Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-404-2016.pdf
PDF · 93.92 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/404/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: E. E., bytom H. XXX, právne zastúpená advokátskou kanceláriou Z. Consulting, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Zámocká 10, o zaplatenie 4.875,72 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. mája 2016, č.k. 14C/66/2014-136, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia v sume 767,80 EUR, na účet právneho zástupcu žalovanej JUDr. Patrika Podhorského, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvoril so žalovanou dňa 19.6.2009 Zmluvu o splátkovom úvere číslo 037366562, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej splátkový úver v sume 4.685 EUR. Splátka úveru bola v sume 118,92 EUR mesačne so splatnosťou k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, počet splátok bol 60, splatnosť prvej splátky bola dňa 15.7.2009, konečná splatnosť úveru bola dňa 15.6.2014. Žalovaná úver riadne nesplácala. Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobca uzavreli dňa 27.9.2012 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE, ktorej predmetom malo byť aj postúpenie pohľadávky proti žalovanej. Žalobca doložil k návrhu listiny označené ako: Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2012, Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15.10.2012, Pokus o zmier zo dňa 2.12.2013 a výzva zo dňa 11.11.2009. Odoslanie týchto listín, ani ich prevzatie žalovanou nebolo preukázané.
3. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel v prvom rade k záveru, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu, pričom v tomto vzťahu vystupoval právny predchodca žalobca v postavení banky podľa zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov. Uvedená úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah medzi veriteľom (právny predchodca žalobcu) a dlžníkom (žalovaná) vzťahujú ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podmienky postúpenia pohľadávky banky, ktorú má voči jej klientovi, t.j. dlžníkovi, na tretiu osobu, upravuje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách. Z neho vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia je iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky adresovanej klientovi po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené podmienky sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Pre platnosť postúpenia pohľadávky zo strany banky na tretiu osobu je potrebné splniť podmienky ustanovené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalobca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie tejto skutočnosti má za následok nepreukázanie aktívne vecnej legitimácie postupníka (žalobcu).
4. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 15.10.2012 bola žalobcom vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru. Bolo to v liste z uvedeného dátumu, v ktorom bolo zároveň uvedené, že žalovaná je povinná uhradiť dlžnú sumu 9.140,41 EUR do 30.10.2012. Žalobca doložil do spisu aj Výzvu zo dňa 11.11.2009, vyhotovenú právnym predchodcom žalobcu. Ako adresát tejto výzvy je uvedená žalovaná. Vo výzve je uvedené, že: „splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 31.10.2009 vo výške 474,19 EUR (14.285,45 SKK) s príslušenstvom“. Žalovaná bola zároveň vyzvaná, aby uhradila dlžnú sumu do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Žalobca však v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že by uvedené listiny boli žalovanej doručené, nepreukázal napokon ani ich odoslanie. Nemožno teda konštatovať, že by v prípade žalovanej bola riadne splnená požiadavka, že žalovaná bola ako dlžník vyzvaná na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Žalobcovi sa tak v nadväznosti na to ani nepodarilo preukázať, že pohľadávka bola v čase postúpenia spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Postúpenie teda nie je platné a žalobca preto nie je oprávnený uplatňovať predmetnú pohľadávku pred súdom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatoval, že žalobca nepreukázal v konaní aktívnu legitimáciu a preto súd jeho návrh zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaná ako úspešný účastník konania má preto proti žalobcovi nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania a preto jej priznal náhradu trov konania vo výške 767,80 EUR. 5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok preskúmal a zmenil ho tak, že vyhovie jeho návrhu, resp. aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. K právnemu posúdeniu súdu uviedol, že ak by aj pripustil, že ust. § 92 ods. 8 ZoB upravuje podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky na inú osobu, tak zo znenia ust. § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Poukázal na gramatický výklad nielen prvej, ale aj druhej vety tohto ustanovenia. Predmetné ustanovenie je teda potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj zo samotného logického znenia daného ustanovenia. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaný sa dostal do omeškania, uvedené termíny neplnil a právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Právny predchodca žalobcu toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalobca ku dňu 03.11.2012 a to podaním zo dňa 15.10.2012 označeným ako ,,výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru". Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Na základe uvedeného považuje za nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou prešli na žalobcu všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinností dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. V nadväznosti na uvedené zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pristúpil žalobca a to po postúpení predmetnej pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.04.2014, sp. zn. 19C/34/2012. V súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní v prvom rade
poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01, uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 9Co/l33/2013. Vzhľadom k uvedenému je možné právne uzavrieť, že súd pochybil a vec nesprávne právne posúdil, ak napriek predloženému oznámeniu o postúpení pohľadávky ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť zmluvy o postúpení. Zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB. V tejto súvislosti poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M. publikovanom v časopise Súkromné právo č. 1/2015. Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v súlade s prílohou č. l k Zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1169 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok zastával názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal. 6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že právne posúdenie súdu prvej inštancie o aplikácii § 524 a násl. Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ohľadom podmienok postúpenia pohľadávky z banky na tretiu osobu, je plne v súlade s právnym poriadkom, pričom žalobca v tomto konaní nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil nedodržanie podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalobca svoje nároky voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa (§ 121 O.s.p.). Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň voči dlžníkovi) platné a účinné. Z už uvedeného potom vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle §120 ods.1 O.s.p tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie. Teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Nepredložením dôkazu o odoslaní Výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Ďalej sa vyjadrila k platnosti postúpenia pohľadávky, rozsahu postúpenia pohľadávky a k porušeniu spotrebiteľského práva. Navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.
8. Právne posúdenie, ako aj postup súdu prvej inštancie, po preskúmaní odvolací súd považoval za správny. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie tejto žaloby.
9. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že v danej veci žalobca odvodzuje svoje právo od zmluvy, ktorú žalovaná uzatvorila so Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorá ( ako je všeobecne známe ) je bankou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Túto pohľadávku voči žalovanej mal získať žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE, zo dňa 27.9.2012.
10. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 a nasl. OZ. Postúpením pohľadávky treba rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu v osobe veriteľa, keď na základe zmluvy medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku, ktorú má v čase postúpenia voči dlžníkovi, novému veriteľovi, a to i bez súhlasu dlžníka.
11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie však správne konštatoval, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky žalovanej na inú osobu sa musí riadiť okrem všeobecných ustanovení OZ aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke, avšak po splnení určitých podmienok. Jedná sa o prípad prelomenia bankového tajomstva, ktoré je klientovi banky garantované § 91 spomínaného zákona č. 483/2001 Z. z., preto aj podľa odvolacieho súdu je pre platnosť postúpenia pohľadávky banky potrebné splniť prísnejšie kritériá, keďže k postúpeniu pohľadávky ako takému môže dôjsť aj bez súhlasu dlžníka. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 tak predpokladom postúpenia pohľadávky banky je, aby bol klient s plnením tejto pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a zároveň aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banka nemôže postúpiť, a ak tak aj napriek tomu urobí, potom takéto „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ.
12. V danom prípade žalobca tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením od banky, mal riadne preukázať splnenie podmienok platného postúpenia (v zmysle § 92 ods. 8 cit. zákona o bankách ), čo je predpokladom na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie je názoru, že len samotné oznámenie o postúpení pohľadávky, resp. zmluva o postúpení pohľadávky nestačí. Žalobca síce predložil súdu prvej inštancie „Výzvu“ zo dňa 11.11.2009 adresovanú žalovanej, v ktorej jej Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, oznamuje, že so splácaním pohľadávky je v omeškaní ku dňu 31.10.2009 vo výške 474,19 EUR a z uvedeného dôvodu ju vyzvala na úhradu do 10 dní od doručenia výzvy, následne však žalobca nepreukázal, že uvedená výzva bola žalovanej aj skutočne zaslaná ( keďže zákon č. 483/2001 Z. z. predpokladá aby výzva bola písomná, musí sa banka aspoň pokúsiť o jej zaslanie žalovaným na ich poslednú známu adresu ), a to napr. poštovým podacím lístkom, doručenkou a podobne. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal, že pohľadávku banky bolo možné postúpiť na žalobcu, mal aj odvolací súd za to, že Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/ CE, zo dňa 27.9.2012, na základe ktorej podľa tvrdenia žalobcu nadobudol pohľadávku voči žalovanej od Slovenskej sporiteľne, a.s., treba považovať v zmysle § 39 OZ za neplatný právny úkon, nakoľko tento právny úkon je v rozpore so zákonom. 13. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol platne pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanej, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, súd prvej inštancie správne žalobu zamietol v celom rozsahu, a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie tejto žaloby.
14. Súd prvej inštancie rozhodol správne i o náhrade trov konania a preto sa v tejto časti odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie tak ako to predpokladá ust. § 387 ods. 2 CSP.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky žalobcu uvádzané v odvolaní nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).