Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/388/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanej V. F., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, S.-S., štátna občianka SR, o zaplatenie 3.293,47 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 302,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 302,04 € od 16.10.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 25.11.2015 bola na tunajší súd doručená žaloba zo dňa 10.11.2015, ktorou sa žalobca (v čase podania žaloby Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155) domáhal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 3.293,47 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo žalovanej sumy od 16.10.2015 do zaplatenia, a tiež nahradiť trovy súdneho konania. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že je bankou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č.483/2011 Z.z. o bankách. Medzi nim ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 14.12.2009 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet číslo XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,8 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 1.350,- € a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 45,- €. Žalobca poukázal na ustanovenie § 39 ods. 1 zákona o bankách ohľadne povinnosti banky viesť obchodnú knihu. Žalobca ďalej uviedol, že dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účtu po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 9.10.2015 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.9.2015 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 3.293,47 €. Keďže si žalovaná nesplnila svoju povinnosť uhradiť peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpisy z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.9.2015 v lehote splatnosti, t.j. do dňa

15.10.2015, žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške, pričom odkázal na ustanovenie § 517 v spojení s nariadením vlády SR č.87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti.

2. Súd prípisom zo dňa 1.2.2016 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby špecifikovali z akých položiek pozostáva žalovaná suma, t.j. akú časť uvedenej sumy tvorí nesplatená istina poskytnutého úveru (čiže rozdiel medzi vyčerpanou sumou a všetkými platbami započítanými na úhradu tejto sumy), akú časť žalovanej sumy tvoria riadne úroky, akú časť úroky z omeškania a akú časť ostatné položky, najmä poplatky. Pre prípad, že niektorú časť žalovanej sumy tvoria úroky alebo úroky z omeškania, žiadal súd, aby súčasne oznámili, či žalobca trvá na priznaní úroku z omeškania aj z takejto časti žalovanej sumy alebo či berie návrh v príslušnej časti žiadaných úrokov z omeškania späť.

3. Dňa 15.2.2016 bol na tunajší súd doručený návrh na zmenu účastníka konania a zároveň súhlas so vstupom do konania. O tomto procesnom návrhu žalobcu bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu sp.zn.10C/388/2015-32 zo dňa 21.3.2016, ktorým súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil žalobca Všeobecná úverová banka a.s., IČO: 31320155 a do konania na jeho miesto vstúpil EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35724803. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

4. Dňa 25.5.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 20.5.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že dňa 14.12.2009 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej úverový rámec vo výške 900,- €. Žalovaná sa zaviazala uhrádzať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 30,- €. Žalovaná suma vo výške 3.293,47 € pozostáva z debetných operácií, konkrétne výber v hotovosti z bankomatu + platba kartou vo výške 2.374,34 €, poplatky vo výške 594,23 € a riadneho úroku vo výške 2.071,24 € a tiež úroku z omeškania vo výške 325,96 €. Úhrady žalovanej predstavujú kreditné operácie, ktoré sú vo výške 2.072,30 €. Súčet debetných operácií predstavuje sumu 5.365,77 €. Z úhrad žalovanej bola na istinu započítaná suma 1.035,33 €, na riadny úrok suma 638,21 €, na úrok z omeškania suma vo výške 0,06 € a na poplatky bola započítaná suma vo výške 398,70 €. Rozdiel debetných a kreditných operácií vo výške 3.293,47 € tak predstavuje dlžnú sumu, ktorá pozostáva z istiny vo výške 1.339,01 €, z riadneho úroku vo výške 1.433,03 €, z úroku z omeškania vo výške 325,90 € a z poplatkov vo výške 195,53 €. Na základe vyššie uvedeného žiadali, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3.293,47 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.339,01 € od 16.10.2015 do zaplatenia a trovy konania.

5. Podľa § 172 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ak sa v návrhu uplatňuje právo, ktoré je v časti v zjavnom rozpore s právnymi predpismi, súd so súhlasom navrhovateľa vydá platobný rozkaz len v tej časti, ktorej sa rozpor netýka; oznámením súhlasu sa predmetom konania stáva iba táto časť návrhu a o zvyšnej časti súd nerozhoduje. Predmetom konania zostáva tá časť návrhu, o ktorej súd rozhodol platobným rozkazom aj po jeho vydaní; to platí aj v prípade, ak bol podaný odpor.

6. V súlade s ustanovením § 172 ods. 7 O.s.p. vydal súd dňa 2.6.2016 platobný rozkaz č.k.10C/388/2015-40, ktorý však musel v zmysle § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uznesením č.k.10C/388/2015-52 zo dňa 14.2.2017 v plnom rozsahu zrušiť, pretože sa ho žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk.

7. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p., ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa § 116 ods. 3 C.s.p., ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).

8. Súd postupoval podľa § 116 C.s.p., keďže žalovanej sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, preto sa súd pokúsil zistiť miesto skutočného pobytu žalovanej. Súd zistil, že žalovaná sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava, pričom by sa mala zdržiavať v Anglicku, kam odcestovala za prácou, s tým, že konkrétna adresa pobytu žalovanej v zahraničí sa nezistila. Tiež bolo zistené, že žalovaná nie je vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody a nie je evidovaná v registri poistencov Sociálnej poisťovne. Keďže konkrétne miesto pobytu žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť, súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, s tým, že žaloba sa dňom 8.3.2017 považuje za doručenú žalovanej.

9. Súd prípisom zo dňa 16.5.2017 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby súdu preukázali, či boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky vyžadované v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a zároveň, aby oznámili a preukázali, či došlo k zosplatneniu tohto úveru, a ak áno kedy a akým spôsobom. Dňa 6.6.2017 prostredníctvom emailu bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 5.6.2017, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil súdu (toto vyjadrenie bolo následne doručené súdu aj poštou dňa 9.6.2017), že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách stanovuje. Konkrétne uviedol, že žalovaná bola v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, pričom bolo preukázané, že žalovaná bola právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzývaná na úhradu omeškaných splátok a to výzvou zo dňa 2.12.2012. Pre úplnosť uviedli, že majú za to, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá banke podmienky, ktoré je zo strany banky potrebné splniť, aby sa banka voči svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. Mali za to, že za kvalifikovanú výzvu právneho predchodcu žalobcu možno považovať aj vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 2.12.2012, teda je nesporné, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Taktiež poukázali na to, že predložili oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanej, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.6.2003 sp.zn.4Obo/210/01, ako aj ďalšie rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Na záver uviedla, že podľa ich názoru ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za ich splnenia, ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Z uvedeného teda vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 zákona o bankách. V tejto súvislosti poukázali aj na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.10.2015 sp.zn.8C/67/2013.

10. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 7.6.2017, na ktoré sa nedostavil žalobca, dostavil sa právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavila žalovaná, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p., s tým, že súd jej doručoval zásielku na adresu trvalého pobytu evidovaného v Registri obyvateľov SR, keď zásielka sa vrátila na súd dňa 5.6.2017 s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Súd postupoval podľa § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovanej.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložil žalobca v priebehu konania a to: žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 14.12.2009 z č.l.6-7 vrátane obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. z č.l.8, výpis pôžičkovej karty Quatro ku dňu 9.10.2015 za zúčtovacie obdobie od 14.12.2009 do 30.9.2015 z č.l.9-16, zmluva

o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2015 z č.l.24-29 vrátane prílohy z č.l.30, oznámenie zo dňa 14.12.2015 vrátane poštového podacieho hárka zo dňa 15.12.2015, vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 2.12.2012 vrátane poštovej doručenky zo dňa 12.12.2012 a oboznámil sa s prednesom právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2015 súd zistil, že bola uzavretá medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s., IČO: 31320155 ako postupcom a EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35724803 ako postupníkom. Predmetom tejto zmluvy bolo postúpenie pohľadávok postupcu voči dlžníkom v zmysle zoznamu pohľadávok ku dňu účinnosti tejto zmluvy a s ním spojený prevod ich príslušenstva a všetkých práv s nimi spojených vrátane ich zabezpečenia na postupníka a záväzok postupníka zaplatiť postupcovi za postúpenie pohľadávok odplatu predstavujúcu kúpnu cenu. Z prílohy k zmluve o postúpení súd zistil, že predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka uplatnená v tomto súdnom konaní. Z oznámenia zo dňa 14.12.2015 súd zistil, že týmto Všeobecná úverová banka a.s. oznamovala žalovanej, že postúpili ku dňu 27.11.2015 svoju pohľadávku, ktorá vyplýva zo zmluvy č.XXXXXXXX zo dňa 14.12.2009 uzatvorenej s ňou ako dlžníkom spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia na subjekt EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 36724803, s tým, že momentom doručenia tohto oznámenia je povinná svoje záväzky z tejto zmluvy plniť výhradne postupníkovi. Z pripojeného poštového podacieho hárka č.V. zo dňa 15.12.2015 vyplýva, že žalovanej bola doručovaná zásielka pod podacím číslom D.. Zo žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 14.12.2009 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s., IČO: 31320155 prostredníctvom Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130 a žalovanou ako klientom pod číslom XXXXXXXXXX, v ktorej je uvedený schválený úverový rámec 900,- €, štandardná mesačná splátka - pevná 30,- €. Klient vyhlásil, že pred podpisom tejto žiadosti sa oboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, cenníkom, štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou, zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý jej bol písomne doručený a prevzala ho. Z obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. súd okrem iného zistil, že tieto obchodné podmienky nadobudli platnosť od 1.1.2009 a účinnosť od 15.1.2009 a sú súčasťou zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty (zmluva) uzavretej medzi VÚB a.s. a klientom uvedeným v zmluve. V článku I. Vymedzenie pojmov je uvedené, že štandardná úroková sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí dlžný zostatok. Banka má právo stanoviť štandardnú úrokovú sadzbu pre transakcie diferencovane a to pre bezhotovostnú platbu za tovar a služby u obchodníka, výber hotovosti cez bankomat, výber hotovosti v banke alebo u obchodníka (cash advance) a pre prevod peňažných prostriedkov na účet podľa bodu 24 obchodných podmienok. V článku VI. Úrok, poplatky, ročná a percentuálna miera nákladov bod 38 je uvedené výpočet úrokov : a) dlžný zostatok sa denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou. Výška štandardnej, sankčnej, zvýšenej a vkladovej úrokovej sadzby je určená bankou. Úrokové sadzby podľa predchádzajúcej vety sú uvedené v cenníku. Z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 9.10.2015 súd okrem iného zistil, že sa jedná o zúčtovacie obdobie od 14.12.2009 do 30.9.2015, ako štandardná úroková sadzba je uvedené 1,9 % mesačne / 22,8 % ročne, štandardná splátka 45,- €, povinná splátka na úhradu 3.293,47 €, deň splatnosti 15.10.2015, úverový rámec 1.350,- €. Ďalej sú tu uvedené zrealizované transakcie s uvedením dátumu transakcie, dátumu zúčtovania, rozlíšenie či sa jedná o debetnú alebo kreditnú transakciu a konkrétny popis tej ktorej transakcie, pričom celková výška všetkých debetných transakcií je uvedené 5.367,43 € a celková suma kreditných transakcií 2.073,96 €. Z vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 2.12.2012 súd okrem iného zistil, že ho adresoval právny predchodca žalobcu žalovanej, v ktorom jej oznámili, že nakoľko sa doteraz nepodarilo obnoviť jej platobnú disciplínu, tak aby pokračovala v pravidelnom mesačnom uhrádzaní splátok v zmysle podpísaných dojednaní, v súlade s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. pristúpili k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku na jej kreditnej karte Quatro vo výške 1.633,88 €. Na záver uviedli, že má možnosť zaplatiť tento vyčíslený dlžný zostatok bez narátania a požadovania úhrady denného sankčného úroku v termíne najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia na tam uvedený bankový účet. Z pripojenej poštovej doručenky vyplýva, že ako odosielateľ zásielky je uvedený Consumer Finance Holding a.s., ako adresát žalovaná, dátum prevzatia písomností 12.12.2012 a v kolónke podpis je nečitateľný podpis s poznámkou „mama“. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali podanej žaloby a ich ďalších písomných vyjadrení a trvali na tom, aby súd rozhodol v zmysle

nimi navrhnutého petitu. Na záver po vyjadrení sa súdu v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p. uviedol, že pod podpisom zmluvných strán na zmluve je uvádzaná štandardná ročná úroková sadzba, ktorá bola klientovi schválená a podľa neho teda bola táto zmluvná podmienka v zmysle zákona splnená.

12. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 v znení účinnom do 31.3.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 2 v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred zdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 1 ods. 3 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, sa na účely tohto zákona rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. l nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadza Európskej centrálnej banky platná k l.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od l.2.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred l.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 3l.l.2013 aj za dobu omeškania po 3l.l.2013.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 o bankách v znení účinnom do 31.12.2016, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

13. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva dňa 14.12.2009, s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Žalovaná má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie dodávateľa, čiže sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za „absolútny obchod“, t.j. na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých, aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také. Súd aplikoval na tento zmluvný vzťah ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, pričom vyhodnotil, že v predmetnej úverovej zmluve nie je uvedená obligatórna náležitosť, a to ročná úroková sadzba, v dôsledku čoho sa predmetný úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový, keď tento údaj absentoval tak v samotnej úverovej zmluve, ako i vo všeobecných obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť predmetnej úverovej zmluvy. V samotnom texte zmluvy je síce uvedené, že klient týmto vyhlásil, že sa oboznámil aj so štandardnou úrokovou sadzbou, avšak súd poukazuje na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, a to pod sankciou jej neplatnosti, a táto písomná forma sa musí vzťahovať na všetky jej podstatné náležitosti vrátane výšky ročnej úrokovej sadzby, a preto pokiaľ takýto konkrétny údaj v predmetnej zmluve resp. v jej súčastiach absentuje, nie je možné toto zhojiť vyhlásením v záverečných ustanoveniach zmluvy, že bol klient s výškou ročnej úrokovej sadzby oboznámený, keďže by sa v takomto prípade jednalo minimálne o obchádzanie zákona. Pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukazoval na to, že v písomnom vyhotovení predmetnej úverovej zmluvy za podpismi zmluvných strán je uvedená štandardná ročná úroková sadzba, k tomu súd uvádza, že tento údaj je tam uvedený len v súvislosti s príkladmým výpočtom ročnej percentuálnej miery nákladov, konkrétne je tam uvedené, že „pri predpoklade, že bola klientovi schválená štandardná ročná úroková sadzba 22,80 %“, čiže z tohto ustanovenia nie je možné v žiadnom prípade vyvodiť, že je to ročná úroková sadzba, ktorá sa týka žalovanej vo vzťahu k úverovej zmluve, ktorá s ňou bola uzavretá. Pokiaľ z ustanovení všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že úrokové sadzby by mali byť uvedené v cenníku, súd poukazuje na to, že cenník nebol k predmetnej zmluve resp. k žalobe vôbec pripojený, ani nebol doložený v priebehu konania až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, pričom aj z textu zmluvy vyplýva, že s cenníkom mal byť klient - žalovaná len oboznámená a nie je tam vôbec ani uvedené, že by pri podpise tejto zmluvy bol cenník v písomnej forme žalovanej doručený a táto by ho prevzala, čo je opäť v rozpore s vyššie citovaným ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch, o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Súd teda trvá na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho, že súčasťou predmetnej

úverovej zmluvy bol aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe, na základe čoho súd považoval predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkový, a preto bola žalovaná povinná uhradiť žalobcovi len skutočne poskytnuté plnenie, teda vrátiť len to, čo jej bolo reálne žalobcom resp. jej právnym predchodcom plnené, resp. žalobca a jeho právny predchodca nemal právo požadovať od žalovanej úhradu mesačných splátok obsahujúcich tak úrok, ako i akékoľvek poplatky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prisúdil žalobcovi voči žalovanej len nárok na zaplatenie sumy 302,04 €, keďže z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná uskutočnila výbery z bankomatu a platby kartou v celkovej výške 2.374,34 € a uhradila celkovo čiastku 2.072,30 €, čiže prisúdená suma 302,04 € v prospech žalobcu predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorá bola právnym predchodcom žalobcu poskytnutá žalovanej a sumou ktorú žalovaná na tento úverový vzťah uhradila a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd tento priznal žalobcovi z prisúdenej sumy vo výške a za obdobie ako bol žalobcom v žalobe uplatnený, keďže súd vychádzal z toho, že žalovaná je aj naďalej v omeškaní s úhradou prisúdenej sumy, pričom súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že žalovaná sa do omeškania dostala najneskôr odo dňa 16.10.2015, potom čo v decembri 2012 došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného úveru a pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, mal súd preukázané, že žalobca si ho uplatnil v zákonnej výške, keďže základná úroková ECB bola od 10.9.2014 do 15.3.2016 vo výške 0,05 %. Na záver súd uvádza, že z vykonaného dokazovania mal tiež preukázané, že boli splnené zákonné podmienky na postúpenie pohľadávky vyžadované v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, v dôsledku čoho mal súd s poukazom na postúpenie predmetnej pohľadávky preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní.

14. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O trovách konania rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku. Keďže súd žalobe vyhovel len čiastočne, posudzoval súd pomer úspechu strán sporu, ktorý vyhodnotil v prospech žalovanej, čiže žalovaná by mala nárok na náhradu trov konania v pomernej časti. Nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnila a aj zo súdneho spisu vyplynulo, že jej ani žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania už v tomto štádiu konania nepriznal. Súd totiž zastáva názor, že by bolo nehospodárne a neúčelné, aby súd v takomto prípade v tomto rozhodnutí rozhodol, že žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu x % a následne by samostatným uznesením tunajšieho súdu bolo rozhodnuté, že sa žalovanej priznáva nárok náhradu trov konania vo výške 0,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.