Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-145-2016.pdf
PDF · 107 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/145/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou, v právnej veci navrhovateľa: K. V., nar. XX.X.XXXX, t.č. bytom Y. XXXX, v konaní zastúpená: JUDr. Vladimír Vágó, advokát so sídlom Kpt. Nálepku 724/7, Galanta, proti manželke navrhovateľa: H. V., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: G. V., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.X.XXXX v Ž., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Ž., vo zväzku X., ročník XXXX, strana X, por. č. X, sa rozvádza.
II. Maloleté dieťa sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodiča majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 80,- Eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.
IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom:
- každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 17:00 hod. do nedele do 16:00 hod.,
- počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 9:00 hod. do 28.12. do 19:00 hod. a každý nepárny rok od 28.12. od 19:00 hod. do 2.1. do 19:00 hod.,
- počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 10.7. od 9:00 hod. do 20.7. do 19:00 hod. a od 10.8. od 9:00 hod. do 20.8. do 19:00 hod.
s tým, že otec si maloleté dieťa v určený čas prevezme pred bydliskom matky a po skončení styku maloleté dieťa matke na tom istom mieste v určený čas vráti. Matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a otcovi styk umožniť.
V. Obdobie sviatkov a školských prázdnin má špeciálny režim uvedený vyššie.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.4.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jeho manželstvo, ktoré je trvalo a hlboko rozvrátené a plní iba formálnu funkciu a zároveň by upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu tak, že ho v zmysle rodičovskej dohody uzatvorenej dňa 31.3.2016, zverí do starostlivosti manželky navrhovateľa, navrhovateľa zaviaže na platenie výživného vo výške 80,- Eur mesačne a styk navrhovateľa s maloletým dieťaťom ponechá neobmedzený. Vo svojom návrhu poukázal na to, že z manželstva pochádzajú dve deti, z ktorých jedno je už plnoleté. Navrhovateľ uviedol, že so svojou manželkou uzatvoril manželstvo po krátkej známosti. Spočiatku žili u rodičov jeho manželky a od roku 2004 v nájomnom byte. Od tohto obdobia dochádzalo k postupnému citovému odcudzeniu. Od februára 2015 nespali ani v jednej izbe, netrávia spoločne voľný čas a nemajú spoločné záujmy. Začiatkom januára 2016 sa navrhovateľ odsťahoval k svojim rodičom, ktorým prispieva na bývanie sumou 110,- Eur. Riadne platí výživné na maloletého a poskytuje svojim deťom aj vecné plnenia.
2. Manželka navrhovateľa sa k návrhu v písomnej forme nevyjadrila.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, manželky navrhovateľa, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, oboznámením sa s názorom maloletého dieťaťa, čítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to so sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, správou kolízneho opatrovníka, potvrdeniami o pomeroch účastníkov, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Z predloženého sobášneho listu bolo zistené, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX v Ž., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Ž., vo zväzku X., ročník XXXX, na str. X., pod por. číslom X. U oboch ide o v poradí prvé manželstvo. Obaja sú maďarskej národnosti. Navrhovateľ má vzdelanie SOU stavebné bez maturity a manželka navrhovateľa stredoškolské s maturitou. Z manželstva pochádzajú dve deti, pričom staršie dieťa je plnoleté a zaopatrené a mladšie dieťa je maloleté. Okrem maloletého dieťaťa inú vyživovaciu povinnosť navrhovateľ ani manželka navrhovateľa nemajú.
5. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu doposiaľ súdom upravené neboli. Rodičia však dňa 31.3.2016 uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorá súdom schválená nebola, a na základe ktorej sa rodičia dohodli o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhovateľ sa zaviazal na platenie výživného vo výške 80,- Eur. Rodičia sa dohodli, že styk otca s maloletým zostáva neobmedzený.
6. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 6.6.2017 uviedol, že trvá na podanom návrhu. Je to jeho pevné rozhodnutie sa rozviesť, na tom nechce nič meniť. K podaniu návrhu ho nikto nenútil. Posledných 5 rokov nežili dobre. Hádali sa kvôli peniazom. Robil od rána do večera, napriek tomu nedokázal finančne utiahnuť rodinu. Posledný rok pred podaním návrhu intímne spolu nežili, ani spolu nespali. Potom sa dozvedel, že manželka má iného. V januári 2016 odišiel zo spoločnej domácnosti a odsťahoval sa k svojim rodičom do Y.. Ďalej uviedol, že ku svojej manželke už necíti nič, nevedel by žiť ďalej s ňou a zdôraznil, že sa chce rozviesť. Od apríla 2016 má novú partnerku, s ktorou nežije v spoločnej domácnosti. Maloletého syna navrhol zveriť do starostlivosti matky, výživné ponechať vo výške 80,- Eur, na základe doterajšej písomnej rodičovskej dohody a navrhol konkrétnu úpravu styku s maloletým vzhľadom na chovanie sa jeho manželky na pojednávaní. Ďalej uviedol, že býva v rodinnom dome, ktorý patrí jeho rodičom. V tejto domácnosti žijú jeho rodičia, starobní dôchodcovia, zamestnaný brat so svojou nezamestnanou manželkou a ich dve maloleté deti. On má k dispozícii jednu izbu. Do domácnosti prispieva sumou 110,- Eur. Vzhľadom na príjmy, ktoré dosahoval zo živnosti vo výške 300 - 350,- Eur ukončil živnostenské podnikanie ku dňu 1.5.2017. Toho času je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie s tým, že má podanú prihlášku do zamestnania k zamestnávateľovi Volkswagen a.s. Bratislava, zatiaľ bez odpovede. S maloletým dieťaťom má dobrý vzťah, stretáva sa s ním každý druhý víkend od piatku do nedele.
7. Manželka navrhovateľa na pojednávaní dňa 6.6.2017 uviedla, že sa nechce rozviesť. Už pred rokom hovorila manželovi, aby sa vrátil, aby to napravili. On si však našiel druhú, s ktorou žije. Mala za to, že manžela k rozvodu nanútili z domu. Uviedla, že 20 rokov žili spolu, stanú sa určité veci, ale keď niekto niekoho ľúbi, dokáže odpustiť. Ona odpustila to, čo urobil jej manžel. Čo sa týka jej nevery, bol to jednorazový poklesok, nebolo to vážne z jej strany a ani to netrvá. Je pravda, že od januára 2016 nežijú spolu, ona však si vie predstaviť, že by to skúsili od znova, aj kvôli deťom. Maloletého syna navrhla ponechať v jej starostlivosti s tým, že výživné by nežiadala. Čo do úpravy styku nenavrhla konkrétnu úpravu, keďže ona nebude brániť navrhovateľovi v stretávaní sa so synom. Ďalej manželka navrhovateľa uviedla, že je zamestnaná ako kontrolórka u zamestnávateľa RK Reces s.r.o. Šaľa s priemerným čistým mesačným príjmom 360,- Eur. Príjem si dopĺňa príležitostným upratovaním a takto si vie prilepšiť o cca. 200,- Eur. Žije v spoločnej domácnosti so svojou plnoletou zamestnanou dcérou H. a s maloletým synom v trojizbovom obecnom nájomnom byte v Ž.. Mesačne platí nájomné vo výške 161,- Eur, za elektriku platí 40,- Eur, za plyn 54,- Eur a za vodu 20,- Eur. Okrem toho platí 31,- Eur mesačne na osobné motorové vozidlo, ktoré si zakúpila z vlastných peňazí v mesiaci júl 2016, za kúpnu cenu 1.000,- Eur. S manželom nevlastnia žiadne veci cennejšej hodnoty. Maloletý G. navštevuje 5. ročník základnej školy v Šali, kde denne dochádza autobusom. Platí mu obedy vo výške 20,- Eur a cestovné vo výške 5,- Eur týždenne. Všetky výdavky spojené s návštevou školy a potrebami maloletého hradí sama. Dieťa je zdravé.
8. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 6.6.2017 navrhla v prípade rozvodu manželstva zveriť maloletého do starostlivosti manželky navrhovateľa a určiť výživné vo výške 80,- Eur. Prikláňala sa k striktnej úprave styku navrhovateľa s maloletým v súlade s jeho návrhom.
9. So správy kolízneho opatrovníka zo dňa 5.6.2017 vyplýva, že dňa 5.6.2017 boli prešetrené pomery na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov, pričom sa zistilo, že manželka navrhovateľa býva so svojimi dvomi deťmi v obecnom trojizbovom byte, ktorý je prispôsobený potrebám maloletého dieťaťa. Maloletý má vytvorený vlastný priestor pre svoje súkromie a prípravu na vyučovanie. Manželka navrhovateľa počas šetrenia uviedla, že maloletý je s otcom v pravidelnom kontakte. Otec dieťaťa pravidelne a dobrovoľne prispieva na jeho výživu sumou 80,- Eur. Okrem toho pri príležitosti sviatkov poskytuje dieťaťu aj iné vecné plnenia. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov na strane otca, ktorý býva v rodinnom dome svojich rodičov. Maloletý má v domácnosti otca vytvorený priestor pre pokojný spánok. Dňa 5.6.2017 kolízny opatrovník vykonal na pôde školy pohovor s maloletým G., ktorý uviedol, že je žiakom 5. ročníka základnej školy. S prípravou na vyučovanie mu pomáha najmä sestra. V domácnosti otca trávi každý druhý víkend. S otcom sa na vyučovanie nepripravuje, pretože pobyt otca vníma skôr ako výlet, chodia spolu na ryby. Zhruba dvakrát do týždňa je s otcom i v telefonickom kontakte. Rád by trávil so svojim otcom viac času. Kolízny opatrovník v závere správy konštatoval, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti a výchovy maloletého dieťaťa ako aj podmienky a možnosti pre pozitívny priaznivý rozvoj záujmových schopností maloletého.
10. Podľa čl. 1 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
11. Podľa čl. 4 základných zásad ZR, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
12. Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
14. Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
15. Podľa § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
16. Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
17. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 25 ods.1 a 2 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
19. Podľa § 28 ods.1 a 2 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
20. Podľa § 62 ods.1 až 6 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
21. Podľa § 75 ods.1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 76 ods.1 zákona ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Rozvod manželstva je jediným spôsobom zániku manželstva za života manželov. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené, sú hľadiská objektívne. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia. Z ojedinelého porušenia manželských povinností jedného z manželov a z niektorých, hoci amorálnych činov manželov však nemožno vyvodiť záver o nemožnosti obnovenia vzťahov a spolužitia, keďže vzhľadom na individuálne a povahové vlastnosti dotknutého manžela sa im nemusí prikladať vážnosť, resp. aj napriek porušeniu manželských povinností tu stále existujú silné citové väzby a pod. Možnosť obnovenia manželského spolužitia teda závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.
24. Na rozvod manželstva nie je právny nárok, súd posudzuje návrh na rozvod manželstva z vyššie uvedených kritérií, teda starostlivo skúma, či sú tu objektívne zákonné predpoklady povolenia rozvodu manželstva.
25. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom manželstvo neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, keďže túto možnosť navrhovateľ úplne vylúčil, preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Prvé konflikty v manželstve nastali pred cca. piatimi rokmi, pričom od januára 2016 manželia nežijú v spoločnej domácnosti. Toho času má navrhovateľ novú známosť. Napriek tomu, že manželka navrhovateľa sa rozviesť nechcela, navrhovateľ vylúčil možnosť obnovenia manželského spolužitia a nechcel zotrvať v manželskom zväzku. Ako príčinu rozvratu manželstva súd ustálil neveru manželov, ich rozdielne povahy a rozdielne názory na spôsob a účel manželského spolužitia, a z toho plynúce pretrvávajúce nezhody.
26. Po vyhodnotení dôkazov, súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti manželky navrhovateľa, nakoľko súd nezistil dôvody pre zmenu výchovného prostredia. Otázka zverenia maloletého dieťaťa medzi účastníkmi konania nebola sporná.
27. Súd súčasne rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, nakoľko vo výkone svojich rodičovských práv a povinností rodičia doposiaľ neboli súdom obmedzení, ani pozbavení, resp. im nebol súdom ani pozastavený ich výkon a pre takéto rozhodnutie súčasne ani neboli zistené dôvody.
28. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho vek, školské a voľnočasové aktivity, ako aj zo schopností a možností rodičov podieľať sa na uspokojovaní potrieb maloletého dieťaťa. Maloletý G. má toho času 11 rokov a 1 mesiac. Navštevuje 5. ročník základnej školy v Šali, kde denne dochádza. Je zdravý. Jeho výdavky sú bežné a veku primerané. Manželka navrhovateľa je zamestnaná ako kontrolórka u zamestnávateľa RK Reces s.r.o. Šaľa s priemerným čistým mesačným príjmom 360,- Eur. Príjem si dopĺňa príležitostným upratovaním a takto si vie prilepšiť o cca. 200,- Eur. Žije v spoločnej domácnosti so svojou plnoletou zamestnanou dcérou H. a s maloletým synom v trojizbovom obecnom nájomnom byte v Žihárci. Mesačne platí nájomné vo výške 161,- Eur, za elektriku platí 40,- Eur, za plyn 54,- Eur a za vodu 20,- Eur. Okrem toho platí 31,- Eur mesačne na osobné motorové vozidlo, ktoré si zakúpila z vlastných peňazí v mesiaci júl 2016, za kúpnu cenu 1.000,- Eur. S manželom nevlastnia žiadne veci cennejšej hodnoty. Okrem maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemá. Navrhovateľ ku dňu 1.5.2017 ukončil živnostenské podnikanie, z ktorej činnosti dosahoval príjem vo výške 300 - 350,- Eur. Toho času je evidovaný na úrade práce, ako uchádzač o zamestnanie, pričom aktívne si hľadá prácu. V spoločnej domácnosti žije s rodičmi, starobnými dôchodcami so zamestnaným bratom a jeho rodinou v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov. Do domácnosti navrhovateľ prispieva sumou 110,- Eur. Okrem maloletého ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
29. Navrhovateľ toho času prispieva na výživu maloletého na základe dohody rodičov sumou vo výške 80,- Eur. Vzhľadom na schopnosti a možnosti navrhovateľa a vek a potreby dieťaťa, táto suma výživného sa súdu javí adekvátna. Vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa prináleží obom rodičom, t.j. nielen tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade je to navrhovateľ, u manželky navrhovateľa je však táto povinnosť čiastočne vykompenzovaná práve osobnou starostlivosťou, ktorú maloletému poskytuje. Pričom ak manželka navrhovateľa na výživu maloletého prispeje mesačne sumou 40,- Eur, t.j. polovicou sumy, na platenie ktorej bol zaviazaný navrhovateľ, na výživu maloletého bude mať mesačne k dispozícii sumu vo výške 143,52 Eur (80,- Eur od navrhovateľa + 40,- Eur manželka navrhovateľa + 23,52 Eur prídavok na dieťa), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa. S poukazom na uvedené skutočnosti súd považoval výživné vo výške 80,- Eur za postačujúce, keďže korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.
30. Napriek tomu, že manželka navrhovateľa uviedla na pojednávaní, že nebude brániť navrhovateľovi v stretávaní sa s maloletým, vzhľadom na komplikované vzťahy rodičov dieťaťa, súd dospel k záveru, že je potrebné upraviť aj styk navrhovateľa s maloletým. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne. S poukazom na uvedené skutočnosti súd určil, že navrhovateľ je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 17:00 hod. do nedele do 16:00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 9:00 hod. do 28.12. do 19:00 hod. a každý nepárny rok od 28.12. od 19:00 hod. do 2.1. do 19:00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 10.7. od 9:00 hod. do 20.7. do 19:00 hod. a od 10.8. od 9:00 hod. do 20.8. do 19:00 hod. Súd je toho názoru, že uvedená úprava styku navrhovateľa s maloletým je zatiaľ postačujúca, pričom v budúcnosti, bude možné uvažovať aj o prípadnom ďalšom rozšírení styku navrhovateľa s maloletým, pokiaľ to bude v jeho záujme.
31. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre navrhovateľa a kolízneho opatrovníka, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdali.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre manželku nvrhovateľa v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.