Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-26-2016.pdf
PDF · 126.69 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/26/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokát so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava P. O. BOX 205, proti žalovanému: L. K., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX/XX, XXX XX A., v konaní o zaplatenie 468,80 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, sa žalobou, doručenou súdu dňa 25.07.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 468,80 Eur s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania.
2. Právny predchodca žalobcu žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril dňa 17.08.2009 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Dlžníkovi bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 18 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal dlžník schválený úrokový rámec vo výške 200 Eur a bol povinný veriteľovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 10,00 Eur. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípade je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžník si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, veriteľ vystavil ku dňu 08.06.2016 s konečným stavom ku dňu 31.05.2016 kumulatívny výpis z kreditnej platobnej karty s konečným stavom na úhradu vo výške 468,80 Eur predstavujúcim súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady dlžníka. Konečný dlh dlžníka - žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu 714,33 Eur. Právny predchodca žalobcu si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa splatnosti určeného vo výpise z účtu klienta, t.j. od 16.06.2016.
3. Z dôvodu, že Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu uplatnenej pohľadávky, tunajší súd uznesením č.k. 24Csp /26/2016-29 zo dňa 19.12.2016 vyhovel návrhu na vstup spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava na miesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. podľa § 80 C.s.p..
4. Podľa ust. § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ C.s.p.“) účinný od 01.07.2016 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 Eur. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 Eur. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku na deň 06.06.2017 bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke dňa 06.04.2017, zvesené dňa 07.06.2017.
6. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - Žiadosť o aktiváciu nákupnej karty NAY, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s., Výpis z nákupnej karty NAY Extra Premium, a zistil nasledujúci skutkový stav:
8. Zo Žiadosti o aktiváciu nákupnej karty NAY č. XXXXXXXX zo dňa 17.08.2009 súd zistil, že žalovaný žiadal od právneho predchodcu žalobcu („veriteľ“) úverový rámec v sume 900 Eur so štandardnou mesačnou splátkou 30 Eur. Schválenie žiadosti zo strany veriteľa žalobca nepreukázal. V predmetnej žiadosti/zmluve bola uvedená iba výška úverového rámca, výška mesačnej splátky. Žiadne písomné schválenie takéhoto úverového rámca však súdu predložené nebolo, dátum na žiadosti o vydanie karty 17.08.2009 svedčí o schválení rámca tam uvedeného.
9. Z Výpisu z nákupnej karty NAY Extra Premium súd zistil, že žalovaný údajne mal dohodnutý úverový rámec vo výške 200 Eur, deň splatnosti dátum 15.06.2016 a konečný stav účtu k dňu splatnosti predstavuje - 468,80 Eur, štandardná úroková sadzba 1,50 % p.m. / 18 % p.a., štandardná splátka 10 Eur. Z výpisu je ďalej zjavné, že debetné transakcie okrem čerpania úveru, zmluvných a sankčných úrokov zahŕňajú aj rôzne poplatky , sankčné úroky, štandardné úroky, poplatky za správu kartového účtu, poplatky za spracovanie poštovej poukážky, náklady na vymáhanie do vyhlásenia okamžitej splatnosti a poplatok za postúpenie pohľadávky na vymáhanie.
10. Žalobca nepredložil súdu žiaden písomný dôkaz o Vypovedaní zmluvy a Vyhlásení okamžitej splatnosti dlžného zostatku, nepredložil výzvu žalovaného na jeho úhradu, nepredložil doručenku kedy bol tento list žalovanému doručený do vlastných rúk. Teda nevedno kedy vlastne predčasná splatnosť dlhu nastala.
11. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
13. Podľa ust. § 25 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy ktoré vznikli pred 11.6.2010 na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 10 ods. 2 a 3, § 12, § 14, § 17 ods. 1, 2 a § 18 sa od 11.06.2010 používa aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje, alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
14. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
15. Podľa § 4 ods. 4a, 5 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
16. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
20. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.
21. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu („veriteľ“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako právnická osoba konajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ a žalovaná („dlžník“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ - spotrebiteľ, kontraktovali žiadosť dňa 17.08.2009 podľa § 497 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka, ktorú treba posudzovať aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (zákon platný a účinný v čase uzatvorenia zmluvy).
22. Na základe predloženej žiadosti o vydanie karty, nakoniec veriteľ poskytol dlžníkovi - žalovanému úverový rámec až vo výške 200 Eur, so štandardnou mesačnou splátkou 10 Eur. Zo zmluvy teda nevyplývajú údaje RPNM, nakoľko sú uvedené iba hypoteticky teda iba ich predpoklad. Zo žiadosti nevyplýva úroková sadzba, ani ďalšie zákonom požadované náležitosti. Toto potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca schválil žalovanému úplne iný úverový rámec s inou splátkou, čo znehodnocuje všetky vo všeobecnosti uvádzané údaje v žiadosti.
23. Ďalej súd zistil, že Zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorý je najčastejšie predávajúci za takých podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu je neplatná.
24. Súd zároveň poukazuje na rozhodnutie NSSR č.k. 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015 v ktorom sa okrem iného uvádza: „ prvostupňový súd mal tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.“
25. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou spotrebiteľa v zmysle Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka a násl. ustanovení.
26. Ustanovenie § 53 OZ sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo porušujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje s absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov dennej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch, alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah podmienok bol dodaný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu preto je potrebné predmetný vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení OZ.
27. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen EÚ je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (článok 6 Smernice rady 93/20133 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „Smernica“).
28. Súd zároveň považuje za potrebné poukázať aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgises Oberlandsgericht) v rozhodnutí zo dňa 21.06.2006 č. k. XU/XX/ XX, v ktorom konštatoval, že: „pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy“.
29. Žalobca sám súdu potvrdil vo svojom písomnom stanovisku, že schválil žalovanému úplne iný úverový rámec s inou splátkou, čo znehodnocuje všetky vo všeobecnosti uvádzané údaje v samotnej žiadosti. Súd mal teda ďalej za preukázané, že v Žiadosti o pôžičke čo do obsahu okrem iného absentuje aj údaj o počte splátok, ich výške, celkovej čiastke ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, celkových nákladov spotrebiteľa, hodnote RPNM či poplatkoch vo Všeobecných obchodných podmienkach je uvedené, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky a poplatky. Takto koncipovaná zmluvná podmienka sa mala v zmysle inkorporačnej doložky stať neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pôžičke, to znamená zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
30. Súd vzhľadom na uvedené poukazuje, že odvolacie súdy už v minulosti judikovali, že všeobecné obchodné podmienky ak sa majú stať súčasťou zmluvy môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku judikoval vyššie uvedený súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. O netransparentnú doložku ide aj vtedy ak dodávateľ niektoré časti zmluvy, resp. zmluvné podmienky uvedie menším písmom. Spotrebiteľ sa môže domnievať, že menšie písmo obsahujú text, ktorému nemusí pripisovať až taký dôležitý význam. K tomuto záveru odvolací súd pristúpil z dôvodu, že práve inkorporačná doložka môže privodiť závažné následky pre spotrebiteľa.
31. Aj v danom prípade žalobcovi mal v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú písané oveľa menším písmom ako samotný text zmluvy vzniknúť nárok na zaplatenie úroky a poplatkov, pričom v samotnej zmluve takéto ustanovenie absentuje a ani zo znenia všeobecných podmienok nie je zrejmé aká bola úroková sadzba, ktorou žalobca úročil poskytnutý úver.
32. Súd zároveň dáva do pozornosti, že žalovaný ako spotrebiteľ pri uzatváraní predmetnej zmluvy podpisom tejto zmluvy prehlásil, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami, že s nimi súhlasí, nemá voči nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, pričom aj text tohto vyhlásenia žalovaného, ktorý je súčasťou zmluvy o poskytnutí pôžičky je napísaný menším písmom ako ostatné ustanovenia zmluvy. Písmo je tak malé, že aj samotný súd musel vyvinúť neúmernú snahu zistiť obsah samotného textu.
33. Ako už súd vyššie uviedol podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Účelom tejto právnej úpravy je bez akýchkoľvek pochybnosti poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, ktorých nesplnenie je spojené so zákonnou sankciou nepriznania úrokov a poplatkov.
34. Zo spisu vyplýva, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným mal vzniknúť na základe žiadosti o aktiváciu nákupnej karty NAY zo dňa 17.08.2009. Touto zmluvou však nevznikol žiadny konkrétny zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. V tejto žiadosti žalovaný poskytuje len svoje osobné údaje s tým, že je iba uvedené, o aký úver, s akým úverovým rámcom má záujem, za akých podmienok a podobne. Pokiaľ dňa 17.08.2009 mala VÚB, a.s., schváliť iný úverový rámec, žalobca v konaní nepreukázal platné uzavretie zmluvy o poskytnutí úverového rámca v týchto parametroch, keď sám tvrdil že bol schválený úverový rámec v iných parametroch. Je zrejmé absolútne nepochybné, že po prehodnotení žiadosti, žalovanej bol schválený úverový rámec v sume a za podmienok jednostranne stanovených bankou, pričom išlo o nový návrh na uzatvorenie novej zmluvy v zmysle § 44 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá akceptuje obsah navrhovanej zmluvy, inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. Súd poukazuje na skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je bezúročná a bez poplatkov. Zo žiadosti pritom vôbec nie je zrejmé, za akých podmienok sa úverový rámec poskytuje, pri akej úrokovej sadzbe, podmienkach čerpania a podobne. Podľa názoru súdu nešlo o platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom aj vzhľadom na charakter úveru, neboli dodržané podmienky predpokladané v § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Platné uzavretie zmluvy nemožno nahrádzať ani jednostranným vystavením výpisu z pôžičkovej karty, kde má byť upravená aj splatnosť dlhu, výška splátky, účtovanie úrokov, poplatok za vyhotovenie a zaslanie výpisu a podobne. Ak na základe takýchto úkonov začala žalovaná používať kartu a čerpať prostriedky poskytované bankou, nemožno uzavrieť, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere, ako tvrdí žalobca. Pokiaľ žalobca tvrdil, že prijatím a schválením žiadosti o aktiváciu platobnej karty došlo zároveň aj k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, ktorou mal byť čerpaný úver, uvedené nemôže viesť k platnému uzavretiu úverového vzťahu, pretože žalovaný nemohol byť v čase podpisovania žiadosti o pôžičkovú kartu podrobne oboznámený s obchodnými podmienkami banky, ktoré nie sú ani čitateľné, pretože sú upravené mimoriadne malým písmom. Samotná žiadosť o vydanie pôžičkovej karty má v niektorých bodoch tak malé písmo, že toto je v žalobcom predloženej fotokópii pre súd nečitateľné.
35. Žalobca vôbec nepreukázal, či žalovaný ako spotrebiteľ bol informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, o poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená, podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, o spôsobe a zániku alebo ukončenia zmluvy. Pre rozpor s citovaným ustanovením preto nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá by bola zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na uvedené súd považuje zmluvu o poskytnutí úveru za neplatnú, resp. táto vôbec nebola uzavretá.
36. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Zmluvné dojednanie zmluvy o revolvingovom úvere podľa súdu žalovaný nepodpísal, preto pre nedodržanie zákonom vyžadovanej písomnej formy, nejde o platný právny úkon súd konštatuje nedostatok vyžadovanej písomnej formy, a teda to, že tento nedostatok písomnej formy mal v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka spôsobiť neplatnosť právneho úkonu - revolvingového úveru. Ak dlžník (žalovaný) žiadosť/zmluvu podpísal dňa 13.08.2009 a veriteľ žiadosť/zmluvu podpísal dňa 17.08.2009, kedy následne, resp. až vtedy mimo zmluvy zmenil konkrétne údaje o schválenom revolvingovom úvere (bod II.), že takúto zmluvu nemožno mať za riadne a platne uzavretú, predovšetkým z tohto dôvodu (je jednoznačné, že zmluva nemá písomnú formu). Reálne údaje o schválenom úvere v čase, kedy zmluvu o revolvingovom úvere podpisoval žalovaný, vôbec neboli obsahom zmluvy, preto ich žalovaný písomne akceptovať ani nemohol. Nové údaje, smerované žalobcom žalovanému, predstavovali vlastne nový návrh na uzavretie zmluvy a nebolo preukázané, či žalovaný takýto nový návrh akceptoval. Súdu nebol taktiež predložený ani Súhlas žalobcu s revolvingovým úverom, t. j. oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Ak by hypoteticky k takému aj došlo bol by tento len jednostranný úkon veriteľa - žalobcu, ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu strán o výške úveru, ani o ďalších náležitostiach. Nedostatok písomného prejavu vôle žalovaného byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru (daný prípad), zákon sankcionuje neplatnosťou takéhoto právneho úkonu. Účastníci preto platne neuzavreli zmluvu o revolvingovom úvere. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil zmluvu ako neplatnú, resp. k jej uzavretiu vôbec nedošlo, žalobcovi by patril len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, resp. zmluvy, ktorá ani nevznikla.
37. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
38. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
39. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
40. Súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je povinnosťou súdu ex offo prihliadať na takéto skutočnosti, je nárok žalobcu premlčaný a súd preto žalobu zamietol.
41. Vzhľadom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.
42. Súd na dôvažok poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne 4Co/940/2013, s ktorým sa názorovo plne stotožňuje a v ktorom sa okrem iného uvádza: „V konečnom dôsledku však bol povinný odvolací súd k premlčaniu prihliadnuť aj z úradnej povinnosti, vzhľadom na novelu zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonanú zák. č. 102/2014 z. Z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII., podľa ktorej v zmysle § 5b orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrh na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátanie jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť najmä súdom /ex offo/ skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa nemá prechodné ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania.“
43. Súd s poukazom na znenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení posudzoval, či právo žalobcu, ktoré by inak bolo právom zo spotrebiteľského vzťahu, nie je premlčané. Plnenia veriteľa boli poskytované priebežne, pričom žalovaný naposledy čerpal prostriedky 28.01.2013, čo vyplýva z výpisu z jeho účtu; následne sú na účte zúčtovávané len rôzne poplatky a úroky. Žalobcovi preto začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba najneskôr týmto dňom /u predtým čerpaných úverových prostriedkov aj skôr/, pretože veriteľ musel vedieť, že nedochádza k platnému uzavretiu zmluvy, resp. vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvného vzťahu začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba od momentu, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, t.j. nepochybne najneskôr dňom splatnosti tej ktorej splátky plynúcej z posledného čerpania peňažných prostriedkov na karte. Žalobca podal žalobu na súd 25.07.2016, teda po uplynutí premlčacej doby, preto súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu prihliadnutia na premlčanie jeho práva postupom podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
44. Ak by sme aj pripustili, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere (čo tunajší súd vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie nepripúšťa), tak v prípade, že plnenie dlhu bolo dohodnuté v splátkach veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne. Pokiaľ v revolvingovej úverovej zmluve bolo dohodnuté splácanie úveru v splátkach jedná sa o čiastkové plnenia, nie o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach. Aj v tomto prípade by bol nárok žalobcu premlčaný vzhľadom na posledný výber finančných prostriedkov žalovaného dňa 28.01.2013 a splatnosti tej ktorej splátky k 15 dňu v kalendárnom mesiaci. Do odseku 2 ustanovenia § 52 OZ bola doplnená novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, veta, podľa ktorej „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Dosiaľ sa na obchodné spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vzťahovala úprava o neprijateľných podmienkach. Ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy ktorá platí i spätne vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení tohto paragrafového znenia, bude potrebné pre zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného
zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 OBZ, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to neplatí. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 OBZ. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník. Ak sa podľa § 262 OBZ dohodne uzavretie spotrebiteľskej zmluvy takého typu, aký upravuje Občiansky zákonník, tak rovnako okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí sa bude spravovať Občianskym zákonníkom. Zásadná zmena teda nastáva v dĺžke premlčacej doby. Podľa Občianskeho zákonníka (§ 101) je všeobecná premlčacia doba trojročná, podľa Obchodného zákonníka štvorročná (§ 397 OBZ). Na uplatnenie práv zo spotrebiteľských zmlúv bude potrebné aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku, teda trojročnú premlčaciu dobu, pri bezdôvodnom obohatení trojročná objektívna a dvojročná subjektívna.
45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a ust. § 255 ods. 1 C.s.p., keďže neúspešný žalobca právo na náhradu trov konania nemá. Zároveň samotný nárok na náhradu trov konania úspešnejšiemu žalovanému nepriznal z dôvodu, že žalovaný náhradu trov v konaní nepožadoval, pričom možno konštatovať, že zo súdneho spisu žalovanej žiadne trovy ani nevyplývajú. Vzhľadom na tieto skutočnosti mu súd nárok na nich v konečnom dôsledku argumentum a contrario nepriznal a to aj z dôvodu, že civilnom sporovom konaní nemožno ohľadne trov konania priznať potencionálny nárok (ktorý by mohol neskôr po rozhodnutí súdu o trovách konania zo spisu vyplývať), ktorý v čase rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania strana sporu sama nepožaduje a súbežne zo súdneho spisu v čase rozhodnutia zároveň nemožno vyvodiť jeho existenciu. Teda ak takýto nárok vystupuje v pozícii iba eventuálneho uplatnenia práva úspešnej sporovej strany.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 C.s.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 C.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 C.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.