Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/136/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zast. Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin 036 01, proti žalovanému: Y. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. Š. XXXX/XX, XXX XX T., štátny občan SR, o zaplatenie 4.135,24 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 25. 4. 2016 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 4.135,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.967,28 eur od 20. 11. 2014 do zaplatenia.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 30. 8. 2011 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 3.000 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po dobu 66 mesiacov od prvého čerpania do 31. 8. 2011 v sume 5,81 eur a od 15. 9. 2011 v sume 75,49 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená dňa 29. 10. 2014 podľa § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou žalobcu ako postupníkom, bola predmetná pohľadávka voči žalovanému postúpená a žalovaný bol upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Uviedol, že žalovaný porušil svoje povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas, preto v súlade s obchodnými podmienkami právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve žalovanému dňa 6. 10. 2014 písomne oznámil, že v súlade s ustanoveniami zmluvy a všeobecných obchodných podmienok vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a žiada o okamžité splatenie úveru. Žalobca listom zo dňa 30. 3. 2016 vyzval pred podaním žaloby žalovaného k uhradeniu celej dlžnej sumy. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu vo výške 4.135,24 eur predstavuje celkovú pohľadávku postúpenú na žalobcu pozostávajúcu z istiny vo výške 2.762,73 eur, úroku vo výške 1.089,57 eur, úroku z omeškania vo výške 167,96 eur a z poplatku vo výške 114,98 eur.

3. Žalobca súdu predložil zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 30. 8. 2011, výzvu zo dňa 8. 9. 2014, kópiu obálky, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 6. 10. 2014, kópiu doručenky, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 11. 11. 2014, predžalobnú výzvu zo dňa 30. 3. 2016, všeobecné obchodné podmienky, vyjadrenie k veci (č.l.sp. 35), výpis z účtu č.l.sp. 36 až 39).

4. Podľa § 106 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.

5. Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a/, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.

6. Podľa § § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľaods.1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

7. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

8. Žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu spolu s prílohami na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, preto mu táto bola doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP.

9. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

10. Podľa § 149 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len - Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

11. Podľa § 150 ods. 1,2 - Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

12. Podľa § 151 ods. 1,2 - Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

13. Podľa § 152 - Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

14. Podľa § 295 - Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ako aj oboznámil sa so všetkými prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strany v konaní predniesli s prihliadnutím ustanovenia § 295 a § 296 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

16. Z predloženej úverovej zmluvy uzavretej dňa 30. 8. 2011 mal súd zistené, že medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo k dojednaniu, že veriteľ poskytne dlžníkovi úver vo výške 3.000 eur, s fixnou úrokovou sadzbou 16,90 % ročne, s úrokom z omeškania 8 % ročne, jednorazovo, bezhotovostne, bez poplatku za poplatok za správu úveru 2,99 eur, s poplatkom

za upomienku 25 eur, s výškou splátky a splatnosťou od prvého čerpania úveru do 31. 8. 2011 vo výške 5,81 eur mesačne a k poslednému dňu kalendárneho mesiaca od 15. 9. 2011 vo výške 75,49 eur, vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom, s tým, že počet splátok bol dojednaný 66 od 15. 9. 2011 a konečná splatnosť úveru bola dojednaná dňa 15. 2. 2017, so spôsobom splácania inkasom z inkasného účtu, RPMN 20,75 %, priemerná hodnota RPMN 17,88 %, celková čiastka spojená s úverom 4819,50 eur.

17. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým že suma 4.135,24 eur predstavuje celkovú pohľadávku postúpenú od žalobcu a že pozostáva z istiny vo výške 2.762,73 eur a úroku vo výške 1.089,57 eur, úroku z omeškania vo výške 167,96 eur a poplatkov vo výške 114,98 eur.

18. Súd vyzval žalobcu, aby súdu predložil špecifikáciu uplatnenej pohľadávky tak, aby bolo jasné a zrozumiteľné, v akej výške je pohľadávka ku dňu zosplatnenia úveru a z akých položiek sa skladá, takisto, pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, aby tento úrok bol riadne zdôvodnený a špecifikovaný.

19. Žalobca na túto výzvu reagoval tak, že na základe predložených listinných dôkazov má zato že nárok je odôvodnený v plnom rozsahu a že sa pridržiava špecifikácie pohľadávky už predloženej súdu dňa 2. 8. 2016, súčasne uviedol, že podľa ustanovenia § 151 ods. 1 CSP, pokiaľ žalovaný výslovne nepoprel, skutkové tvrdenia žalobcu sa považujú za nesporné a predložil výňatok z prehľadu splátok a úhrad bez ďalšieho vysvetlenia a uviedol, že z poskytnutého úveru uhradil žalovaný sumu 755,58 eur, t.j. cca 10 splátok, pokiaľ ide o vyčíslený úrok z omeškania uviedol, že tento je vyčíslený vo výške 167,96 eur za obdobie od 15. 7. 2012 do 28. 10. 2014, t.j. do dňa postúpenia pohľadávky.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

28. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

29. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a Občianskym zákonníkom.

30. Na základe uzatvorenej zmluvy boli žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, nepodnikateľom, dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru právnym predchodcom žalobcu, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

31. Uzatvorená zmluva obsahovala všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok žalovaným, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 8. 9. 2014 upozornil žalovaného, že je v omeškaní ku dňu 7. 9. 2014 vo výške 1.961,67 eur, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 6. 10. 2014 vyhlásil právny predchodca žalobcu aj mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a vyzval žalovaného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zaplatiť pohľadávku vo výške 4.089,44 eur, najneskôr do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Z čoho pozostávala ku dňu zosplatnenia pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému na istine a na úroku, špecifikované ani na výzvu súdu nebolo.

32. Súd má za to, že žalobca, pokiaľ sa týka úroku, má nárok len do doby, kedy došlo k vyhláseniu splatnosti úveru. Súd je toho názoru, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

33. Navyše podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu vyhlásenia rozsudku, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

34. Od 1.5.2014 je v slovenskom právnom poriadku účinné ust. § 5b ZoOS, v zmysle ktorého súdy musia prihliadať na premlčanie nároku, ktorý vznikol dodávateľovi zo spotrebiteľskej zmluvy, i bez toho, aby žalovaný - spotrebiteľ, vzniesol námietku premlčania.

35. Uvedené ustanovenie považoval súd za procesnú normu, nakoľko prikazuje súdu, ako má postupovať v „spotrebiteľských“ sporoch. Subjekty práva sú povinné správať sa tak, ako im ukladá zákon, a to odo dňa nadobudnutia účinnosti právnej normy, ibaže by zákon v prechodných ustanoveniach hovoril niečo iné. V tomto prípade žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by stanovovali, že sa toto ustanovenie nemá použiť na už začaté konania, nie sú, teda súd postupoval a rozhodol podľa zákona platného a účinného v čase vydania rozsudku.

36. Súd taktiež prihliadol na pravdepodobný cieľ uvedenej novely (nakoľko dôvodová správa neuvádza, čo viedlo zákonodarcu, aby uzákonil toto ustanovenie), teda ochranu spotrebiteľov, ktorí nevedia, že právo voči nim uplatnené, bolo premlčané. Bolo by nelogické, aby sa spotrebiteľom poskytla právna ochrana spočívajúca v prihliadnutí na premlčanie ex offo podľa toho, kedy bolo právo uplatnené, teda,

že v ktorého súdy musia prihliadať na premlčanie nároku, ktorý vznikol dodávateľovi zo spotrebiteľskej zmluvy, i bez toho, aby žalovaný - spotrebiteľ vzniesol námietku premlčania.

37. V danej právnej veci žalobný návrh bol podaný na súde dňa 25. 4. 2016, vychádzajúc z platnej tak predchádzajúcej ako aj súčasnej právnej úpravy civilného súdneho konania, sa sporové veci na súdoch prejednávajú v zmysle zásady prejednacej a zásady kontradiktórnosti.

38. Procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle ust. § 215 ods. 1 pre rozhodnutie vo veci je na stranách sporu.

39. V spotrebiteľských sporoch ako sporoch s ochranou slabšej strany, sú tieto zásady v zmysle § 295 modifikované, avšak len v prospech spotrebiteľa ako slabšej strany sporu, nie v prospech dodávateľa ktorým tu je žalobca. Povinnosťou žalobcu vyplývajúcou mu z ust. § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania žaloby a v súčasnosti z ust. § 150 ods. 1 bolo pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

40. Povinnosťou žalobcu bolo tiež označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva. Ďalšou jeho povinnosťou bolo už k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny (§ 79 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania žaloby, v súčasnosti § 132 ods. 3 .

41. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že účastník sporového civilného súdneho konania má povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, medzi ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie sankcionovať. Ich nesplnenie nie je ani nedostatkom, ktorý by bránil pokračovaniu v konaní. Preto jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok stratu sporu (či jeho časti) pre tú stranu, ktorá tieto svoje procesné povinnosti nesplnila. Na strane sporu teda je, aby dbala o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci (vigilantibus iura scripta sunt - bdelým patrí právo) a sama strana sporu je povinná starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, a aby na ne aj označila a predložila dôkazy.

42. V danom prípade žalobca dôkazné bremeno vo vzťahu k nároku na zaplatenie pohľadávky neuniesol, čo síce nebránilo prejednaniu sporu, keďže nejde o nedostatky pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, ale v zmysle hore uvedených, platných procesných zásad, súd už z uvedených dôvodov jeho žalobe v tejto časti nemohol vyhovieť.

43. Žalobca síce označil dôkazy, ktoré by mali tento nárok čo do základu a výšky preukazovať, tieto ale do dňa vyhlásenia rozsudku súdu riadne nevysvetlil a ani nešpecifikoval konkrétnu výšku tej - ktorej časti ním uvádzaných nárokov tak, aby súd mohol posúdiť ich dôvodnosť aj vo vzťahu k prípadnému premlčaniu, na ktoré súd musí prihliadať z úradnej moci.

44. Civilný sporový poriadok skutočnosti, ktoré netreba dokazovať, jasne vymenúva v §186, pričom patria tam len skutočnosti všeobecne neznáme alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj tam uvedené právne predpisy a právne záväzné akty.

45. Žalobcom požadovaný nárok, teda právna úprava, nijako nevyníma z predmetu dokazovania. Povinnosťou žalobcu bez ohľadu na výšku pohľadávky je preukázať každú jej uplatnenú časť, iným slovami, ak žalobca v žalobe uplatňuje peňažné plnenie, je povinný ho preukázať do posledného centu.

46. Žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku nepomeruje dôkaznú povinnosť žalobcu výškou uplatneného nároku, či v prípade viacerých uplatnených nárokov výškou k inak nespornému nároku. Súdu z jeho činnosti je známe, že žalobca aktuálne v mnohých sporoch, v ktorých sa domáha zaplatenia napriek tomu sa opakovane sú musí dožadovať doplnení k špecifikácie uplatnenej pohľadávky, ktoré je však potrebné predložiť v zrozumiteľnej forme, ktorú však predložené výpisy z účtov s rôznymi skratkami nespĺňajú. Aj pri predložení listinných dôkazov treba zachovať určitú mieru rozumnosti a klásť dôraz na zrozumiteľnosť aj pre súd.

47. Keďže žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, súd nemohol posúdiť dôvodnosť uplatnenej pohľadávky ani čiastočne, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

48. Podľa § 251 - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

49. Podľa § 255 ods.1 - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. Keďže v konaní bol žalovaný plne úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania rozsahu 100 %. Zo spisu však nevyplývajú doteraz žiadne trovy konania žalovanému a preto samostatné rozhodnutie o jej výške nebude potrebné vydávať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.