Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-147-2016.pdf
PDF · 142.16 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/147/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
U. súd G. sudcom B.. P. Z. v právnej veci žalobcu: F. - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť, so sídlom K., U. cesta č. 4, T.: XXXXXXXX, zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou: smith§smith legal, s.r.o., so sídlom K., O. č. XX, T.: XXXXXXXX, proti žalovanému: M.. T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., R. č. XXXX/X, zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou: Q. kancelária B.. R., s.r.o., so sídlom G., Z. č. 7, T.: XXXXXXXX, o zaplatenie 2.809,01 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou podanou na U. súde G. dňa 18.01.2016 domáhal zaplatenia istiny 25.850,04 eur s príslušenstvom ( úrokom z omeškania z jednotlivých dlžných súm ) a náhrady trov konania. Svoj nárok uplatnil vo výške 23.041,03 eur z titulu zmluvnej pokuty z Dohody o vyporiadaní vzájomných záväzkov zo dňa 19.02.2014 a vo výške 2.809,01 eur z titulu nároku za skryté vady z Kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.2014. Po rozšírení žaloby ( pripustenej uznesením Okresného súdu G. č. k. XXCb/X/XXXX - 186 zo dňa 29.11.2016 ) sa žalobca zároveň domáhal nároku na úhradu sumy 243,28 eur z titulu nájomného za plnenia spojené s užívaním garáže a bytu, a to spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 243,28 eur odo dňa 15.02.2016 do zaplatenia.
2/ U. súd G. vo veci samej rozhodol platobným rozkazom č. k. XXCb/X/XXXX - 34 zo dňa 01.03.2016, ktorý bol podaním odôvodneného odporu oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote zrušený a súd nariadil pojednávanie. Odpor podal žalovaný dňa 24.03.2016.
3/ Okresný súd G. uznesením č. k. XXCb/X/XXXX - 189 zo dňa 29.11.2016, právoplatným dňa 29.11.2016, rozhodol o vylúčení nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2.809,01 eur s príslušenstvom z titulu náhrady za skryté vady vyplývajúceho z Kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.2014 na samostatné konanie. Konanie o vylúčenom nároku bolo zaregistrované na U. súde G. pod sp. zn. XXCb/XXX/XXXXX. Vzhľadom k uvedenému tak predmetom sporu v konaní vedenom na Okresnom súde G. pod sp. zn. XXCb/XXX/XXXX je vylúčený nárok na zaplatenie sumy 2.809,01 eur z titulu nároku za skryté vady z Kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.2014.
4/ Žaloba bola žalovanému doručená 10.03.2016, a to do vlastných rúk. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v podanom odpore proti platobnému rozkazu.
5/ V odpore zo dňa 21.03.2016 a v nasledujúcich písomných vyjadreniach zo dňa 22.08.2016 a 20.04.2017 ( čl. 19, čl. 94, čl. 229 ) žalovaný uviedol, že: navrhovateľ okrem kúpnej zmluvy, ktorú doložil do spisu, uzavrel v rovnaký deň aj Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom je totožná nehnuteľnosť. Ako budúci predávajúci tu vystupuje navrhovateľ a ako budúci kupujúci je tu uvedená spoločnosť V., s.r.o.. Podstatnou skutočnosťou vyplývajúcou z tejto zmluvy je fakt, že navrhovateľ zisťoval cenu potrebnú na dokončenie stavby prostredníctvom znaleckého posudku č. 278/2013 zo dňa 27.12.2013 znalcom Ing. Q. M.. Vady na diele si navrhovateľ uplatnil až faktúrou dňa 09.06.2015 (absentuje doklad o doručení). Preto sme toho názoru, že navrhovateľ nevytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť si vec prezrieť. Nemožno pochybovať o tom, že väčšia odbornosť ani intenzita „prezretia veci“ ako znalecky posudok ani nie je možná. Rovnako namietame, že navrhovateľ ničím nepreukázal existenciu skrytých vád a ani náklady na ich odstránenie. Taktiež je nejasné, voči čomu mala byt' časť tejto pohľadávky započítaná. Vo veci zodpovednosti za vady žalobca opäť nechápe výklad zákonných ustanovení a zamieňa si právo uplatniť vady za povinnosť uplatniť vady bezodkladne po tom, čo ich zistil. Právna koncepcia zodpovednosti za vady uvedená v občianskom zákonníku (§499 až §510 a §596 až §600) dáva možnosť kupujúcemu uplatniť skryté vady (nie zjavné) v zákonnej lehote 24 mesiacov, pritom ale zaručuje predávajúcemu, že kupujúci musí uplatniť vady hneď ako ich zistí a nie posledný deň uplynutia záručnej lehoty. Takáto koncepcia umožňuje predávajúcemu obhliadnuť vytýkanú vadu hneď a nie až neskôr, kedy by mohla byť vo väčšom rozsahu alebo neopraviteľná. Zákon teda nielen kupujúcemu ale aj predávajúcemu poskytuje ochranu v zmysle zásady definovanej v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak kupujúci neuplatní právo z vád bezodkladne po jeho zistení, toto právo zaniká (ide o klasicky koncept prekluzívnej lehoty), inými slovami povedané, žalovaná nespochybňuje právo vytknúť skryté vady v lehote uvedenej v zákone, ale namieta, že tieto vady neboli vytknuté bezodkladne po tom, čo sa o nich žalobca dozvedel. Bude na ňom, aby v rámci dokazovania preukázal, že vady vytkol včas, t. j. hneď ako sa o nich dozvedel. Žalobca k svojmu podaniu priložil emailovú komunikáciu, z ktorej podľa jeho názoru malo vyplynúť, že p. J. a p. Q. vystupovali za žalovanú. Možno však konštatovať, že ide výhradne o komunikáciu zasielanú zo strany žalobcu osobe označenej ako a@b.c <mailto:a@b.c>. To, že žalobca považoval z neznámych dôvodov osobu menom T.. J. za osobu splnomocnenú vystupovať v mene a na účet žalovanej, nie je dôkazom o existencii takejto plnej moci. Práve naopak, z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná sa nezúčastňovala na kontrolných dňoch a nijako neriešila ako bývalá vlastnícka budovy postup prác. Žalobca sa snaží preukázať, že vady oznámil včas a osobe splnomocnenej konať v mene žalovanej. Žalobca podľa názoru žalovanej ale doteraz nepreukázal aké konkrétne vadv a kedy boli žalovanej oznámené, resp. kedy bola splnená zákonná povinnosť uplatniť nároky z vád. Navrhovaní svedkovia sú v priamom vzťahu s žalovaným a v tomto smere bude potrebné vyhodnotiť aj ich výpovede, ktoré budú už zjavne prispôsobené absencii dôkazov zo strany žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalovaná trvá na tom, že žaloba je nedôvodná okrem iného pre absenciu plnenia zákonnej požiadavky na bezodkladné a zrozumiteľné uplatnenie nárokov z vád. Rovnako nie je preukázané, že vady existovali v čase prevodu nehnuteľnosti, nakoľko žalobca si dal na stavbu robiť znalecky posudok, kde by všetky vady mali byť zachytené.
6/ Žalobca sa písomne vyjadril k podanému odporu dňa 25.05.2016 a následne tiež 21.09.2016 ( čl. 39. čl. 131 ) a uviedol, že: K nákladom na úhradu skrytých vád v celkovej výške 2.809,01 eur odporkyňa namieta, že si nadobúdateľ uplatnil vady nehnuteľnosti až faktúrou zo dňa 09.06.2015 ( chýba doklad o doručení ) z čoho vyplýva, že navrhovateľ nevytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť si vec prevziať. Túto skutočnosť odôvodňuje ustanovením § 504 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nadobúdateľ môže uplatniť nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne. K tomu navrhovateľ uvádza, že nakoľko zmluvné strany uzatvorili Kúpnu zmluvu zo dňa 19.02.2014 v súlade s ustanoveniami § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, vzťahuje sa na uplatnenie si vád nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy ustanovenie § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na sude, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci, a nie § 504 Občianskeho zákonníka. Zároveň navrhovateľ zdôrazňuje, že vady nehnuteľnosti uplatnil u odporkyne ako predávajúcej bez zbytočného odkladu po tom, čo ich stavebná firma vykonávajúca rekonštrukciu zistila a oznámila navrhovateľovi, a to na mieste samom, ako aj písomne listom „Reklamácia vád nehnuteľnosti - Zdravotnícke zariadenie s lekárňou v G. a uplatnenie práva na zľavu z kúpnej ceny a výzva na splnenie povinnosti z Kúpnej zmluvy“ zo dňa 18.07.2014, ktorý bol odporkyni doručený dňa 31.07.2014 tak na adresu lekárne na Štúrovej XX, G., ako aj na adresu jej trvalého pobytu R. XXXX/X, G.. Zároveň je potrebné poznamenať, že navrhovateľ aj v tomto liste vyzýval odporkyňu na vypratanie nehnuteľnosti na Z. ulici v G.. Navrhovateľ predkladá súdu aj podací hárok zo dňa 10.06.2015, ktorým preukazuje odoslanie faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 09.06.2015 (skryté vady), odporkyni. K nákladom na úhradu skrytých vád v celkovej výške 2.809,01 eur opätovne uvádzame, že nakoľko zmluvné strany uzatvorili Kúpnu zmluvu zo dňa 19.02.2014 v súlade s ustanoveniami § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, vzťahuje sa na uplatnenie si vád nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy ustanovenie § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca si vady nehnuteľnosti uplatnil u žalovanej ako predávajúcej bez zbytočného odkladu po tom, čo ich stavebná firma vykonávajúca rekonštrukciu zistila a oznámila žalobcovi, a to na mieste samom, ako aj písomne listom, pričom vady preukázal žalobca predložením príslušných dokumentov ako dôkazov vo vyjadrení k odporu zo dňa 25.05.2016. Rekonštrukcia nehnuteľnosti trvala v období od 08.04.2014 do 16.10.2014. Jednotlivé vady nehnuteľnosti boli zisťované postupne a keďže išlo o skryté vady, objavovali sa počas celého trvania rekonštrukcie v rámci jej jednotlivých fáz. Ako uvádzame vyššie, žalobca o vadách žalovanú priebežne informoval na mieste samom a po komplexnom posúdení všetkých vád bola žalovanej doručená písomná reklamácia vád s vyčíslením nákladov vynaložených na ich odstránenie.
7/ Na pojednávanie dňa 14.10.2016, 07.03.2017, 19.05.2017 a 07.06.2017 sa nedostavili žalobca a žalovaní a súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavili právni zástupcovia oboch strán sporu a vo veci sa vyjadrili. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedkov T.. Z. K., Ing. O. M. a M.. N. I. a oboznámením obsahu spisu, najmä žaloby s jej prílohami a ďalších listinných dôkazov ich prečítaním: Uznesenie čl. 1, Žaloba čl. 2-6, Kúpna zmluva čl. 7-9, Potvrdenie o zostatku úveru čl.10, Potvrdenie OS NR čl. 11, Príjmový doklad č. 12-13, PR čl.15, Odpor čl. 17-21, Prílohy k odporu čl. 22-23, Oznámenie čl. 25-32, Plnomocenstvo čl. 33, Mailová komunikácia čl. 34-35, Vyjadrenie k odporu čl. 36-42, Splnomocnenie čl. 43-44, Odovzdávací - preberací protokol čl. 45-51, Príloha ku kúpnej zmluve čl. 52, E-mail čl. 53, Podací hárok čl. 54, Reklamácia vád nehnuteľnosti čl. 55-57, Podací hárok čl. 58, Kópia doručenky čl. 59-60, Rozpočet vád čl. 61-62, Postúpenie pohľadávok čl. 63-65, Oznámenie čl. 66-70, Vyjadrenie k oznámenie čl. 71-76, Zmluva o nájme bytu a garáže čl. 75-78, Protokol o odovzdaní a prebratí nehnuteľnosti čl. 79-80, Vyúčtovacie faktúry za dodávku elektriny čl. 81-85, Podací hárok čl. 86, Informácia o sledovaní zásielok čl. 87, Uznesenie čl. 90, Vyjadrenie žalovaného čl. 92-95, Sťažnosť proti uzneseniu s prílohami čl. 96, 97-128, Vyjadrenie žalobcu čl. 130-132, Plnomocenstvo čl. 133-134, Zápisnica čl. 135-139, Doklady predložené PZ žalobcu na pojednávaní čl. 141-203, Plnomocenstvo čl. 211-212, Návrh na doplnenie dokazovania čl. 219-227, Vyjadrenie PZ žalovaného čl. 229, Faktúra č.215002171 čl. 233, Výzva na splnenie dlhu čl. 234.
8/ Súd zároveň oboznámil obsah pripojeného CD nosiča prostredníctvom počítača v pojednávacej miestnosti. Za tým účelom bolo prítomným právnym zástupcom umožnené nahliadnuť na monitor.
9/ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol: Ohľadne nároku uvádzam, že predmetom bola kúpna zmluva na nehnuteľnosť, z ktorej si žalobca uplatňuje nároky vzniknuté odstraňovaním vád a taktiež za oneskorené vypratanie nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené, sme navrhli vydanie platobného rozkazu, voči ktorému žalovaný podal odpor. Predložili sme dôkazy, ktoré odôvodňovali nami uplatnený nárok, ako aj ďalšie dôkazy ako e-mailovú komunikáciu, doklad o tom, kedy má byť nehnuteľnosť vyprataná, pričom je zrejmé aj z predloženej fotodokumentácie na CD, že v stanovenom čase nehnuteľnosť vyprataná nebola. Za účelom potvrdenia našich vyjadrení navrhujeme predvolať ako svedka T.. K. a T.. M.. K nároku za skryté vady sme predložili listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že sme reklamovali vady a vyčíslili ich cenu, pričom sme súdu predložili aj podací hárok a doručenku preukazujúce doručenie reklamácie. K námietke, že vady neboli reklamované bez zbytočného odkladu uvádzam, že sa s tým nestotožňujeme, vady sme preukazovali, aj keď len ústne, a na nehnuteľnosti bola vykonávaná rekonštrukcia, pričom po jej skompletizovaní sme následne tieto vady uplatnili. Na podporu našich tvrdení navrhujem predvolať ako svedka T.. K.. Čo sa týka skrytých vád, predkladáme súdu fotodokumentáciu z čias kupovania a tiež znalecký posudok č.XXX/XXXX. Predmetom ocenenia boli dokončovacie práce a vady sa vyskytovali v priebehu rekonštrukcie, no niektoré nebolo možné zistiť práve pre prebiehajúcu rekonštrukciu. Odborne by sa k tomuto vedel vyjadriť práve T.. K.. Boli vady, ktoré pri preberaní nebolo možné zistiť, napríklad osadené umývadla, či nezabudovaná elektroinštalácia. Poukazujem na Článok 4. bod 2 predposledný a posledný odstavec kúpnej zmluvy, na základe ktorého je zrejmé, že nárok žalobcu je opodstatnený. Nárok na zaplatenie sumy 2.809,01 eur si uplatňujeme ako nárok na zľavu z kúpnej ceny na nehnuteľnosť. Poukazujeme v tomto smere aj na ZP vypracovaný T.. M.. Predmetná nehnuteľnosť bola predávaná v čase, keď na nej prebiehala rekonštrukcia. Žalobca túto nehnuteľnosť riadne prevzal, o čom svedčí aj odovzdávací aj preberací protokol. Počas prebiehajúcej rekonštrukcie sa objavilo niekoľko vád, ktoré však neboli zjavné a jednalo sa o skryté vady. Okrem iného aj samotné rekonštrukčné práce boli v zlej kvalite a bolo treba opraviť aj tieto. Rekonštrukcia trvala dlhší čas a vady sa objavovali postupne a tieto boli žalovanému vytknuté vždy na mieste samom, ako aj reklamáciou z 18.07.2014, kedy však nebolo možné zľavu z kúpnej ceny vyčísliť, tá bola stanovená až dodatočne, pričom žalobca si z tejto uplatnil nárok na zaplatenie 2.809,01 eur vo vzťahu k vadám, ktoré boli skutočne skryté. Zároveň poukazujme na ustanovenie § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jednotlivé vady boli spísané ešte počas prebiehajúcej rekonštrukcie a na preukázanie našich tvrdení navrhujeme vypočuť svedka Ing. K. a žiadame, aby žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie sumy 2.809,01 eur a tiež na náhradu trov konania. Chcem poukázať na listinné dôkazy, ktoré sme súdu predložili, a to mailovú komunikáciu a tiež záznam z pracovnej cesty, v ktorom boli zosumarizované výsledky stretnutia a navrhnuté postupy. Z emailovej komunikácie svedkyne I. so J. je zrejmé, že táto bola vedená vo vzťahu aj ku M.. J. aj k spoločnosti Dabola, preto F. považovala za dostatočné a preukázané ich oprávnenie konať a riešiť túto obchodnú záležitosť. Tak ako uvádza právna zástupkyňa žalovanej v liste nazvanej reklamácia vád nehnuteľnosti, si žalobca uplatňuje právo v zmysle Občianskeho zákonníka podľa § 597 ods. 1, a teda ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady. Ako som už uviedla, žalobca si jednotlivé vady uplatňoval vždy na mieste samom, pričom po dohode so žalovanou boli tieto vady odstránené v rámci rekonštrukcie a následne boli zosumarizované náklady na ich odstránenie. Čo sa týka ZP, ten nebol vyhotovený za účelom posúdenia technického stavu nehnuteľnosti a taktiež opätovne poukazujem na to, že súčasťou ocenenia a rozpočtu nedokončených prác na nehnuteľnosti, vady alebo teda úpravy z titulu výskytu skrytých vád, nemohli byť ani zahrnuté, keďže sa jedná o skryté vady, ktoré v čase prevzatia nehnuteľnosti a taktiež vyhotovovania ZP neboli viditeľné.
10/ Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol: Nárok ohľadne vád je nedôvodný, keďže žalobca si bol pri kúpe nehnuteľnosti vedomý, že kupuje nehnuteľnosť v rekonštrukcii. Žalobca si dal vyhotoviť aj znalecký posudok, ktorý bol súčasťou zmluvy, ktorý riešil hodnotu prác potrebných na dokončenie rekonštrukcie. Podľa nás si to žalobca zle spočítal, že koľko ich bude stáť rekonštrukcia. Žalobcovi bolo vyhovené a mal možnosť obhliadnuť si nehnuteľnosť a tiež mu bolo umožnené, dať si vypracovať znalecký posudok. Nárok žalobcu je teda nedôvodný. Po odbornej stránke žalobca nepreukázal vznik vád a nie je isté, či sa v súčasnosti budú dať vady dokázať, lebo budova je už zrekonštruovaná. Je nám jasné, že žalobca splnomocnil advokátsku kanceláriu až teraz pred pojednávaním, a že ak by žalobu podávala advokátska kancelária, vyzerala by po procesnej stránke úplne inak. Skryté vady sú otázkou dokazovania. Preto navrhujeme, aby súd žalobu zamietol a priznal náhradu trov konania žalovanému. Nemáme návrhy na doplnenie dokazovania. Na ozrejmenie situácie uvádzam, že J. sa dostali do finančných problémov a F. ponúkla, že odkúpi ich nehnuteľnosť, po rekonštrukcii ju dá do prenájmu a zo získaných peňazí vyplatí veriteľov J.. Jedným z týchto veriteľov bola práve F., a nehnuteľnosť je v súčasnosti prenajímaná spoločnosti V.. Žalovaná sa pridržiava svojich doterajších písomných vyjadrení. Po právnej stránke z hľadiska žalovanej je potrebné ustáliť, aký nárok si žalobca uplatňuje. Z oznámenia zo dňa 18.07.2014 vyplýva, že si žalobca uplatňuje zľavu z kúpnej ceny podľa Obchodného zákonníka. V súčasnosti, ale je zrejmé, že ide o úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Kupujúci ma nárok na odstránenie vady, výmenu alebo má možnosť odstúpiť. Ak sa jedná o neodstrániteľné vady, má nárok na primeranú zľavu z ceny. Žalobca vykonal na začiatku svojho uplatnenia voľbu, kedy si zvolil nárok na zľavu z ceny. Podľa názoru žalovanej bolo ale potrebné uplatniť iné nároky tak, ako to vyplýva z ustanovení Občianskeho zákonníka. Nárok na zľavu vzniká až v prípade, ak by sa jednalo o neodstrániteľné vady. Podľa § 504 Občianskeho zákonníka je nadobúdateľ povinný uplatniť nároky z vád bez zbytočného odklady po tom, čo mal možnosť vec pozrieť. Ide o všeobecné ustanovenie vo vzťahu a k uplatňovaniu vád v režime Občianskeho zákonníka. Medzi stranami nie je sporné, že žalobca mal možnosť pozrieť nehnuteľnosť ešte pred podpisom kúpnej zmluvy vzhľadom na čo si dal aj urobiť ZP, kde podrobne vyčíslil jednak kúpnu cenu nehnuteľnosti ako aj hodnotu dodatočných rekonštrukčných prác. V zmysle ustálenej právnej praxe lehoty na uplatnenie vád sú tzv. prekluzívne, to znamená, ak vady nie sú uplatnené bez zbytočného odkladu potom, čo boli alebo mohli byť zistené pri vynaložení odbornej starostlivosti, tak tento nárok z vád zaniká. Žalovaná tvrdí, že žalobca si neuplatnil predmetné vady riadne a včas a rovnako si neuplatnil zákonný nárok z vád veci.
11/ A. T.. Z. K. na pojednávaní uviedol, že je zamestnancom F. ako referent investícii a správy budov a s pani J. sa zoznámili až pri rekonštrukcii. Svedok zastrešoval rekonštrukciu predmetnej budovy a tiež mal na starosti jej kolaudáciu a odovzdanie do užívania. Počas rekonštrukcie boli zistené vady, ktoré nebolo možné zistiť predtým a tieto boli vždy oznámené pani J. s tým, že následne budú všetky zosumarizované. Svedok ďalej uviedol, že ako zástupca F. chodieval na kontrolné dni, kde sa riešili rozsah a kvalita odvedených prác, ako aj práce naviac. Ak by jednotlivé vady neboli odstránené, nebolo by možné pokračovať v rekonštrukcii, takže postup bol taký, že skryté vady boli pani J. oznámené, bolo ich viac, čo kontrolný deň, to nejaké vady a tieto boli zosumarizované v júli, pričom práce boli dokončené až v desiatom mesiaci. Svedok bol prizvaný k vadám, vyhotovovala sa aj fotodokumentácia a vždy bol o nájdených vadách informovaný, a to aj cez víkendy, aspoň telefonicky. S pani J. sa dohodli na bezodkladnom odstránení vád, ktoré bolo nutné, aby bolo možné pokračovať v rekonštrukcii. Rekonštrukčné práce boli robené až po nadobudnutí vlastníctva F.. Pani J., alebo ňou poverené osoby boli pri rekonštrukcii z dôvodu ich ďalšieho nájmu, keď zaťko pani J. dostal predmetnú nehnuteľnosť do nájmu. Svedok si nepamätá na koľkých kontrolných dňom bola prítomná pani J., asi na žiadnom. V 90% prípadov tam boli pán Q. a pán J. st., pri kontrolných dňoch si s nimi prešli objekt a zreferovali vykonané práce. Svedok nedisponuje plnomocenstvom, na základe ktorého by pán Q. a pán J. st. boli oprávnení na zatupovanie pani J.. K rozporu vo výpovedi svedka, keď najskôr uviedol, že všetky zistené vady oznámil pani J. a následne pri kladení otázok uviedol, že jednal s pánom Q. a s pánom J. starším svedok uviedol, že mu bolo povedané, že má jednať so zaťkom a s manželom pani J., teda s pánom Q. a s pánom J. starším. O. J. nemala žiadne informácie o rekonštrukcii, všetko riešil jej manžel a jej zaťko, ktorému sa potom dala nehnuteľnosť do nájmu. A. bol O. M. a zhotoviteľ Q. s.r.o.. Svedok v tom čase dozoroval viacero stavieb, nevedel však uviesť koľko, túto a možno ešte nejaké malé rekonštrukcie. Pracovnou náplňou svedka je vybrať vhodného dodávateľa prác, kontrolovať realizované práce a tiež následné úkony súvisiace z kolaudáciou, so spustením jednotlivých sietí, teda aj ukončenie rekonštrukcie a spôsob, akým bude ďalej nehnuteľnosť užívaná, napr. dať ju do nájmu. S pani J. sa svedok stretol 10-15 krát možno. Keď svedok prišiel do objektu, bola tam aj pani J. a bolo mu povedané, že čo sa týka technického zabezpečenia, má jednať s pánom Q. a s pánom J. st., ale či to bola priamo pani J., alebo to bolo vo firme, to nevie uviesť. Je to už dosť dávno. Pre úplnosť ešte uviedol, že pred rekonštrukciou boli aj jednania vo firme, či pôjde spoločnosť do kúpy tejto nehnuteľnosti, jednania sa zúčastnili zástupcovia spoločnosti a pani J., pán J. starší a pán Q..
12/ Svedok T.. O. M. na pojednávaní uviedol, že mal som na starosti rekonštrukciu budovy na Z. ulici a čo sa týka vzťahov, má dodnes korektné vzťahy s F., ako aj s pani J.. K. prevzali v dezolátnom stave, vykonal sa rozpočet a veci sa začali riešiť. Rekonštruoval sa hlavne suterén a prvé nadzemné podlažie. Za majiteľa svedok považuje pána J., tak im to bolo odprezentované. F. im tvrdila, že majiteľmi sú oni a pán J. je len nájomca, naopak pán J. tvrdil, že majiteľom je on. Pre svedka v postate nebolo dôležité, kto je majiteľom, ale to, s kým uzatvorili zmluvu, a to bola spoločnosť F.. Veľa prác, ktoré sa vykonali, boli ako promo, niektoré práce boli zaplatené a niektoré boli poskytnuté grátis. Väčšia časť bola poskytnutá grátis. V priebehu stavby vyskočili mnohé veci ohľadne strechy, bleskozvodu, robili sa úpravy, vstup do výťahu, fasáda, okná a kanalizácia. V prípade fasády a okien firma, ktorá okná realizovala, použila na presklené časti nevhodné profily, ktoré boli tenké a bolo potrebné ich vystužiť, oplechovať a ukotviť a následne zabezpečiť statický posudok. V opačnom prípade by hrozilo zrútenie tejto konštrukcie, ktorá bola zhruba 30x8 metrov. Čo sa týka kanalizácie, predchádzajúca firma suťou upchala jednotlivé potrubia, v prípade kúrenia nebolo tiež zrejmé, kde potrubia končia a v prípade podlahy nebolo možné použiť plánované cementobetóny, ale robili sa linoleové podlahy, ktoré svedok na vlastné náklady dali zaliať epoxidom, teda podlahy boli cementobetónové zaliate epoxidom a na to šlo linoleum. Okrem toho boli problémy s tepelnými mostmi, čo robí plesne a podobné veci. Konštrukcia strechy použitá na tejto budove bude v tomto stave aj o 10-15 rokov a túto konštrukciu si F. osvojila aj pre ďalšie stavby. Podstatné však je, že pri prvom stretnutí sa stretli F., zástupcovia spoločnosti Q. a rodina pána J., následne na ďalších stretnutiach boli už len svedok a pán J., takmer vždy a potom neskôr už len svedok a pán Q.. Pán J. obmedzene. Teda bol tam, ale už sa do toho nemiešal, s tým, že nech sa mladý pán Q. stará. O vzniknutých problémoch svedok komunikoval v prvom rade s pánom J. a pánom Q.. A potom volali do F., ktorá to chcela zdokumentovať. Z F. chodili na kontroly pán U. a pán K.. Komunikované bolo hlavne s rodinou pána J.. Postup bol taký, že firma svedka im povedala, čo vie urobiť zadarmo, lebo pán J. nemal peniaze, avšak F. chcela, aby sa to urobilo a zaplatili to. Teda platený bol materiál a grátis bola podstatná časť práce. Z. však všetko oznámili pánu J., resp. pánu Q.. P. pána J. myslí svedok jeho dcéru, ženu, samotného pána J. a nastávajúceho zaťka pána Q.. Dôvod, pre ktorý svedok komunikovali s pánom J. a s pánom Q. bol ten, že pán J. chcel obhospodarovať budovu, a teda bolo v jeho záujme, aby rekonštrukcia bola vykonaná, pričom mali džentlmenskú dohodu, spoločnosť Q., pán J. a pán K. o tom, že ak sa niečo vyskytne, tak sa to bude hlásiť. Následne bol postup taký, že svedok to nahlásil pánu J., ktorý to prišiel pozrieť, trval na tom, že to treba urobiť a keď to svedok zadokumentoval, poslal to do Unipharmy a oni sa vyjadrili, či to preplatia. Komunikovali dennodenne. A priebežne ako sa jednotlivé chyby vyskytovali. Pred nastúpením na práce sa svedok zúčastnil nejakých obhliadok, asi 2-3. Svedok si nepamätá, či zmluvu s Unipharmou uzatvorili pred, počas, alebo po vykonaných obhliadkach, v priebehu obhliadky nie, keďže mali výberové konania, ale presne si nepamätá. Stavenisko svedok prevzali od Unipharmy (p. K.) za prítomnosti pána J. a pána Q.. Súčasťou zmluvy bol aj výkaz výmer a bolo pripojené aj CD. Či k predmetnej zmluve boli dodatky, si svedok rovnako nepamätá. Stavebný denník sa viedol a podpisovali ho pán K., pán U. a za staviteľa svedok. Pánu J. sa oznamovali zistené nedostatky predovšetkým ústne. Svedok neuviedol, kedy konkrétne a aké nedostatky pánu J. oznamovali, uviedol len, že neviem, či to bol štvrtok, alebo piatok, ale pamätá si minimálne preklady na oknách, avšak dátum uviesť nevie. Pán J. a Q. sami boli prekvapení, a to čo pán J. povedal, nie je vhodné prezentovať. Avšak bol nahnevaný, keďže svojpomocne a v dobrej viere sa snažil budovu zrekonštruovať. Zistené nedostatky sa p. J. oznamovali v prvom rade ústne a možno aj cez SMS a následne, keď svedok F. posielal foto zisteného nedostatku, mohol mailom foto poslať aj pánu J.. Zistené nedostatky teda odkomunikovali aj s F., pričom drobnosti opravili automaticky a s F. komunikoval len v tých náročnejších prípadoch, hlavne v prípade technologických postupov.
13/ Svedkyňa M.. N. I. na pojednávaní uviedla, že o tomto prípade vie dosť. Zúčastňovala sa rokovaní ohľadne dlžných pohľadávok pani J.. Je zamestnaná v F. na právnom odbore a kvôli pohľadávkam pani J. komunikovala s pani J. a s jej rodinou, ako aj s pánom doktorom R.. Nevie, či F., alebo pani J. navrhli toto riešenie, ale pohľadávky, ktoré pani J. mala voči F. ako aj voči banke, keďže bol úver na predmetnú budovu, sa dohodli vysporiadať tak, že budovu odpredá F. a spoločnosť V. v nej bude naďalej podnikať v lekárenskej oblasti. Budova si vyžadovala rekonštrukciu, a to aj pre zlepšenie priestoru za účelom otvorenia ambulancií, s čím súviselo aj zvýšenie tržieb v lekárni. Ako vlastník už rekonštrukciu realizovala F.. Na týchto rokovaniach sa svedkyňa spoznala skoro s celou rodinou pani J., s manželom B., dcérou L. a neskôr aj s T.. Q., konateľom a spoločníkom spoločnosti V., ktorý bol priateľom dcéry L. a nastávajúcim zaťkom. Svedkyňa nebola sama, na rokovania chodil aj obchodný reprezentant a v prípade potreby aj niekto z prevádzkového a ekonomického úseku, kto sa tým zaoberal. Keď sa začal riešiť odpredaj budovy na Štúrove ulici, pani J. plakala a ťažko sa s budovou lúčila, pričom neskôr sa rokovaní už nezúčastňovala, avšak vždy bola informovaná, že bude rokovanie, na ktoré však prišiel niekto iný. Klienta má na starosti v prvom rade obchodný reprezentant a za účasti zástupcov klienta a zástupcov F. sa vždy snažili nájsť pre každý problém riešenie. Keď sa stretli s M.. J. a s jej rodinou, ona sama ich svedkyni predstavila s tým, že všetky veci, ktoré sa jej týkajú, môže pred nimi riešiť. Preto ich akceptovali ako rodinu, a teda neskôr aj pána Q.. Komunikácia s pani magistrou bola ťažšia a ona bola magisterka farmácie a jej manžel inžinier a práve on riešil všetky papierovačky. Podstatná bola komunikácia medzi pani J. a obchodným reprezentantom a okrem toho komunikácia prebiehala na osobných stretnutiach, telefonicky, emailom, a to aj s pánom J. a pánom Q.. Keď sa uskutočňovali jednania, oni nerozlišovali medzi J. a V., keďže mali jednotný záujem. Svedkyňa nemala k dispozícii písomnú plnú moc od pána Q., ani od pána J.. Zmluvy koncipoval právny odbor F.. Zmluvy sa podľa svedkyne určite zasielali vopred na vyjadrenie pani J.. Čo sa dohodli, sa spísalo, to skoncipovali a pán J. dal svedkyni emailovú adresu, na ktorú môže zmluvu poslať. Svedkyňa vedela, že sa to dostane do dispozície pani J.. Zmluvy sa posielali na pripomienkovanie na email, ktorý svedkyni bol oznámený, že tam môže posielať návrhy. Oznámil jej to pán J., alebo pán Q.. Pokiaľ si svedkyňa dobre pamätá ani istinu, ani úroky a penále nemala F. uhradené. Bol to starý dlžník a aj F. bola záložným veriteľom, síce ako 2. v poradí, ale nebol problém začať výkon záložného práva. Svedkyňa neoznamovala vady pánu J., alebo pani J., ani pánovi Q., čo sa týka vád, mali stretnutie, na ktorom si prešli jednotlivé vady. Takýchto stretnutí bolo viac a určite to bolo v čase, keď boli vady zosumarizované, teda nie po jednej vade, ale ak bol celok vád, tak ho prerokovali. K podpisovaniu zmlúv svedkyňa uviedla, že nevie presne, ako prebiehalo, ale myslí si, že sa všetky zmluvy vytlačili a odovzdali M.. J. na podpis cez obchodného reprezentanta. A možno to bolo aj poštou, no musela by sa pozrieť do spisu v F.. O. rokovaní s M.. J. boli pohľadávky M.. J. ako celok, pretože čiastkovo bola stále dlžníčkou, a to aj pre tovarové aj pre režijné pohľadávky (režijné v jej prípade znamenali, že neplatila nájomné za apartmán na Donovaloch). Celková úhrada bola až uskutočnením predaja nehnuteľnosti, predovšetkým však bolo plnené banke ako záložnému veriteľovi a zo zvyšku sa plnilo na pohľadávky Unipharmy.
14/ Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav: J. ako kupujúci a žalovaná ako predávajúci uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 6482 vedenom Okresným úradom G., k. ú. Nitra - pozemok parc. C č. XXX o výmere 276 m2 a stavba súpisné číslo 1439, postavená na pozemku parc. č. 740, a to za kúpnu cenu 425.646,92 eur dohodnutej na základe znaleckého posudku č. 278/2013. Predávajúci predal podľa čl. IV bod 2 nehnuteľnosti v stave zodpovedajúcom opotrebovaniu a nie sú mu známe vady, na ktoré by mal kupujúceho upozorniť a zároveň s tým, že nehnuteľnosti nemajú žiadne právne ani faktické vady. Po prevode nehnuteľnosti začal žalobca vykonávať rekonštrukciu nehnuteľnosti a zistil, že nehnuteľnosť má vady, na ktoré ho žalovaný neupozornil i napriek vyhláseniu v čl. IV bod 2 Kúpnej zmluvy. Skryté vady v celkovej výške 3.035,70 eur boli žalovanému fakturované faktúrou č. 215002171 zo dňa 09.06.2015, ktorá bola splatná dňa 23.06.2015. Išlo o nasledovné vady: nedostatky v elektroinštalácii v hodnote 643,60 eur bez DPH, neodborne zrealizované rozvody kúrenia v hodnote 360,- eur bez DPH, nedostatky v zdravotechnike v hodnote 1.156,85 eur bez DPH, nedostatočne zosilnená konštrukcia pod sadrokartónom v hodnote 91,50 eur bez DPH a nedostatočné kotvenie sadrokartónu do oceľovej konštrukcie v hodnote 277,80 eur bez DPH. Žalobca v čase podania žaloby evidoval faktúru neuhradenú v sume 2.809,01 eur, nakoľko časť pohľadávky zanikla podľa žalobcu započítaním. Žalovaný v konaní namietal, že žalobca si neuplatnil predmetné vady riadne a včas a rovnako si neuplatnil zákonný nárok z vád veci.
15/ Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
16/ Podľa § 596 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.
17/ Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.
18/ Podľa § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
19/ Podľa § 598 Občianskeho zákonníka kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.
20/ Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.
21/ Podľa § 599 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.
22/ Podľa § 600 Občianskeho zákonníka uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody.
23/ S ohľadom na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. V prvom rade sa súd zaoberal tým, či bol dodržaný zákonný postup pre oznámenie vád a dospel k záveru, že vady neboli oznamované bez zbytočného odkladu po ich zistení, ale až pri ich zosumarizovaní. Uvedené je zrejmé z vykonaného dokazovania. Svedok Ing. M. jednoznačne potvrdil, že žalovanej nebola oznámená žiadna vada zistená počas rekonštrukcie. Z výpovede svedka nie je tiež zrejmé, či sa jednalo skutočne o vady na kúpenej veci, alebo šlo o nedostatky súvisiace so samotnou rekonštrukciou ( podľa svedka sa na stavbe vyskytlo „veľa vecí“, ktoré bolo treba počas rekonštrukcie riešiť ). Z výpovede svedka je ďalej zrejmé, že všetko oznámil pánu J. ( manžel žalovanej ), resp. pánu Q. ( zať žalovanej ) - nie žalovanej. Zároveň podľa svedka mali džentlmenskú dohodu ( svedok, p. K. a p. J. ), že ak sa niečo vyskytne, bude to svedok hlásiť p. J., pričom drobnosti sa podľa svedka opravili automaticky a s F. sa komunikovalo len v náročnejších prípadoch ( hlavne v prípade technologických postupov ). Z takýchto vyjadrení svedka je nepochybné, že nie každé zistenie malo byť vadou, pričom aj s F. ako kupujúcim, svedok komunikoval kvôli otázke preplateniu a zvolenia technologického postupu, nie kvôli oznamovaniu vád ako takých.
Ďalej z výpovede svedkyne M.. I. súd zistil, že ohľadne vád boli viaceré stretnutia, pričom tieto neboli riešené po každej vade jednotlivo, ale ak bol celok vád, tak ho prerokovali. Je tak zrejmé, že vady zisťované priebežne, neboli oznamované bez zbytočného odkladu, ale až následne po ich zosumarizovaní. Uvedené je zrejmé aj z vyjadrenia samotného žalobcu, ktorý potvrdil, že po skompletizovaní boli vady písomne oznámené žalovanej, a to reklamáciou, o ktorej predložili zároveň doklad o doručení. Predmetná reklamácia je zo dňa 18.07.2014 ( čl. 55 - 57 ) a táto bola žalovanej doručená dňa 31.07.2014 ( čl. 60 ). Iný dôkaz o tom, že by boli žalovanej vady písone oznámené skôr, príp. pri niektorej z vád jednotlivo, žalobca v konaní nepredložil ani neoznačil. Z vyjadrení žalobcu a svedkov T.. M. a Ing. K. tiež vyplýva, že malo dôjsť aj k ústnemu oznamovaniu zistených vád ( možno aj SMS správou ), avšak takéto oznamovanie vád žalovanej sa v konaní nepreukázalo. Vyjadrenia žalobcu aj svedkov však dokazujú, že ústne oznámenia boli adresované p. J. a p. Q.. K skutočnosti, prečo zistené vady oznamovali menovaným osobám, svedok K. uviedol, že „mu bolo povedané“, že má jednať so zaťom a manželom žalovanej, avšak nedisponoval splnomocnením, ktoré by ich oprávňovalo na zastupovanie žalovanej. Svedok M. vo svojej výpovedi uviedol, že považoval za majiteľa p. J., pričom aj F. aj p. J. mu tvrdili, že sú vlastníkom. Podľa svedka dôvody, pre ktoré komunikoval s p. Q. a p. J. boli tie, že p. J. chcel obhospodarovať budovu a rovnako ani tento svedok nedisponoval splnomocnením, ktoré by oprávňovalo p. Q. a p. J. na zastupovanie žalovanej. Svedkyňa I. potvrdila, že nemala ani ona k dispozícii plnú moc od p. Q. a ani od p. J., avšak pri stretnutí so žalovanou im táto povedala, že všetky veci, ktoré sa jej týkajú, „môžu pred nimi riešiť“, preto ich akceptovali ako rodinu. Z výpovede svedkyne I. je tak nepochybné, že oprávnenou osobou za žalovanú bola výlučne žalovaná, ktorá nesplnomocnila na svoje zastupovanie ani p. J., ani p. Q., ale iba umožnila žalobcovi riešiť záležitosti žalobcu a žalovanej pred nimi. E. vyjadrenie nie je udelením plnomocenstva na zastupovanie žalovanej ohľadne právnych vzťahov súvisiacich s Kúpnou zmluvou a nie je ho možné považovať za oprávnenie p. Q. a p. J. konať za žalovanú. Z vykonaného dokazovania je tak nepochybné, že hoci sa priebežne vyskytovali nedostatky, či vady na rekonštruovanej nehnuteľnosti, tieto neboli oznámené žalovanej bez zbytočného odkladu, ale oprávnené osoby na oznámenie zistených vád tieto oznamovali bez právneho dôvodu p. J., príp. p. Q.. A hoci svedok Ing. K. najskôr vo svojej výpovedi uviedol, že počas rekonštrukcie boli zistené vady, ktoré sa nedali predtým zistiť a tieto boli vždy oznámené žalovanej, následne opravil svoju výpoveď a uviedol, že v skutočnosti jednal s pánom Q. ( zať žalovanej ) a pánom J. ( manžel žalovanej ) a že žalovaná nemala žiadne informácie o rekonštrukcii, keďže svedok všetko riešil s jej manželom a zaťom. O. súdu si bol žalobca vedomý, že má konať s p. Zuckerovou, s ktorou uzatváral Kúpnu zmluvu, keď aj svedkyňa Holická potvrdila, že hoci sa p. J. na stretnutia nie vždy dostavila, vždy ju na stretnutie volali. V konaní ďalej nebolo preukázané ani to, ktoré vady a kedy presne boli p. J. a p. Q. oznámené. Čo sa týka samotných vád, tieto sú v Reklamácii a zosumarizovaní zo dňa 18.07.2014 uvedené len vo všeobecnej rovine, pričom je tiež uvedené, že sa nedajú ešte presne vyčísliť a žiadosť o zľavu z kúpnej ceny tu bola určená v rozsahu „vyššom ako 30.000,- eur“. Podľa súdu pojmy ako „neodborné“, „nekvalitné“ práce, potreba „prekontrolovať všetko a opraviť“, nie sú dostatočne presné v tom, o aké vady sa skutočne jedná, ale ide o zovšeobecňujúce vyjadrenia bez presnej špecifikácie zistenej vady. Rovnako z pojmov „chýbajúce dokumenty“, či „nedoriešené vetranie“, „doplnenie a úprava prekladov“, „nepostačujúca výška otvorov pre montáž zárubní“, nie je zrejmé, či sa vôbec jedná o vady. Zo samotnej reklamácie tak podľa súdu nie je dostatočne zrejmé, aké vady a v akom rozsahu boli skutočne zistené a ktoré z nich by bolo možné považovať za skryté vady so zodpovednosťou žalovanej v zmysle Občianskeho zákonníka. Rovnako ani z predloženej faktúry č. 215002171 ( čl. 233 ) nie je zrejmé, aké konkrétne skryté vady žalobca žalovanej fakturuje.
24/ Zodpovednosť za vady má objektívnu povahu, za ktorú predávajúci zodpovedá, ak vec vykazovala vadu v čase uzavretia zmluvy bez zreteľa na to, či o vade vedel, alebo nie. Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, kupujúci má právo
- žiadať zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady (§ 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
- odstúpiť od zmluvy, ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou,
- na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady,
- na náhradu škody podľa všeobecných ustanovení (§ 600 v spojení s § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka). Zákon ukladá kupujúcemu povinnosť uplatniť vady bez zbytočného odkladu ( § 599 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ) u predávajúceho, t.j. čo najskôr po tom, čo vadu/ vady zistil. Vytknutie vady ako jednostranný právny úkon sa musí urobiť vždy výslovne, keďže vadu bude treba presne označiť, prípadne bližšie uviesť, v čom vada veci spočíva, alebo ako sa prejavuje, a čoho sa kupujúci domáha. Predtým, než by sa kupujúci chcel domáhať práva zo zodpovednosti za vady na súde, musí svoj nárok z tejto zodpovednosti uplatniť najprv u predávajúceho.
25/ V danom prípade však s ohľadom na vykonané dokazovanie je preukázané, že kupujúci ( žalobca ) síce vytkol vady do 24 mesiacov od prevzatia veci, avšak neuplatnil vady u predávajúceho ( žalovaná ) bez zbytočného odkladu, keď tieto nielen že neuplatnil u oprávnenej osoby ( žalovanej ), ale neurobil tak ani bezprostredne po zistení jednotlivých vád, ale až dodatočne po zosumarizovaní zistených nedostatkov a vád. Zároveň jednotlivé vady kupujúci nešpecifikoval dostatočne presne, pričom v mnohých zistených nedostatkoch ani nie je možné konštatovať, že sa skutočne jedná o skryté vady tak, ako to tvrdí žalobca. Pre úplnosť súd uvádza, že ani predložený znalecký posudok č. 278/2013 nie je dôkazom o skrytých vadách, keďže tento bol vypracovaný za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pred ich predajom. Rovnako predložená fotodokumentácia nepreukazuje existenciu vád, za ktoré by mala byť zodpovedná žalovaná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nemohol priznať nárok na zaplatenie sumy 2.809,01 eur a žalobu preto zamietol.
26/ Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27/ Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28/ Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29/ Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v danom prípade v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď určil, že úspech žalovaného v konaní je 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.