Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51Csp/20/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O. Box 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: T.. T. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX P. XX, okres U., o zaplatenie 595,55 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 595,55 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 595,55 € od 17.05.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.07.2016, doručenou súdu dňa 02.08.2016, domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 595,55 € s 8,25 % úrokom z omeškania ročne od 17.05.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Podanie žaloby na súd žalobca odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 11.03.2002 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty VISA PRIVATE, evidovanej pod č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec v sume 1 660,- eur, ktorý mu bol obnovovaný. Žalovaný bol v zmysle zmluvných dojednaní oprávnený čerpať kartou peňažné prostriedky maximálne do výšky disponibilného úverového rámca a zároveň bol povinný uhradiť dlžnú sumu vyčíslenú právnym predchodcom žalobcu v zaslanom výpise najneskôr v deň uzávierky a najneskôr v deň splatnosti daného cyklu, minimálne vo výške stanovenej minimálnej splátky.

3. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť realizovať úhradu dlžnej sumy a túto veriteľovi neuhradil, veriteľ listom zo dňa 13.03.2014 zmluvný vzťah založený Zmluvou o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty v zmysle čl. VIII., bod 8.12., písm. a) Obchodných podmienok vypovedal a zároveň vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej umy špecifikovanej vo výpovedi.

4. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2015 uzavretej medzi žalobcom ako postupníkom a Tatra banka, a.s. ako postupcom bola pohľadávka postupcu voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru poskytnutého žalovanému formou čerpania kreditnou kartou v celosti postúpená na žalobcu.

5. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby na súd predstavuje sumu 595,55 € s príslušenstvom.

6. V súlade s § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.06.2017.

7. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a to: výpisom z obchodného registra žalobcu, Zmluvou o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty, Obchodnými podmienkami pre medzinárodné kreditné karty, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výpoveďou zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty, oznámením o postúpení pohľadávok, výpismi zo súkromnej kreditnej karty a Zmluvou o postúpení pohľadávok a oznámením o postúpení pohľadávok. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový stav nasledovne: Medzi Tatra bankou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 11.03.2002 uzavretá Zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty VISA PRIVATE, evidovaná pod č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému kreditnú kartu VISA, ku ktorej žalovanému schválil a poskytol úverový rámec v sume 1 660,- eur, ktorý mu bol obnovovaný. Súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre medzinárodné kreditné karty a Všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný bol v zmysle zmluvných dojednaní oprávnený čerpať kartou peňažné prostriedky maximálne do výšky disponibilného úverového rámca 1 660,- eur (pôvodne 50 00,- Sk). Žalovaný bol povinný uhradiť dlžnú sumu vyčíslenú Tatra bankou, a.s. ako veriteľom v zaslanom výpise v deň uzávierky, najneskôr v deň splatnosti daného cyklu vo výške stanovenej minimálnej splátky. Žalovaný porušil svoju povinnosť realizovať úhradu dlžnej sumy v dohodnutej minimálnej splátke. Tatra banka, a.s. ako veriteľ listom zo dňa 13.03.2014 zmluvný vzťah založený Zmluvou o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty v zmysle čl. VIII., bod 8.12., písm. a) Obchodných podmienok vypovedal a zároveň vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy špecifikovanej vo výpovedi.

8. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka je dlžník povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

9. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu Tatra banka, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola v písomnej forme platne uzavretá dňa 11.03.2002 Zmluvu o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty VISA PRIVATE, evidovaná pod č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol veriteľ Tatra banka., a.s. žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej bol žalovanému poskytnutý aj úverový rámec v sume 1 660,- eur. Uvedená zmluva je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou (§ 1 ods. 2 v spojení s § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z.). Právny predchodca žalobcu ako veriteľ si riadne splnil svoju zmluvnú povinnosť veriteľa a poskytol žalovanému finančné prostriedky dohodnuté v predmetnej zmluve, avšak naproti tomu žalovaný si nesplnil riadne a včas svoje zmluvné povinnosti dlžníka v dohodnutých termínoch splatnosti realizovať úhradu dlžnej sumy v dohodnutej minimálnej splátke, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi v zmysle uzavretej zmluvy právo na vrátenie celej sumy 595,55 €. Z uvedeného dôvodu v zmysle ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka a v zmysle čl. VIII., bod 8.12., písm. a) Obchodných podmienok veriteľ listom zo dňa 13.03.2014 zmluvný vzťah založený Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty vypovedal a zároveň vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy.

10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

11. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..

12. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku.).