Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Cob-3-2022.pdf
PDF · 114.45 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/3/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ R. B., V.. X.X.XXXX, P. R. XXX/X, XXX XX E. Q., 2/ R.. J. R. B., V.. XX.X.XXXX, zast. zákonnou zástupkyňou J. P., V.. XX.X.XXXX, N. P. XX P. T., M. P., M. R., P., P. X Y..J.. F., 3/ J. B., V.. XX.X.XXXX, P. V. XXX/X, XXX XX T. Y., zast. opatrovníčkou F. B., V.. XX.XX.XXXX, P. V. XXX/X, T. Y., o zaplatenie 3.518,43 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného v 3/ rade proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10Cb/63/2009-206 zo dňa 13.9.2017, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vracia mu vec v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„Žalovaný v 1.rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 604,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 388,03 eur od 21.01.2008 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný v 2.rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 604,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 388,03 eur od 21.01.2008 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný v 3.rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1209,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 776,06 eur od 21.01.2008 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaným v 1., 2. a 3.rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.“
2. Vec právne posúdil podľa ust. § 269 ods. 2, § 369 ods. 1, § 497, § 708 ods. 1, § 710 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1 a 4, § 470 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy.
3. Vo svojom odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal pôvodných žalovaných (1. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX a 2. J. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX) zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 3.418,55 eur spolu s úrokom z úveru zo sumy
2.906,31 eur vo výške 12,50 % ročne od 20.1.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 2.906,31 eur vo výške 15 % ročne od 20.1.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 276,54 eur vo výške 15 % ročne od 20.1.2009 do zaplatenia. Ďalej pôvodného žalovaného v 1/ rade zaplatiť žalobcovi sumu 99,88 eur spolu s úrokom 20 % ročne od 1.2.2009 až do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1/ rade si u žalobcu otvoril účet na základe Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda dňa 19.12.2005. Predmetom tejto zmluvy je zriadenie a vedenie bežného účtu a úprava vzájomných vzťahov medzi ČSOB a majiteľom účtu pri poskytovaní komplexu ďalších bankových produktov a služieb ČSOB. Žalobca zároveň uzatvoril s pôvodnými žalovanými v 1/ a 2/ rade Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.12.2005, podľa ktorej žalobca poskytol žalovaným peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 100.000 Sk. Podľa bodu II. Zmluvy o úvere bol poskytnutý úver zabezpečený Dohodou o zrážkach zo mzdy uzavretou s pôvodným žalovaným v 1/ rade. Nakoľko pôvodní žalovaní poskytnutý úver nesplácali riadne a včas a dlh nezaplatili ani po tom, čo im bola zaslaná posledná výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 26.11.2017, žalobca svojim oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 21.1.2008, vyhlásil v zmysle ustanovenia bodu 9.1 písm. d) Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery celú svoju pohľadávku z úveru žalovaných dňom 20.1.2008 za splatnú a vyzval žalovaných na jej zaplatenie. Žalovaní svoj dlh nezaplatili ani po tom, ako boli na splatenie dlhu vyzvaní právnym zástupcom žalobcu v poslednom pokuse o zmier zo dňa 10.2.2009. Istina spotrebiteľského úveru vo výške 2.906,31 eur spolu s úrokmi z úveru vo výške 276,54 eur, úrokmi z omeškania vo výške 235,70 eur a poplatkami vo výške 0,- eur predstavuje ku dňu 19.1.2009 sumu 3.418,55 eur. Istina je v súčasnosti ďalej úročená v súlade s bodom IV. zmluvy o úvere úrokom z úveru vo výške 12,50 % ročne a bodom VI. zmluvy o úvere úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne. Úroky a poplatky v celkovej sume 276,54 eur sú úročené v súlade s bodom VI. Zmluvy o úvere úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne. Ku dňu 31.1.2009 je na bežnom účte debetný zostatok vo výške 99,88 eur, ktorý je úročený 20 % debetnou úrokovou sadzbou ročne. Debetný zostatok je povinný zaplatiť žalovaný v 1/ rade na základe zmluvy o bežnom účte. Celková dlžná suma bez ďalších úrokov z omeškania je vo výške 3.518,43 eur (3.418,55 eur + 99,88 eur debetný zostatok).
4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom ako bankou a veriteľom a pôvodnými žalovanými ako klientmi a dlžníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o účte v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 708 Obchodného zákonníka, ako aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Zmluvy uzavreté medzi stranami sporu posúdil ako spotrebiteľské zmluvy v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetné zmluvy sú zmluvami, ktoré vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ich posúdiť podľa Obchodného zákonníka, sú zároveň zmluvami spotrebiteľskými a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka. V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu. Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie nezaplatenej istiny vo výške 3.418,55 eur. Je nepochybné, že pôvodný žalobca poskytol pôvodným žalovaným úver v sume 3.319,39 eur, pričom pôvodní žalovaní uhradili celkovo sumu 1.767,28 eur, pričom súd vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto žalovaných zaviazal na zaplatenie istiny v sume 1.552,11 eur a čo do zvyšku istiny žalobu zamietol. Ďalším nárokom uplatneným žalobcom bol nárok na vyčíslený úrok vo výške 276,54 eur s tým, že žalobca si zároveň uplatňoval úrok vo výške 12,5 % ročne z nezaplatenej istiny od 20.01.2009 do zaplatenia. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 12,5 % ročne. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (december 2005) činila úrok 7,35 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade značne neprevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za primeranú a v súlade s dobrými mravmi. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V danom spore pôvodný žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 20.1.2008, teda týmto dňom sa stal splatný celý úver, zo strany pôvodného žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti a súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 20.1.2008,
potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Vzhľadom na uvedené tak súd zaviazal žalovaných na zaplatenie úroku z úveru vo výške 12,5 % ročne zo sumy 3.319,39 eur od 19.12.2005 do 20.1.2008, t.j. vo výške 867,36 eur a vo zvyšnej časti úrok vo výške 12,5 % ročne z nezaplatenej istiny od 20.1.2009 do zaplatenia zamietol. Ďalšou žalobcom uplatnenou sumou je suma nepovoleného debetného zostatku vo výške 99,88 eur. Táto suma je tvorená len poplatkami za upomienky a poštovné. Súd prvej inštancie však v tejto časti nároku žalobcu dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd žalobu v tejto časti zamietol. V rámci žalovanej sumy si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 235,70 eur, ktorý však súd žalobcovi nepriznal, nakoľko žalobca súdu nepreukázal, z akej sumy a za aké obdobie bol predmetný úrok z omeškania vyčíslený, prípadne či nebol vyčíslený z vyššej sumy, než na akú žalobcovi vznikol nárok. Žalobcovi tak vzhľadom na vyššie uvedené vznikol nárok na zaplatenie sumy 2.419,47 eur, keď súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 1.552,11 eur, ako aj nárok na dlžný úrok z úveru kapitalizovaný ku dňu zosplatnenia vo výške 867,36 eur.
5. Keďže pôvodní žalovaní v priebehu konania zomreli, súd zaviazal na zaplatenie polovice sumy vo výške 1.209,74 eur právnych nástupcov žalovaného v 1/ rade, a to tak, že žalovaného v 1/ a 2/ rade zaviazal na zaplatenie sumy 604,87 eur (1 zo sumy 1.209,74 eur) a na zaplatenie druhej polovice vo výške 1.209,74 eur právneho nástupcu žalovaného v 2/ rade, v tomto konaní žalovaný v 3/ rade, pričom výška dlžnej sumy u žalovaných nepresahuje výšku nadobudnutého dedičstva. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni splatnosti úveru dostali do omeškania, t.j. dňom 21.1.2008, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol medzi pôvodnými stranami sporu dohodnutý v zmluve, t.j. vo výške 15 % ročne, a to zo sumy dlžnej istiny, na ktorú bol ten ktorý žalovaný zaviazaný, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 3/ rade odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že nie je schopný splatiť celú dlžnú sumu. Manželka je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, o čom priložil doklad. Žalovaný v 3/ rade poberá polovičný invalidný dôchodok vo výške 157,50 eur, pričom bol zamestnaný v obci na dobu určitú od 1.6.2017 do 30.11.2017. S manželkou sa starajú o neplnoletého syna, ktorý navštevuje základnú školu.
8. Proti tomuto rozsudku v časti určenia pomeru zodpovednosti žalovaných ako dedičov podal žalobca odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na miesto pôvodne žalovaného v 1/ rade R. B. vstúpili jeho dedičia uvádzaní ako žalovaní v 1/ a 2/ rade. Na miesto pôvodne žalovaného v 2/ rade J. B. vstúpil jeho dedič v konaní následne označený ako žalovaný v 3/ rade. Žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal, aby súd zaviazal pôvodných žalovaných spoločne a nerozdielne, keďže zmluvu, titulom ktorej vznikol nárok žalobcu, uzatvorili ako spoludlžníci, pričom v zmluve je vyslovene uvedené, že vystupujú ako spoludlžníci, spoločne a nerozdielne. Z uvedeného je zrejmé, že každý zo spoludlžníkov bol zodpovedný za celý nárok svojho veriteľa, pričom splnením povinnosti jedným z dlžníkov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosti plnenia druhého dlžníka. Po smrti poručiteľov vstúpili do konania na strane žalovaných dvaja dedičia poručiteľa R. B. a jeden dedič J. B.. Žalovaní v 1/ a 2/ rade ako dedičia po poručiteľovi R. B. zodpovedajú za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva. Keďže súd ustálil výšku pohľadávky žalobcu na sumu 2.419 eur a dedičstvo, ktoré nadobudli, bolo vo vyššej sume, zodpovedajú za predmetný dlh poručiteľa v celej výške. Keďže každý z dedičov nadobudol polovicu z dedičstva, rovnakým pomerom zodpovedajú za dlh poručiteľa, t.j. vo výške jednej polovice. Každého z dedičov mal súd preto zaviazať na zaplatenie sumy 1.209,75 eur s príslušenstvom. Pokiaľ ide o žalovaného v 3/ rade, ktorý zodpovedá za dlhy poručiteľa v plnom rozsahu, súd ho mal zaviazať na zaplatenie sumy 2.419,75 eur s príslušenstvom. Vyššie uvedený pomer zodpovednosti dedičov sleduje zodpovednosť poručiteľov. Spôsob, akým rozhodol súd, by prichádzal do úvahy v prípade, ak by medzi pôvodnými žalovanými išlo o delený záväzok, t.j. každý z poručiteľov by zodpovedal len do výšky polovice. Žalobca pre úplnosť uviedol, že nepodáva odvolanie voči výške istiny, ktorá mu bola priznaná v sume 2.419,75 eur, s ktorou sa stotožňuje, a ktorá mu súčtom jednotlivých plnení žalovaných aj bola priznaná. Nesúhlasí však so spôsobom rozdelenia zodpovednosti za dlhy poručiteľov medzi žalovaných, ktorý bol určený súdom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej
časti zmenil tak, že žalovaných zaviaže vo výške, ako uviedol žalobca v odvolaní, resp. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie oprávnenou osobou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v odvolaniami napadnutom rozsahu zrušiť. Výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nebol napadnutý odvolaním, a preto ho odvolací súd nemal oprávnenie ani povinnosť preskúmavať (§ 226, § 227 ods. 1, § 228 ods. 1 a § 379 CSP).
10. Rozsah prieskumnej právomoci odvolacieho súdu bol daný odvolaniami nielen žalobcu aj žalovaného v 3/ rade, ktoré umožnilo prieskum vyhovujúcej časti rozsudku aj vo vzťahu ku žalovaným v 1/ a 2/ rade (viď ďalej aj kompetencie odvolacieho súdu uvedené v bode 20, 21, 22 tohto uznesenia).
11. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 3.418,55 eur spolu s úrokom z úveru zo sumy 2.906,31 eur vo výške 12,5 % ročne od 20.01.2009 až do zaplatenia.
12. O takto podanej žalobe, odvádzanej od „Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere“ zo dňa 19.12.2005, uzatváranej medzi veriteľom s 2 spoludlžníkmi (pôvodnými žalovanými), rozhodoval súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom. Žalobca podaným odvolaním namieta práve to, že súd mal zodpovedajúco hmotnému právu upraviť záväzok žalovaných. Záväzok plniť namietal žalovaný v 3/ rade.
13. Niet pochybnosti o tom, že vo veci ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Samotný žalobca v podanej žalobe takúto „spotrebiteľskú“ charakteristiku zmluvného vzťahu uvádza. Nie je to v rozpore ani s ustanovením § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 19.12.2005.
14. Z ďalej citovaných ustanovení § 511 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka plynú pravidla, ktoré sa žiada aplikovať v záväzkovom vzťahu, kde vystupujú (tak, ako je to v predmetnej veci) viacerí dlžníci.
15. Uvedené má vplyv aj na to, či odvolanie podané jedným zo žalovaných je spojené so suspenzívnymi účinkami vo vzťahu k ďalším žalovaným.
16. Z ustanovenia § 379 písm. c) CSP plynie, že odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z osobitného predpisu.
17. V zmysle cit. ustanovenia rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu musí súčasne zodpovedať uplatnenému systému opravného prostriedku (v sporovom konaní je to systém neúplnej apelácie) a musí sledovať úplne naplnenie hmotnoprávneho práva, pokiaľ predurčuje spôsoby vysporiadania právnych vzťahov (viď aj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, s. 1267).
18. Ak spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami vymedzuje hmotne právo, hmotnoprávna povaha veci vyžaduje širší rozsah prieskumu, a preto odvolací súd nie je viazaný rozsahom viažúcim sa len na odvolateľa.
19. Svedčí o tom aj názor z odbornej právnickej literatúry, ktorý sa síce uvádza v nadväznosti na aplikáciu ustanovenia § 91 a § 205 O.s.p., ale je aplikovateľný aj v nadväznosti na ustanovenie § 379 písm. c) CSP. „Ve sporech nebo jiných právních věcech, v nichž z právního předpisu vyplývá určitý způsob vypořádaní vztahu mezi účastníky, vzniká společenství účastníků svého druhu; i když jde z pohledu § 91 o samostatné společenství, má také prvky společenství nerozlučného, neboť soud v těchto věcech není vázán návrhem hmotněprávní povaha věci vyžaduje, aby odvolání jen jednoho ze společníků mělo suspenzívní účinky též ohledně výroků rozhodnutí týkajícich se ostatních společníků a aby odvolací soud v nich nebyl vázán mezemi odvolání (srov. Též komentář k § 91 a 206).“ (Bureš, J., Drápal, L., Krčmář, Z. a kol. Občanský soudní řád, Komentář. II. díl. 7. vydání, Praha: C. H. Beck, 2006, str. 1120).
20. Za takéhoto stavu odvolací súd bol oprávnený a povinný podrobiť prieskumu rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti nielen vo vzťahu k žalovanému v 3/ rade, ale aj vo vzťahu k žalovaným v 1/ a 2/ rade. Z podobného záveru týkajúceho sa odkladného účinku odvolania vychádza napr. aj R 41/2004.
21. Už vyššie je uvedené, že nároky uplatňované žalobcom proti žalovaným sú odvádzané od spotrebiteľskej zmluvy. Predmetný spor je aj podľa 3. časti, druhej hlavy, prvého oddielu, CSP sporom s ochranou slabšej strany.
22. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora EÚ (veľká komora) zo dňa 17. mája 2022 vo veci C-869/19, týkajúci sa okrem iného aj vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa odvolacieho súdneho konania vo vzťahu k ex offo povinnosti súdu posudzovať podmienky spotrebiteľskej zmluvy. V bode 25. a 26. rozsudku Súdny dvor uvádza: „Z toho vyplýva, že v súlade so zásadou ekvivalencie, ak je vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o odvolaní, podľa vnútroštátneho práva oprávnený alebo povinný posúdiť z úradnej moci zákonnosť právneho aktu z hľadiska vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku, musí byť oprávnený alebo povinný posúdiť z úradnej moci zákonnosť takéhoto aktu z hľadiska tohto ustanovenia smernice 93/13 aj vtedy, ak otázka zákonnosti tohto aktu z hľadiska týchto pravidiel nebola vznesená na prvom stupni. Ak teda v takejto situácii skutočnosti v spise, ktoré má vnútroštátny odvolací súd k dispozícii, smerujú k otázke možnej nekalej povahy zmluvnej podmienky, tento súd je povinný posúdiť z úradnej moci zákonnosť tejto podmienky z hľadiska kritérií stanovených touto smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. mája 2013, Jőrös, C-397/11, EU:C:2013:340, bod 30). Účastníci konania, ktorí predložili Súdnemu dvoru písomné pripomienky v tomto konaní, sa rozchádzajú v názore na existenciu judikatúry Tribunal Constitucional (Ústavný súd, Španielsko) alebo Tribunal Supremo (Najvyšší súd), podľa ktorej by uplatnenie pravidiel verejného poriadku ex offo predstavovalo výnimku z predmetných zásad súdneho konania. Keďže článok 6 smernice 93/13 predstavuje ustanovenie rovnocenné vnútroštátnemu pravidlu verejného poriadku, vyplýva z toho, že ak sa podľa vnútroštátnej judikatúry takéto pravidlá verejného poriadku považujú za výnimku z uplatňovania predmetných zásad súdneho konania, vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o odvolaní, musí mať možnosť uplatniť ex offo dôvod založený na porušení článku 6 ods. 1 smernice 93/13.“
23. Rovnako je ex offo povinný vyvodiť zákonné následky nesúladu zmluvných dojednaní so spotrebiteľským právom podľa osobitných právnych noriem (napr. Zákon o ochrane spotrebiteľa, Zákon o spotrebiteľských úveroch, upravujúci požiadavku náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle dikcie § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. platného a účinného v čase uzavretia zmluvy) a z absencie obligatórnej náležitosti vyvodiť zákonný následok predpokladaný týmto ustanovením, a to vo vzťahu k uvedeniu ročnej percentuálnej miery nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, v spojení s ust. § 4 ods. 2 písm. i), a to výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
24. Preto odvolací súd realizoval prieskum odvolaním napadnutých výrokov aj podľa týchto pravidiel.
25. Dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia), na základe ktorého žalobca podal odvolanie, je vykladaný tak, že nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, ak na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), obsah právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
26. Podľa § 511 ods. 1 až 3 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
27. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť
o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili, alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
28. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
29. V konaní bolo nesporné, že úverovú zmluvu zo dňa 19.12.2005 uzavreli pôvodne žalovaný v 1/ rade R. B. a žalovaný v 2/ rade J. B. spoločne a nerozdielne ako spoludlžníci. V priebehu konania žalovaný v 1/ rade, žalovaný v 2/ rade zomreli. Uznesením č.k. 10C/63/2009-148 zo dňa 3.11.2016 rozhodol súd o pokračovaní v súdnom konaní s dvoma dedičmi po žalovanom v 1/ rade ako žalovanými v 1/ a 2/ rade. a jedným dedičom po žalovanom v 2/ rade ako žalovaným v 3/ rade. Po pôvodnom žalovanom v 1/ rade sa dedičmi stali deti žalovaného, každý v rozsahu 1/2. Čistá hodnota dedičstva bola určená vo výške 7.635 eur. Po pôvodnom žalovanom v 2/ rade sa dedičom stal syn žalovaného, pričom hodnota čistého dedičstva bola 1.654 eur.
30. Z uzavretej zmluvy o úvere je potrebné vyvodiť záver, že išlo o spoločný záväzok pôvodných žalovaných v 1/ rade a 2/ rade, na ktorý je potrebné aplikovať citované ustanovenie § 511 OZ.
31. Spoločný záväzok, kedy na strane dlžníka vystupuje viacero subjektov, môže byť spoločný a nerozdielny, t.j. solidárny, alebo delený. Delenými sú všetky spoločné záväzky s deliteľným plnením, pri ktorých právny predpis, rozhodnutie súdu alebo dohoda účastníkov nestanovuje solidaritu. V prípade delených záväzkov je voči veriteľovi povinný dlžník plniť len svoj vymedzený diel a veriteľ od neho nemôže požadovať viac. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi pôvodnými stranami sporu zo dňa 19.12.2005 však nevyplýva, že by išlo o záväzok delený, ale išlo o záväzok solidárny. Ak je záväzok solidárny, veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek zo zaviazaných dlžníkov, ako to uviedol žalobca vo svojom odvolaní. Ukončené dedičské konanie po niektorom zo solidárne zaviazaných spoludlžníkov na uvedený záver nemá žiaden vplyv. Pre riešenie vnútorného vzťahu medzi spoludlžníkmi platí v plnom rozsahu § 511 OZ.
32. Z vyššie uvedených dôvodov je preto naplnený odvolací dôvod, na ktorý poukazoval žalobca, teda súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie ustanovenia zákona upravujúce spoločné záväzky nesprávne aplikoval, pričom ako dôvod takejto aplikácie vo svojom odôvodnení uviedol skutočnosť, že pôvodní žalovaní v priebehu konania zomreli. Avšak neuviedol dôvod, pre ktorý by v takomto prípade malo dôjsť k zmene zo solidárneho záväzku na záväzok delený.
33. Súd prvej inštancie sa však správne v odôvodnení rozsudku zameral na právne posúdenie zmluvného vzťahu, z ktorého uplatnený nárok vzišiel. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.12.2005 je bez pochybností zrejmé, že na právny vzťah založený predmetnou zmluvou je nutné aplikovať príslušné ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa a súčasne je nutné podriadiť predmetný zmluvný vzťah právnemu režimu osobitnej právnej normy upravujúcej spotrebiteľské úvery účinnej v čase uzatvorenia zmluvy, a to zákonu č. 258/2001 Z.z. Odvolací súd poznamenáva, že právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, ako vzťahu spotrebiteľského a vyplývajúceho zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani samotným žalobcom v odvolaní spochybnené a namietané nebolo.
34. Odvolací súd preto považuje za potrebné uviesť, že účelom zavedenia osobitného inštitútu spotrebiteľskej zmluvy a aj legislatívneho uzákonenia osobitnej právnej úpravy zaoberajúcej sa problematikou ochrany práv spotrebiteľa, ako spravidla slabšej zmluvnej strany, bolo dôsledné hájenie práv spotrebiteľov v právnych vzťahoch s dodávateľom, práve za účelom zachovania rovnováhy v právach a povinnostiach týchto nerovných subjektov zmluvného vzťahu. Je všeobecne známou skutočnosťou, že na strane dodávateľa, ako právnickej osoby, spravidla vystupuje ekonomicky silná spoločnosť disponujúca aj silným odborným, právne a administratívne zdatným personálom, spravidla aj špeciálne školeným, ktorého pôsobenie v zmluvnom vzťahu sleduje celkom prirodzene prioritne ekonomické a komerčné záujmy dodávateľa. Na druhej strane zmluvného záväzkového vzťahu je fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý spravidla disponuje len minimom (alebo ani tým) všeobecného
rozhľadu v oblasti právnej a ekonomickej, s minimálnymi vyjednávacími schopnosťami a minimálnymi skúsenosťami v kontraktačnom procese, ktorý spravidla má len všeobecné, prípadne len povrchné alebo úplne nulové vedomosti o svojich právach, zákonných možnostiach a právnej ochrane, ktorá mu zo zákonnej úpravy spotrebiteľského práva náležia ex lege, a o ktorých ho spravidla dodávateľ osobitne ani nepoučuje. Je povinnosťou súdu poskytovať spotrebiteľovi osobitnú právnu ochranu, ktorá však vždy vyplýva z platnej právnej úpravy a pohybuje sa v jej zákonných medziach. Aj v danom prípade, pokiaľ súd nezameral pozornosť na skúmanie zákonných náležitostí posudzovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie len z hľadiska jej súladnosti s úpravou spotrebiteľských zmlúv v zmysle lex generalis - Občianskeho zákonníka, ale aj s osobitnou právnou normou lex specialis upravujúcou spotrebiteľské úvery - zákonom č. 258/2001 Z.z., nekonal tak v súlade so zákonným rámcom vymedzeným a daným súdu ako rozsah jeho prieskumnej právomoci v spotrebiteľskom vzťahu.
35. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s posúdením uvedených náležitostí predmetnej zmluvy (viď bod 23 vyššie), pričom odvolací súd poukazuje na obsah predmetnej zmluvy, ktorej súčasťou je aj dohoda o poistení úveru v čl. VII., pričom z obsahu zmluvy nevyplýva, či poplatok za poistenie bol zahrnutý do výšky RPMN. V ďalšom je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že žalobca si podanou žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorá má predstavovať, okrem iného istinu zosplatneného úveru. Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd vyporiadal s ust. § 565 prvá veta Občianskeho zákonníka, ktoré uvádza: „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.“ Odvolací súd poukazuje, že posúdenie (ne)možnosti zosplatniť úver má vplyv na plynutie premlčacej doby, ako aj na žalobou uplatňovaný nárok na úrok z omeškania, keďže v prípade, že neboli splnené podmienky na zosplatnenie úveru, úrok z omeškania možno priznať len odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok.
36. Za takéhoto stavu odvolací súd dospel k záveru, že sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a preto mu neostala iná možnosť len v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
37. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní pri rešpektovaní vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu bude splniť si ex offo povinnosť skúmať náležitosti predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie, ako sa s týmito náležitosťami vysporiadal s poukazom na obligatórnu náležitosť, a to RPMN, uvedenie ktorej, resp. jej uvedenie v nesprávnej výške, má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Zároveň sa vysporiada aj so skutočnosťami týkajúcimi sa zosplatnenia úveru žalobcom, pričom jeho úlohou bude skúmať splnenie podmienok pre zosplatnenie v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Posúdenie týchto okolností bude smerodajné aj z časového hľadiska pre priznanie nároku na úroky z omeškania uplatnené žalobcom v tomto konaní.
38. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
39. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania § 396 ods. 3 CSP.
40. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP a § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).