2 OZ platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
15. Podľa § 790 písm. b) OZ platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).
16. Podľa § 816 OZ platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
17. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní. 19. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Súd sa vzhľadom na argumentáciu strán sporu v prvom rade zaoberal platnosťou poistnej zmluvy a následne otázkou, či a v akej výške vznikol žalobkyni nárok na poistné plnenie.
21. Pokiaľ ide o otázku platnosti poistnej zmluvy, súd nezistil žiaden dôvod absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, pretože nie je v rozpore so žiadnym ustanovením OZ, ani v rozpore s iným zákonom platným v čase jej uzavretia. Súd nezistil, aby táto zmluva svojim účelom zákon obchádzala a z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by tu boli iné dôvody neplatnosti zmluvy podľa príslušných ustanovení OZ. V čase uzavretia poistnej zmluvy OZ v § 788 ods. 2 neupravoval konkrétne náležitosti poistnej zmluvy. Z podstaty poistnej zmluvy je však zrejmé, že je v nej potrebné vymedziť aj predmet poistenia a odplatu za poistenie (t.j. poistné), teda poistné je jednou z podstatných náležitostí poistnej zmluvy. V poistnej zmluve uzavretej medzi stranami sporu bolo poistné riadne upravené a dohodnuté. Toto poistné pritom navrhol samotný žalovaný. Za tohto stavu nemôže byť zmluva neplatná z dôvodu, že neobsahuje určenie poistného. Súd považuje za bezpredmetnú aj námietku žalovaného, že poistné bolo určené v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho je neplatná celá zmluva. Žalovaný pri tejto námietke odkázal na § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve platných a účinných v čase uzavretia zmluvy, ktoré mali upravovať podmienku, aby poistné zaručovalo dlhodobú splniteľnosť záväzkov. Z ustanovení uvádzaných žalovaným v čase uzavretia zmluvy však absolútne nevyplýva takáto povinnosť poisťovni a v týchto ustanoveniach nie je o dlhodobej splniteľnosti záväzkov ani zmienka. Tieto upravovali podmienky pre vznik poisťovne a podmienky pre povolenie jej fungovania. V danom prípade tu teda nie je žiaden rozpor s uvedenými ustanoveniami zákona o poisťovníctve. V tomto smere je potrebné uviesť, že nie každý a akýkoľvek rozpor so zákonom má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale len ak sankcia neplatnosti vyplýva priamo zo zákona alebo ak ide o rozpor obsahu alebo účelu daného právneho úkonu (tzv. teória kvalifikovaného rozporu). Ak povinnosť dlhodobej splniteľnosti bola zavedená neskôr, nemôže sa retroaktívne vzťahovať na už uzavreté zmluvy. V tomto smere je pritom potrebné zdôrazniť, že vzťah z poistnej zmluvy je súkromnoprávny. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že poisťovníctvo je, resp. bolo do určitej miery regulované. V tomto smere je potrebné odlišovať časť poisťovníctva regulovanú verejným právom, do čoho spadajú aj návrhy poistného a podmienok poistných zmlúv predkladaných poisťovňou, ktoré sú, resp. boli schvaľované príslušným štátnym orgánom a súkromnoprávnu časť poisťovníctva, do ktorej spadá aj uzatváranie konkrétnych poistných zmlúv s konkrétnymi poistníkmi. Aj prípadný dodatočne zistený rozpor vo výpočte poistného, ktoré bolo schválené príslušným orgánom, nemôže spôsobovať neplatnosť poistnej zmluvy v súkromnoprávnej rovine, ale maximálne iba nároky poisťovne voči orgánu, ktorý výšku poistného pre určitý produkt schválil (ktoré sa javí, že si žalovaný aj uplatnil a pravdepodobne (súdu nie je zrejmý obsah rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/25/2016, predpoklad súdu vychádza z informácií zverejnených na internete) bolo zatiaľ rozhodnuté o základe nároku, t.j. o tom, kto zodpovedá za daný stav). K rovnakým záverom dospel aj NS SR v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/229/2013 zo dňa 30.9.2014. Ani prípadná nesprávnosť matematických výpočtov poistného, resp. prípadná zodpovednosť štátneho orgánu za škodu, nezakladá žalovanému právo odkladať poistné plnenie. Žalovaný podľa ním predložených listín bol povinný zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch uvedených v poistno-matematických modeloch produktov životného poistenia v zmysle novej zákonnej úpravy zákona o poisťovníctve a v zmysle konkrétnych záverov a v lehotách určených dohliadajúcim štátnym orgánom - NBS, avšak nepreukázal, že táto náprava sa mala dotknúť už uzavretých poistných zmlúv a takýto výklad nevyplýva ani z protokolu samotného dohliadajúceho orgánu (podľa vyjadrení NBS táto žalovanému neuložila povinnosť zmeniť už existujúce zmluvy v neprospech klientov). Všetky argumenty žalovaného týkajúce sa výsledku kontroly NBS preto súd vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval za bezpredmetné. Podobne nemožno akceptovať tvrdenia žalovaného, ktoré sa snažili navodiť dojem, že poistné bolo určené štátnym orgánom a ktoré nepriamo smerovali k tomu, že žalovaný bol obmedzený pri určení poistného pri uzatváraní poistnej zmluvy, pretože aj keď rámcové podmienky podliehajú určitému schvaľovaciemu konaniu, s kým a akú konkrétnu poistnú zmluvu žalovaný uzavrie je na jeho slobodnom rozhodnutí a toto nemožno považovať za obmedzené tým, že sa pri určení poistného pohybuje v štátnym orgánom vymedzených hraniciach. Naviac treba zdôrazniť, že samotný žalovaný predkladal príslušnému štátnemu orgánu na schválenie výšky poistného. Samotné rozhodnutie žalovaného vstúpiť do zmluvného vzťahu s konkrétnym poistníkom je teda absolútne nezávislé na verejnoprávnej ingerencii. Orgán verejnej moci nemôže určovať poisťovni s kým môže a s kým nemôže uzatvárať konkrétnu poistnú zmluvu.
22. Súd sa následne zaoberal otázkou, či a v akej výške vznikol žalobkyni nárok na poistné plnenie. Keďže súd uzavrel, že poistná zmluva medzi stranami sporu bola riadne a platne uzavretá a žalobkyňa si riadne plnila svoje povinnosti, najmä povinnosť platiť poistné, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žalobkyni vznikol nárok na poistné plnenie, a to vo výške upravenej v poistnej zmluve, čiže v danom prípade vo výške 3 763,46 eur určenej pre prípad dožitia. Žalovaný nevyplatil žalobkyni žiadnu sumu, teda si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z poistnej zmluvy, preto ho súd zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy.
23. Žalobkyňa si uplatnila voči žalovanému aj úrok z omeškania, a to vo výške 8,00 % ročne zo žalovanej sumy od 17.1.2017 do zaplatenia. Keďže ide o peňažný dlh, žalobkyni vznikol nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinným do 31.1.2013 (keďže záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,00 %, teda žalobkyňa má právo požadovať úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne. Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania v zákonnej výške, preto jej ho súd priznal, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty určenej právnym zástupcom žalobkyne na plnenie.
24. O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, teda by mala nárok na plnú náhradu trov konania. Žalobkyňa si však nárok na náhradu trov konania neuplatnila, preto jej ho súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.