Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/49/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava proti žalovanej: R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XXX, XXX XX F., o zaplatenie 41,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Brezne zo dňa 18. 10. 2016, č. k. 6C/454/2015 - 58, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 13,59 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom súd konanie v časti pre istinu vo výške 41,20 eur a pre časť trov právneho zastúpenia vo výške 18,80 eur zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 13,59 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca pôvodne uplatňovaný nárok zmenil - opakovane vzal čiastočne žalobu späť v nadväznosti na platby zo strany žalovanej vykonané po podaní žaloby. Súd v danej veci vydal dňa 24.05.2016 pod č.k. 6C/454/2015-30 platobný rozkaz, kde zohľadnil čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní od doručenia 41,20 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a nahradiť žalobcovi trovy konania. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, tým zo zákona došlo k rušeniu platobného rozkazu (v zmysle § 172 ods. 6 vtedy platného O. s. p.). Napokon žalobca upravil svoju žalobu do konečnej verzie tak, že sa už nedomáhal ani zaplatenia zostatku istiny 41,20 eur a časti uplatnených trov konania vo výške 18,80 eur - aj v tejto časti žalobu vzal späť a ďalej sa domáhal iba zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 141,20 eur od 08.01.2013 do 30.11.2015, zo sumy 121,20 eur od 01.12.2015 do 29.12.2015, zo sumy 101,20 eur od 30.12.2015 do 28.01.2016, zo sumy 81,20 eur od 29.01.2016 do 01.03.2016, zo sumy 61,20 eur od 02.03.2016 do 30.03.2016, zo sumy 41,20 eur od 31.03.2016 do 28.04.2016,zo sumy 21,20 eur od 29.04.2016 do 30.05.2016, zo sumy 1,20 eur od 31.05.2016 do 28.06.2016, zároveň sa žalobca ďalej domáhal náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 58,13 eur. Na základe uvedeného súd konanie v príslušnej časti zastavil (§ 145 ods. 2 .

3. V ďalšom konaní súd vychádzal z ustáleného petitu žaloby aj argumentácie žalobcu odôvodňujúcej uplatnený nárok. Pri právnom zhodnotení skutkových okolností veci súd konštatoval, že argumentácia

žalobcu ohľadne právnej úpravy pre poskytnutú pôžičku je správna, keď tvrdí, že záväzkový vzťah medzi stranami nie je regulovaný zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, pretože ide o pôžičku bez úrokov a bez ďalších poplatkov. Zo žiadosti klienta o poskytnutie bezúročnej pôžičky zo dňa 13.09.2011, ani z jej schválenia z 29.09.2011 nevyplýva, že by popri týchto listinách existovala akákoľvek iná listina, či akýkoľvek iný dokument, ktorý by mal byť súčasťou uzavretej zmluvy o pôžičke, príp., že by strany mali byť takýmto dokumentom viazané. Potom akékoľvek práva a povinnosti účastníkov zmluvy o pôžičke sa riadili len zákonom a ustanoveniami týchto dvoch dokumentov, t.j. žiadosti a schválenia žiadosti. Zákonom je v tomto prípade Občiansky zákonník (obsah stanovených práv a povinností zodpovedá inštitútu pôžičky).

4. Vzhľadom na uvedené súd nemohol prisvedčiť argumentácii žalovanej, ktorá namietala neprijateľnosť zmluvných dojednaní, chýbajúce náležitosti zmluvy a z tohto dôvodu bezúročnosť a bezpoplatkovosť uzavretej zmluvy. Pretože zmluva zo svojej podstaty bola uzavretá ako bezúročná a bez poplatkov. Žalovaná skutočne nebola povinná vrátiť viac, než jej bolo zo strany žalobcu poskytnuté. Suma poskytnutej pôžičky bola 299,97 eur, z týchto postupne žalovaná zaplatil celú istinu a nad to uhradila 18,80 eur, ktoré si v zmysle posledného podania žalobcu (druhé čiastočné späťvzatie zo dňa 20.07.2016) žalobca započítal na uplatnené náklady právneho zastúpenia. Zo strany žalobcu zostali naďalej uplatnené úroky z omeškania z jednotlivých súm, ktoré bola žalovaná dlžná žalobcovi a z ktorých zaplatením bola stále v omeškaní za konkretizované obdobia.

5. V ďalšom postupe súd ustálil, s ktorou splátkou, resp. s akou sumou bola v akom období žalovaná v omeškaní. Zistené skutočnosti a ich vyhodnotenie podrobne súd uvádza v odôvodnení rozhodnutia. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že s úhradou niektorých splátok sa žalovaná do omeškania dostala, preto sa žalobca dôvodne domáha úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z .z. v znení do 31.01.2013. Prepočet úrokov z omeškania vykonal súd tak, ako podrobne uvádza v odôvodnení rozhodnutia, pričom vyčíslené úroky z omeškania sčítal a výsledná suma kapitalizované úroku z omeškania je 13,59 eur, v ktorej sume je podľa názoru súdu žaloba dôvodná. Keďže žalobca sa domáhal v konaní aj po dvoch čiastočných späťvzatiach žaloby úrokov z omeškania z celej sumy istiny, ktorá zostala ku dňu podania žaloby neuhradenou (141,20 eur) od 08.01.2013, avšak nemožno neprihliadať na postupné znižovanie základu úroku z omeškania podľa vykonaných úhrad zo strany žalovanej, súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

6. Otázka žalovanou namietaného premlčania nároku bola v konaní už irelevantná vo vzťahu k istine, pretože žalovaná dobrovoľne istinu uhradila a aj v prípade úhrady premlčaného dlhu by nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu, keďže právo ako také by u žalobcu zostalo, len v prípade premlčania by zostalo ako nárok nevymáhateľné. Žalovanou ani nedošlo k preplateniu jej dlhu, nakoľko svojimi úhradami postupne splnila celý dlh na žalovanej istine, zo strany žalobcu neboli požadované po dvoch späťvzatiach žiadne úroky, poplatky ani zmluvné pokuty. Úhrada uplatnenej náhrady trov konania vo výške 18,80 eur, ktoré boli žalobcom započítané po poslednej úhrade 20,- eur zo strany žalovanej je z hmotnoprávneho hľadiska príslušenstvo pohľadávky, ktoré veriteľovi prislúcha ak ide o účelne vynaložené náklady na vymáhanie pohľadávky. Žalovaná bola skutočne v omeškaní s plnením svojho dlhu voči žalobcovi, potom využitie právnych služieb žalobcom bolo účelné a úhrada takéhoto príslušenstva je zákonným nárokom.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, konštatoval len čiastočný úspech na obidvoch stranách. Preto súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, a to voči výroku II, ktorým jej súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13,59 eur. Navrhla, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

9. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu bolo žalovanej odňaté ústavné právo podľa čl. 48 Ústavy SR, aby sa jej vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jej prítomnosti a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom aby bola vec prejednaná nestranným a nezávislým súdom. Súd procesne pochybil, keď v danej veci nenariadil pojednávanie, ako sa uvádza v poučení platobného rozkazu (podaním odporu sa zrušuje platobný rozkaz a súd nariadi pojednávanie).

10. Domáha sa, aby jej zo strany žalobcu bolo vydané bezdôvodné obohatenie vo výške 15,77 eur, pretože nie je možné prisvedčiť argumentácii súdu o započítaní preplatku na úhradu trov konania žalobcovi, ktoré mu neprináležia a ktoré ani vecne nepreukázal.

11. Súd tiež nesprávne posúdil otázku premlčania nároku. Podľa dohody medzi veriteľom a spotrebiteľom išlo o plnenia splatné do roku 2019, pričom ku dňu vydania rozhodnutia súdu na strane žalobcu bezpochyby bolo bezdôvodné obohatenie.

12. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu nebolo podané.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, vo výroku II. podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil. V ostatnej časti rozsudok nie je dotknutý.

14. Konanie vo veci začalo dňa 11.12.2015, rozhodnutie okresného súdu bolo vydané dňa 18.10.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalovanej odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne skutkovo a právne posúdil, keď žalobe čiastočne vyhovel.

17. Pokiaľ žalovaná namieta nesprávnosť procesného postupu súdu spočívajúci v tom, že súd mal vo veci nariadiť pojednávanie, tak ako je uvedené v poučení v danej veci vydaného platobného rozkazu, jej úvahy nie sú správne. Predmetný platobný rozkaz bol vydaný dňa 24.05.2016 a odpor žalovanej bol proti nemu podaný dňa 08.06.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušil ešte v zmysle cit. zákona. Ako je vyššie uvedené, od 01.07.2016 nadobudol účinnosť upravujúci procesný postup súdov pri prejednaní a rozhodovaní veci. Keď okresný súd v danej veci nenariadil pojednávanie, riadil sa uvedenou právnou úpravou, konkrétne ust. § 297 písm. b) CSP, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Aj podľa názoru odvolacieho súdu tieto procesné podmienky boli splnené. V danej veci žalobca nepopieral žalovanou tvrdenú skutočnosť, že pôžička je bezúročná a bez poplatkov, nepopieral, že žalovaná zaplatila istinu pôžičky („že má uhradené požičané finančné prostriedky“). Čiastočnými späťvzatiami žalobca žalobu upravil tak, že v konaní uplatňoval iba úroky z omeškania z jednotlivých súm, ktoré bola žalovaná dlžná a z ktorých zaplatením bola v omeškaní za konkretizované obdobia. Zároveň išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1000 eur. Procesný postup okresného súdu, keď nenariadil vo veci pojednávanie, ale rozhodol na základe písomných dôkazov doložených stranami do spisu, je súladný so zákonom. Postupom súdu nedošlo k takej vade (predpokladanej zákonom), kedy by bolo možné konštatovať, že došlo k porušeniu práva strany na spravodlivý súdny proces

18. Okresný súd posúdil náležite aj námietku premlčania vznesenú žalovanou v konaní a odôvodnenie rozsudku okresného súdu obsahuje závery súdu, ku ktorým v tejto súvislosti dospel. Nie je dôvodná námietka žalovanej a nejde o bezdôvodné obohatenie žalobcu na úkor žalovanej v prípade, resp. ktoré

obohatenie žalovaná vyvodzuje z toho, že žalobca si „vopred“ zinkasoval aj budúce splátky pôžičky, teda plnenia ktoré mali byť splatné do roku 2019 v zmysle „dohody“ medzi veriteľom a dlžníkom (žalovanou), ktorá ale stratila svoje účinky - v decembri 2012 žalobca vypovedal predmetnú zmluvu o pôžičke, čo mal súd preukázané a uvádza to aj v odôvodnení rozsudku.

19. Výpočet, z ktorého žalovaná vyvodzuje výsledok, že má preplatené 15,77 eur, v konaní ničím nepreukázala. Jej tvrdenie, že na pôžičku s číslom 509866 platila po 20 eur mesačne, to je 315,74 eur (úver jej bol poskytnutý vo výške 299,97 eur), a teda má preplatené 15,77 eur, vyvracia prehľad splátok a úhrad doložený do súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že žalovaná uhradila 23.05.2012 sumu 25,74 eur, dňa 15.06.2012 sumu 3,03 eur, potom až 15.01.2015 sumu 30 eur, 30.06.2015 sumu 20 eur a následne poukázala ešte 4 platby po 20 eur (poslednú dňa 28.10.2015) t.j. spolu 158,77 eur. Následne žalobca prijal od žalovanej ešte 3 platby po 20,- eur t.j. 60 eur. Spolu žalobca od žalovanej dostal sumu 218,77 eur, z ktorej ako z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, sumu 18,80 eur súd po náležitom zvážení uznal ako účelne vynaložené vecné náklady žalovaného spojené s vymáhaním pohľadávky voči žalovanej (ako príslušenstvo pohľadávky na ktoré je zákonný nárok), nejde o náhradu trov konania (trov tohto súdneho konania), ako sa domnieva žalovaná.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalobcovi preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 a preto odvolací súd rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (vidˇ. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).

21. Na záver odvolací súd uvádza, že v danej veci Okresný súd Brezno uznesením č. k. 6C/454/2015-77 zo dňa 09.01.2017 pripustil zmenu žalobcu tak, že namiesto žalobcu Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Kežmarok, Hlavné nám. 12, vstúpi na jeho miesto do konania žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO 35 831 154, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.01.2017.

22. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .