Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Pc-1-2017.pdf
PDF · 74.55 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5Pc/1/2017
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci žalobkyne: T. S., R.. XX.XX.XXXX, D. A. J. - C. D., D. XXXX/ XX, proti žalovanému: C. I., R.. XX.XX.XXXX, D. A. J. - C. D., D. XXXX/X, o žalobe žalobkyne zo dňa 03.01.2017 označenej ako „Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva na čas po rozvode", takto
rozhodol:
Súd žalobu o d m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Dňa 17.01.2017 podala žalobkyňa na tunajší súd podanie označené ako "Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva na čas po rozvode", ktorým sa voči žalovanému domáha uloženia povinnosti "na náhradu spoluvlastníckeho podielu zaplatiť sumu 22.000,- eur alebo kúpiť 1-izbový byt v A. J. a zabezpečiť všetky úkony spojené so zápisom nehnuteľnosti do jej osobného vlastníctva". Uvedené podanie podľa jeho obsahu predstavuje žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), ktorá je však neúplným podaním vo veci samej, neobsahujúcim všetky zákonom stanovené náležitosti žaloby. Uvedenú žalobu odôvodnila tým, že jej manželstvo so žalovaným bolo rozvedené tunajším súdom 05.05.2015 rozsudkom č. k. 4C/72/2015-21, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.05.2015. Po uzavretí sobáša bývali v 1-izbovom byte, ktorý ona nadobudla ešte pred svadbou, v ktorom bývali až do roku 1990, kedy dostali 3-izbový byt (v tom čase podnikový), ktorý po čase odkúpili za zostatkovú cenu 34.000,- Sk. Približne v roku 1999 sa presťahovali do rodičovského domu jej exmanžela, pričom vlastníkom predmetného domu bol otec žalovaného a po jeho smrti sa jeho vlastníkom stal žalovaný. Byt mali prenajímať a v roku 2000 ho predali za sumu 550.000,- Sk, z ktorej si ona zobrala 100.000,- Sk na nákup potrebných vecí. S ostatnými financiami disponoval žalovaný. Podľa nej financie z predaja bytu boli použité na úpravu rodičovského domu. Za trvania manželstva sa finančne podieľala na zveľaďovaní rodinného domu rodičov bývalého manžela, prispievala na energie, stravu a na všetky poplatky spojené s bývaním a potrebami detí. Z dôvodu psychického a fyzického týrania bola nútená v roku 2009 s deťmi opustiť spoločnú domácnosť. Zobrali si úver na kúpu 2-izbového bytu, v ktorom žije doteraz spolu so svojimi deťmi. Žiadala, aby jej žalovaný v rámci vyporiadania BSM zaplatil sumu 22.000,- eur alebo jej kúpil 1-izbový byt v A. J., ktorý bude zapísaný do jej osobného vlastníctva. 2/ Z dôvodu, že sa jedná o neúplnú žalobu súd uznesením č. k. 5Pc/1/2017-9 zo dňa 09.02.2017 vyzval žalobkyňu na odstránenie nedostatkov popísaných vo výrokovej časti uvedeného uznesenia, pričom žalobkyňu poučil o tom, ako má vytýkané vady odstrániť s tým, že ak vady v zadanej lehote neodstráni, súd jej podanie (žalobu) odmietne. 3/ Žalobkyni bolo uvedené uznesenie doručené dňa 21.02.2017. Následne žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu 13.03.2017 požiadala o predĺženie lehoty na jeho doplnenie. V podaní doručeným súdu 20.03.2017 označeným ako „Vec: Doplnenie náležitostí k podanému návrhu“ uviedla, že: „žiada, aby súd vydal tento rozsudok - odporca C. I., R.. XX.XX.XXXX, T. D. D. XXXX/X, A. J. je povinný navrhovateľke T. S., R.. XX.XX.XXXX, T. D. D. XXXX/XX, A. J. na náhradu spoluvlastníckeho podielu zaplatiť sumu 22.000,- eur. Hnuteľný majetok nadobudnutý počas manželstva (bežné zariadenie
bytu - nábytok, elektronika, osobný automobil Škoda Rapid (zakúpený za finančné prostriedky vyplatené z poistky dcéry), benzínová kosačka, kalové čerpadlo, pletivo, záhradné a pracovné náradie) zostalo v užívaní odporcu.“ Ďalej uviedla, že doklady o nadobudnutí neodkladala, nepovažovala to za nevyhnutné. Nadobudnutý 3-izbový byt na adrese K. XXXX/XX-XX, A. J. predali asi v roku 2001. Kúpnopredajnú zmluvu sa jej zatiaľ nepodarilo zabezpečiť, ale jedno vyhotovenie určite zostalo u odporcu. Do pojednávania sa pokúsi zabezpečiť kúpnopredajnú zmluvu. Doložila Zmluvu č. 2529 o prevode vlastníctva družstevného bytu.“ 4/ Podľa § 132 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (ods. 1). Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (ods. 2). Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (ods. 3). Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podľa § 123 CSP, podanie je úkon určený súdu (ods. 1). Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (ods. 2). Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní (ods. 1). V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť (ods. 2). Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať (ods. 3). Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal (ods. 4). 5/ V uznesení, ktorým bola žalobkyňa vyzvaná na odstránenie nedostatkov jej podania bola táto o.i. vyzvaná, aby presne a jednoznačne označila majetok tvoriaci BSM a približnú hodnotu vecí ku dňu vyporiadania a uviedla navrhovaný spôsob vyporiadania. Zo žaloby a ani jej doplnenia nie je zrejmý okruh majetku žalobkyne a žalovaného patriaci do ich zaniknutého BSM, ktorý existoval v čase zániku BSM rozvodom ich manželstva. Žalobkyňa sa síce zmieňuje o byte (3-izbovom), ktorý mali odkúpiť za zostatkovú cenu 34.000,- Sk, ktorý však mali predať v r. 2000 (podľa žaloby), resp. asi v r. 2001 (podľa doplnenia žaloby), ku ktorému žalobkyňa pripojila Zmluvu č. 2529 o prevode vlastníctva družstevného bytu z 12.04.2002, ku ktorej bol vklad povolený 20.08.2002 pod V 613/02, čo odporuje tvrdeniu ohľadne skoršieho odpredaja daného bytu, než malo dôjsť k jeho nadobudnutiu žalobkyňou a žalovaným. V danom smere sú tvrdenia žalobkyne v rozpore s predkladanou zmluvou. V prípade, ak k odpredaju bytu malo dôjsť ešte za trvania manželstva ako to vyplýva z časových údajov uvádzaných žalobkyňou (podľa nich k tomu malo dôjsť viac ako 10 rokov pred zánikom BSM), je zrejmé, že táto položka, ktorá ako jediná je ako tak konkrétnejšie v žalobe označená, nemôže predstavovať majetok patriaci do zaniknutého BSM. Naviac zo žaloby ani nemožno vyvodiť, či žalobkyňa označuje daný byt ako predmet vyporiadania BSM alebo ho uvádza len preto, že z jeho predaja získaná kúpna cena mala byť v nejakej bližšie nekonkretizovanej časti podľa nej použitá na úpravu rodičovského domu žalovaného (nevedno kedy a na aké konkrétne úpravy). Označenie „ďalšieho majetku“ v doplnení žaloby ako reakcii žalobkyne na výzvu súdu na odstránenie nedostatkov jej žaloby len ako „hnuteľný majetok nadobudnutý počas manželstva (bežné zariadenie bytu, nábytok, elektronika, osobný automobil Škoda Rapid, benzínová kosačka, kalové čerpadlo, pletivo, záhradné a pracovné náradie)“ ktoré malo zostať v užívaní žalovaného, je označenie neurčité, neumožňujúce jedinečnú identifikáciu majetku, ktorý má byť predmetom vyporiadania. Nijako bližšie nie je špecifikované „zveľaďovanie rodinného domu“, ktorý má vlastniť, resp. spoluvlastniť (nevedno v akom podiele) žalovaný bez toho, aby tento dom bol bližšie konkretizovaný údajmi podľa katastra a na ktorom sa mala žalobkyňa finančne podieľať (opäť nevedno akými konkrétnymi investíciami, v ktorom období a v akej výške). Žalobkyňa síce požaduje od žalovaného v rámci vyporiadania BSM zaplatenie sumy 22.000,- eur bez toho, že by žaloba obsahovala určito a zrozumiteľne špecifikovaný okruh vecí patriacich do zaniknutého BSM sporových strán opísaný takým spôsobom, že jednotlivé veci patriace do masy BSM budú jednoznačne individualizované a konkretizované takým spôsobom, aby bola vylúčená možnosť ich zámeny s vecami rovnakého alebo podobného druhu.
6/ Nakoľko napriek výzve súdu obsahujúcej podrobné poučenie o vadách žaloby ako aj o spôsobe, akým ich je potrebné odstrániť, žalobkyňa vady žaloby neodstránila (žalobu neopravila a nedoplnila v zmysle výzvy súdu podľa § 129 ods. 1 CSP tak, aby jej podanie spĺňalo náležitosti podľa § 132 ods. 1 CSP), pričom pre uvedené nedostatky žaloby nemožno v konaní ďalej pokračovať, súd podľa § 129 ods. 3 CSP podanie žalobkyne ako neúplné a súčasne aj nezrozumiteľné (čo do uvádzaného bytu), odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 357 písm. b) a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).