Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-59-2014.pdf
PDF · 438.46 KB
No categories available
22C/59/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v spore žalobkyne: V. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XA, K., zastúpená: JUDr. Alžbeta BORIKOVÁ, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Dolné Rudiny 3, Žilina, IČO: 47 249 587, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenej advokátom: JUDr. Baltazár Mucska, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 15.141,65 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 5.077,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.452,80 eur od 18.9.2014 do 23.9.2014, 5,05 % ročne zo sumy 2.424 eur od 18.9.2014 do 11.4.2015, 5,05 % ročne zo sumy 2.431,20 eur od 12.4.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 12.364,80 eur od 17.12.2014 do 2.2.2015, 5,05 % ročne zo sumy 386,40 eur od 17.12.2014 do 20.5.2015, 5,05 % ročne zo sumy 369,60 eur od 17.12.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III. Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,68%.
IV. Štát má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania štátu v rozsahu 66,20%.
V. Štát má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania štátu v rozsahu 33,80%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 2.7.2014 domáhala pôvodne vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 6.096 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 6.096 od 1.7.2014 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.
2. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 13.1.2010 došlo na ceste I/61 v smere od Trnavy na Bučany k dopravnej nehode tak, že vodič vozidla zn. Iveco Daily, EČ: G Mário Kopúnek nezvládol riadenie a narazil do protiidúceho vozidla zn. Ford Mondeo, EČ: K v ktorom sedela žalobkyňa ako spolujazdkyňa a utrpela viaceré zranenia. W. N. bol za túto nehodu právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/69/2010. Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Iveco Daily EČ: G bolo v čase dopravnej nehody uzavreté u žalovanej pod č. poistnej zmluvy 6552731060. Žalobkyňa pri nehode utrpela o. i. aj zlomeniny krčných stavcov a zo zranení utrpených pri dopravnej nehode sa liečila dlhodobo, pričom podstúpila viaceré operácie.
Nakoľko stav krčnej chrbtice žalobkyne sa po prvotnom liečení zhoršil, dňa 9.12.2011 musela podstúpiť reoperáciu krčných stavcov v dôsledku pseudoartrózy a dňa 29.6.2012 jej revíziu. Bolestné za tieto dve reoperácie bolo ohodnotené posudkami MUDr. S. N. počtom bodov 195 pre každú operáciu. Za tieto posudky žalobkyňa zaplatila poplatok vo výške 30 eur. Hodnota jedného bodu sa súlade s § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu bolestného. V roku 2011 bola hodnota jedného bodu vo výške 15,38 eur a v roku 2012 bola hodnota jedného bodu 15,72 eur, pričom výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Potom bolestné žalobkyne za uvedené dve operácie predstavuje spolu sumu 6.066 eur (operácia z 9.12.2011: 195 bodov x 15,38 eur = 3.000 eur; operácia z 29.6.2012: 195 bodov x 15,72 eur = 3.066 eur). Žalobkyňa si nárok na bolestné za uvedené operácie uplatnila u žalovanej prostredníctvom spoločnosti LITIS odškodnenie, s. r. o., a to listom zo dňa 16.6.2014 s lehotou na plnenie do 30.6.2014. Žalovaná do uvedenej lehoty nereagovala. S poukazom na ustanovenia § 420 ods. 1, § 444, § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ust. § 4 ods. 2 písm. a) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, žalobkyňa žiadala, aby súd jej žalobnému návrhu vyhovel.
3. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku k žalobe pripojila listinné dôkazy, a to písomné Uplatnenie nároku na náhradu za bolesť PU.č.: 9517341917 zo dňa 16.6.2014, Lekárske posudky o bolestnom s sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. S. N. (2x), výpis zo stránky Slovenskej kancelárie poisťovateľov, rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/69/2010 zo dňa 19.10.2010,
4. Žalobkyňa následne doučila súdu dňa 7.11.2014 zmenu žalobného návrhu, v ktorom uviedla, že sa domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 22.497 eur spolu s 5,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.096 eur od 1.7.2014 do zaplatenia a s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.401 eur od 16.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Túto zmenu žalobného návrhu žalobkyňa odôvodnila tým, že zranenia, ktoré utrpela pri dopravnej nehode, zanechali na jej zdraví trvalé následky v podobe obmedzenia hybnosti krčnej chrbtice a jaziev po operáciách. Žalobkyňa sa podrobila niekoľkoročnej liečbe chrbtice, zahŕňajúcej aj 2 reoperácie a dlhodobé rehabilitácie, avšak trvalé následky sa liečbou nepodarilo eliminovať, naopak došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne bolo najskôr obodované v lekárskom posudku MUDr. W. W. zo dňa 27.7.2011 počtom bodov 390. Keďže zdravotný stav žalobkyne sa po tomto obodovaní zhoršil, došlo k novému posúdeniu sťaženia spoločenského uplatnenia, keď v odbornom vyjadrení súdneho znalca MUDr. B. W. č. 1/2014 zo dňa 21.7.2014 bolo obodované sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 1380. Po odpočítaní pôvodného obodovania vo výške 390 bodov, predstavuje sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne 990 bodov. Hodnota jedného bodu v roku 2014 bola 16,48 eur, pričom výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro nahor. Potom sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne predstavuje spolu sumu 16.316 eur. Za odborné vyjadrenie MUDr. W. žalobkyňa zaplatila poplatok 85 eur. Žalobkyňa si nárok na nové sťaženie spoločenského uplatnenia a náklady na obodovanie uplatnila u žalovanej prostredníctvom spoločnosti LITIS odškodnenie, s. r. o., a to listom zo dňa 11.9.2014 s lehotou na plnenie do 15.10.2014, pričom žalovaná naň nereagovala. Žalobkyňa preto rozširuje svoj žalobný návrh a domáha sa zaplatenia sumy 22.497 eur pozostávajúcej z nároku na bolestné v sume 6.066 eur, nákladov na vyhotovenie posudku vo výške 30 eur, nároku na doplatok sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 16.316 eur a nákladov na odmenu za odborné vyjadrenie vo výške 85 eur.
5. K zmene žaloby žalobkyňa pripojila listinné dôkazy - Vyúčtovanie odmeny za odborné vyjadrenie č. 1/2014 zo dňa 21.7.2014, list Uplatnenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia PU č.: 9517341917 zo dňa 11.9.2014.
6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že vinníkom dopravnej nehody zo dňa 13.1.2010 bol právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/69/2010 uznaný W. N., pričom tento bol v čase dopravnej nehody vodičom motorového vozidla zn. Iveco Daily EČ: G ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej na základe poistnej zmluvy č. 6552731060. Nárok na bolestné si žalobkyňa odvodzuje z dvoch lekárskych posudkov, ktoré nie sú datované. Lekársky posudok, ktorým sa ohodnocovalo bolestné z operácie zo dňa 9.12.2011 vypracoval MUDr. S. N. a ohodnotil bolestné na 195 bodov. Žalobkyňa si ním uplatňuje sumu 3.000 eur. Dobu liečenia datuje od 8.12.2011 do 14.12.2011, t. j. bolesť bola vytrpená dňom 14.12.2011. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri práve
na náhradu škody z ublíženia na zdraví platí iba dvojročná subjektívna premlčacia doba (rozhodnutie Krajského súdu v Nitre 5Co/211/2004). V danom prípade bol stav stabilizovaný dňom ukončenia liečby, teda dňa 14.12.2011, žalobkyňa si mala uplatniť bolestné najneskôr do 14.12.2013, preto je tento jej nárok premlčaný. Druhým lekárskym posudkom sa ohodnotilo bolestné za operáciu zo dňa 29.6.2012 vo výške 195 bodov. Žalobkyňa si ním uplatňuje bolestné v sume 3.066 eur. Dobu liečenia lekársky posudok datuje od 28.6.2012 do 2.7.2012. Dňa 19.9.2014 bola na účet žalobkyňou splnomocnenej spoločnosti LITIS odškodnenie, s. r. o. poukázaná suma 2.452,80 eur v zmysle predloženého lekárskeho posudku o bolestnom vystaveného MUDr. N. - druhá reoperácia pseudoartrózy. V zmysle tohto posudku nebola vyplatená celá suma 3.066 eur, ale suma krátená o 20% z dôvodu, že poškodená nebola pripútaná bezpečnostným pásom. Pokiaľ ide o poplatky 30 eur, ktoré žalobkyňa zaplatila za lekárske posudky, o zaplatení tejto sumy nebol predložený žiaden doklad. Žalovaná preto považovala nárok žalobkyne za bezdôvodý, neopodstatnený a z časti za premlčaný a žiadala ho zamietnuť.
7. Súd uznesením č. k. 22C/59/2014 - 44 zo dňa 21.1.2015 pripustil zmenu žalobného návrhu v znení: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 22.497 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 6.069 eur od 1.7.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 16.401 eur od 16.10.2014 do zaplatenia a trovy konania."
8. Žalovaná k zmene žalobného návrhu vo svojom podaní zo dňa 27.2.2015 uviedla, že dňa 23.1.2015 bolo žalobkyni vyplatené na účet LITIS odškodnenie, s. r. o. sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 12.364,80 eur pri počte bodov 960 a hodnote bodu 16,10 eur. Položka 432a (rozsiahle plošné jazvy po poraneniach, popáleninách, omrzlinách a po operačných zákrokoch podľa lokalizácie 5-30 cm2 povrchu tela) ako jazvy po operačných zákrokoch v oblasti krčnej chrbtice a odberového miesta po spongioplastike v oblasti panvy o počte 30 bodov nebola priznaná. Rozmery jaziev nie sú uvedené. Na základe lekárskeho posudku MUDr. W. W. už bola priznaná položka 432a ako rozsiahle plošné jazvy na tvári o počte 30 bodov, rozmery jaziev neboli uvedené. Z predloženej dokumentácie neboli zrejmé jednotlivé ani celkové rozmery poúrazových jaziev poškodenej, preto ďalšie priznanie položky 432a na základe predloženej dokumentácie nebolo možné potvrdiť. Žalobkyňou uplatnené sťaženie spoločenského uplatnenia bolo krátené o 20% z dôvodu, že nebola pripútaná bezpečnostným pásom. Žalovaná poukazovala na ustanovenia § 11 ods. 6 z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa ktorého je poisťovateľ povinný do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, prípadne poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré znížil poistné plnenie. Žalobkyni bolo vyplatené poistné plnenie na účet spoločnosti LITIS odškodnenie, s. r. o. v sume 12.364,80 eur dňa 23.1.2015. Žalobkyňa v rozšírenom žalobnom návrhu uvádza, že spoločnosť LITIS odškodnenie, s. r. o. listom zo dňa 11.9.2014 uplatnila u žalovanej nárok žalobkyne na sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa si však uplatňuje úrok z omeškania pri sťažení spoločenského uplatnenia vo výške 5,05% ročne odo dňa 16.10.2014. V zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. najskorší dátum od kedy má žalobkyňa nárok na uplatnenie úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne je pravdepodobne cca od 15.12.2014. Žalovaná tak považuje rozšírený žalobný návrh za bezdôvodný a žiada v tejto časti konanie zastaviť.
9. Žalovaná na preukázanie tvrdených skutočností predložila listinné dôkazy, a to list Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 27.1.2015, Výpis zo systému žalovanej - exkaso plnenie 12.364,80 eur.
10. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.3.2015 žalobkyňa uviedla, žalovaná dňa 24.9.2014, t. j. po podaní žaloby uhradila sumu 2.452,80 eur titulom bolestného za operáciu zo dňa 29.6.2012. Plnenie krátila o 20% t. j. o sumu 613,20 eur z dôvodu, že žalobkyňa údajne v čase nehody nebola pripútaná bezpečnostným pásom. Následne žalovaná dňa 3.2.2015, t. j. po rozšírení žaloby uhradila sumu 12.364,80 eur titulom doplatku za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaná však žalobkyni nepriznala položku č. 432a obodovanú na 30 bodov a plnenie opätovne krátila o 20%. Žalobkyňa odmietla tvrdenie žalovanej, že v čase dopravnej nehody nebola pripútaná bezpečnostným pásom. Uviedla, že v čase zrážky vozidiel určite pripútaná bola, bezpečnostný pás si odopla až po zrážke, keď sa s pomocou hasičov snažila z auta dostať von. Znalec MUDr. B. W. v odbornom vyjadrení č. 1/2014 obodoval sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne za položku 304f ťažké poúrazové obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice na 1350 bodov a za položku 432a jazvy po operačných zákrokoch na 30 bodov. Žalovaná neuznala položku 432a z dôvodu, že rozmery jaziev nie sú uvedené. Znalec jazvy žalobkyne
videl na vlastné oči, na základe toho stanovil príslušnú položku, preto nie je dôvod, aby žalovaná tieto okolnosti spochybňovala. Žalovaná má minimálne na 5 cm2 svojho tela jazvy, tieto sú na dvoch miestach (krčná chrbtica a panva). Žalobkyňa ďalej nesúhlasila s tým, že jej nárok na bolestné v rozsahu 195 bodov a 3.000 eur za druhú operáciu dňa 9.12.2011 je premlčaný. Uviedla, že ohodnotenie bolestného je možné vykonať až po skončení liečenia. Z charakteru zranení žalobkyne a priebehu ich liečenia je zrejmé, že liečebný proces trval minimálne do jej zotavenia po poslednej, tretej operácii vykonanej dňa 29.6.2012. Prvá operácia krčných stavcov bola vykonaná dňa 19.1.2010, t. j. bezprostredne po dopravnej nehode a spočívala v naložení tzv. Hallo trakcie. K zrasteniu krčných stavcov však nedošlo, preto žalovaná podstúpila dňa 9.11.2011 druhú operáciu, ktorá spočívala v tom, že zlomené krčné stavce jej napevno zoskrutkovali a zároveň vložili kostný štep odobratý z panvovej oblasti. Krčné stavce napriek tomu nezrástli a preto žalovaná musela podstúpiť tretiu operáciu dňa 29.6.2012 ako revíziu druhej operácie. V rámci tretieho operačného zákroku jej znovu odobrali kostný štep z panvovej oblasti a vložili ho do zlomených krčných stavcov. Až po tejto tretej operácii sa krčné stavce postupom času úspešne zrástli. Skutočnosť, že MUDr. N. vo formulári na obodovanie bolestného uviedol, že liečenie po druhej operácii bolo ukončené dňa 14.12.2011, nemožno brať do úvahy pri posudzovaní premlčania, pretože vychádzal len z doby trvania práceneschopnosti žalobkyne. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že ustálenie zdravotného stavu žalobkyne pre účely obodovania bolestného a posúdenie premlčania mohlo nastať najskôr dňa 15.11.2013, kedy na kontrolnom vyšetrení bolo na základe RTG konštatované, že stavce sa zrástli. Účelom celej liečby žalobkyne a snahou lekárov bolo dosiahnuť zrastenie zlomených stavcov, k čomu však došlo až po tretej operácii vykonanej dňa 29.6.2012. Podľa R 68/2003: za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Pokiaľ ide o preukázanie nákladov na vyhotovenie lekárskych posudkov MUDr. N. a odborného vyjadrenia MUDr. W., žalobkyňa predkladá príjmové doklady MUDr. N. č. 1 a č. 2 zo dňa 3.6.2014, každý na sumu 19,50 eur a vyúčtovanie odmeny MUDr. W. zo dňa 21.7.2014 na sumu 85 eur.
11. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 2.4.2015 uviedla, že potvrdzuje, že žalovaná dňa 24.9.2014, t. j. po podaní žaloby uhradila sumu 2.452,80 eur titulom bolestného za operáciu zo dňa 29.6.2012 a zároveň dňa 3.2.2015, t. j. po rozšírení žaloby uhradila sumu 12.364,80 eur titulom doplatku za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ďalej vzhľadom na to, že si žalobným návrhom uplatnila aj nárok na náhradu nákladov na vyhotovenie dvoch lekárskych posudkov MUDr. S. N. v celkovej výške 30 eur (2 x 15 eur), pričom pri tomto nároku došlo k omylu, pretože správna výška nákladov mala byť 2 x 19,50 eur, t. j. 39 eur, preto žalobkyňa o sumu 9 eur rozširuje svoj žalobný návrh a v časti istiny vo výške 2.452,80 eur a istiny vo výške 12.364,80 eur berie svoj žalobný návrh späť, preto sa ďalej domáha zaplatenia sumy 7.688,40 eur spolu s 5,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.461,80 eur od 1.7.2014 do 23.9.2014, 5,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.643,20 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 12.364,80 eur od 16.10.2014 do 2.2.2015, 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.036,20 eur od 16.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
12. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením listinných dôkazov predložených žalobkyňou a žalovanou, výsluchom svedkov Ing. L. G. a W.. W. K., výsluchom znalca W.. F. N., Znaleckým posudkom č. 5/2016 MUDr. F. M., výsluchom znalca MUDr. F. M. a Odborným vyjadrením č. 254/2016 spoločnosti forensic.sk, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu.
13. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 13.1.2010 bola ako spolujazdec účastníčkou dopravnej nehody, pri ktorej utrpela zranenia, mala zlomený krk, poranený hrudník. Sedela na zadných sedadlách, bola pripútaná bezpečnostným pásom. Uviedla, že si pamätá, že keď ju išli hasiči vyťahovať z auta, odopla si bezpečnostný pás, viac si nepamätá. Po prvej operácii po dopravnej nehode sa jej stavce nezrástli, otrnuli jej ruky a nohy, takže ju museli znovu operovať. Pri druhej operácii jej dávali klince do krku a štep medzi prvý a druhý stavec, znovu sa jej to nezrástlo, takže musela podstúpiť reoperáciu, kde jej dávali ďalší štep. Po tretej operácii bola na liečení mesiac. Každého pol roka musí chodiť na kontroly na röntgen.
14. Žalobkyňa považovala procesnú obranu žalovanej za nedôvodnú a nepreukázanú. Údajné nepripútanie žalobkyne bezpečnostným pásom žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala a toto jej tvrdenie nie je pravdivé. Pokiaľ ide o žalovanou vznesenú námietku premlčania, vo vzťahu k nároku na bolestné za operáciu žalobkyne zo dňa 9.12.2011, nárok na bolestné nie je premlčaný pretože podľa § 8 ods. 4 zák. 437/2004 Z. z. sa lekársky posudok vydáva len čo zdravotný stav poškodeného
možno považovať za ustálený. Okamih ustálenia zdravotného stavu je potrebné posudzovať osobitne vo vzťahu k nároku na bolestné a osobitne vo vzťahu k nároku na sťaženie spoločenského platenia. V prípade nároku na bolestné sa za čas ustálenia zdravotného stavu považuje ukončenie liečenia, pričom za ukončenie liečenia nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného alebo jednoduché prepustenie poškodeného z ústavnej starostlivosti. V prípade žalobkyne bol liečebný proces zložitý, pretože nepozostával len z jedného operačného zákroku, ale až z troch na seba nadväzujúcich operácií, pričom charakter týchto operácií nasvedčuje tomu, že ich nemožno oddeliť, to znamená nemožno považovať za ukončenie liečenia žalobkyne moment zotavenia sa po tej ktorej operácii. Z prepúšťacej správy zo dňa 2.7.2012 je zrejmé, že posledná - tretia operácia nebola samostatnou a nezávislou operáciou k predošlým dvom, ale bola revíziou operáciou druhej, ktorá bola vykonaná dňa 9.12.2011 a práve za ktorú žalovaná odmieta poskytnúť náhradu škody z dôvodu údajného premlčania. Hoci bolo bolestné obodované dvakrát, nešlo o dva samostatné procesy, iba lekár bodovanie vykonal dvakrát, tento lekár nie je znalec. Pokiaľ ide o to, že liečenie bolo ukončené 14.12.2011 išlo o ukončenie ústavnej starostlivosti a nie o ukončenie liečenia v zmysle ustálenia zdravotného stavu žalobkyne. Pokiaľ ide o nepriznanie položky č. 432a v hodnote 30 bodov, ktorú stanovil vo svojom odbornom vyjadrení MUDr. W., žalobkyňa predložila fotografie týchto jaziev z ktorých je zrejmé, že zasahujú minimálne 5 cm2 povrchu tela. Predošlé obodovanie jaziev, v posudku MUDr. W. zo dňa 27.7.2011 sa vzťahovalo na jazvy žalobkyne na tvári, čo je v tomto posudku uvedené. Pokiaľ ide o nároky na zaplatenie poplatkov za vyhotovenie lekárskych posudkov MUDr. N. a odborné vyjadrenie MUDr. W., tieto nároky žalobkyňa preukázala príslušnými dokladmi. Ďalej ak žalovaná v prípade nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia uvádza, že sa má aplikovať hodnota jedného bodu vo výške 16,10 eur, žalobkyňa je naopak toho názoru, že je potrebné vychádzať z hodnoty bodu, ktorá bola platná v r. 2014 v sume 16,48 eur, nakoľko nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia si žalobkyňa uplatnila v r. 2014, ako aj s poukazom na § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. Úroky z omeškania vo vzťahu k bolestnému si žalobkyňa uplatňuje od 1.7.2014, pretože vo výzve na zaplatenie týchto nárokov vykonanej prostredníctvom spol. LITIS, s.r.o. bola uvedená lehota na plnenie do 30.6.2014. Úrok z omeškania vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia si žalobkyňa uplatňuje od 16.10.2014, pretože v mimosúdnom uplatnení tohto nároku zo dňa 11.9.2014 bola uvedená lehota na plnenie 15.10.2014.
15. Procesná obrana žalovanej spočívala v poukaze na to, že žalobkyňa nebola pripútaná bezpečnostným pásom, keď žalovaná vychádzala z prvotnej lekárskej správy, kde je uvedené, že pacientka bola privezená ako účastníčka dopravnej nehody, sedela na zadnom sedadle, pripútaná nebola, pamätá si že do nich niečo narazilo, na iné si nespomína, prebrala sa až keď ju vyťahovali hasiči. Z toho možno podľa žalovanej vydedukovať, že žalobkyňa pravdepodobne upadla do bezvedomia, preto nemohla byť schopná si bezpečnostný pás odopnúť. Pokiaľ ide o nárok na bolestné za operáciu dňa 9.12.2011 žalovaná zotrvávala na tom, že je premlčaný. Operácie, ktoré žalobkyňa absolvovala - jednu dňa 9.12.2011 a druhú dňa 29.6.2012, nemožno spájať pod jedno hodnotenie bolestného, nakoľko každá operácia mala vyhotovený zvlášť samostatný posudok. V hodnotení bolestného z operácie zo dňa 9.12.2011 je jasne uvedené, že doba ukončenia liečenia nastala dňa 14.12.2011. Boli vytvorené dva lekárske posudky, každý zákrok bol samostatný a je zvlášť obodovaný a tá ktorá bolesť bola vtedy vytrpená. Pokiaľ ide o predložené príjmové doklady, tieto sú datované dňom 3.6.2014 na sumu 19,50 eur, čo spolu predstavuje 39 eur. Žalobkyňa si pritom v prvotnom žalobnom návrhu uplatňovala poplatok za tieto posudky vo výške 30 eur. Z predložených posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia pritom vyplýva, že boli datované s dátumom až 13.6.2014. Preto žalovaná spochybňuje opodstatnenosť tohto nároku. Žalobkyňa nepreukázala, že k preplateniu nákladov vo výške 89 eur z jej strany skutočne došlo, ako ani vyúčtovanie odmien za odborné vyjadrenie. Čo sa týka úrokov z omeškania, pri bolestnom si žalobkyňa uplatnila nárok na preplatenie bolestného prostredníctvom spol. LITIS, s. r. o. listom zo dňa 16.6.2014, ktorý bol doručený žalovanej dňa 17.6.2014. Preto v zmysle § 11 ods. 6 Zákona o povinnom zmluvnom poistení má žalobkyňa nárok uplatňovať si úroky z omeškania najskôr od 17.9.2014, a to vo výške 5,05% ročne. Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, žalobkyňa si ho uplatnila listom zo dňa 11.9.2014, ktorý bol doručený žalovanej dňa 16.9.2014. Preto si môže úroky z omeškania uplatňovať najskôr od dňa 16.12.2014, vo výške 5,05% ročne.
16. Na základe žalobkyňou vykonaného čiastočného späťvzatia žaloby, vzhľadom na vykonané úhrady od žalovanej a zároveň jej rozšírenia o 9 eur, súd uznesením č. k. 22C/59/2014-77 zo dňa 13.4.2015 konanie v časti o zaplatenie sumy 14.817,60 eur zastavil a pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalobkyňa sa voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 7.688,40 eur, spolu s 5,15% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 2.461,80 eur od 1.7.2014 do 23.9.2014, 5,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.643,20 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 12.364,80 eur od 16.10.2014 do 2.2.2015 a 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.036,20 eur od 16.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
17. Žalobkyňa ďalej uvádzala, že hoci sa v prepúšťacej správe Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa 25.1.2010 v úvode uvádza, že žalobkyňa pripútaná nebola, nie je zrejmé z čoho vychádzal lekár, ktorý túto prepúšťaciu správu písal. Pravdepodobne vychádzal z údajov Rýchlej lekárskej pomoci, ktorá žalobkyňu priviezla, avšak RLP mohla nájsť žalobkyňu už odpútanú. Žalobkyňa trvala na tom, že v čase zrážky vozidiel pripútaná bola a pamätá si, že keď sa prebrala, tak jediné, o čo sa snažila, bolo dostať sa z auta von za každú cenu. Skutočnosť, že počas jazdy bola žalobkyňa pripútaná je potvrdená aj výpoveďami spolujazdcov v trestnom konaní sp. zn. 4T/69/2010, a to p. K. a p. G.. Znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní nikde explicitne neuvádza, že žalobkyňa pripútaná nebola. Skutočnosť, že opis mechanizmov zranení vodiča a spolujazdca na prednom sedadle uvádza výslovne aj kontakt s bezpečnostným pásom neznamená automaticky, že žalobkyňa nebola pripútaná, pokiaľ znalec neuvádza, že pohyb jej tela bol zastavený bezpečnostným pásom. Pokiaľ ide o výpovede svedkov trestnom konaní, títo vo svojich prvých výpovediach neuviedli, či boli pripútaní, to však neznamená, že pripútaní naozaj neboli, pretože tesne po dopravnej nehode nemuseli uvedenie tejto skutočnosti považovať za dôležité, prípadne až neskôr sa ich na to vyšetrujúci orgán spýtal. Vodič motorového vozidla pán K. bol policajt a podľa tvrdenia žalobkyne vždy trval na tom, aby všetci v jeho vozidle boli pripútaní. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovanej, že nárok na bolestné v rozsahu 195 bodov a 3.000 eur za druhú operáciu zo dňa 9.12.2011 je premlčaný. Druhá operácia vykonaná dňa 9.12.2011 nedopadla úspešne, podľa očakávania lekárov nedošlo k zrasteniu zlomených krčných stavcov, preto musela žalobkyňa podstúpiť tretiu operáciu dňa 29.6.2012, ktorá bola revíziou druhej operácie. Až po tejto tretej operácii došlo k zrasteniu stavcov, teda k výsledku, o ktorý sa lekári snažili od počiatku liečby. Preto nie je správny názor žalovanej, že liečenie je možné z pohľadu ustálenia zdravotného stavu rozdeliť, ale je nutné ho považovať za jeden celok. Ohodnotenie bolestného bolo možné vykonať až po skončení liečenia. Z charakteru zranení žalobkyne a z priebehu ich liečenia je zrejmé, že liečebný proces trval minimálne do zotavenia sa žalobkyne po poslednej tretej operácii vykonanej dňa 29.6.2012. Ust. § 2 ods. 1 zákona 437/2004 Z. z. definuje pojem bolesť ako ujmu spôsobenú poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Z tejto definície je zrejmé, že sa nepovažuje za bolesť len priama, alebo bezprostredná bolesť vytrpená priamo pri operácii, ale aj bolesť následná, ktorá s takýmito operáciami súvisí a je vytrpená v súvislosti s odstraňovaním následkov zranenia. Preto k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne nedošlo v momente vykonania operácie, ale až po ukončení celého liečenia. Pokiaľ ide o vynaloženie nákladov na vyhotovenie odborného vyjadrenia MUDr. W., tieto preukazuje príjmový pokladničný doklad zo dňa 21.7.2014. Pokiaľ ide o príjmový pokladničný doklad od MUDr. N., ktorý bol namietaný žalovanou, pravdepodobne došlo k chybe v písaní, keď MUDr. N. zabudol uviesť na pokladničnom doklade jednotku pred trojku. Avšak sa nedá vylúčiť ani to, že žalobkyňa tento poplatok zaplatila vopred, čo nie je zakázané. Zaplatená bola suma 2 x 19,50 eur.
18. Žalovaná ohľadom krátenia poistného plnenia pre nepripútanie sa žalobkyne bezpečnostným pásom uviedla, že zo Znaleckého posudku č. 5/2010, ktorý je súčasťou trestného spisu, jeho bodu 3.9. mechanizmus vzniku zranenia - vyplýva, že kým pri poškodených W.k K. a L. G. je uvedené, že k zraneniu došlo tlakom bezpečnostného pásu, čiže ich náraz dopredu bol zastavený bezpečnostným pásom, u poškodenej V.F., takýto údaj tvrdený nie je, je tu uvedené, že pohyb tela dopredu bol zastavený sedadlom vodiča a ostatným interiérom vozidla. To znamená, že zo samotných poškodení, ktoré utrpela žalobkyňa vyplýva, že bezpečnostným pásom pripútaná nebola. V znaleckom posudku je jednoznačne uvedené, že žalobkyňa sa zastavila až o sedačku pred ňou, čiže nie o bezpečnostný pás. Žalovaná tiež vychádza z listinného dôkazu - lekárskej správy, kde je jasne uvedené, že žalobkyňa pripútaná nebola. V trestnom konaní poškodení vo svojich prvotných výpovediach všetci uvádzajú, že boli ošetrení a že si nič nepamätajú, preto je zaujímavé, že si pamätajú že boli pripútaní bezpečnostným pásom, čo uviedli až vo svojich následných výpovediach. Preto je na žalobkyni, aby preukázala, že pripútaná naozaj bola, nakoľko podľa znaleckého posudku, pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranení, ako aj z prvotných výpovedí poškodených vyplýva, že pripútaná nebola. K nároku na bolestné mala žalovaná za to, že nie je možné bolestné za operáciu zo dňa 9.12.20114 a za operáciu dňa 29.6.2012
považovať za jedno bolestné, preto je bolestné za operáciu zo dňa 9.12.2011 premlčané v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. V priebehu konania žalovaná uviedla, že dodatočne likvidovala poistné plnenie za jazvy v sume 386,40 eur.
19. Žalobkyňa naopak mala za to, že na základe výpovedí svedkov R.. L. G. a W.. W. K. žalovaná jednoznačne nepreukázala, že žalobkyňa v čase zrážky pripútaná nebola. K tejto otázke existuje len jediný písomný dôkaz - prepúšťacia správa Fakultnej nemocnice Trnava z 25.1.2010, ktorý tvrdí, že žalobkyňa pripútaná nebola, tento však vychádza zo sprostredkovaných informácií, lekár totiž nemohol vychádzať zo skutočností, ktoré by sám videl. Nie je vylúčené, že keď prišla rýchla lekárska pomoc, žalobkyňa už odpútaná bola. Svedkyňa G. nepotvrdila výslovne, že by žalobkyňa pripútaná určite nebola. Pokiaľ ide o Znalecký posudok č. 5/2010 vypracovaný v prípravnom konaní, tento taktiež výslovne neudáva, že by žalobkyňa pripútaná nebola, i keď na strane 39 znalec uvádza mechanizmus vzniku zranení jednotlivých účastníkov dopravnej nehody, pričom uvádza, že k niektorým zraneniam p. K. a p. G. došlo tlakom bezpečnostného pásu. Pri žalobkyni uvádza, že zranenia boli spôsobené vnútorným priestorom motorového vozidla, avšak neuvádza výslovne, že by žalobkyňa pripútaná nebola. Svedok K. uviedol, že žalobkyňa sledovala situáciu na vozovke tesne pred zrážkou, preto je možné, že sa žalobkyňa naklonila smerom doľava dopredu, aby videla cez stredné sklo na vozovku, čím došlo k natiahnutiu bezpečnostného pásu a mohlo kľudne dôjsť k jeho zablokovaniu, takže pokiaľ v tomto momente došlo k zrážke, tak bezpečnostný pás nemusel správne fungovať.
20. Žalovaná naopak dôvodila, že z vykonaných svedeckých výpovedí jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, aby preukázala, že počas dopravnej nehody bola pripútaná bezpečnostným pásom, pretože výpovede svedkov sa v určitých momentoch rozchádzajú, napr. tvrdením svedkyne Takácsovej, keď uviedla, že p. K. neprízvukoval, aby sa počas jazdy pripútavali bezpečnostnými pásmi, pričom svedok K. tvrdil, že na tom vyslovene trval. Svedok K. uviedol, že žalobkyňa sedela v aute za p. G., pričom zo Znaleckého posudku č. 5/2010 jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa sedela v aute za vodičom, nakoľko pohyb jej tela bol zastavený sedadlom vodiča. Existujú teda tri dôkazy podľa ktorých žalobkyňa bezpečnostným pásom pripútaná nebola, a to prepúšťacia správa, Znalecký posudok č. 5/2010, kde je uvedený mechanizmus vzniku zranenia žalobkyne a svedecké výpovede, najmä prvotné z prípravného konania, kde je uvedené, že na priebeh dopravnej nehody si účastníci nepamätajú. Žalobkyňa teda nepreukázala, že bezpečnostným pásom pripútaná bola.
21. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 15.6.2016 vzala svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 386,40 eur späť, keďže žalovaná dňa 21.5.2015, t. j. po poslednej zmene žalobného návrhu uhradila sumu 386,40 eur titulom doplatku nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia za položku č. 432a, s tým, že ďalej sa v konaní domáha zaplatenia sumy 7.302 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 2.461,80 eur od 1.7.2014 do 23.9.2014, vo výške 5,15% ročne zo sumy 3.643,20 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 12.364,80 eur od 16.10.2014 do 2.2.2015, vo výške 5,05% ročne zo sumy 386,40 eur od 16.10.2014 do 20.5.2015, vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.649,80 eur od 16.10.2014 do zaplatenia.
22. K Znaleckému posudku č. 5/2016 znalca MUDr. F. M. žalobkyňa uviedla, že z opisu priebehu liečebného procesu znalcom jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa podstúpila všetky tri operačné zákroky vo vzájomnej súvislosti, keďže po prvej operácii nedošlo k zhojeniu zlomeniny krčnej chrbtice, čo si následne vyžadovalo druhý operačný zákrok, ktorý sa však nevydaril, musela žalobkyňa podstúpiť tretiu operáciu s tým istým zámerom ako mal druhý operačný zákrok. Liečba zranenia krčnej chrbtice trvala aj po absolvovaní prvého a druhého operačného zákroku, pričom znalec potvrdil, že až tretia operácia krčnej chrbtice bola úspešná a mala za následok postupné zhojenie zraneného miesta pevným kostným tkanivom. Žalobkyňa sa stotožňuje s tvrdením znalca, že ukončenie liečebného procesu nastalo dňa 28.11.2014, kedy bolo ošetrujúcim lekárom žalobkyne konštatované, že jej stav je ustálený, chronický, bez výhľadu na zlepšenie. Vzhľadom na uvedené považuje žalobkyňa uplatnený nárok na náhradu bolestného za oprávnený. Čiastkové zákonné nároky na bolestné, ktoré vznikli žalobkyni v súvislosti s jednotlivými operáciami, ktoré sú lekárskou vedou považované za samostatné zdravotnícke výkony, sa však pre účely posúdenia nároku na bolestné musia posudzovať spoločne, pretože každá jedna operácia tvorí prirodzený článok celkového liečebného procesu. Skutočnosť, že jednotlivé operácie spôsobili žalobkyni samostatnú bolesť, a teda zákon č. 437/2004 Z. z. im priznáva samostatné položky, nič nemení na tom, že liečebný proces sa ukončil až dňa 28.11.2014, pričom z odpovedí znalca je nepochybné, že
išlo o jeden liečebný proces pozostávajúci z troch operačných zákrokov, ktoré na seba vecne, časovo i logicky nadväzovali. Pri obodovaní bolestného sa postupovalo v zmysle zásad na hodnotenie bolesti podľa § 9 z. č. 437/2004 Z. z. a preto je výška náhrady za bolestné určená dvoma lekárskymi posudkami MUDr. S. N. zo dňa 13.6.2014 správna.
23. Žalovaná sa naďalej bránila tým, že nároky na náhradu nákladov za vyhotovenie odborných vyjadrení a znaleckých posudkov sú zmätočné a nie sú jednoznačne preukázané, pretože boli rozdiely v dátumoch a v sumách a žalobkyňa jednoznačne nepreukázala ich vynaloženie. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia vo výške 20%, poukazovala na to, že poisťovňa má právo krátiť poistné plnenie, nakoľko žalobkyňa nebola pripútaná, čo vyplýva jednak z vyjadrenia nemocnice v prijímacej správe, jednak z rozsahu zranení, keď pri ostatných dvoch spolujazdcoch bolo uvedené, že ich zadržali bezpečnostné pásy, u žalovanej to bolo sedadlo vodiča. Zmätočné a rozporuplné sú výpovede ostatných účastníkov nehody, ktorí sa nevedia vyjadriť, kde žalovaná sedela, či bola, alebo nebola pripútaná. Pokiaľ ide o svedkyňu G., táto si síce nepamätala na nehodu, ale na okolnosti pred nehodou si pamätala, pričom uviedla, že nevie, či žalobkyňa bola pripútaná. Dôkazné bremeno je teraz na protistrane, aby preukázala, že pripútaná bola, čo ale nepreukazujú tvrdenia žalovanej, že videla dopredu, preto sa nahla a pás sa mohol zaseknúť. Určenie spoluviny žalobkyne v rozsahu 20% je adekvátne, pretože žalobkyňa nielen že nebola pripútaná, ale dokonca ju vodič vyzval, aby sa pripútala, čo nesplnila. Žalovaná ďalej trvala na tom, že nárok na bolestné za operáciu zo dňa 9.12.2011 je premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. V Znaleckom posudku č. 5/2016 MUDr. M. nie je jednoznačne uvedené, kedy došlo k vytrpeniu bolesti, je tam uvedený len ustálený zdravotný stav. Znalec uviedol, že každá operácia spôsobila samostatnú bolesť, preto na tento prípad nemožno použiť judikát č. R 68/2003, pretože každú operáciu treba posudzovať samostatne. V § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. je uvedené, že ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má ďalší nárok na bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. Podľa Odborného vyjadrenia k znaleckému posudku od spoločnosti forensic.sk, znalec neodpovedal na otázky, na ktoré mal a skôr sa javí, že posudzoval dve samostatné bolesti. Hoci sa žalobkyňa snaží vytvoriť dojem, že rozhodujúci dátum pre ustálenie zdravotného stavu je deň 28.11.2014, sám znalec uvádza, že rozlišuje ustálenie zdravotného stavu a ustálenie bolesti z jednej aj druhej operácie. Znalec povedal, že sú dve samostatné bolesti za druhú a tretiu operáciu, každá z nich bola samostatne vytrpená. Pokiaľ ide o druhú operáciu, ďalší zákrok sa tu neplánoval, zo správy vyplýva, že zdravotný stav bol ustálený dňa 14.12.2011, od tohto momentu bola bolesť vytrpená a to, že sa vyskytli ďalšie problémy, ktoré neboli plánované, viedli k tomu, že bola vykonaná aj ďalšia operácia.
24. Žalobkyňa s obranou žalovanej nesúhlasila, uviedla, že pre posúdenie otázky premlčania nároku na bolestné za druhú operáciu, je podľa zákona č. 437/2004 Z. z. a § 106 Občianskeho zákonníka podstatný okamih ustálenia zdravotného stavu a nie okamih vytrpenia konkrétnej bolesti. Liečebný proces pri viacerých zraneniach utrpených pri jednom úraze pozostáva z viacerých čiastkových zákrokov, ktoré logicky spôsobujú samostatnú bolesť, ale pokiaľ zákon č. 437/2004 Z. z. jednoznačne v § 8 ods. 4 ustanovuje, že posúdenie je možné vykonať, len čo je zdravotný stav poškodeného ustálený, potom okamih ustálenia zdravotného stavu je momentom, kedy sa poškodený dozvie o výške škody, v danom prípade o výške bolestného. Znalecký posudok W.. M. jednoznačne vyvrátil námietku premlčania vznesenú žalovanou, povedal, že za operácie zo dňa 9.12.2011 a dňa 29.6.2012 prináleží samostatná položka v zmysle prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. a teda je nutné ju bodovať osobitne. Znalecký posudok sa týkal jedine posúdenia ustálenia zdravotného stavu vo vzťahu k bolestnému, čo je jednoznačné z každej jednej otázky, ktorá bola znalcovi položená. Znalec jednoznačne odpovedal stanovené otázky. Ust. § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. predpokladá „skončenie liečenia". Aj znalec M. potvrdil, že liečenie žalobkyne trvalo odo dňa dopravnej nehody nepretržite až do 28.11.2014. Časový odstup medzi danými dvoma operáciami je cca. 7 mesiacov, preto za túto krátku dobu nemohlo dôjsť k zotaveniu žalobkyne. Znalec ako následnú dobu liečenia po poslednej operácii uviedol viac ako dva roky, preto pokiaľ medzi predošlou operáciou a druhou operáciou bol rozostup 7 mesiacov, nemohlo dôjsť k ukončeniu liečenia po operácii v roku 2011. Znalec M. jednoznačne povedal, dokedy trvalo liečenie žalobkyne. Odborné vyjadrenie predložené žalovanou nemá žiadnu relevantnú výpovednú hodnotu vo vzťahu k vyvráteniu záverov Znaleckého posudku MUDr. M.. Jednak odborné vyjadrenie vychádzalo len
z podkladov, ktoré predložila samotná žalovaná a sú tiež dôvodné pochybnosti o nezaujatosti vypracovateľa tohto vyjadrenia, pokiaľ je objednané a hradené žalovanou. Pokiaľ ide o spornú otázku hodnoty jedného bodu, ktorá sa má použiť pri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, zo znaleckého posudku MUDr. M. vyplýva, že k ustáleniu zdravotného stavu čo do sťaženia spoločenského uplatnenia nemohlo dôjsť skôr ako bolo ustálené bolestné, to znamená že najskôr sa sťaženie spoločenského uplatnenia ustálilo v roku 2014, preto s poukazom na ust. § 5 ods. 2 zákona 437/2004 Z. z. je potrebné použiť hodnotu jedného bodu na rok 2014, t.j. 16,48 eur, keďže v tomto roku vznikol nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ toto ustanovenie uvádza „kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok", toto je potrebné vysvetľovať vo vzťahu k spôsobu určovania hodnoty jedného bodu a nie tak, že pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia alebo bolestného sa vychádza z hodnoty bodu, ktorá bola stanovená na predchádzajúci kalendárny rok ako došlo k vzniku nároku na odškodnenie. To isté platí aj vo vzťahu k bolestnému, čo by v danom prípade malo znamenať, že hodnota jedného bodu za celé bolestné by mala byť tá, ktorá je určená na rok 2014. Náklady na posudky boli riadne preukázané a vydokladované, počiatočné nezrovnalosti boli vysvetlené ako chyby v písaní, resp. dodatočne boli doložené doklady preukazujúce vynaloženie týchto prostriedkov. Pokiaľ ide o spoluvinu v rozsahu 20%, dôkazné bremeno je na žalovanej, ktorá nepreukázala na 100%, že žalobkyňa pripútaná nebola. Žalobkyňa vo svojej výpovedi, ktorá je tiež jedným z dôkazných prostriedkov potvrdila, že pripútaná bola. Výpoveď svedka K. síce na 100% nepotvrdila, že žalobkyňa pripútaná bola, ale podľa jeho tvrdenia tomu tak s najväčšou pravdepodobnosťou bolo. Výpoveď svedkyne G. nemá žiadnu výpovednú hodnotu, pretože si na dopravnú nehodu nepamätá. Ani znalec MUDr. F. N. na 100% nemohol vylúčiť, že žalobkyňa pripútaná bola. Podľa výpovedí všetkých troch účastníkov dopravnej nehody v trestnom konaní, všetci traja pripútaní boli. Jediným dôkazom, o ktorý by sa mohla žalovaná oprieť je prepúšťacia správa z Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa 25.1.2010, ktorá však uvádzala len sprostredkovanú informáciu, z neznámeho zdroja, pričom žalobkyňa logicky vysvetlila, že k tomu mohlo dôjsť v čase, keď prišla rýchla lekárska pomoc na miesto nehody a ona už za pomoci hasičov bola vonku z auta. Ak by aj žalovaná preukázala spoluvinu žalobkyne na vzniku škody, potom žalovanou uplatnená výška 20% nie je primeraná, nakoľko súdna prax iných súdov takúto výšku spoluviny priznala napr. v prípade, kedy poškodený porušil dve povinnosti, jednak nebol pripútaný a jazdil v takom mieste vozovky, na ktorom vzhľadom na okolnosti jazdiť nemal (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/268/2011 zo dňa 29.2.2012).
25. Žalovaná zareagovala tým, že predložené dôkazy jednoznačne preukazujú, že žalovaná v čase dopravnej nehody pripútaná nebola. Žalovaná predovšetkým vychádzala z prvotnej lekárskej správy, kde je uvedené, že pacientka bola privezená na rýchlu lekársku pomoc ako účastníčka dopravnej nehody, pričom sedela na zadnom sedadle, pripútaná nebola. Zo Znaleckého posudku č. 5/2010 z trestného spisu, jeho bodu 3.9 je zrejmý mechanizmus vzniku zranenia, kde pri poškodených W. K. a L. G. k zraneniu došlo tlakom bezpečnostného pásu, čiže ich náraz dopredu bol zastavený bezpečnostným pásom, pri žalobkyni takýto údaj uvedený nie je, tu je naopak uvedené, že pohyb tela bol zastavený sedadlom vodiča a ostatným interiérom vozidla. Výpovede ďalších členov posádky vozidla sú zmätočné, rozchádzajú sa v tom, či žalobkyňa bola/nebola pripútaná. Žalobkyni sa tak nepodarilo vyvrátiť jednoznačné tvrdenia žalovanej podložené dôkaznými prostriedkami. Výška krátenia uplatnená žalovanou je štandardná vo vzťahu k poisťovacej praxi a judikatúre, kedy sa krátenie poistného spoluzavinením poškodeného za nepoužitie bezpečnostného pásu pohybuje v rozmedzí 20% až 25% (Okresný súd Piešťany sp. zn. 9C/24/2008, Krajský súd v Trnave sp. zn. 9Co/22/2012). Zo žiadneho predpisu poisťovateľovi nevyplýva povinnosť rozsahu krátenia poistného. Žalovaná v predmetnej veci vychádzala z bežnej praxe poisťovní na dolnej hranici obvyklých hodnôt krátenia. Každý prípad je pritom potrebné posudzovať individuálne. Zo strany žalobkyne došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, teda že ako osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením bola povinná toto zariadenie použiť. Uplatnený nárok na bolestné za operáciu vykonanú dňa 9.12.2011 žalovaná považuje za premlčaný. Lekársky posudok, ktorým sa ohodnocovalo bolestné z operácie zo dňa 9.12.2011 vypracovaný MUDr. S. N., uvádza dobu liečenia po tejto operácii do 14.12.2011, čo je moment vytrpenia bolesti. V čase prvej operácie, bolesť bola považovaná za ukončenú a druhá/následná operácia sa ani pri prvej operácii a ani po nej v dobe liečenia neplánovala. Po vykonaní prvej operácie došlo k ukončeniu liečenia 14.12.2011 a týmto dňom bola bolesť vytrpená. Žalobkyňa sa snaží vytvoriť dojem, že nárok na bolestné vzniká
až na základe lekárskeho posudku vypracovaného po ustálení zdravotného stavu, čo je nesprávny výklad. Zákon č. 437/2004 Z. z. rozlišuje medzi bolesťou a sťažením spoločenského uplatnenia. Pre bolesť je rozhodujúci stav vytrpenia bolesti a teda deň, kedy je už bolesť „ukončená" - vo všeobecnosti je týmto dňom deň ukončenia liečenia. Dátum ustálenia zdravotného stavu je rozhodujúci pre určenie nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia. Tieto dva samostatné nároky je potrebné od seba odlišovať. V danom prípade ide o dve operácie z 9.12.2011 a z 29.6.2012, teda o dve samostatné bolesti, a keďže bolo MUDr. S. N. jednoznačne konštatované kedy došlo k ukončeniu liečenia, tento deň je potrebné považovať za vytrpenie bolesti (čo prirodzenie nie je dňom ustálenia zdravotného stavu na účely sťaženia spoločenského uplatnenia). Rovnako aj znalecký posudok, ktorý vypracoval MUDr. F. M. uvádza, že zakaždým išlo o operáciu, ktorá spôsobila samostatnú bolesť, preto bolo správne vykonať hodnotenie bolestného pre každú operáciu zvlášť. Z odborného vyjadrenia Inštitútu forénznych medicínskych expertíz s. r. o., ktorý si dala žalovaná vypracovať, vyplýva, že zo znaleckého posudku W.. F. M. nevyplýva, kedy bolo možné prvýkrát hodnotiť bolesť za operáciu zo dňa 9.12.2011. Podľa žalovanej je tak potrebné rozlišovať medzi a) dátum vytrpenia bolesti/ukončenia liečenia po operácii zo dňa 9.12.2011, od ktorého patrí samostatné bolestné, ktoré je premlčané, b) dátumom vytrpenia bolesti za operáciu vykonanú dňa 29.6.2012, za ktorú patrí bolestné a c) dátumom ustálenia zdravotného stavu od ktorého patrí nárok na plnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa § 3 ods. 4 z. č. 437/2004 Z. z., ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. I samotný zákon pristupuje k tomu, že skončením liečenia dôjde k vytrpeniu bolesti, za ktorú patrí samostatná náhrada za bolesť. V prípade druhej operácie nešlo o plánovaný úkon, bola samostatnou operáciou až po vytrpení bolesti po prvej operácii, ktorá je totožná s dňom ukončenia liečenia po prvej operácii 14.12.2011, ktorým dňom bola bolesť vytrpená a vznikol nárok na bolestné. K určeniu hodnoty jedného bodu pre určenie výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaná uviedla, že ak došlo k ustáleniu zdravotného stavu v roku 2014, mala by sa použiť hodnota jedného bodu za rok 2013. Preto je nesprávna argumentácia žalobkyne o použití hodnoty bodu z roku 2014. Hodnota bodu rozhodujúca pre určenie sťaženia spoločenského uplatnenia je 16,10 eur (rok 2013). Pri výklade ust. § 5 ods. 2 z. č. 437/2004 Z. z. je vždy potrebné vychádzať z hodnoty bodu na rok predchádzajúci roku kedy došlo k nároku na plnenie. Nároky žalobkyne, ktorými sa domáha zaplatenia nákladov vynaložených na vyhodnotenie posudku a odmeny za odborné vyjadrenie sú nepreukázané, zmätočné z hľadiska dátumu i sumy uvedenej v príjmovom doklade, pričom boli doložené len dodatočne.
26. Žalobkyňa k určeniu hodnoty bodu pre obodovanie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia uviedla, že v zmysle § 5 ods. 2 z. č. 437/2004 Z. z. sa pri určovaní výšky náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2014, má použiť hodnota bodu určená Ministerstvom zdravotníctva SR. Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S03594-OL-2014 zo dňa 14.5.2014, stanovuje sa náhrada za jeden bod na rok 2014 vo výške 16,48 eur, teda na všetky nároky, ktoré vznikli v roku 2014. Ust. § 5 ods. 2 z. č. 437/2004 Z. z. sa vzťahuje na spôsob stanovenia hodnoty jedného bodu na ten-ktorý rok, a nie na to, ktorá hodnota bodu sa má použiť na konkrétne bolestné, či sťaženie spoločenského uplatnenia. Pre účely stanovenia výsledného odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa vždy použije hodnota bodu platná v roku, v ktorom nárok vznikol. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia možno obodovať v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. až keď je zdravotný stav ustálený. Potom sa logicky použije hodnota bodu platná v roku ustálenia zdravotného stavu. Pokiaľ ide o preukázanie nákladov na vypracovanie posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, počiatočné nezrovnalosti ohľadom výšky úhrad boli odstránené v priebehu konania ako chyby v písaní a počtoch. Doklady o úhradách za lekárske posudky o bolestnom vo výške 49 eur ako aj doklad o úhrade za lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vo výške 85 eur boli predložené.
27. Následne podaním doručeným súdu dňa 28.11.2016 si žalobkyňa voči žalovanej uplatnila tiež nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., ktorý odôvodnila tým, že pri nehode utrpela vážny úraz chrbtice (zlomeniny krčných stavcov) a z týchto zranení sa lieči dlhodobo. Po absolvovaní série operácií jej bol Sociálnou poisťovňou priznaný invalidný dôchodok pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola žalobkyni stanovená posudkom zo dňa 2.9.2015
na 45%. Žalobkyni bola po dopravnej nehode dňa 13.1.2010 priznaná (základná) náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 22.399 eur. Jej mimoriadne zvýšenie žalobkyňa odôvodňovala predovšetkým závažnými trvalými následkami dopravnej nehody, ktoré vyústili do invalidizácie jej zdravotného stavu a vekom žalobkyne, ktorá mala v čase úrazu len 48 rokov, pričom to je vek, v ktorom človek dosahuje najlepšie pracovné výsledky a ešte v plnej sile užíva svoj rodinný, či spoločenský život. Úraz žalobkyni spôsobil závažné zhoršenie prežívania bežného života, nevylučujúc budúcu potrebu osobnej asistencie pri každodenných činnostiach a s tým spojené zvýšené náklady žalobkyne. Trvalé následky žalobkyne spočívajú v tom, že má napevno zoskrutkované krčné stavce, takže nemôže voľne hýbať hlavou, dochádza k preťažovaniu chrbtového svalstva a degenerácii stavcov celej chrbtice, najviac krčnej, trpí neustálymi a zvyšujúcimi sa bolesťami krčnej chrbtice, ktoré vyžarujú do hlavy a ramien, čo negatívne ovplyvňuje jej každodenný život vrátane spánku. Hlavnými dôvodmi pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sú invalidita, vek (48 rokov) v ktorom utrpela zranenie, neustále bolesti, ktoré sa stupňujú, povaha jej obmedzení v rodinnom, pracovnom a spoločenskom živote a trvalo progredujúci charakter negatívnych následkov dopravnej nehody s negatívnym výhľadom s pribúdajúcim vekom. Uvedené vyplýva zo znaleckého posudku W.. A. M. č. 5/2016, kde je konštatovaná výrazne obmedzená pohyblivosť v krčnej chrbtici, bolesti ramien, stuhnutosť šije, degenerácia stavcov C5-C7, odporúčaná je rehabilitácia s pravidelnými kontrolami, nutné sledovanie algeziológom (liečba bolesti) a neurológom každého pol roka. Žalobkyňa vzhľadom na uvedené žiadala o priznanie mimoriadneho zvýšenia vo výške 35% z pôvodne priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 22.399 eur, teda vo výške 7.839,65 eur. Žalobkyňa si tento nárok uplatnila u žalovanej prostredníctvom spoločnosti LITIS odškodnenie, s. r. o. listom zo dňa 2.9.2016 s lehotou na plnenie do 20.9.2016. Žalovaná plnenie žalobkyni neposkytla a v odpovedi zo dňa 30.9.2016 uviedla, že sa bude vecou zaoberať až po ukončení prebiehajúceho súdneho sporu. Žalobkyňa si preto uplatňuje tiež zaplatenie úrokov z omeškania od 21.9.2016, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia stanovenej lehoty na plnenie. Vzhľadom na plynutie premlčacej doby je žalobkyňa nútená uplatniť nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia formou rozšírenia žalobného návrhu o sumu 7.839,65 eur, preto navrhla, aby súd pripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanej domáha zaplatenia sumy celkom 15.141,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 2.461,80 eur od 1.7.2014 do 23.9.2014, vo výške 5,15% ročne zo sumy 3.643,20 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 12.364,80 eur od 16.10.2014 do 2.2.2015, vo výške 5,05% ročne zo sumy 386,40 eur od 16.10.2014 do 20.5.2015, vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.649,80 eur od 16.10.2014 do zaplatenia a vo výške 5% ročne zo sumy 7.839,65 eur od 21.9.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovaná istina pritom pozostáva z nároku na bolestné vo výške 3.613,20 eur (operácia z 9.12.2011: 195 bodov x 15,38 eur= 3.000 eur, operácia z 29.6.2012: rozdiel medzi vyplatenou sumou a nárokom pred krátením 20% = 613,20 eur) nákladov na vyhotovenie posudku vo výške 39 eur, nároku na doplatok za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 3.564,80 eur za krátenie 20%, nákladov na odmenu za odborné vyjadrenie vo výške 85 eur a nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenie vo výške 7.839,65 eur.
28. Žalovaná k žalobkyňou uplatnenému nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia uviedla, že s týmto nárokom nesúhlasí čo do opodstatnenosti a rozporuje tiež uplatnenú výšku nároku, ktorá je neprimeraná sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobkyne. Sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom, športovom živote, jednak sťaženie, či priam znemožnenie výkonu či voľby povolania a voľbu budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje vo forme jednorazovej peňažnej sumy. Žalobkyňou uvádzané skutočnosti sú pokryté už touto náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia, keďže v nej je zhodnotené a zohľadnené všetko na čo poukazuje vo svojom rozšírení žaloby. Podľa ust. § 5 ods. 5 z. č. 437/2004 Z. z. môže súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%. Rozhodujúce je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, samotná invalidita nie je dostatočným dôvodom na to, aby došlo k mimoriadnemu zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia. Pokiaľ priznanie invalidity nevyradí poškodeného z jeho do poškodenia zdravia nadštandardne aktívneho života, nárok na mimoriadne zvýšenie spol. uplatnenia priznať nemožno. Žalobkyňa musí preukázať ako veľmi sa jej život zhoršil v kontexte spoločenských potrieb, športových aktivít a pod., musí svoj nárok náležite odôvodniť, aby bolo možné zistiť, či všetky jej nároky nie sú dostatočne pokryté už plnením sťaženia spol. uplatnenia. Žalobkyňou stroho uvedené dôvody nie sú dostačujúce pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a sú pokryté náhradou sťaženia spol.
uplatnenia podľa § 4 ods. 1 z. č. 437/2004 Z. z. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia byť podľa súdnej praxe dostatočne odôvodnené a mať zásadný dopad na vysoko aktívny spoločenský život poškodeného. Žalobkyňa nijako nepreukázala, že pred poškodením zdravia bola výrazne aktívna v kultúrnom, spoločenskom, či športovom živote. Za prípady, kedy je dôvodné mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spol. uplatnenia možno považovať, ak poškodený vplyvom následkov úrazu bol takmer vyradený zo života a kedy jeho predpoklady pre uplatnenie v spoločnosti sú viac-menej stratené. Dôvody, ktoré žalobkyňa uvádza, sú skôr dôvodmi pre priznanie bolestného a nie sťaženia spol. uplatnenia. Žalobkyňa opomenula uviesť zásadnú a rozhodujúcu skutočnosť, ako sa tieto ťažkosti prejavujú na jej spoločenskom, kultúrnom, športovom, či rodinnom živote, nepreukázala svoju zvýšenú aktívnu účasť v spoločnosti a prečo nepostačuje plnenie zo sťaženia spol. uplatnenia. Pokiaľ žalobkyňa viedla štandardný spoločenský život, aktívne/profesionálne nešportovala, neangažovala sa v politickom či kultúrnom živote vo svojom okolí, jej sťaženie spoločenského uplatnenia bude dostatočne uspokojené priznaním náhrady za sťaženie spol. uplatnenia podľa § 4 ods. 1 z. č. 437/2007 Z. z. Vyjadrenie žalobkyne o trvalo progredujúcom charaktere negatívnych následkov dopravnej nehody s negatívnym výhľadom s pribúdajúcim vekom, je vágne. Totiž tieto negatívne prejavy sa musia prejaviť tak, že ju vyradia z jej zvýšeného aktívneho života v jednotlivých oblastiach ľudskej spoločnosti. Žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, nepodarilo sa jej preukázať skutočnosti rozhodujúce pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spol. uplatnenia, kedy sa iba obmedzila na konštatovanie čím trpí bez akejkoľvek reflexie týchto ťažkostí k jej životu. Navyše mimoriadne zvýšenie sťaženia spol. uplatnenia aké požaduje žalobkyňa o 35%, sa v zásade priznáva profesionálnym športovcom, ľuďom aktívne sa podieľajúcim na spoločenskom dianí, zvýšene sa angažujúcim v kultúrnom či politickom živote. Jediný relevantný dôvod, ktorý by mohol byť akceptovaný ako nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spol. uplatnenia je invalidita žalobkyne. Odborný posudok žalobkyne je zo dňa 1.7.2013, od tohto momentu začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 1.7.2015, pričom žalobkyňa návrh na zvýšenie sťaženia spol. uplatnenia uplatnila na súde dňa 25.11.2016, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Ostatné žalobkyňou uvádzané dôvody sú dostatočne kryté základnou náhradou za sťaženie spol. Žalovaná preto vzniesla námietku premlčania na žalobkyňou uplatnený nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spol. uplatnenia a žiadala ho zamietnuť.
29. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.1.2017 uviedla, že jej život po havárii sa úplne zmenil, tak v rodine ako i v práci. Činnosti, ktoré mohla vykonávať predtým, teraz môže iba minimálne kvôli bolestiam. Má pravidelné bolesti ramien, pichanie v šiji, bolesti hlavy, tŕpnutie dolných končatín, nedostatok spánku, dochádzanie do práce autobusom (natriasanie krčnej chrbtice) ju veľmi vyčerpáva. V práci jej zdravotný stav nedovoľuje vykonávať všetky činnosti. Nevydrží dlho sedieť, stáť, chodiť, nosiť ťažké veci. Na akciách, kde musí pracovať s klientmi, pociťuje veľké bolesti, materiál, ktorý potrebuje na vyšetrenie klientov neunesie. Kvôli tomu je aj čiastočne invalidná. Do práce chodí už ráno veľmi unavená, pretože vstáva boľavá so stŕpnutými hornými končatinami. Keď sa chce v noci otočiť, musí sa zobudiť a celá sa otočiť. Pozerať môže len rovno, otáčať sa prípadne musí celá, čo ju vyčerpáva aj psychicky a frustruje. V domácnosti nespraví skoro nič, pretože nevládze. Zo života pred haváriou si pamätá strašne málo, stratila skoro všetky spomienky, akoby ani nežila a teraz začala nový život. Bolesti si utlmuje voľne dostupnými liekmi. Nemôže si dovoliť prísť o zamestnanie. Ochabuje jej svalstvo krku, stav sa stále zhoršuje. Peniaze, ktoré dostala od poisťovne nemôžu napraviť tento stav a je to nízka suma za zničený život.
30. Žalobkyňa vzhľadom na výsluch súdneho znalca MUDr. F. mala za preukázané, že obodovanie bolestného vykonané v súlade s § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. mohlo byť vykonané najskôr dňa 28.11.2014, pričom znalec vylúčil, že by v prípade žalobkyne išlo o prípad podľa § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004Z. z. a to z toho dôvodu, že nebola splnená jedna z dvoch kumulatívnych podmienok tohto ustanovenia, a síce, že v prípade žalobkyne nedošlo ku skončeniu liečenia v období medzi operáciami zo dňa 9.12.2011 a 29.6.2012, práve naopak, tieto dve operácie tvorili jeden liečebný proces, jedno liečenie a pri rešpektovaní definície bolesti podľa § 2 ods. 1 zákona 437/2004, nebolo by zákonné vystaviť posudok o bolestnom za operáciu zo dňa 9.12.2011 v krátkej dobe po jej prevedení, ako sa snaží navodiť žalovaná. Znalec potvrdil, že pokiaľ by žalobkyňa požiadala lekára o ohodnotenie bolestného v dobe medzi týmito dvoma operáciami, lekár by v zmysle zákona, by mal odmietnuť vykonať takéto obodovanie, nakoľko zdravotný stav žalobkyne nebol ešte ustálený. Ust. § 8 ods. 4 zákona sa vzťahuje tak, na bodovanie bolestného, ako aj na bodovanie sťaženia spoločenského uplatnenia, teda aj pri jednom, aj pri druhom nároku sa musí najskôr skúmať okamih ustálenia zdravotného stavu a až následne možno vykonať vyčíslenie. V zmysle judikátu č. R29/1979 „v danom prípade bolo povinnosťou súdu
za pomoci znalca zisťovať, kedy vlastne došlo k skončeniu liečenia základného poškodenia, či druhá operácia tvorila prirodzený článok celkového liečebného procesu, alebo ju treba hodnotiť osobitne." Liečením sa nerozumie len doba, počas ktorej lekár poskytuje ošetrenie, ale aj doba medzi jednotlivými ošetreniami, teda vlastne doba od začiatku do skončenia liečenia. Napokon ide aj o bolesť, ktorú poškodený utrpí napr. pri rehabilitačnej starostlivosti. Až keď sa celý liečebný proces skončí, sú známe všetky okolnosti smerodajné pre určenie bolestného, a preto až vtedy začína plynúť premlčacia doba pokiaľ ide o bolestné. Pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, žalobkyňa nesúhlasí so vznesenou námietkou premlčania, pretože aj nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa odvíja od tzv. základného sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je možné bodovať až v momente ustálenia zdravotného stavu v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. Skutočnosť, že Sociálna poisťovňa priznala žalobkyni invalidný dôchodok už dňa 2.9.2015 neznamená, že v tento deň došlo k ustáleniu zdravotného stavu, čo do sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože sociálna poisťovňa nepostupuje podľa zákona č. 437/2004 Z. z., ale podľa Zákona o sociálnom poistení, kde sa inštitút ustálenia zdravotného stavu nerieši. Zároveň logicky žalobkyňa si nemohla skôr uplatniť mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, keď nebolo objektívne známe tzv. základné sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré bolo v zmysle výpovede znalca možné zistiť najskôr dňa 28.11.2014. Žalobkyňa si totiž po druhej operácii dňa 9.12.2011 nemohla myslieť, že je celý proces ukončený, nakoľko v lekárskych správach z medziobdobia medzi 2. a 3.operáciou, sa stále konštatuje, že liečenie trvá, žalobkyňa musí nosiť golier, dňa 22.2.2012 je uvedené výmena goliera za mäkký, kontrola o dva mesiace, následne prípadná PN, čo znamená, že minimálne do 5. mesiaca roku 2012, kedy bola ďalšia kontrola, bola žalobkyňa práceneschopná a už 9.5.2012, to znamená 5 mesiacov po operácii sa už uvádzajú problémy, ktoré smerovali k naplánovaniu tretej operácie, pričom o mesiac a pol bola vykonaná tretia operácia, Žalobkyňa si preto dôvodne myslela, že jej liečenie stále nie je ukončené, pretože ťažkosti mala subjektívne, ale aj po objektívnej stránke, čo potvrdzujú lekárske správy a vyústili až do tretej operácie, ktorá bola len istou opravou operácie druhej. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia prináleží len ľuďom, ktorí boli výrazne aktívni v kultúrnom, spoločenskom, či športovom živote pred nehodou, toto tvrdenie je nesprávne, dokonca neetické, nakoľko v zmysle ustálenej judikatúry napr. v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/170/2008 sa uvádza: „okolnosti hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho poškodeného bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania..., je to nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale je aj porušením zásady rovnosti účastníkov občianskeho konania a ochrany slabšieho." Pokiaľ žalovaný odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/29/2009, v tomto konaní bolo v podstate iba povedané, že zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na viac ako 20-násobok je vyhradené prípadom tzv. významných ľudí, v tomto prípade išlo o „obyčajného človeka" a bolo jej poskytnuté mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 10-násobku základného odškodnenia. Aj samotný zákon č. 437/2004 Z. z. nikde neuvádza, že by mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo vyhradené len pre „významných ľudí". Pokiaľ ide o dôvody pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ust. § 5 ods. 5 zákona, ako jeden z prípadov hodných osobitného zreteľa explicitne uvádza uznanie invalidity, čo je u žalobkyne splnené a preto v zásade už len táto skutočnosť postačuje na to, aby bol daný tzv. základ tohto nároku na mimoriadne zvýšenie a otázna je už len jeho výška. Žalobkyňa vo svojej písomnej výpovedi zo dňa 10.1.2017 popísala konkrétne dopady poškodenia zdravia na svoj život, ktoré je pre účely priznania mimoriadneho sťaženia spoločenského uplatnenia dostačujúce. Žalobkyňa nežiada maximálne zvýšenie o 50%, ale len o 35%. Žalobkyňa sa po dopravnej nehode tzv. „nezložila", ale snaží sa s týmto stavom bojovať a nepodľahnúť bolestiam a sebaľútosti, preto ani nenavštevuje neustále lekárov, aj keď jej boli odporúčaní, napr. kliniku algeziológie. Ak si žalobkyňa chce udržať zamestnanie, nemôže si dovoliť pravidelne navštevovať lekárov, a preto neustále bolesti tlmí voľne dostupnými liekmi. Tento jej postoj by jej nemal poškodiť pri priznávaní mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Pokiaľ ide o konečný stav žalobkyne, žalobkyňa má veľkým klinom napevno zoskrutkovanú krčnú chrbticu a nemôže ňou hýbať. Z lekárskych správ z r. 2014 - 2016 je zrejmé, že musí stále navštevovať lekárov a trpí ťažkosťami.
31. Žalovaná naopak poukazovala na vyjadrenie znalca podľa ktorého bolesť za operáciu dňa 9.12.2011 bolo možné obodovať už skôr, než došlo k ustáleniu zdravotného stavu, a to v čase po vykonaní tejto druhej operácie, kedy žalobkyňa nemohla mať vedomosť o tom, že bude vykonaná tretia operácia, alebo kedy bude ustálený jej zdravotný stav, avšak bolo objektívne možné ohodnotiť bolestné za túto operáciu,
pričom znalec aj vo svojom znaleckom posudku uvádza, že: „operácie krčných stavcov, t.j. operácia dňa 9.12.2011 a dňa 26.6.2012 išlo zakaždým o operáciu, ktorá spôsobila samostatnú bolesť, preto bolo správne vykonať hodnotenie bolestného pre každú operáciu zvlášť." Treba rozlišovať medzi nárokom za bolestné za operáciu dňa 9.12.2011 a nárokom za bolestné za operáciu dňa 29.6.2012, nakoľko nejde o jeden nárok, sú to dve samostatné položky, samostatne ohodnotené, preto nie je možné tieto dva samostatné nároky posudzovať ako celok na účely premlčacej lehoty. Nie je podstatné, či si žalobkyňa myslela, že jej stav je, alebo nie je ustálený, nakoľko znalec uviedol, že toto bolestné bolo možné si dať obodovať a riadne uplatniť, a preto nemôže byť na úkor žalovanej tá skutočnosť, že žalobkyňa tak v lehote neurobila. Pokiaľ ide o nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, žalobkyňa nepreukázala žiadne mimoriadne skutočnosti na uplatnenie tohto inštitútu, dôvody, ktorými podopiera tento nárok sú tými istými dôvodmi, ktorými podopiera nárok základného sťaženia spoločenského uplatnenia a je v rozpore so zákonom, aby z tých istých dôvodov bolo priznané odškodnenie za dva rôzne nároky.
32. Uznesením č. k. 22C/59/2014-247 zo dňa 7.3.2017 súd, vzhľadom a podanie žalobkyne zo dňa 13.6.2015, ktorým žalobkyňa vzala podanú žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 386,40 eur zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 386,40 eur, pričom predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 7.302 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 2.461,80 eur od 1.7.2014 do 23.9.2014, vo výške 5,15% ročne zo sumy 3.643,20 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 12.364,80 eur od 16.10.2014 do 2.2.2015, vo výške 5,05% ročne zo sumy 386,40 eur od 16.10.2014 do 20.5.2015 a vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.649,80 eur od 16.10.2014 do zaplatenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.3.2017.
33. Žalobkyňa k sumám, ktoré jej žalovaná v priebehu konania vyplatila titulom poistného plnenia uviedla, že suma 2.452,80 eur bola na účet spoločnosti Litis odškodnenie, s. r. o. pripísaná dňa 24.9.2014, suma 12.364,80 eur bola pripísaná dňa 3.2.2015 a suma 386,40 eur dňa 25.5.2015. Celková výška základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je 22.776 eur, a to: 1. v zmysle lek. posudku MUDr. W. - 420 bodov x 15,38 eur = 6.460 eur, 2. v zmysle odborného vyjadrenia MUDr. W. zo dňa 13.6.2014 krátená o 390 bodov a 30 bodov, ktoré žalovaná najskôr spochybnila - 960 bodov x 16,48 eur = 15.821 eur, 3. v zmysle odborného vyjadrenia MUDr. W. zo dňa 13.6.2014 - krátené o 390 bodov a 30 bodov ktoré žalovaná najskôr spochybnila - 30 bodov x 16,48 eur= 495 eur. Vzhľadom na tento výpočet žalobkyňa požaduje výšku mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 7.839,65 eur, podľa zmeny žaloby zo dňa 25.11.2016 ako 34,42% (teda nie pôvodných 35%) zo sumy 22.776 eur. Žalobkyňa bola prvýkrát posúdená posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne dňa 1.7.2013, čoho výsledkom je odborný posudok o invalidite. Na jeho základe bola žalobkyňa uznaná invalidnou v rozsahu 55% (45% za následky dopravnej nehody + 10% za vysoký krvný tlak). Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 11.7.2013 jej bol priznaný invalidný dôchodok za 55%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dňa 22.9.2015 sa zúčastnila kontrolnej lekárskej prehliadky pre účely prehodnotenia invalidity, pričom v zmysle odborného posudku bol rozsah invalidity znížený na 45%. Avšak posudzovanie zdravotného stavu na účely invalidity podľa z. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení podlieha iným pravidlám, ako posudzovanie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa z. č. 437/2004 Z. z. Preto pri jednoznačnom konštatovaní znalca MUDr. M., že sťaženie spol. uplatnenia bolo možné ohodnotiť až dňa 28.11.2014, je nesprávna úvaha žalovanej, aby odo dňa prvého posúdenia invalidity začala plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spol. uplatnenia. Pokiaľ žalobkyňa nemala ustálené základné sťaženie spol. uplatnenia, nemohla vedieť v akej výške má žiadať mimoriadne sťaženie spol. uplatnenia. Žalobkyni sa po dopravnej nehode nezmenila pracovná náplň -asistentka v hygienickej službe Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trnave, kde pracuje celý život. Avšak pri výkone práce (napr. nosenie biologického materiálu) jej pomáhajú kolegyne, inak by to fyzicky nezvládala. Žalobkyňa si s vypätím síl snaží udržať pôvodné zamestnanie, pretože inak nemá šancu sa pri svojom zdravotnom stave a veku zamestnať inde. Nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia si uplatňuje nielen s ohľadom na nepriaznivý dopad na prácu žalobkyne, ale aj na súkromný, resp. rodinný život, ktorý sa po nehode úplne zmenil.
34. Žalovaná trvala na tom, že dôkazmi bolo preukázané, že žalobkyňa v čase nehody pripútaná nebola, čo je dôvodom pre krátenie poistných plnení. Nárok žalobkyne na bolestné za operáciu zo dňa 9.12.2011 je premlčaný, nakoľko išlo o samostatnú bolesť, ktorú možno samostatne ohodnotiť, keď v tomto smere žalovaná poukazovala na výpoveď znalca na pojednávaní, podľa ktorej v čase po
vykonaní operácie dňa 9.12.2011 bolo objektívne možné ohodnotiť bolestné za túto operáciu, nebolo preto potrebné čakať na ukončenie liečebného procesu, je nutné vychádzať zo skutkového stavu v čase po vykonaní predmetnej operácie. V čase po vykonaní druhej operácie, tretia operácia nebola plánovaná a neexistoval žiaden dôvod, ktorý by žalobkyni bránil obodovať si bolestné za danú operáciu. K tretej operácii vôbec nemuselo dôjsť, žalobkyňa si objektívne mohla obodovať bolestné po vykonaní druhej operácie v zmysle zásady „právo patrí bdelým." Žalobkyňa tiež nepreukázala svoj nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože dôvody, o ktoré opiera tento svoj nárok, sú tými istými dôvodmi, ktorými bol odôvodnený jej základný nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia. Jediným osobitným dôvodom je priznanie invalidity, avšak odborný posudok o invalidite bol vypracovaný dňa 1.7.2013, teda rok a pol pred ustálením zdravotného stavu dňa 28.11.2014, teda s veľkou pravdepodobnosťou k ustáleniu zdravotného stavu došlo skôr ako dňa 28.11.2014, preto je nárok žalobkyne na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia premlčaný. V opačnom prípade by posudok o invalidite bol vypracovaný predčasne, preto u žalobkyne nie sú dôvody, pre ktoré by si mohla uplatňovať nárok na vyplatenie náhrady za mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Ku skutočnosti kedy boli žalovanej doručené listy spoločnosti Litis odškodnenie, s. r. o., zo dňa 16.6.2014, zo dňa 11.9.2014 a list, ktorým bol uplatnený nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, sa žalovaná na výzvu súdu nevyjadrila, nepredložila žiadne doklady o týchto skutočnostiach.
35. Vzhľadom na rozšírenie a zmenu žalobného návrhu podaním žalobkyne zo dňa 25.11.2016, súd uznesením č. k. 22C/59/2014-281 zo dňa 27.4.2017 pripustil zmenu žalobného návrhu, ktorým žalobkyňa rozširuje právo uplatnené žalobou o mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a ktorým titulom sa domáha zaplatenia sumy 7.839,65 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.839,65 eur od 21.9.2016 do zaplatenia, teda posledný žalobný návrh žalobkyne znie, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 15.141,65 eur spolu a úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 2.461,80 eur od 1.7.2014 do 23.9.2014, vo výške 5,15% ročne zo sumy 3.643,20 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 12.364,80 eur od 16.10.2014 do 2.2.2015, vo výške 5,05% ročne zo sumy 386,40 eur od 16.10.2014 do 20.5.2015, vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.649,80 eur od 16.10.2014 do zaplatenia vo výške 5% ročne zo sumy 7.839,65 eur od 21.9.2016 do zaplatenia.
36. Na záver žalobkyňa uviedla, že krátenie plnenia o 20% zo strany žalovanej považuje za neoprávnené, nakoľko žalovaná v konaní ako nositeľ dôkazného bremena jednoznačne nepreukázala, že žalobkyňa nebola na 100% pripútaná. Náklady na vyhotovenie lekárskych posudkov žalobkyňa preukázala a počiatočné nezrovnalosti vysvetlila. Námietka premlčania bolestného je neopodstatnená, pretože zo znaleckého posudku MUDr. M. vyplýva, že ustálenie zdravotného stavu žalobkyne, čo do bolestného nastalo najskôr dňa 28.11.2014. Ak sa žalovaná opiera o znalcove tvrdenie, že obodovať bolestné bolo možné aj skôr, vytrháva z kontextu znalcove tvrdenie, pretože znalec zároveň uviedol, že jej zdravotný stav nebol ustálený. Žalobkyňa si teda mohla požiadať o obodovanie bolestného, avšak takéto bodovanie by bolo v rozpore so zákonom - § 8 ods. 4 z. č. 437/2004 Z. z. a každý lekár/znalec by mal odmietnuť vypracovanie takéhoto posudku. Žalovaná sa pridržiava toho, že inštitút ustálenia zdravotného stavu, by sa mal používať len v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia. Tomu však odporuje samotné znenie § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. ako aj jeho systematické zaradenie do všeobecných ustanovení zákona vzťahujúcich sa tak na bolestné, ako aj na sťaženie spoločenského uplatnenia. Znalec tiež osobitne vyhodnotil moment ustálenia zdravotného stavu pokiaľ ide o bolestné a osobitne, pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa zásadne nesúhlasí s námietkou premlčania čo do mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože znalec jednoznačne konštatoval, že základné sťaženie spoločenského uplatnenia bolo možné ohodnotiť až 28.11.2014, preto je nesprávna úvaha žalovanej, aby odo dňa prvého posúdenia invalidity, začala plynúť dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa nemala ustálené ani základné sťaženie spoločenského uplatnenia, nemohla vedieť, v akej výške má žiadať mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyňa odôvodňuje nielen nepriaznivým dopadom na prácu žalobkyne, ale aj na súkromný, resp. rodinný život žalobkyne, ktorý sa po nehode úplne zmenil. Žalobkyňa trpí neustálymi bolesťami, ktoré ju obmedzujú v tak samozrejmých veciach, ako je napr. spánok. Do konca života musí žiť s napevno zošróbovaným krkom, permanentnými bolesťami, že sa už nikdy poriadne nevyspí. Navyše ust. § 5
ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. expresis verbis uvádza priznanie invalidity ako dôvod, kedy by mal súd pristúpiť k mimoriadnemu zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia.
37. Žalovaná na záver uviedla, že trvá na vznesenej námietke premlčania pokiaľ ide o nárok žalobkyne na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, zároveň považuje tento nárok je neopodstatnený, pretože žalobkyňa si uplatňuje mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia z tých istých dôvodov, z akých jej bolo priznané základné sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré jej už bolo aj vyplatené. Poukazuje na negatívny dopad škodovej udalosti na rodinný a pracovný život žalobkyne, avšak žalobkyňa je doteraz zamestnaná a práceschopná osoba, pričom žalovaná sa vo svojej rozsiahlej praxi stretáva s oveľa závažnejšími prípadmi a mimoriadne zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu vyššom ako 30% je priznávané spravidla ležiacim pacientom, ktorých zdravotný stav po škodových udalostiach je taký, že sa môžu v minimálnej miere podieľať na aktivitách, ktoré vykonávali pred nehodou. Uplatnený nárok na bolestné je rovnako premlčaný, argumentácia žalobkyne o tom, že v prípade, ak by požiadala o vypracovanie znaleckého posudku v čase po vykonaní operácií dňa 9.12.2011 a 26.6.2012, bol by nútený ošetrujúci lekár vypracovanie posudku o bolestnom v zmysle zákona odmietnuť, nie je správna. Znalec totiž uviedol, že mesiac až dva po vykonaní týchto operácií bolo zrejmé, akú bolesť žalobkyňa vytrpela a bolo ju možné obodovať, pretože operácia prebehla a bolesť bola vytrpená. Nemožno sa stotožniť ani s argumentáciou, že žalobkyňa nemala vedomosť o tom, či je jej zdravotný stav ustálený, pretože potom by žalobkyňa mohla teoreticky čakať aj 10 rokov na vypracovanie znaleckého posudku, čo je v rozpore s princípom právnej istoty. Pokiaľ ide o krátenie poistného v rozsahu 20%, žalovaná v konaní dostatočne preukázala skutočnosť, že žalobkyňa v čase nehody nebola pripútaná pásom. Žalovaná preto vzhľadom na uvedené žiadala, aby súd žalobu zamietol a priznal jej náhradu trov konania.
38. Z obsahu pripojeného trestného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/69/2010 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/69/2010 zo dňa 19.10.2010 bol Mário Kopúnek, nar. 6.9.1984, trvale bytom Gen. Goliana č. 6015/34, uznaný vinným za spôsobenie dopravnej nehody dňa 13.1.2010 pri ktorej utrpeli zranenia Mgr. W. K., R.. L. G. a V. V., teda za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dva roky. Zároveň bol obvinený zaviazaný na náhradu škody poškodenému W.. W.i K.ovi vo výške 2.306,94 eur, zo zvyškom nároku na náhradu škody bol Mgr. W. K. odkázaný na občianske súdne konanie. Rovnako poškodení Sociálna poisťovňa, a.s., Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. boli s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2010. V pripojenom vyšetrovacom spise ČVS: ORP-158/OVK-SE-2010 sa nachádza Znalecký posudok č. 5/2010 znalca MUDr. F. N., PhD., vypracovaný za účelom popisu a stanovenia závažnosti zranení poškodených W. K., L. G. a V. V., určenia mechanizmu vzniku zranenia, určenia ťažkostí a obmedzení vyvolaných zranením a jeho liečením, určenia skutočnej doby liečenia a práceneschopnosti, predpokladaných trvalých následkov a obodovanie vzniknutých zranení. Zo znaleckého posudku vyplýva, že poškodená V. V. pri dopravnej nehode dňa 13.1.2010 utrpela (str. 10 posudku) ťažké zranenia: krvácanie do mozgových obalov pod pavúčnicu, pomliaždenie mozgu v spánkovom laloku vľavo, zlomeninu zuba 2. krčného stavca a ľahké zranenia: zlomeninu oblúka 4. krčného stavca vpravo, zlomeninu priečneho výbežku 6. krčného stavca vpravo, pomliaždenie hrudníka vľavo, pomliaždenie pľúc vľavo, zakrvácanie do hrudníkovej dutiny vľavo, tržná rana čelovej oblasti hlavy vpravo, tržná rana horného viečka pravého oblúka, tržná rana chrbta nosa, pomliaždenie driekovej chrbtice a poškriabanie rohovky ľavého oka. Pokiaľ ide o pôsobené násilie bod 3.8 (strana 38 posudku) u poškodenej V. V. násilie pôsobilo smerom zľava - doprava viac spredu, predmetom násilia bol tupý predmet, deformujúci sa vnútorný priestor motorového vozidla. Podľa bodu 3.9 mechanizmus vzniku zranenia (str. 39 posudku) u poškodenej V. V., mechanizmom vzniku zranení je pôsobenie násilia vysokej intenzity bez opakovania, ktoré smerovalo zľava - doprava, viac spredu v kombinácii s opačným násilím, ktoré vzniklo deceleráciou vozidla s následným pohybom tela poškodenej zotrvačnosťou dopredu, ktorý bol zastavený sedadlom vodiča a ostatným interiérom vozidla. Priamym nárazom na deformujúci sa interiér vozidla utrpela zranenie mozgu, krčnej chrbtice, zranenie pľúc, krvácanie do hrudníka a zranenie tváre. Predmetom násilia bol deformujúci sa vnútorný priestor motorového vozidla. U poškodených W. K. a L. G. znalec uviedol, že predmetom násilia bol deformujúci sa vnútorný priestor motorového vozidla a bezpečnostný pás.
V pripojenom vyšetrovacom spise ČVS: ORP-158/OVK-SE-2010 sa tiež nachádza Prepúšťacia správa žalobkyne zo dňa 25.1.2010 z Fakultnej nemocnice Trnava, v ktorej sa uvádza, že pacientka bola privezená RLP, účastníčka dopravnej nehody, sedela na zadnom sedadle, pripútaná nebola, pamätá si, že do nich niečo narazilo, na iné si nespomína, prebrala sa až keď ju vyťahovali hasiči, sťažuje sa na bolesti hlavy, ľavého ramena a hrudnej chrbtice. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného Mgr. W. K., nar. 17.10.1976 zo dňa 7.6.2010 vyplýva, že tento pri svojom výsluchu uviedol, že dňa 13.1.2010 viedol vozidlo z Hlohovca smerom na Trnavu, pričom vo vozidle vedľa neho na sedadle spolujazdca sedela L. G. a za ňou vzadu V. V., samozrejme boli pripútaní bezpečnostnými pásmi. Ako došlo k dopravnej nehode si svedok nepamätá, pamätá si len ústrižky, priebeh nehody si nepamätá. Z vyšetrovacieho spisu tiež vyplýva, že predtým bol Mgr. W. K. vypočutý dňa 5.3.2010, kedy uviedol, že na predné sedadlo spolujazdca si sadla L. G. a dozadu si za ňu sadla V. V., z jazdy vozidlom si svedok už nič nepamätá, len to že bol ošetrovaný a hospitalizovaný vo FN v Trnave. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného Ing. L. G., nar. X.X.XXXX zo dňa 7.6.2010 vyplýva, že táto pri svojom výsluchu uviedla, že dňa 13.1.2010 vozidlo viedol W. K., svedkyňa sedela na sedadle spolujazdca vpredu vpravo vedľa vodiča, na zadnom sedadle sedela V. V., samozrejme boli pripútaní bezpečnostnými pásmi. Ako došlo k dopravnej nehode si svedkyňa nepamätá, poranila si hlavu a na nič z okolností ako došlo k nehode si nevie spomenúť. Z vyšetrovacieho spisu tiež vyplýva, že predtým bola Ing. L. G. vypočutá dňa 5.3.2010, kedy uviedla, že si sadla na predné sedadlo spolujazdca a V. V. si sadla dozadu na sedadlo za svedkyňu. Čo sa odohrávalo počas jazdy si nepamätá, nakoľko si pri dopravnej nehode poranila hlavu a nemôže si na priebeh nehody spomenúť. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného V. V., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 7.6.2010 vyplýva, že táto pri svojom výsluchu uviedla, že dňa 13.1.2010 cestovali do zamestnania z miesta bydliska, vozidlo viedol W. K. a ona sedela na zadnom sedadle za spolujazdkyňou L. G., ktorá sedela vedľa vodiča, všetci boli pripútaní bezpečnostnými pásmi. Ako došlo k dopravnej nehode si nepamätá, na nič z toho, ako došlo k nehode si nevie spomenúť. Z vyšetrovacieho spisu tiež vyplýva, že predtým bola V. V. vypočutá dňa 5.3.2010, kedy uviedla, že dňa 13.1.2010 nasadla do vozidla W. K., sadla si na zadné sedadlo, na predných sedadlách sedeli W. K. a L. G., išli z Hlohovca smerom na Trnavu, na priebeh jazdy si nepamätá, ani doteraz si nespomenula.
39. Svedkyňa R.. L. G. vo svojej výpovedi v konaní uviedla, že z dopravnej nehody zo dňa 13.1.2010 si nič nepamätá, čo uvádzala aj v prípravnom konaní. Pamätá si len to, že v Hlohovci sadla do auta na sedadlo spolujazdca. Šoférom vozidla bol W. K.. Spolujazdcom bola tiež p. V.. Takto dochádzali pravidelne, stretli sa v Hlohovci na určenom mieste. Obe čakali na tom istom mieste na W. K.. Svedkyňa uviedla, že si myslí, že sa pripútala bezpečnostným pásom, pretože to tak robí vždy automaticky a ináč by nemala také zranenia, aké mala. B. V. si sadla dozadu, svedkyňa nevedela uviesť, či sedela za ňou, alebo za šoférom, nevedela sa vyjadriť k tomu, či p. V. bola pripútaná bezpečnostným pásom. Svedkyňa uviedla, že pokiaľ vo výpovedi v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom dňa 7.6.2010 uviedla, že všetci boli pripútaní bezpečnostnými pásmi, myslela tým predovšetkým seba. Nevie potvrdiť, ani vyvrátiť, či p. V. bola pripútaná bezpečnostným pásom. Svedkyňa uviedla, že nepostrehla, že by p. K. trval na tom, aby boli všetci pripútaní bezpečnostným pásom. Nepamätala na to, či p. K. v deň nehody vyslovene povedal, aby sa pripútali.
40. Svedok Mgr. W. Halgoš k okolnostiam nehody uviedol, že pravidelne vozieval p. G. a p. V. do práce. V deň dopravnej nehody dňa 13.1.2010 sedela p. G. vedľa neho a p. V. na zadnom sedadle za p. G.. Mal za to, že obidve spolujazdkyne museli byť v deň dopravnej nehody pripútané, pretože svedok bol v tom čase príslušníkom policajného zboru a dbal na to, aby boli osoby v jeho aute pripútané. Pri pohľade dozadu zakaždým spolujazdci boli pripútaní. Nepamätá si však, či aj v tento konkrétny deň sa obzeral dozadu na p. V., či je pripútaná. Spolujazdkyne však vedeli, že svedok vyžaduje, aby boli pripútané. Svedok uviedol, že si z tejto dopravnej nehody dlho nič nepamätal, neskôr sa mu začali vracať niektoré útržky. Pamätá si, že po náraze sa vyplazil z auta, niekomu pomáhal z auta, ale nevie komu. Po príchode polície odpadol. Nevedel uviesť akým spôsobom sa z vozidla dostala p. V.. Svedok uviedol, že si myslí, že p. V. dňa 13.1.2010 bola určite pripútaná, pretože je to osoba, ktorú pozná a ktorú pravidelne vozil a bol pripútaný on aj p. Takácsová. Pri tomto svojom tvrdení vychádzal z toho, že to bolo pravidlo, nepamätal sa, že by sa o tom v ten deň osobitne presvedčil. V tom úseku cesty bola poľadovica, vodič oproti idúceho auta začal strečkovať, svedok sa snažil dostať auto ku krajnici, načo reagovali pani G. a V., a to slovne - upozornením. Svedok uviedol, že reagovala aj pani V., zrejme videla, čo sa deje na ceste pred vozidlom, avšak svedok vzhľadom na situáciu nemohol reagovať na spolujazdcov pohľadom
do spätného zrkadla. Mal za to, že pani V. sedela za pani G., pretože ak by sedela za vodičom nemohla dopredu vidieť, pretože tam boli opierky hlavy, čiže by sa musela nejakým spôsobom nahnúť. Svedok chodil pravidelne na STK a na servisné prehliadky, čiže dbal na to, aby auto bolo v poriadku. Po zrážke si pamätá na to, že nemohol otvoriť dvere, jeho okno bolo rozbité, vyplazil sa von, vtedy pri nich nikto nebol, takže sa musel odopnúť sám a vyliezť z auta. Svedok nevedel potvrdiť na 100%, či bola pani Jakubeková v deň dopravnej nehody pripútaná, avšak inak dbal na to, aby osoby v aute boli pripútané.
41. Znalec MUDr. F. N. vypovedal, že vypracoval v trestnom konaní znalecký posudok na zranenia W. K., L. G. a V. V., ktoré utrpeli pri dopravnej nehode dňa XX.X.XXXX. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie poškodených, ktorá bola vedená vo Fakultnej nemocnici Trnava a u jednotlivých obvodných lekárov, taktiež poškodených vyšetril. Čo sa týka mechanizmu vzniku zranení, vychádzal z charakteru a lokalizácie zranení, z výpovede poškodených, z policajných záznamov, najmä zo záznamu o nehode. Pokiaľ ide o predpokladaný mechanizmus vzniku zranenia V. V., išlo o násilie vysokej intenzity, ktoré bolo bez opakovania, smerovalo zľava doprava, viac spredu, ktoré bolo kombinované s opačným násilím, ktoré vzniklo deceleráciou vozidla a následným pohybom poškodenej zotrvačnosťou dopredu. Vzhľadom na to, že nebola pripútaná, tento pohyb bol zastavený sedadlom vodiča, pretože sedela vzadu a ostatným interiérom vozidla. Zranenia vznikli priamym nárazom na deformujúci sa interiér vozidla. Predmetom násilia bol deformujúci sa vnútorný priestor vozidla. Skutočnosť, že pani Jakubeková sedela za vodičom znalec vyvodil z jej zdravotnej dokumentácie, ako aj z výpovede poškodenej, ktorá mu sama uviedla, že sedela za vodičom. Pre tú skutočnosť, že sedela za vodičom, svedčí aj pravdepodobnosť zranení, ktoré utrpela na ľavej strane tela - sú to pomliaždenie mozgu v spánkovom laloku vľavo, pomliaždenie hrudníka vľavo, pomliaždenie pľúc vľavo, zakrvácanie do hrudníkovej dutiny vľavo. Všetci traja poškodení utrpeli ťažké zranenia s dobou liečby nad 42 dní. Pokiaľ ide o mechanizmus zranení u pána K. vzhľadom na to, že bol pripútaný a bol vodič motorového vozidla najbližšie k miestu kontraktu, jednalo sa o najťažšie zranenia v porovnaní s ostatnými účastníkmi, mechanizmus úrazu bol podobný, taktiež náraz zľava doprava, avšak tým, že bol pripútaný bezpečnostným pásom, zranenia boli spôsobené aj vlastným bezpečnostným pásom. B. G., ktorá sedela vpredu ako spolujazdec, utrpela relatívne najľahšie zranenia, pretože bola najďalej od miesta pôsobenia násilia a bola pripútaná bezpečnostným pásom. Znalec uviedol, že pri hodnotení toho, kto bol pripútaný bezpečnostným pásom a kto nebol, vychádzal z charakteristických, presne lokalizovaných zranení, ktoré sú najčastejšie spôsobené bezpečnostným pásom, ďalej vychádzal z výpovede poškodených. Všetkých troch vyšetroval dňa 9.2.2010. Podľa záznamu z vyšetrenia dňa 9.2.2010 o 12.33 hodine, poškodená V. uvádza: „...chodí na kontroly do Hlohovca, práceneschopnosť trvá, uviedla, že sedela vzadu za spolujazdcom, nebola pripútaná a narazili čelne..." Pri vyšetrení udávala bolesti hlavy, mala naloženú fixáciu krčnej chrbtice a udávala, že má slzenie ľavého oka. Znalec však z charakteru zranení, ktoré žalobkyňa utrpela pri nehode uviedol, že je menej pravdepodobné, že sedela vzadu za spolujazdcom, ako to, že sedela za vodičom. Žalobkyňa vôbec nevykazovala zranenia po pripútaní bezpečnostným. Typické zranenia spôsobené bezpečnostným pásom u žalobkyne prítomné neboli. U ostatných dvoch účastníkov nehody boli prítomné, konkrétne u pána K. - zlomenina desiateho a jedenásteho rebra vľavo, pomliaždenie pľúc obojstranne, pomliaždenie driekovej chrbtice a u pani G. - pomliaždenie hrudníka, podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré vzniká nepriamym mechanizmom nadmerným nekoordinovaným predozadným pohybom krčnej chrbtice pri fixovanom tele. Takéto zranenia pani V. nemala. Vzhľadom na utrpené zranenia pani V., skutočnosť, či bola alebo nebola pripútaná bezpečnostným pásom sa jednoznačne nedá povedať, ale z predloženej zdravotnej dokumentácie s vysokou pravdepodobnosťou pripútaná nebola. Zranenia pána K. sú koncentrované na ľavej strane tela, to znamená, že keď došlo k nárazu, jeho sila sa prejavila na ľavej strane tela, pravá strana tým, že bol fixovaný bezpečnostným pásom, nevykazuje žiadne vážnejšie zranenia. Naopak pani V., taktiež podľa zdravotnej dokumentácie mala pomliaždenie hrudníka a pľúc vľavo, čo svedčí preto, že v okamihu nárazu sa táto časť tela nachádzala v mieste pôsobenia násilia, teda v ľavej strane vozidla, následne pravdepodobne bola odhodená doprava, pričom vznikli zranenia na pravej strane a to - tržná rana čelovej oblasti vpravo, tržná rana horného viečka vpravo, zlomenina priečneho výbežku krčného stavca vpravo, zlomenina oblúka štvrtého krčného stavca vpravo a zakrvácanie do mozgových obalov, ktoré bolo obojstranné, čiže aj vpravo. Podľa policajnej správy násilie pôsobilo na stranu vodiča, keby bola pripútaná, nemali jej od čoho vzniknúť zranenia na pravej strane, nevznikli by jej tržné rany. Ak by sedela za spolujazdcom, zranenia na pravej strane by jej mohli vzniknúť, ale v tom prípade si znalec nevie vysvetliť, čím by jej mohli vzniknúť zranenia - pomliaždenie pľúc a hrudníka vľavo. V prípade zranení pána K. a pani V. sa jednalo o zlomeniny, ktorých vznik je podmienený vysokou intenzitou násilia a čo sa týka opakovania násilia, vzhľadom na to, že sa jednalo o náraz, znalec uviedol, že išlo o
pôsobenie násilia bez opakovania. Nešlo o viacej nárazov, ale išlo o to prvé rozhodujúce násilie, ktoré spôsobilo zranenia. Vzhľadom na to, že k nárazu do vozidla pána K. došlo vľavo a následne bolo vozidlo prevrátené na strechu, keďže ide o krátky časový okamih od nárazu do prevrátenia auta, nedá sa vylúčiť, že tým vznikli zranenia pani V. vpravo, ale ak by bola pripútaná, mala by zranenia na temene hlavy. Bezpečnostný pás bráni predo-zadnému pohybu, nebráni v pohybu nahor v prípade trojbodového pásu. V prípade, že by násilie pri prevrátení vozidla na strechu pôsobiace na telo poškodenej bolo vysokej intenzity, mala by utrpieť zranenia temena hlavy. Tieto neboli v zdravotnej dokumentácii popísané. Znalec mal za to, že vzhľadom na utrpené zranenia, pani V. sedela za vodičom.
42. Zo Znaleckého posudku č. 5/2016 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia - MUDr. F. M., znalecký posudok zo dňa 30.5.2016 vyplýva, že žalobkyňa dňa 13.1.2010 pri dopravnej nehode utrpela viaceré zranenia, medzi nimi aj zlomeninu krčných stavcov. Zlomenina zubu 2. krčného stavca sa nezahojila pevnou kosťou, ale v mieste zlomeniny vznikol pseudokĺb (pseudoartróza). Pretože žalobkyňa mala výrazné ťažkosti, bol odporučený operačný zákrok, ktorý mal odstrániť neplnohodnotné kostné tkanivo, vložiť do tohto miesta kostný štep z panvy a miesto pevne spojiť skrutkami, aby sa vytvorili podmienky pre vytvorenie pevného kostného tkaniva. Operácia bola dňa 9.12.2011. Po tejto operácii sa znova vytvoril pseudokĺb a ťažkosti u žalobkyne pretrvávali. Preto bola potrebná ďalšia operácia s tým istým zámerom a v podstate žalobkyňa podstúpila tú istú operáciu. Operácia bola dňa 29.6.2012. Po nej sa kosť pevne zrástla. Hojenie trvalo dlhšie ako u bežnej operácie, pretože išlo o opakovanú operáciu v tom istom mieste. Dňa 15.11.2013 lekár na kontrole podľa RTG vyšetrenia konštatoval, že fúzia je prehojená, teda kosť sa zrástla. Účel a charakter tretej operácie žalobkyne vykonanej dňa 29.6.2012 bol ten istý ako predchádzajúcej operácie. Nakoľko po operácii dňa 9.12.2011 nedošlo k zhojeniu zlomeniny pevným kostným tkanivom, ale v mieste zlomeniny vzniklo neplnohodnotné tkanivo, dochádzalo v tomto mieste k pohybu kosti a bolo potrebné odstrániť neplnohodnotné tkanivo, vložiť do tohto miesta kostný štep z panvovej kosti a zlomeninu fixovať skrutkami, aby do zhojenia pevnej kosti v tomto mieste nedochádzalo k pohybom. Až táto tretia operácia bola úspešná a miesto sa zhojilo pevným kostným tkanivom. Znalec konštatuje, že liečebný proces u žalobkyne bol ukončený až po konštatovaní zhojenia kosti. Následne bola ešte potrebná rehabilitácia. Ukončenie liečebného procesu bolo dňa 28.11.2014, kedy bolo konštatované, že stav je ustálený, chronický, bez výhľadu na zlepšenie a je nutné sledovanie algeziológom, neurológom každého pol roka. O ustálení zdravotného stavu možno hovoriť až po 15.11.2013, keď bolo konštatované, že kosť sa zhojila. Aj potom bolo ešte potrebné pokračovať v zavedenom režime, vyhýbať sa fyzicky namáhavej práci, doporučená bola kontrola o pol roka. Ošetrujúci lekár konštatoval ustálenie stavu bez výhľadu na zlepšenie dňa 28.11.2014, čo je podľa znalca deň ustálenia zdravotného stavu žalobkyne. Každá operácia, a to dňa 9.12.2011 a dňa 29.6.2012 spôsobila samostatnú bolesť, preto bolo správne vykonať hodnotenie bolestného pre každú operáciu zvlášť. Obodovanie bolestného za operáciu dňa 9.12.2011 a dňa 29.6.2012 bolo vykonané správne, išlo o ten istý druh operácie (položka 106g reoperácia pre pseudoartrózu zlomeniny, pričom položka sa zvyšovala o 1 podľa § 9 ods. 5 písm. c/).
43. Podľa Odborného vyjadrenia č. 254/2016 zo dňa 29.9.2016 spoločnosti forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s. r. o., znalecká organizácia z odboru: zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: súdne lekárstvo, zo znaleckého posudku č. 5/2016 MUDr. F. M. jednoznačne nevyplýva, kedy bolo možné prvý krát hodnotiť bolesť za operáciu zo dňa 9.12.2011.
44. Znalec MUDr. F. M. pri svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v znaleckom posudku je jednoznačne uvedené, kedy možno zdravotný stav žalobkyne považovať za ustálený, a to v súlade s ust. § 8 ods. 4 Zákona o bolestnom, kde je uvedené, že lekársky posudok je možné vykonať, len čo možno považovať zdravotný stav za ustálený. Dňa 15.11.2013 lekár na kontrole podľa röntgenového vyšetrenia konštatoval, že fúzia je prehojená, teda kosť javí známky, že sa zahojila, vtedy bolo prvýkrát konštatované, že to je zhojené, že kosť prerástla kosťou. Ukončenie liečebného procesu bolo dňa 28.11.2014, kedy bolo skonštatované prvýkrát v celej zdravotnej dokumentácii, že zdravotný stav je ustálený. Nikde dovtedy v zdravotnej dokumentácii nebolo napísané, že zdravotný stav je ustálený, dovtedy sa zlomenina vždy zhojila pakosťou a nie kosťou, to znamená, že stav nebol ustálený. Pokiaľ ide o možnosť obodovania bolestného za operáciu dňa 9.12.2011 pred dátumom 28.11.2014, znalec uviedol, že hypoteticky je to možné, pretože operácia prebehla, diagnóza bola jasná, operácia sa dala obodovať, operácia bola aj dvakrát obodovaná, avšak podľa znalca to bolo úplne zbytočne robené, pretože zakrátko sa ukázalo, že sa to nezhojilo, čiže obodovať sa to dalo, ale nebol to konečný stav. Išlo o dve identické operácie, preto sú aj dvakrát obodované identicky, ale efekt operácie -
zhojenie, sa dostavil až po poslednej operácii, ktorá bola 29.6.2012. Až po tretej operácii sa defekt zhojil kosťou a následne došlo k ustáleniu zdravotného stavu. Obodovanie bolestného teda bolo možné vykonať aj pred ustálením zdravotného stavu, pretože každá tá operácia sa posudzuje samostatne, za každú operáciu bola vytrpená bolesť, pacientka musela po každé absolvovať operáciu, pooperačný stav, rehabilitáciu. Pokiaľ v danom prípade napriek tomu, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo až dňa 28.11.2014, bolo vykonané posúdenie bolestného dňa 13.6.2014 a sťaženia spoločenského uplatnenia dňa 21.7.2014, pravdepodobne mal lekár za to, že zdravotný stav bude v poriadku a nenastane ďalšia komplikácia, vzhľadom na to, že lekár po tretej operácii dňa 15.11.2013 skonštatoval, že kosť sa zrástla, zrejme veril, že všetko dobre dopadne a preto to obodoval. To, akú bolesť žalobkyňa vytrpela v súvislosti s druhou operáciou dňa 9.12.2011, sa dalo určiť po mesiaci, po dvoch, pretože operácia prebehla a bolesť vytrpela. Ak by bola nejaká akútna pooperačná komplikácia, obodovanie by sa nemohlo vykonať. Po každej operácii ťažko posúdiť, či sú to ešte prejavy pooperačného stavu, alebo je tam prípadne nejaká ďalšia komplikácia, to znamená prípadne nastupuje nejaká komplikácia toho hojenia. Aj vzhľadom na to, že išlo reoperáciu, keďže po prvej operácii sa kosť dobre nezrástla, bola tam väčšia opatrnosť po druhej operácii, každý lekár je potom opatrnejší s posudzovaním zdravotného stavu. Bolesť za druhú operáciu zo dňa 9.12.2011 zahŕňa nielen samotnú operáciu, ale aj pooperačnú bolesť, pobyt v nemocnici, rehabilitáciu, všetko. U žalobkyne liečenie ani celkom nebolo skončené, pretože operácia nebola ukončená, žalobkyňa podstúpila dve identické operácie, za ktoré bolo priznané samostatné bolestné. Za každú operáciu patrí odškodnenie. Posúdenie bolesti vytrpenej za operáciu dňa 9.12.2011, vzhľadom na bolesť vytrpenú pri operácii, rekonvalescenciu a rehabilitáciu, bolo možné vykonať po pár týždňoch, rep. mesiacoch po operácii. Keďže však nebolo zrejmé, či sa bude robiť tretia reoperácia, ťažko to bolo možné vykonať pred treťou operáciou. V podstate to ani nebolo možné, pretože ťažko posúdiť, či nastane nejaká ďalšia komplikácia počas operácie, alebo bezprostredne po operácii. Pokiaľ nebolo skončené liečenie, takéto posúdenie sa v praxi nerobí. Pravdepodobne by lekár odmietol vypracovať takýto posudok. Obodovanie bolestného za operáciu dňa 9.12.2011 sa teda dalo vykonať skôr ako dňa 28.11.2014, avšak bežne sa to takto nerobí, pretože liečebný proces nebol ukončený. Až keď je celý proces liečby ukončený, je možné zhodnotiť, koľko bodov za to patrí. Operáciu je potrebné hodnotiť komplexnejšie, nielen samotnú bolesť, ide o určitý druh diskomfortu, resp. obmedzenie na obvyklom spôsobe života, hodnotí sa mobilita, komunikácia, možnosť udržiavať si hygienu. Bolesť nie je možné ohodnotiť momentom zahojenia rany, nakoľko rana sa zahojí momentom, kedy sa vyberajú štichy, avšak po niekoľkých týždňoch môže dôjsť ku komplikácii, musí prebehnúť určitá rehabilitácia, musí byť určitý odstup, aby sa to dokázalo zhodnotiť a skonštatovať, že je všetko v poriadku. Rana je len vonkajší prejav, žalobkyňa bola operovaná kvôli kosti vnútri. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa dalo ohodnotiť po termíne 28.11.2014, kedy aj bolo konštatované, že zdravotný stav je ustálený, chronický, bez výhľadu na zlepšenie, s tým, že je nutné sledovanie špecialistami. Ak potom odborný posudok o invalidite bol vypracovaný už dňa 1.7.2013, je možné, že stav bude ten istý, ale je možné od roku 2013, že niečo môže byť niečo zlepšené, niečo zhoršené, K vyjadreniu spoločnosti forensic.sk k znaleckému posudku znalec uviedol, že táto spoločnosť namietala, že znalec neuviedol, kedy bolo možné prvýkrát hodnotiť bolesť za operáciu dňa 9.12.2011, avšak zákon hovorí o ustálení zdravotného stavu. Na otázku, či toto bolestné bolo možné obodovať skôr, znalec uvádza, že to bolo možné obodovať skôr, avšak v praxi sa to nerobí, pretože aj tu sa ukázalo, že bolo nutné podstúpiť ďalšiu operáciu a proces liečenia nebol ukončený.
45. Podľa údajov na webovej stránke Slovenskej kancelárie poisťovateľov, motorové vozidlo EČ: G zn. Iveco Daily, bolo ku dňu 13.1.2010 poistené v spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
46. Podľa Lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného dňa 27.7.2011 W.. W. W. a MUDr. B. U., B.., bolo stanovené bolestné vo výške 1.045 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 420 bodov (za poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice 390 bodov a rozsiahle plošné jazvy na tvári 30 bodov).
47. Podľa lekárskych posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vystavených MUDr. S. N. (2 posudky), za prvú reoperáciu pseudoartrózy (hospitalizácia od 8.12.2011 do 14.12.2011) lekár udelil bolestné 195 bodov; za druhú reoperáciu pseudoartrózy (hospitalizácia od 28.6.2012 do 2.7.2012) lekár udelil rovnako bolestné 195 bodov.
48. Podľa Odborného vyjadrenia znalca MUDr. B. W. č. 1/2014 zo dňa 21.7.2014, znalec stanovil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne na spolu 1380 bodov za položku 304f
- ťažké poúrazové obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice s radikulárnym dráždením - 900 bodov + 2x operácia, dlhodobá fixácia, podľa § 10 ods. 4 zvýšenie na 1350 bodov; a za položku 432a - jazvy po operačných zákrokoch v oblasti krčnej chrbtice a odberového miesta pri spongioplastike v oblasti panvy 30 bodov.
49. Podľa prepúšťacej správy MUDr. X. W. z Univerzitnej nemocnice v Bratislave zo dňa 2.7.2012, hospitalizácia od 28.6.2012 do 2.7.2012, bola pre nedostatočnosť AA fúzie indikovaná revízia, operácia bola vykonaná dňa 29.6.2012, pacientka bola prepustená dňa 2.7.2012 v stabilizovanom stave.
50. Podľa lekárskej správy MUDr. X. W. z Univerzitnej nemocnice v Bratislave zo dňa 15.11.2013, bolo po RTG vyšetrení konštatované postavenie správne, fúzia prehojená.
51. Podľa listiny Vyúčtovanie odmeny za odborné vyjadrenie č. 1/2014 zo dňa 21.7.2014, znalec MUDr. B. W. si za toto odborné vyjadrenie uplatnil sumu 85 eur.
52. Podľa Príjmového pokladničného dokladu č. PPD1407/001 zo dňa 21.7.2014, znalec MUDr. B. W. prijal od žalobkyne sumu 85 eur za odborné vyjadrenie o sťažení spoločenského uplatnenia.
53. Podľa kópií príjmových pokladničných dokladov č. 01 a č. 02 zo dňa 3.6.2014, žalobkyňa zaplatila MUDr. S. N. za posudky dvakrát po 19,50 eur.
54. Podľa listu Uplatnenie nároku na náhradu za bolesť PU č. 9517341917 zo dňa 16.6.2014, žalobkyňa si prostredníctvom spoločnosti LITIS odškodnenie, s. r. o. uplatnila u žalovanej bolestné na základe posudkov MUDr. S. N. zo dňa 13.6.2014 v sume 6.130,80 eur a náklady spojené s vyhotovením lekárskych posudkov vo výške 30 eur, ktorú náhradu škody v celkovej výške žiadala uhradiť do 30.6.2014.
55. Podľa listu Uplatnenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia PU č. 9517341917 zo dňa 11.9.2014, žalobkyňa si prostredníctvom spoločnosti LITIS odškodnenie, s. r. o. uplatnila u žalovanej náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe Odborného vyjadrenia MUDr. B. W. zo dňa 21.7.2014 vo výške 16.315,20 eur ako aj náklady spojené s vyhotovením Odborného vyjadrenia vo výške 85 eur, ktorú náhradu v celkovej výške žiadala uhradiť do 15.10.2014.
56. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 27.1.2015, žalovaná dňa 26.1.2015 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho poskytuje doúhradu nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle odborného vyjadrenia MUDr. W. č. 1/2014 v sume 12.364,80 eur, a to vzhľadom na krátenie o 20% v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka, pretože poškodená nebola pripútaná bezpečnostným pásom. Hodnota bodu bola priznaná pre rok 2013- posledná operácia, ustálenie zdravotného stavu. Podľa prílohy k Oznámeniu o poistnom plnení, náhrada bola určená podľa položky 304f - za 1350 bodov
- uhradené bolo plnenie 390 bodov, preto 960 bodov x 16,10 eur hodnota bodu = 15.456 eur, krátené o 20% je 12.364,80 eur. Žalobkyni nebola priznaná náhrada podľa položky 432a - rozsiahle plošné jazvy v hodnote 30 bodov, nakoľko rozmery jaziev nie sú uvedené.
57. Podľa výpisu zo systému žalovanej - exkaso, zo dňa 27.2.2015, dňa 5.2.2015 bolo žalovanou na účet spoločnosti LITIS odškodnenie, s. r. o. poukázané poistné plnenie vo výške 12.364,80 eur.
58. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 22.9.2014, žalovaná dňa 19.9.2014 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho poskytuje úhradu nároku na bolestné - druhá reoperácia pseudoartrózy v sume 2.452,80 eur, a to vzhľadom na krátenie o 20% v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka, pretože poškodená nebola pripútaná bezpečnostným pásom. Hodnota bodu bola priznaná pre rok 2012, t. j. 15,72 eur. Podľa prílohy k Oznámeniu o poistnom plnení, pri hodnote bodu 15,72 eur x 195 bodov, krátené o 20% je 2.452,80 eur.
59. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 22.5.2015, žalovaná dňa 21.5.2015 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho poskytuje doúhradu nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia - vzhľadom na doplnenie informácií o rozmeroch jaziev a príslušnej fotodokumentácie, v sume 386,40 eur, a to vzhľadom na krátenie o 20% v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka, pretože poškodená nebola pripútaná bezpečnostným pásom. Hodnota bodu bola priznaná pre rok 2013 (ustálenie zdravotného
stavu). Podľa prílohy k Oznámeniu o poistnom plnení, za položku 432a bolo priznaných 30 bodov, pričom 30 bodov x 16,10 eur, krátené o 20% je 386,40 eur.
60. Podľa výpisu zo systému žalovanej - exkaso, zo dňa 25.6.2015, dňa 27.5.2015 bolo žalovanou na účet spoločnosti LITIS odškodnenie, s. r. o. poukázané poistné plnenie vo výške 386,40 eur.
61. Podľa listu - Návrh dohody o vyrovnaní zo dňa 2.9.2016, žalobkyňa si prostredníctvom spoločnosti LITIS odškodnenie, s. r. o. uplatnila nárok na poskytnutie navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 7.839,65 eur, t. j. v rozsahu navýšenia o 35%.
62. Podľa e-mailu zástupkyne spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. zo dňa 30.9.2016, spoločnosť sa návrhom dohody na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia bude zaoberať až po ukončení súdneho sporu.
63. Podľa žalobkyňou predložených lekárskych správ traumatológa MUDr. X. W., v správe zo dňa 6.6.2014 sa uvádza, že žalobkyňa musí absolvovať kontrolu o pol roka, v správe zo dňa 28.11.2014 sa uvádza, že je stav je stabilizovaný, je nutné sledovanie každého pol roka, stav je chronický bez výhľadu na zlepšenie, nutné sledovanie algeziológom a neurológom, v správe zo dňa 12.6.2015 sa uvádza - degeneratívne zmeny, kontrola o pol roka, v správe zo dňa 21.4.2016 sa uvádza - vhodná rehabilitácia a neurologické vyšetrenia, kontrola o pol roka, v správe zo dňa 6.12.2016 sa uvádza - objavuje sa tŕpnutie horných končatín, potrebné neurologické vyšetrenie, následne kontrola.
64. Podľa lekárskeho posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 1.7.2013, bola stanovená miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť na 55%, pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - stav po úraze chrbtice a následnej operácii a reoperácii pre zlomeninu stavca krčnej chrbtice - 45% a hypertenzia 10%. Pokiaľ ide o pracovnú rekomandáciu, je tu navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku, môže vykonávať súčasnú prácu.
65. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie č. 616 219 6315 0 zo dňa 11.7.2013, bol žalobkyni od 6.12.2012 priznaný invalidný dôchodok vo výške 262,70 eur mesačne (v dôsledku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou), ktorý bol od 1.1.2013 zvýšený na sumu 268,60 eur mesačne.
66. Podľa posudku posudkového lekára na určenie výšky miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť zo dňa 2.9.2015, rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobkyne je - choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu. Posudzovaná pracuje po celý život ako asistentka v hygienickej službe. Má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 45%, pre stav po 3 operačných zákrokoch na chrbtici pre zlomeninu stavca C2, bez navýšenia. Navrhované pracovné zaradenie je na pôvodnom pracovisku. Môže vykonávať prácu v prostredí bez zvýšenej fyzickej a psychickej záťaže, súčasná práca je vyhovujúca.
67. Podľa výpisu obratov z účtu spoločnosti Litis odškodenenie, s. r. o., boli od žalovanej pripísané na účet tejto spoločnosti - dňa 24.9.2014 suma 2.452,80 eur, dňa 3.2.2015 suma 12.364,80 eur a dňa 25.5.2015 suma 386,40 eur.
68. Predmetom konania je nárok žalobkyne na náhradu bolestného, odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a nárok na náhradu nákladov za vyhotovenie posudkov o bolestnom a odborného vyjadrenia o obodovaní sťaženia spoločenského uplatnenia.
69. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (1). Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla (2).
70. Podľa § 429 Občianskeho zákonníka, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.
71. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
72. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
73. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
74. Podľa § 4 ods. 1, 2 a 4 z. č.381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o PZP"), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve (1). Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku (2). Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak (4).
75. Podľa § 11 ods. 6 a 8 Zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené (6). Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (8).
76. Podľa § 15 ods. 1 a 2 Zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať (1). Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila (2).
77. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Z. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o náhrade za bolesť a SSU"), bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov (1).
Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok") (2).
78. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 4 Zákona o náhrade za bolesť a SSU, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov (1). Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti (2). Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať (4).
79. Podľa § 4 ods. 1, 2 a 4 Zákona o náhrade za bolesť a SSU, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti (1). Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti (2). Ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v § 10 ods. 7 (4).
80. Podľa § 5 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o náhrade za bolesť a SSU, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8) (1). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor (2). Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka (4). V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50% (5).
81. Podľa § 7 ods. 3 Zákona o bolestnom a SSU, o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený.
82. Podľa § 8 ods. 4 Zákona o bolestnom a SSU, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
83. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
84. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (1). Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (2).
85. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
86. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
87. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je čiastočne dôvodná. Žalobkyňa si v spore uplatnila nároky na náhradu škody na zdraví, ktorá jej bola spôsobená v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 13.1.2010. Túto náhradu škody na zdraví si uplatnila vo forme nároku na náhradu bolestného a náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj náhrady nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti so zadovážením odborných lekárskych posudkov pre obodovanie bolestného a odborného vyjadrenia pre obodovanie sťaženia spoločenského uplatnenia. Túto náhradu škody na zdraví si žalobkyňa uplatnila voči žalovanej ako poisťovateľovi motorového vozidla, ktorého prevádzkou jej bola škoda na zdraví spôsobená.
88. V konaní nebolo medzi stranami sporné, a súd mal aj vykonaným dokazovaním dostatočne preukázané, že dopravnú nehodu dňa 13.1.2010, pri ktorej žalobkyňa utrpela škodu na zdraví, zavinil vodič W. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/69/2010 zo dňa 19.10.2010, uznaný vinným za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Zo skutkovej vety rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/69/2010 zo dňa 19.10.2010 vyplýva, že vodič W. N. dňa 13.1.2010 v smere od Trnavy na Bučany viedol motorové vozidlo zn. Iveco Daily, EČ: TT XXX DS, pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla, dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke a neprispôsobil rýchlosť a spôsob jazdy poveternostným podmienkam, stavu a povahe cesty, v dôsledku čoho dostal na zamrznutej vozovke šmyk a prešiel do protismerného jazdného pruhu, kde prednou časťou narazil do ľavej prednej a bočnej časti motorového vozidla zn. Ford Mondeo, EČ: HC XXX AS, idúceho v smere do Trnavy, ktoré sa po zrážke odrazilo a prevrátilo na strechu do priekopy, čím spôsobil zranenia jeho vodičovi Mgr. W. K., ako aj spolujazdkyniam Ing. L. G. a V. V.. Podľa ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku, je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal, túto skutočnosť teda súd nemôže v konaní riešiť ako otázku predbežnú. Zavinenie vodiča motorového vozidla zn. Iveco Daily, EČ: TT XXX DS na spôsobení škody na zdraví žalobkyne pri dopravnej nehode dňa 13.1.2010 tak bolo preukázané už v trestnom konaní. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný dokonaný trestný čin, znamená nielen konštatovanie zavineného protiprávneho konania určitého páchateľa, ale ak bol súčasťou skutkovej podstaty tiež vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou, je súd viazaný, aj pokiaľ ide o tieto otázky. Pretože z výroku predmetného trestného rozsudku vyplýva, že v trestnom konaní nebolo rozhodované o náhrade škody poškodenej V. V., je súd v občianskom súdnom konaní oprávnený vykonať dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu veci pre rozhodnutie o náhrade škody, jej výške a rozsahu, a to aj pokiaľ ide o posúdenie otázky spoluzavinenia poškodeného na spôsobení vzniknutej škody.
89. V predmetnej veci tak bola škoda na zdraví žalobkyne spôsobená osobitnou povahou prevádzky vozidla zn. zn. Iveco Daily, EČ: TT XXX DS, ktorého poisťovateľom v čase dopravnej nehody bola žalovaná, ktorá túto skutočnosť v konaní nenamietala a predmetná skutočnosť vyplýva aj z údajov zverejnených na webovej stránke Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktoré predložila v konaní žalobkyňa. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, je osobitným prípadom zodpovednosti podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ"), ktorá je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Ustanovenie § 427 ods. 2 OZ potom upravuje zodpovednosť iného prevádzateľa motorového vozidla. Za prevádzateľa možno považovať fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má právnu a súčasne i faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a organizovane ho užívať. Prevádzateľom je najmä vlastník dopravného prostriedku, oprávnený držiteľ, či nájomca. Prevádzateľ nemusí byť totožný s vlastníkom dopravného prostriedku, prípadne s jeho vodičom. Prevádzateľ dopravného prostriedku nezodpovedá za škodu spôsobenú protiprávnym úkonom, ako je to v prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 OZ), ale za škodu spôsobenú objektívnou skutočnosťou, ktorou je nebezpečná povaha samotnej prevádzky dopravného prostriedku.
90. Na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré je
upravené zákonom č. 381/2001 Z. z. Poškodený si môže právo na náhradu škody uplatniť buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, alebo priamo u poisťovateľa škodcu (§ 15 Zákona o PZP), alebo u škodcu a poisťovateľa súčasne. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) a b) Zákona o PZP sa z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uhrádza škoda na zdraví a vecná škoda. Ako škoda na zdraví sa v zmysle ust. § 444 OZ uhrádza bolestné, prípadne sťaženie spoločenského uplatnenia. Na základe vyššie uvedeného tak mal súd dostatočne preukázanú pasívnu legitimáciu žalovanej v spore, ktorá bola v čase dopravnej nehody poisťovateľom motorového vozidla zn. Iveco Daily, EČ: TT XXX DS, ktorého prevádzkou bola škoda na zdraví žalobkyne spôsobená.
91. Pri škode na zdraví možno z jednej škodovej udalosti uplatniť viac čiastkových nárokov, napr. bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sa následne posudzujú samostatne, pretože predpoklady ich vzniku sú odlišné. Oba nároky majú za cieľ, aby si poškodený mohol za ich peňažnú náhradu obstarať požitky, ktorými si nahradí prežité alebo prežívané utrpenie, strasť či obmedzenie v živote, a to v dôsledku poškodenia zdravia. Bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňujú jednorazovo. Podmienky pre poskytovanie bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a výšku týchto náhrad ustanovuje zákon č. 437/2004 z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Posudzujúci lekár hodnotí bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe zákona č. 437/2004 Z. z. Bolesťou v zmysle § 2 ods. 1 Zákona o bolestnom a SSU je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhrada za bolesť musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu následkov. Zákon priznáva poškodenému aj tzv. ďalšiu náhradu bolesti spočívajúcu v tom, že si po skončení liečenia poškodenie zdravia vyžiadalo ďalší liečebný úkon. Pri určení výšky náhrady za bolesť sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť ohodnotila v lekárskom posudku. Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje za trvalé následky vyvolané škodou na zdraví, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú možnosti poškodeného uplatniť sa v ďalšom živote a spoločnosti. Preto okamih vzniku bolesti a vzniku sťaženia spoločenského uplatnenia nie je totožný. Sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného po úraze považovať za ustálený a v ktorej je teda možné posúdiť, aký má zmenený, či zhoršený zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (rozsudok NS ŠR z 18.10.2005, sp. zn. 21 Cdo 2877/2004). Pri hodnotení následkov úrazu sa prihliada i k predpokladanému vývoju vzniknutých zmien v zdravotnom stave. Nárok na náhradu škody na zdraví vzniká dátumom vyhotovenia lekárskeho posudku, ktorý sa vydáva najskôr po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Ak sa poškodenému poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa v pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšie odškodnenie podľa uvedeného zákona. Výška náhrady za jeden bod sú 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za jeden bod, výsledná suma sa zaokrúhli na celé euro nahor. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR v roku 2013 dosiahla 824 eur (pozn. z toho 2% sú 16,48 eur), v roku 2012 dosiahla 805 eur (pozn. z toho 2% sú 16,10 eur), v roku 2011 dosiahla 786 eur (pozn. z toho 2% sú 15,72 eur) a v roku 2010 dosiahla 769 eur (pozn. z toho 2% sú 15,38 eur). Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 15/2014 z 14.5.2014, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
na rok 2014 za jeden bod je 16,48 eur. Podľa Opatrenia MZ SR č. 6/2013 z 4.4.2013 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2013 za jeden bod je 16,10 eur. Podľa Opatrenia MZ SR č. 20/2012 z 14.4.2012 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2012 za jeden bod je 15,72 eur. Podľa Opatrenia MZ SR č. 19/2011 z 15.8.2011 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011 za jeden bod je 15,38 eur. Podľa Opatrenia MZ SR č. 21/2010 z 20.5.2010 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010 za jeden bod je 14,89 eur.
92. Ako už bolo vyššie uvedené žalobkyňa sa titulom škody na zdraví domáhala proti žalovanej viacerých samostatných nárokov, a to predovšetkým pôvodne si žalobou zo dňa 2.7.2014 uplatnila nárok na bolestné za druhú operáciu z 9.12.2011: v zmysle lekárskeho posudku za 195 bodov x 15,38 eur (výška náhrady na rok 2011) = 3.000 eur a za tretiu operáciu z 29.6.2012 rovnako v rozsahu 195 bodov x 15,72 eur (výška náhrady na rok 2012) = 3.066 eur, plus náhrady poplatkov vo výške 30 eur zaplatených za posudky MUDr. S. N. a zároveň sa domáhala zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 6.096 od 1.7.2014 do zaplatenia, pretože nárok na bolestné za uvedené operácie si žalobkyňa uplatnila u žalovanej prostredníctvom spoločnosti LITIS odškodnenie, s. r. o. listom zo dňa 16.6.2014 s lehotou na plnenie do 30.6.2014, v ktorej lehote žalovaná poistné plnenie neposkytla. Z týchto nárokov uhradila žalovaná dobrovoľne dňa 24.9.2014 sumu 2.452,80 eur titulom bolestného za operáciu zo dňa 29.6.2012. Ďalej si žalobkyňa v zmysle zmeny - rozšírenia žalobného návrhu doručeného súdu dňa 7.11.2014 uplatnila zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady poplatku za odborné vyjadrenie MUDr. W. spolu vo výške 16.401 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 16.401 eur od 16.10.2014 do zaplatenia, a to v zmysle obodovania tohto sťaženia spoločenského uplatnenia odborným vyjadrením MUDr. B. W. č. 1/2014 zo dňa 21.7.2014, ktorým bolo obodované sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 1380, od ktorých bodov odpočítala 390 bodov, ktorým bolo pôvodne sťaženie spoločenského uplatnenia obodované v lekárskom posudku MUDr. W. W. zo dňa 27.7.2011 a za ktoré body jej bola náhrada vyplatená. Uplatňovala si teda náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za 990 bodov, pri hodnote jedného bodu na rok 2014 -16,48 eur, pričom výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro nahor. Potom náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne predstavuje spolu sumu 16.316 eur (990 bodov x 16,48 eur). Požadovala tiež náhradu za zaplatený poplatok za odborné vyjadrenie MUDr. W. vo výške 85 eur. Žalobkyňa teda žalobu rozšírila spolu o zaplatenie sumy 16.401 eur (čo je 16.316 eur + 85 eur), z ktorej sumy požadovala zaplatenie úrokov z omeškania, nakoľko nárok na „nové" sťaženie spoločenského uplatnenia a náklady na obodovanie si uplatnila u žalovanej prostredníctvom spoločnosti LITIS odškodnenie, s. r. o. listom zo dňa 11.9.2014 s lehotou na plnenie do 15.10.2014, na ktorý žalovaná nereagovala. Rozšírenie žaloby bolo pripustené uznesením č. k. 22C/59/2014 - 44 zo dňa 21.1.2015. Žalovaná dobrovoľne zaplatila titulom doplatku za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 3.2.2015 sumu 12.364,80 eur. Podaním doručenom súdu dňa 2.4.2015 žalobkyňa okrem čiastočného späťvzatia žaloby vzhľadom na úhrady žalovanej, svoju žalobu rozšírila o zaplatenie sumy 9 eur titulom nákladov na vyhotovenie dvoch lekárskych posudkov MUDr. S. N., nakoľko náklady boli v skutočnosti nie v pôvodne uplatňovanej výške 30 eur, ale vo výške až 39 eur t. j. 2 x 19,50 eur, keď pri vyčíslovaní tohto nároku došlo zo strany žalobkyne k omylu. Na základe žalobkyňou vykonaného čiastočného späťvzatia žaloby, vzhľadom na vykonané úhrady od žalovanej a zároveň jej rozšírenia o 9 eur, súd uznesením č. k. 22C/59/2014-77 zo dňa 13.4.2015 konanie v časti o zaplatenie sumy 14.817,60 eur zastavil a pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalobkyňa sa voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 7.688,40 eur, spolu s 5,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.461,80 eur od 1.7.2014 do 23.9.2014, 5,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.643,20 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 12.364,80 eur od 16.10.2014 do 2.2.2015 a 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.036,20 eur od 16.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. V priebehu konania žalovaná dobrovoľne poskytla žalobkyni dňa 25.5.2015 poistné plnenie v sume 386,40 eur, titulom doplatku nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia za položku č. 432a
- jazvy, preto žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 15.6.2016 vzala svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 386,40 eur späť. Následne podaním doručeným súdu dňa 28.11.2016 si žalobkyňa voči žalovanej uplatnila tiež nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., vo výške 7.839,65 eur, spolu s úrokmi z omeškania, nakoľko si žalobkyňa tento nárok uplatnila u žalovanej prostredníctvom spoločnosti LITIS odškodnenie, s. r. o. listom zo dňa 2.9.2016 s lehotou na plnenie do 20.9.2016, pričom žalovaná plnenie odmietla, preto
si žalobkyňa uplatňuje tiež zaplatenie úrokov z omeškania od 21.9.2016 do zaplatenia. Uznesením č. k. 22C/59/2014-247 zo dňa 7.3.2017 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 386,40 eur zastavil a uznesením č. k. 22C/59/2014-281 zo dňa 27.4.2017 pripustil rozšírenie žalobného návrhu o zaplatenie sumy 7.839,65 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.839,65 eur od 21.9.2016 do zaplatenia, titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, s tým, že po vykonaných rozšíreniach žaloby a čiastočných späťvzatiach posledný žalobný návrh žalobkyne znie tak, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 15.141,65 eur spolu a úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 2.461,80 eur od 1.7.2014 do 23.9.2014, vo výške 5,15% ročne zo sumy 3.643,20 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 12.364,80 eur od 16.10.2014 do 2.2.2015, vo výške 5,05% ročne zo sumy 386,40 eur od 16.10.2014 do 20.5.2015, vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.649,80 eur od 16.10.2014 do zaplatenia vo výške 5% ročne zo sumy 7.839,65 eur od 21.9.2016 do zaplatenia. Žalovaná istina 15.141,65 eur pritom pozostáva z nároku na bolestné vo výške 3.613,20 eur (operácia z 9.12.2011: 195 bodov x 15,38 eur= 3.000 eur, operácia z 29.6.2012: rozdiel medzi vyplatenou sumou a nárokom pred krátením 20% = 613,20 eur) nákladov na vyhotovenie posudku vo výške 39 eur, nároku na doplatok za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 3.564,80 eur za krátenie 20%, nákladov na odmenu za odborné vyjadrenie vo výške 85 eur a nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenie vo výške 7.839,65 eur.
93. Žalovaná pritom v konaní nesporovala počet bodov, ktorým bolo bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne obodované lekárskymi posudkami W.. S. N. a odborným vyjadrením MUDr. B. W.. Pôvodne bolo podľa Lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného dňa 27.7.2011 MUDr. W. W. a MUDr. B. U., PhD., stanovené bolestné žalobkyne vo výške 1.045 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 420 bodov (z toho za poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice 390 bodov a rozsiahle plošné jazvy na tvári 30 bodov). Podľa lekárskych posudkov o bolestnom vystavených MUDr. S. N., tento za prvú reoperáciu pseudoartrózy (hospitalizácia od 8.12.2011 do 14.12.2011) udelil za bolestné 195 bodov a za druhú reoperáciu pseudoartrózy (hospitalizácia od 28.6.2012 do 2.7.2012) udelil za bolestné rovnako 195 bodov. Odborným vyjadrením znalca MUDr. B. W. č. 1/2014 zo dňa 21.7.2014 bolo stanovené bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne na spolu na 1380 bodov. Medzi stranami nebolo tiež sporné, že v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 13.1.2010 žalobkyňa podstúpila celkom tri operácie a to prvú operáciu po dopravnej nehode dňa 19.1.2010, prvú reoperáciu dňa 9.12.2011 a druhú reoperáciu dňa 29.6.2012.
94. Žalovaná sa v spore proti nárokom žalobkyne bránila tým, že je tu dané aj spoluzavinenie žalobkyne na rozsahu spôsobenej škody, pretože podľa žalovanej žalobkyňa v čase dopravnej nehody nebola v aute pripútaná bezpečnostným pásom. Súd sa preto v prvom rade zaoberal posúdením otázky možného spoluzavinenia žalovanej na vzniku škody, ktorá má význam pre posúdenie výšky jednotlivých čiastkových nárokov uplatnených žalobou.
95. V zmysle ustanovenia § 441 OZ, v prípade, že sa na vzniku škody podieľa aj samotný poškodený, ide o spoluzavinenie poškodeného. Predpokladom pomerného znášania škody poškodeným je jeho zavinená spoluúčasť na vzniku škody a existencia príčinnej súvislosti medzi týmto zavineným konaním a vznikom škody. Na zavinenie možno usudzovať najmä podľa celkového správania poškodeného pred vznikom škody a počas škodového deja. Zavinenie poškodeného môže byť úmyselné, alebo nedbanlivostné. Zavinené konanie sa týka konania poškodeného, ktoré je v rozpore s právom. Konanie poškodeného je v takom prípade jednou z príčin vzniku škody. Zavinenie poškodeného pri vzniku škody je dôvodom na zníženie rozsahu náhrady škody poškodenému vo všetkých jej zložkách, teda podľa okolností konkrétneho prípadu tak bolestného, ako aj náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
96. Žalovaná svoje skutkové tvrdenie o tom, že žalobkyňa v čase dopravnej nehody nebola pripútaná bezpečnostným pásom opierala predovšetkým o Prepúšťaciu správu Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa 25.1.2010, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-158/OVK-SE-2010 v pripojenom trestnom spise sp. zn. 4T/69/2010, v ktorej sa uvádza, že: „...pacientka bola privezená RLP, účastníčka dopravnej nehody, sedela na zadnom sedadle, pripútaná nebola, pamätá si, že do nich niečo narazilo, na iné si nespomína, prebrala sa až keď ju vyťahovali hasiči, sťažuje sa na bolesti hlavy, ľavého ramena a hrudnej chrbtice." Ďalej žalovaná poukazovala na Znalecký posudok č. 5/2010 znalca MUDr. F. N., PhD., vypracovaný v trestnom konaní, v ktorom pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranení poškodených v motorovom vozidle zn. Ford Mondeo, EČ: HC XXX AS, znalec iba pri poškodených Mgr. W. K.
a R.. L. G. uviedol, že ich zranenia boli spôsobené pôsobením násilia deformujúcim sa vnútorným priestorom motorového vozidla a bezpečnostným pásom, pričom pri žalobkyni bol predmetom násilia iba deformujúci sa vnútorný priestor motorového vozidla. Tiež sa opierala o výpovede tohto znalca v konaní ako aj prvotné výpovede svedkov K. a G. v trestnom konaní, kedy si títo svedkovia na okolnosti nehody nespomínali. Žalobkyňa sa bránila tým, že pripútaná jednoznačne bola, vypovedala, že si pamätá, že po nehode si odopla bezpečnostný pás, poukazovala na to, že vodič W. K. trval vždy na tom, aby spolujazdci v jeho aute boli pripútaní a tiež poukazovala na to, že svedkovia K. a G. v trestnom konaní uviedli, že všetci boli pripútaní bezpečnostným pásom. Ďalej dôvodila, že dôkazné bremeno preukázať tvrdenie, že žalovaná pripútaná nebola, je na žalovanej.
97. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyni sa v konaní nepodarilo preukázať, že v čase dopravnej nehody pripútaná bola. Žalovaná totiž na základe dôkazov Prepúšťanej správy FN Trnava zo dňa 25.1.2010, Znaleckého posudku č. 5/2010 znalca MUDr. F. N., PhD. a výpovedi tohto znalca v konaní, ako aj na základe výpovedí vypočutých svedkov p. K. a p. G., preukazovala svoje tvrdenie o tom, že žalobkyňa pripútaná nebola. Ohľadom vyvrátenia tohto tvrdenia a preukázania skutočnosti, že žalobkyňa pripútaná bola však nesie dôkazné bremeno práve žalobkyňa, a to v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie. Žalobca je totiž v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho právom chránený záujem. Žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. V spore teda nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. Z pravidla, že každý dokazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné. V týchto prípadoch nastáva presun dôkazného bremena na protistranu. Negatívna skutočnosť môže byť fakticky preukázaná jedine preukázaním pozitívnej skutočnosti, ktorá existenciu dokazovanej negatívnej skutočnosti vylučuje. Nositeľom dôkazného bremena je vždy tá procesná strana, ktorá tvrdí pozitívne skutočnosti. Pokiaľ teda žalovaná tvrdila a dôkazmi preukazovala svoje negatívne tvrdenie o nepripútaní sa žalovanej, bolo povinnosťou žalobkyne toto tvrdenie relevantnými dôkazmi vyvrátiť, a teda preukázať svoje tvrdenie, že pripútaná bola. Túto skutočnosť však žalobkyňa preukazovala iba svojou vlastnou výpoveďou. Naopak v Prepúšťacej správe FN Trnava zo dňa 25.1.2010 je v úvode uvedené, že žalovaná bola privezená RLP ako účastníčka dopravnej nehody, sedela na zadnom sedadle, pripútaná nebola, pamätá si, že do nich niečo narazilo, na iné si nespomína, prebrala sa až keď ju vyťahovali hasiči. Hoci sa v tejto prepúšťacej správe neuvádza, odkiaľ presne pochádzajú tieto vstupné informácie, z ich obsahu je zrejmé, že pravdepodobne ide o skutočnosti uvádzané samotnou žalobkyňou pri prijatí do nemocnice, keďže hneď po údajoch o tom, že žalovaná sedela na zadnom sedadle a nebola pripútaná je uvedené, čo si žalovaná z predmetnej nehody pamätá a tiež že sa prebrala, keď ju vyťahovali hasiči. Tieto údaje nesúhlasia s výpoveďou žalobkyne v tomto konaní, kedy uviedla, že si pamätá, že keď ju išli hasiči vyťahovať z auta, odopla si bezpečnostný pás, viac si nepamätá. Tiež v trestnom konaní v jeho prípravnej fáze vo svojej výpovedi uviedla, že si na priebeh jazdy nepamätá a až pri svojej druhej výpovedi uviedla, že všetci boli pripútaní bezpečnostným pásom, pričom je veľmi nepravdepodobné, že si žalobkyňa z dopravnej nehody nespomína na žiadne iné skutočnosti len práve na tú okolnosť, že bola pripútaná bezpečnostným pásom, čo nevedeli bezpečne potvrdiť ani samotní svedkovia K. a G.. Kým títo dvaja svedkovia v prípravnom konaní v rámci trestného konania vo svojich prvotných výpovediach v podstate uviedli, že si priebeh jazdy nepamätajú, vo svojich druhých výpovediach všetci traja p. K., p. G. ako aj p. V. zhodne uviedli, že „samozrejme boli pripútaní bezpečnostným pásom", pričom z ich výpovede nie je zrejmé, či takto odpovedali na konkrétnu otázku položenú vyšetrovateľom, alebo išlo o spontánne vyjadrenie, tiež nie je zrejmé, či ide o okolnosť, ktorú si skutočne pamätajú, alebo ktorú sa len domnievajú. Z týchto dôvodov boli svedkovia K. a G. vypočutí aj v tomto konaní, pričom svedok Mgr. W. K. uviedol, že má za to (t. j. domnieva sa), že spolujazdkyne boli pripútané, pretože na túto skutočnosť dbal, avšak nepamätal sa, či sa o tejto skutočnosti aj v daný deň presvedčil, uviedol, že pri tomto svojom tvrdení vychádzal z toho, že to bolo pravidlo, nevedel na 100% potvrdiť, že žalobkyňa bola pripútaná. Svedkyňa R.. L. G. uviedla, že z dopravnej nehody zo dňa 13.1.2010 si nič nepamätá, nevedela sa vyjadriť k tomu, či p. V. bola pripútaná bezpečnostným pásom a k svojej výpovedi v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom dňa 7.6.2010 uviedla, že pokiaľ ide o pripútanie sa bezpečnostným pásom, mala na mysli seba, nevie potvrdiť, ani vyvrátiť, či žalobkyňa bola pripútaná bezpečnostným pásom, uviedla, že ani nepostrehla, že by p. K. trval na tom, aby boli všetci pripútaní bezpečnostným pásom. Výpoveďami svedkov K. a G. teda nebola potvrdená skutočnosť, že žalobkyňa v čase dopravnej nehody bola pripútaná bezpečnostným pásom, svedkovia si totiž na priebeh
jazdy a presné okolnosti nehody nepamätajú. Na druhej strane zásadným dôkazom vyvracajúcim skutočnosť pripútania sa žalobkyne bezpečnostným pásom v deň nehody, je Znalecký posudok č. 5/2010 znalca MUDr. F. N., PhD., vypracovaný v trestnom konaní, v ktorom znalec pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranení v bode 3.9 posudku (na jeho str. 39) u poškodenej žalobkyne uviedol, že táto utrpela zranenia priamym nárazom na deformujúci sa interiér vozidla, pričom u poškodených W. K. a L. G. znalec uviedol, že predmetom násilia bol nielen deformujúci sa vnútorný priestor motorového vozidla, ale aj bezpečnostný pás. Na ozrejmenie týchto skutočností bol znalec MUDr. F. N., PhD. Vypočutý aj v tomto konaní, keď uviedol, že pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranení poškodených, vychádzal z charakteru a lokalizácie zranení, z výpovede poškodených a z policajných záznamov. Pokiaľ ide o predpokladaný mechanizmus vzniku zranenia V. V., išlo o násilie vysokej intenzity, bez opakovania, smerom zľava doprava, viac spredu, kombinované s opačným násilím, ktoré vzniklo deceleráciou vozidla a následným pohybom poškodenej zotrvačnosťou dopredu. Pretože nebola pripútaná, tento pohyb bol zastavený sedadlom vodiča a ostatným interiérom vozidla. Skutočnosť, že žalobkyňa sedela za vodičom znalec vyvodil z jej zdravotnej dokumentácie, ako aj z výpovede poškodenej, ktorá mu sama uviedla, že sedela za vodičom, pre ktorú skutočnosť svedčí aj pravdepodobnosť zranení, ktoré utrpela na ľavej strane tela -pomliaždenie mozgu v spánkovom laloku vľavo, pomliaždenie hrudníka vľavo, pomliaždenie pľúc vľavo, zakrvácanie do hrudníkovej dutiny vľavo. Pokiaľ ide o mechanizmus zranení u pána K., ktorý bol najbližšie k miestu kontraktu a teda utrpel najťažšie zranenia, tento utrpel aj zranenia spôsobené aj vlastným bezpečnostným pásom. Pani G., ktorá sedela vpredu ako spolujazdec, utrpela relatívne najľahšie zranenia, pretože bola najďalej od miesta pôsobenia násilia a bola pripútaná bezpečnostným pásom. Znalec uviedol, že pri hodnotení toho, kto bol pripútaný bezpečnostným pásom a kto nebol, vychádzal z charakteristických, presne lokalizovaných zranení, ktoré sú najčastejšie spôsobené bezpečnostným pásom. Znalec vypočul aj poškodenú žalobkyňu, pričom uviedol, že v jeho zázname z vyšetrenia dňa 9.2.2010 o 12.33 hodine je uvedené, že poškodená V. uvádza: „...sedela vzadu za spolujazdcom, nebola pripútaná a narazili čelne..." Znalec však z charakteru zranení, ktoré žalobkyňa utrpela pri nehode uviedol, že je menej pravdepodobné, že sedela vzadu za spolujazdcom, ako to, že sedela za vodičom. Podľa znalca žalobkyňa vôbec nevykazovala typické zranenia po pripútaní bezpečnostným pásom. Naopak u ostatných dvoch účastníkov nehody tieto zranenia boli prítomné. Znalec uviedol, že skutočnosť či bola pripútaná bezpečnostným pásom sa jednoznačne nedá uviesť, ale podľa predloženej zdravotnej dokumentácie s vysokou pravdepodobnosťou pripútaná nebola, keďže podľa policajnej správy násilie pôsobilo na stranu vodiča, a keby žalobkyňa bola pripútaná, nemali jej od čoho vzniknúť zranenia na pravej strane, nevznikli by jej tržné rany. Ak by sedela za spolujazdcom, zranenia na pravej strane by jej mohli vzniknúť, ale v tom prípade si znalec nevie vysvetliť, čím by jej mohli vzniknúť zranenia - pomliaždenie pľúc a hrudníka vľavo. Preto mal znalec vzhľadom na utrpené zranenia za to, že pani V. sedela za vodičom. Nakoľko znaleckým posudkom ako aj výpoveďou znalca v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa nemala typické zranenia vznikajúce pri dopravnej nehode osobám pripútaným bezpečnostným pásom, ďalej vzhľadom na to, že skutočnosť, že by bola pripútaná nepotvrdil žiaden zo svedkov, pričom žalobkyňa sama na viacerých miestach pôvodne uvádzala, že nebola pripútaná, a to jednak pri prijatí do nemocnice a jednak samotnému znalcovi pri vyšetrení, súd má za to, že v konaní bolo dokazovaním preukázané, že v čase dopravnej nehody pripútaná nebola. Žalobkyňa pritom neposkytla žiaden dôkaz preukazujúci opak. Jej vlastná výpoveď nepostačuje na preukázanie tejto skutočnosti, pretože vzhľadom na odstup času sa takéto jej tvrdenie javí skôr ako účelové, pretože hoci na dopravnú nehodu si nepamätá, pamätá si len práve na tú skutočnosť, že si odopla bezpečnostný pás, pričom v prepúšťacej správe je naopak uvedené, že sa prebrala, až keď ju vyťahovali hasiči. Pretože sa teda žalobkyni nepodarilo ňou navrhnutými a vykonanými vyvrátiť skutkové tvrdenie žalovanej, že v čase dopravnej nehody pripútaná nebola, ktorá skutočnosť je naopak preukázaná Prepúšťacou správou zo dňa 25.1.2010, Znaleckým posudkom č. 5/2010 a výpoveďou znalca MUDr. N., súd uzavrel, že žalovaná v čase nehody nebola pripútaná, čím porušila povinnosť spolujazdca v motorovom vozidle vybavenom bezpečnostnými pásmi byť počas jazdy pripútaný (ust. § 8 ods. 1 z. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke), a teda porušením tejto právnej povinnosti sa podieľala na vzniku škody, a to svojím zavineným nedbanlivostným protiprávnym konaním. Zostávalo preto určiť rozsah spoluzavinenia poškodenej na vzniku škody. Nie je pritom pochýb o tom, že bezprostrednou priamou príčinou vzniku škody na zdraví žalobkyne bolo zavinené protiprávne konanie vodiča W. N., ktorý porušil pravidlá cestnej premávky a zavinil predmetnú dopravnú nehodu, avšak žalovaná svojim protiprávnym konaním- porušením povinnosti pripútať sa bezpečnostným pásom, prispela k zväčšeniu rozsahu následkov škody na svojom zdraví. Z rozsahu zranení, ktoré utrpeli poškodení je pritom zrejmé, že spolujazdkyňa G., ktorá sedela na prednom sedadle, utrpela ľahšie
zranenia ako žalovaná, ktorá sedela na zadnom sedadle, pričom ak by bola pripútaná a sedela za spolujazdcom ako tvrdila, jej zranenia, keďže by bola približne v rovnakej vzdialenosti od miesta pôsobenia najväčšieho násilia ako p. G., by nemali byť oveľa vážnejšie, resp. by boli porovnateľné, ako zranenia pani G.. Zo znaleckého posudku v trestnom konaní je však zrejmé, že žalobkyňa utrpela viac ťažkých zranení než pani G.. Súd skutočnosť, že žalobkyňa nebola pripútaná bezpečnostným pásom vyhodnotil ako závažné porušenie povinnosti stanovenej Zákonom o cestnej premávke, ktorá skutočnosť mohla výrazne ovplyvniť jednak rozsah jej zranení, ako aj trvalých následkov, preto sa stotožnil s výškou krátenia plnenia, ktoré v predmetnej veci uplatnil poisťovateľ škodcu - žalovaná v rozsahu 20%. Súd má za to, že tento rozsah odráža vážnosť porušenia právnej povinnosti žalobkyňou, akým je nepripútanie sa bezpečnostným pásom. Pokiaľ žalobkyňa v konaní namietala, že tento rozsah uplatnený žalovanou je neprimerane vysoký, pretože v praxi sa takýto rozsah uplatňuje pri porušení viacerých právnych povinností, nielen jednej, súd má za to, že v danom prípade treba zohľadniť to, že žalobkyňa zanedbala svoju elementárnu povinnosť, pričom v prípade, ak by pripútaná bola, rozsah jej zdravotných následkov nemusel byť tak závažný, preto má súd za to, že stanovenie spoluviny žalobkyne v rozsahu 20% v danom prípade je adekvátne.
98. Preto súd pokiaľ ide o nárok žalobkyne na náhradu za „nové" sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 3.564,80 eur v rozsahu krátenia 20% vykonaného žalovanou, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobkyne v tejto časti je dôvodný, len pokiaľ ide o zaplatenie sumy 301,60 eur. Žalobkyňa sa proti žalovanej domáhala náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle Odborného vyjadrenia znalca MUDr. B. W. č. 1/2014 zo dňa 21.7.2014, ktorým znalec stanovil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne na spolu 1380 bodov, od ktorých bolo potrebné odpočítať 390 bodov za ktoré jej už bola v minulosti priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku MUDr. W. W. a MUDr. B. U., PhD. zo dňa 27.7.2011, t. j. uplatňovala si voči žalovanej náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za celkom 990 bodov (t. j. 1380 bodov - 390 bodov). Pokiaľ ide o stanovenie hodnoty jedného bodu, v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o bolestnom a SSU, výška náhrady za jeden bod sú 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za jeden bod, výsledná suma sa zaokrúhli na celé euro nahor. Súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vznikol v roku 2014, pretože sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného po úraze považovať za ustálený, a teda je možné posúdiť, aký má zmenený zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh a pristúpiť k jeho bodovému ohodnoteniu. Podľa § 8 ods. 4 Zákona o bolestnom a SSU, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne vykonať ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy má poškodený k dispozícii skutkové okolnosti z ktorých možno škodu zistiť. Až po ukončení celého liečebného procesu a ustálení zdravotného stavu žalobkyne, mohla žalobkyňa požiadať o vyhotovenie posudku za účelom zistenia výšky škody pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia. Za účelom určenia okamihu ustálenia zdravotného stavu žalobkyne, bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, pričom ustanovený znalec MUDr. F. M. vo svojom znaleckom posudku č. 5/2016, za deň ustálenia zdravotného stavu žalobkyne konštatoval deň 28.11.2014. Žalovaná tento dátum ustálenia zdravotného stavu žalobkyne nesporovala, ani žiadnymi inými dôkazmi iný deň ustálenia zdravotného stavu žalobkyne nepreukázala. Znalec pri svojej výpovedi na pojednávaní zotrval na svojom závere, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo dňa 28.11.2014, vyslovene uviedol, že sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne sa dalo ohodnotiť po termíne 28.11.2014, kedy aj bolo konštatované, že zdravotný stav je ustálený, chronický, bez výhľadu na zlepšenie, s tým, že je nutné sledovanie špecialistami. K obodovaniu bolestného potom v danom prípade došlo dňa 21.7.2014 v zmysle odborného vyjadrenia znalca W.. B. W. č. 1/2014. Na základe uvedeného má súd za to, že k obodovaniu bolestného mohlo dôjsť po ustálení zdravotného stavu žalobkyne, t. j. v roku 2014, preto je potrebné v súlade s ustanovením § 5 ods. 2 Zákona o bolestnom a SSU, vychádzať pri určení hodnoty jedného bodu z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu (rok 2014), t. j. z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve SR v roku 2013. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR v roku 2013 dosiahla 824 eur, z toho 2% sú 16,48 eur. V súlade s ustanovením § 5 ods. 4 Zákona o bolestnom a SSU potom aj Ministerstvo zdravotníctva SR svojim Opatrením ustanovilo výšku náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá sa má použiť na rok 2014, a to Opatrením MZ SR č. 15/2014 z 14.5.2014, podľa ktorého výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2014 za jeden bod je 16,48 eur. Potom celková výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bola 16,48 eur x 990 bodov =16.315,20 eur, čo po zaokrúhlení na najbližšie celé euro nahor (§ 5 ods. 2 Zákona o bolestnom a SSU) je 16.316 eur. Vzhľadom na stanovené spoluzavinenie žalovanej v rozsahu 20% jej potom patrila náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 13.052,80 eur (20% z 16.316 je 3.263,20 eur, potom 16.316 eur - 3.263,20 eur = 13.052,80 eur). Ak potom žalovaná, ktorá nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia čiastočne uznala, uhradila v priebehu konania žalobkyni dňa 3.2.2015 sumu 12.364,80 eur a dňa 25.5.2015 sumu 386,40 eur, t. j. celkom 12.751,20 eur, je potom povinná zaplatiť žalobkyni zostávajúcu časť náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 301,60 eur. Zároveň, pretože sa žalobkyňa s plnením tohto peňažného dlhu dostala do omeškania, je povinná v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ zaplatiť žalobkyni tiež úroky z omeškania. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa žalovanú prostredníctvom spoločnosti LITIS odškodnenie s. r. o. vyzvala listom zo dňa 11.9.2014 na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú žiadala uhradiť do 15.10.2014. Podľa výpisu obratov z účtu spoločnosti Litis odškodnenie, s. r. o., boli od žalovanej pripísané na účet tejto spoločnosti - dňa 3.2.2015 suma 12.364,80 eur a dňa 25.5.2015 suma 386,40 eur. V danom prípade, sa však žalovaná nedostala do omeškania dňa 16.10.2014, t. j. deň nasledujúci po uplynutí lehoty na plnenie stanovenej žalobkyňou, ale v súlade s ustanovením § 11 ods. 6 a 8 z. č. 381/2001 Z. z. o PZP až uplynutím troch mesiacov od uplatnenia si tohto nároku u žalovanej. Žalovaná pritom na pojednávaní dňa 10.4.2015 uviedla, že list žalobkyne zo dňa 11.9.2014, ktorým si voči žalovanej uplatnila náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, bol doručený žalovanej dňa 16.9.2014, t. j. lehota 3 mesiacov na prešetrenie škodovej udalosti uplynula žalovanej dňa 16.12.2014 a do omeškania sa dostala až dňa 17.12.2014. Preto vzhľadom na odôvodnenú výšku tohto nároku žalobkyne (13.052,80 eur) a úhrady vykonané žalovanou (dňa 3.2.2015 suma 12.364,80 eur a dňa 25.5.2015 suma 386,40 eur), patrí žalobkyni nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. zo sumy 301,60 eur (t. j. 13.052,80 eur - 12.364,80eur - 386,40 eur) vo výške 5,05% ročne od 17.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 12.364,80 eur vo výške 5,05% od 17.12.2014 do 2.2.2015 a zo sumy 386,40 eur vo výške 5,05% ročne od 17.12.2014 do 20.5.2015 (pretože iba do tohto dátumu si žalobkyňa uplatňovala platenie úrokov z omeškania z tejto sumy, hoci mala nárok na úroky z omeškania až do 24.5.2015, súd viazaný jej návrhom, ktorý nemôže prekročiť - § 216 ods. 1 CSP, priznal jej nárok na úroky z omeškania z tejto sumy len do 20.5.2015).
99. Ďalším nárokom, ktorý si žalobkyňa v konaní uplatňovala bolo bolestné za dve operácie dňa 9.12.2011 a 29.6.2012. Bolestné žalobkyne bolo obodované lekárskymi posudkami MUDr. S. N., ktorý za prvú reoperáciu pseudoartrózy (hospitalizácia od 8.12.2011 do 14.12.2011) udelil bolestné 195 bodov a za druhú reoperáciu pseudoartrózy (hospitalizácia od 28.6.2012 do 2.7.2012) udelil rovnako bolestné 195 bodov. Pokiaľ ide o bolestné za operáciu dňa 9.12.2011, tu vzniesla žalovaná námietku premlčania tohto nároku, nakoľko uplynula všeobecná subjektívna dvojročná prelmčacia doba podľa § 106 ods. 1 OZ. Súd sa preto v prvom rade zaoberal touto vznesenou námietkou premlčania. Ustanovenie § 106 OZ je osobitným ustanovením vo vzťahu k všeobecnej úprave dĺžky premlčacej doby a k podmienkam jej plynutia. Ust. § 106 OZ sa použije aj na premlčanie práva poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poisťovateľovi, kde platí rovnaká úprava na premlčanie práva na náhradu škody proti osobe, ktorá škodu spôsobila (ust. § 15 ods. 2 Zákona o PZP). Pri práve na náhradu škody na zdraví je stanovená subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá plyne odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Premlčacia doba teda začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne (t. j. preukázateľne, nestačí iba možnosť takej vedomosti) dozvedel o škode, t. j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde a ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá. Vo vzťahu ku škode na zdraví neexistuje žiadna objektívna premlčacia doba (§ 106 ods. 2 OZ). Začiatok subjektívnej premlčacej doby je viazaný na moment, kedy
sa poškodený dozvedel, aká škoda na zdraví mu vznikla. Okamih vedomosti poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním. Jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi, pri ktorých plynie vlastná premlčacia doba. V prípade nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Pri odškodnení bolesti je potrebné prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného sa stanú známe až po ukončení liečebného procesu, resp. jeho ustálení. Poškodený sa až v tomto momente dozvie o tejto škode a jej výške. Nárok na náhradu škody na zdraví potom vzniká dátumom vyhotovenia lekárskeho posudku. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry, za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného (rozsudok NS SR sp. zn. MCdo 37/2000 z 28.6.2001, pod R 68/2003). Obdobne argumentoval i Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 25Cdo 1256/2006, kde uzavrel, že o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia a teda za deň počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 106 OZ, je nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy už možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie, ktorý závisí od vyjadrenia lekára. Zistenie momentu ustálenia zdravotného stavu poškodeného je štandardne predmetom znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctva, znalec v konkrétnom prípade spravidla zisťuje, či v čase hodnotenia trvalých následkov poškodenia zdravia ošetrujúcim lekárom bolo možné zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený. Ak poškodený má ustálený zdravotný stav, ktorý mu dovoľuje konkrétnym spôsobom dať ohodnotiť svoju ujmu spôsobenú bolesťou či sťažením spoločenského uplatnenia, je potrebné moment vedomosti o vzniknutej škode v konkrétnom rozsahu považovať práve okamih, kedy poškodenému objektívne nič nebránilo rozsah škody si dať vyčísliť. Bolesť teda možno ohodnotiť, len čo sa ustáli zdravotný stav poškodeného; týmto okamihom je teda bolesť zistená, bez ohľadu na to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Posudok ošetrujúceho lekára je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť. Za čas zistenia bolesti preto treba považovať okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného.
100. V danom prípade preto bolo pri posudzovaní otázky premlčania nároku žalobkyne na bolestné rozhodujúce zistenie, kedy najskôr došlo k takému ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne, že bolo možné objektívne vykonať obodovanie bolestného. Je pritom potrebné vychádzať zo znenia § 8 ods. 4 Zákona o bolestnom a SSU, ktorý ustanovuje, je obodovať bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia lekárskym posudkom, možno až potom, čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. V tomto smere preto neobstojí obrana žalovanej spočívajúca v tom, že žalobkyňa si mala dať vykonať obodovanie bolestného za druhú operáciu dňa 9.12.2011 hneď ako bola bolesť v súvislosti s touto operáciou vytrpená, t. j. v období ešte pred treťou operáciou dňa 29.6.2012, pretože v tomto období jednoznačne jej zdravotný stav v súvislosti s úrazom, ktorý utrpela pri dopravnej nehode nebol ustálený. Za účelom zistenia okamihu ustálenia zdravotného stavu žalobkyne, bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie, pričom znalec MUDr. F. M. vo svojom znaleckom posudku č. 5/2016 uviedol, že pokiaľ ide o liečebný proces žalobkyne, táto pri dopravnej nehode dňa 13.1.2010 utrpela viaceré zranenia, medzi nimi aj zlomeninu krčných stavcov. V jej prípade sa zlomenina zubu 2. krčného stavca sa nezahojila pevnou kosťou, ale v mieste zlomeniny vznikol pseudokĺb (pseudoartróza), preto bol vykonaný ďalší operačný zákrok (operácia dňa 9.12.2011), ktorý mal odstrániť neplnohodnotné kostné tkanivo, vložiť do tohto miesta kostný štep z panvy a miesto pevne spojiť skrutkami, aby sa vytvorili podmienky pre vytvorenie pevného kostného tkaniva. Po tejto operácii sa však znova vytvoril pseudokĺb a ťažkosti u žalobkyne pretrvávali. Preto bola potrebná ďalšia operácia s tým istým zámerom, ktorá bola vykonaná dňa 29.6.2012. Až po tejto operácii sa kosť pevne zrástla, čo konštatoval lekár na kontrole dňa 15.11.2013. Znalec potvrdil, že až táto tretia operácia bola úspešná a miesto sa zhojilo pevným kostným tkanivom, skonštatoval, že liečebný proces u žalobkyne bol ukončený až po konštatovaní zhojenia kosti. Následne však bola ešte potrebná rehabilitácia. Celý liečebný proces žalobkyne bol ukončený dňa 28.11.2014, kedy bolo konštatované, že stav je ustálený, chronický, bez výhľadu na zlepšenie a je nutné sledovanie špecialistami. Hoci znalec uviedol, že každá operácia, a to dňa 9.12.2011 a dňa 29.6.2012 spôsobila samostatnú bolesť, preto bolo správne vykonať hodnotenie bolestného pre každú operáciu zvlášť, avšak toto ohodnotenie nebolo podľa § 8 ods. 4 Zákona o bolestnom a SSU možné vykonať skôr, ako bol zdravotný stav žalobkyne ustálený, čo podľa znalca nastalo až dňa 28.11.2014. Nie je preto podstatné, ako sa snažila tvrdiť žalobkyňa, kedy bolo možné vzhľadom na vytrpenie bolesti najskôr
prvýkrát vykonať ohodnotenie bolestného, a to bez ohľadu na ustálenie zdravotného stavu. Zákon o bolestnom a SSU jednoznačne v ustanovení § 8 ods. 4 uvádza, že lekársky posudok sa vydáva až potom, čo zdravotný stav poškodeného je ustálený, teda nie potom kedy bola tá - ktorá bolesť vytrpená. Takýto postup je logický, pretože až po ustálení zdravotného stavu, je možné obodovanie bolestného vykonať naozaj objektívne a zohľadniť všetky faktory a okolnosti. Bolesťou pritom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 Zákona o bolestnom a SSU je nielen samotná bolesť vytrpená pri zranení a operačnom zákroku, ale aj ujma ktorá nastala vo sfére poškodeného pri liečení a odstraňovaní následkov, teda aj bolesti vytrpené počas následnej hospitalizácii, rekonvalescencii, či rehabilitácii. Bolo by tiež v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by sa vyžadovalo od poškodeného na zdraví, aby ešte v čase, kedy prebieha jeho liečebný proces s neistým výsledkom, aby bol tento nútený obodovať si bolestné, pretože bude podstupovať ďalšiu operáciu. Žalobkyňa nie je znalec odborník, nemohla vedieť, aké postupy budú v jej prípade zvolené, kedy dôjde k zhojeniu zlomeného krčného stavca. Zo znaleckého posudku je jednoznačné, že liečebný proces žalobkyne nebol ukončený pred treťou operáciou dňa 29.6.2012, pretože žalobkyni sa zlomený krčný stavec opakovane nezhojil pevným kostným tkanivom, preto bolo potrebné, aby podstúpila tretiu operáciu. Celý liečebný proces pokračoval, pričom k pevnému zrasteniu krčného stavca došlo až dňa 15.11.2013, následne pokračovala rehalibilitácia žalovanej, preto nemožno hovoriť o takom ustálení zdravotného stavu žalobkyne pred treťou operáciou dňa 29.6.2012 v zmysle § 8 ods. 4 Zákona o bolestnom a SSU, aby si táto mohla dať vykonať obodovanie bolestného, vytrpeného v súvislosti s operáciou dňa 9.12.2011, čo zahŕňa nielen samotnú operáciu, ale aj následné liečenie a rehabilitáciu. Znalec MUDr. M. aj vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil, že v prípade žalobkyne došlo k ustáleniu zdravotného stavu dňa 28.11.2014, preto má súd tento okamih za preukázaný. Žalovaná tento záver znalca žiadnym relevantným dôkazom nevyvrátila, Odborné vyjadrenie spoločnosti forensic.sk č. 254/2016 totiž nie je pre daný prípad relevantné, pretože nie je potrebné skúmať, kedy bolo možné prvýkrát ohodnotiť bolesť za operáciu zo dňa 9.12.2011, ale v zmysle § 8 ods. 4 Zákona o bolestnom a SSU, kedy prvýkrát bol zdravotný stav žalobkyne ustálený. Znalec MUDr. M. tiež uviedol, že hypoteticky bolo možné toto obodovanie bolestného vykonať aj predtým, ako došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne, pretože bolesť už bola vytrpená, avšak v praxi sa to tak nerobí, aj v danom prípade sa ukázalo, že to nebol konečný stav, pretože sa to nezhojilo a efekt sa dostavil až po tretej operácii. Uviedol, že po každej operácii ťažko posúdiť, či prípadné ťažkosti sú ešte prejavy pooperačného stavu, alebo je to nejaká ďalšia komplikácia hojenia. Znalec uviedol, že bolesť za druhú operáciu zo dňa 9.12.2011 zahŕňa nielen samotnú operáciu, ale aj pooperačnú bolesť, pobyt v nemocnici, rehabilitáciu, pritom u žalobkyne liečenie ani celkom nebolo skončené, pretože operácia nebola ukončená. Posúdenie bolesti vytrpenej za operáciu dňa 9.12.2011, podľa znalca ťažko bolo možné vykonať pred treťou operáciou, pretože nebolo možné posúdiť, či nastane nejaká ďalšia komplikácia počas operácie, alebo bezprostredne po operácii. Znalec uviedol, že pokiaľ nebolo skončené liečenie, takéto posúdenie sa v praxi nerobí. Obodovanie bolestného za operáciu dňa 9.12.2011 sa teda podľa znalca dalo vykonať aj skôr ako dňa 28.11.2014, avšak nerobí sa to, pretože liečebný proces nebol ukončený. Až keď je celý proces liečby ukončený, je možné zhodnotiť, koľko bodov za to patrí, nakoľko operáciu je potrebné hodnotiť komplexnejšie, nielen samotnú bolesť, ale aj určitý druh diskomfortu, resp. obmedzenie na obvyklom spôsobe života, hodnotí sa mobilita, komunikácia, možnosť udržiavať si hygienu, musí prebehnúť určitá rehabilitácia, musí byť určitý odstup, aby sa to dokázalo zhodnotiť a skonštatovať, že je všetko v poriadku. Vyjadrenia znalca pritom plne korešpondujú so znením Zákona o bolestnom a SSU v ustanovení § 8 ods. 4, kde je výslovne uvedené, že posudok o bolestnom sa vystavuje až po ustálení zdravotného stavu poškodeného. Súd má tiež za to, že posudzovať otázku, kedy bolo v prípade žalobkyne možné vykonať obodovanie bolestného je potrebné z pohľadu osoby ex ante (teda s pohľadu žalobkyne, ktorá mala v danom čase iba daný okruh informácií), nie však z pohľadu ex post, teda so znalosťou výsledku veci, kedy vzhľadom na všetky dodatočné informácie a poznatky sa nezreteľné súvislosti stávajú zreteľnými a často pri pohľade ex post zdanlivo ľahko a jednoducho vysvetliteľnými. Teda ak bola žalobkyňa v neukončenom liečebnom procese, kedy opakovane nedošlo k pevnému zrasteniu krčného stavca, nebolo od nej ani možné spravodlivo požadovať, aby so zlomeným krčným stavcom navštívila odborného lekára na vypracovanie posudku o bolestnom za operáciu dňa 9.12.2011. Treba teda vychádzať z ustanovenia § 8 ods. 4 Zákona o bolestnom a SSU, ktorý okamih povinnosti dať si obodovať bolestné viaže na okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného. V danom prípade bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že za okamih - deň ustálenia zdravotného stavu žalobkyne je potrebné považovať deň 28.11.2014. Keďže teda subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na bolestné v súvislosti s operáciou dňa 9.12.2011 začala plynúť dňa 28.11.2014 a uplynula dňa 28.11.2016 (§ 122 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) a žalobkyňa si nárok na toto bolestné uplatnila žalobou doručenou súdu dňa 2.7.2014, urobila tak včas a jej nárok na bolestné za operáciu dňa 9.12.2011 premlčaný nie je. Bolestné žalobkyne bolo obodované lekárskymi posudkami MUDr. Ericha Kozára, ktorý za prvú reoperáciu pseudoartrózy dňa 9.12.2011 udelil bolestné 195 bodov. Žalobkyňa si potom uplatňovala hodnotu bodu pre rok 2011, vo výške 15,38 eur, keď výška bodu sa určuje z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. Hoci súd mal za to, že nárok na bolestné žalobkyni vznikol v roku 2014, teda sa mala uplatniť hodnota bodu obdobne ako pri sťažení spoločenského uplatnenia vo výške 16,48 eur, žalobkyňa si uplatňovala hodnotu bodu nižšiu, preto súd jej nárok v tomto smere nemohol prekročiť (§ 216 ods. 1 CSP). Potom podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR v roku 2010 dosiahla 769 eur, z toho 2% sú 15,38 eur. Tiež v zmysle Opatrenia MZ SR č. 19/2011 z 15.8.2011 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011 za jeden bod je 15,38 eur. Žalobkyni teda za operáciu dňa 9.12.2011 patrí nárok na náhradu bolestného vo výške 195 bodov x 15,38 eur = 2.999,10 eur, po zaokrúhlení na najbližšie celé euro nahor vo výške 3.000 eur. Vzhľadom na spoluúčasť žalobkyne na spôsobení škody na zdraví v rozsahu 20%, má žalobkyňa celkom nárok na bolestné v rozsahu 2.400 eur (t. j. 20% z 3.000 eur = 600 eur, 3.000 eur - 600 eur = 2.400 eur). Žalovaná na náhradu tohto bolestného žalobkyni dosiaľ neplnila nič, hoci si žalobkyňa tento nárok voči žalovanej uplatnila prostredníctvom spoločnosti Litis odškodnenie, s. r. o. listom zo dňa 16.6.2014, ktorý bol podľa vyjadrenia žalovanej na pojednávaní dňa 10.4.2015 doručený žalovanej dňa 17.6.2014. Preto vzhľadom na znenie ustanovenia § 11 ods. 6 a 8 z. č. 381/2001 Z. z. o PZP, dostala sa žalovaná s plnením tohto peňažného nároku do omeškania uplynutím troch mesiacov od uplatnenia si tohto nároku u žalovanej, t. j. 3- mesačná lehota na prešetrenie škodovej udalosti uplynula dňa 17.9.2014 a do omeškania sa žalovaná dostala až dňa 18.9.2014. Preto vzhľadom na odôvodnenú výšku tohto nároku žalobkyne 2.400 eur, patrí žalobkyni tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. zo sumy 2.400 eur vo výške 5,05% ročne od 18.9.2014 do zaplatenia.
101. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobkyne na bolestné za operáciu dňa 29.6.2012, tento nárok žalovaná nespochybňovala, pokiaľ ide o jeho opodstatnenosť, obodovanie bolestného a výšku hodnoty jedného bodu. Bolestné žalobkyne za operáciu dňa 29.6.2012 bolo obodované v zmysle lekárskeho posudku MUDr. S. N. počtom 195 bodov. Žalobkyňa si uplatňovala hodnotu jedného bodu pre rok 2012, t. j. vo výške 15,72 eur, keď podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR v roku 2011 dosiahla 786 eur, z toho 2% sú 15,72 eur a rovnako podľa Opatrenia MZ SR č. 20/2012 z 14.4.2012 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2012 za jeden bod je 15,72 eur. Žalobkyni teda za operáciu dňa 29.6.2012 patrí nárok na náhradu bolestného vo výške 195 bodov x 15,72 eur = 3.065,40 eur, po zaokrúhlení na najbližšie celé euro nahor vo výške 3.066 eur. Vzhľadom na spoluúčasť žalobkyne na spôsobení škody na zdraví v rozsahu 20%, má žalobkyňa celkom nárok na bolestné v rozsahu 2.452,80 eur (t. j. 20% z 3.066 eur = 613,20 eur, 3.066 eur - 613,20 eur = 2.452,80 eur). Žalovaná na náhradu tohto bolestného žalobkyni uhradila dňa 24.9.2014 práve túto sumu 2.452,80 eur. Žalobkyňa sa preto v konaní naďalej domáhala zaplatenia zvyšnej sumy 613,20 eur ako rozdielu medzi vyplatenou sumou a nárokom pred krátením 20%. V tejto časti však súd žalobu vzhľadom na zistenú spoluúčasť žalobkyne na vzniku škody zamietol. Žalobkyni však priznal nárok na úroky z omeškania za čas, kedy bola žalovaná so zaplatením odôvodnenej výšky pohľadávky žalobkyne v omeškaní, t. j. vzhľadom na to, že tento nárok si žalobkyňa uplatnila prostredníctvom spoločnosti Litis odškodnenie, s. r. o. zo dňa 16.6.2014, ktorý bol žalovanej (podľa jej výpovedi na pojednávaní dňa 10.4.2015) doručený dňa 17.6.2014, v zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 a 8 z. č. 381/2001 Z. z. o PZP, sa žalovaná dostala s plnením tohto peňažného nároku do omeškania uplynutím troch mesiacov od uplatnenia si tohto nároku u žalovanej, t. j. 3- mesačná lehota na prešetrenie škodovej udalosti uplynula dňa 17.9.2014 a do omeškania sa žalovaná dostala až dňa 18.9.2014. Preto vzhľadom na odôvodnenú výšku tohto nároku žalobkyne 2.452,80 eur, patrí žalobkyni nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. zo sumy 2.452,80 eur vo výške 5,05% ročne od 18.9.2014 do zaplatenia, t. j. do dňa 23.9.2014, keďže dňa 24.9.2014 žalovaná túto sumu žalobkyni uhradila.
102. Ďalším čiastkovým nárokom žalobkyne v súvislosti s utrpenou škodou na zdraví, bola náhrada vecnej škody, ktorá jej vznikla vynaložením nákladov na vyhotovenie posudkov o bolestnom a odborného vyjadrenia o sťažení spoločenského uplatnenia, keď si za vyhotovenie dvoch lekárskych posudkov vypracovaných MUDr. S. N. o bolestnom uplatnila sumu 39 eur a za odborné vyjadrenie MUDr. Patrika Mihoka uplatnila sumu 85 eur. Žalovaná tieto nároky žalobkyne rozporovala v celom rozsahu, uviedla, že vynaloženie týchto nákladov žalobkyňou nebolo dostatočne preukázané, resp. bolo zmätočné. Súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na náhradu nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s lekárskymi posudkami MUDr. Kozára a odborným vyjadrením MUDr. W. je čiastočne dôvodný. Je nepochybné, že tieto náklady musela žalobkyňa vynaložiť v priamej príčinnej súvislosti so škodou na zdraví, ktorú utrpela pri dopravnej nehode dňa 13.1.2010, pretože bolo nevyhnutné, aby si dala obodovať bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia príslušnými lekármi. Pokiaľ ide o výšku týchto nárokov, túto žalobkyňa preukázala listinnými dôkazmi predloženými v konaní. V spore boli predložené dva lekárske posudky vypracované MUDr. S. N. o bolestnom za operácie dňa 9.12.2011 a dňa 29.6.2012. Žalobkyňa predložila listinu Vyúčtovanie odmeny za odborné vyjadrenie č. 1/2014 zo dňa 21.7.2014, v zmysle ktorého si znalec MUDr. B. W. za toto odborné vyjadrenie uplatnil sumu 85 eur. Podľa Príjmového pokladničného dokladu č. PPD1407/001 zo dňa 21.7.2014, znalec MUDr. B. W. prijal od žalobkyne sumu 85 eur za odborné vyjadrenie o sťažení spoločenského uplatnenia. Podľa kópií príjmových pokladničných dokladov č. 01 a č. 02 zo dňa 3.6.2014, žalobkyňa zaplatila MUDr. S. N. za posudky dvakrát po 19,50 eur. Predloženými príjmovými pokladničnými dokladmi mal súd výšku nákladov, ktoré vznikli žalobkyni za lekárske posudky v sume 39 eur a za odborné vyjadrenie v sume 85 eur, za dostatočne preukázané. Nárok žalobkyne na náhradu týchto nákladov však bolo potrebné krátiť o rozsah jej spoluzodpovednosti 20%, teda celkom bol nárok žalobkyne na náhradu nákladov za vypracovanie posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia dôvodný vo výške 99,20 eur (t. j. 39 eur + 89 eur = 124 eur; 20% zo 124 eur= 24,80 eur; 124 eur - 24,80 eur = 99,20 eur). Žalobkyňa si nárok na zaplatenie náhrady nákladov sa vyhotovenie odborného vyjadrenia v sume 85 eur uplatnila u žalovanej listom zo dňa 11.9.2014, ktorý žalovaná podľa svojho vyjadrenia prevzala dňa 16.9.2014, pričom do omeškania s plnením sa v zmysle už vyššie uvedených zásad, dostala po uplynutí troch mesiacov, t. j. dňa 17.12.2014. Nárok na zaplatenie náhrady nákladov za vyhotovenie lekárskych posudkov si žalobkyňa uplatnila u žalovanej v časti o zaplatenie sumy 30 eur listom zo dňa 16.6.2014, ktorý žalovaná uviedla že prevzala dňa 17.6.2014, teda do omeškania sa žalovaná dostala po márnom uplynutí lehoty troch mesiacov na prešetrenie, t. j. dňa 18.9.2014 a pokiaľ ide o zvyšnú časť týchto nákladov vo výške 9 eur, tieto je potrebné považovať za žalobkyňou uplatnené u žalovanej až dňom, kedy jej bol v konaní doručený rozšírený žalobný návrh zo dňa 6.3.2015 obsahujúci tento nárok, čo bolo vykonané na pojednávaní dňa 10.4.2015 ( č. l. 74 spisu), teda v súlade s ustanovením § 563 OZ, bola žalovaná povinná plniť zvyšnú časť tejto pohľadávky, ktorej základ už u žalovanej bol uplatnený listom zo dňa 17.6.2014, v deň nasledujúci po výzve, t. j. dňa 11.4.2015 a ak žalovaná v tento deň neplnila, dňa 12.4.2015 sa dostala do omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené, je teda nárok žalobkyne na náhradu nákladov súvisiacich s vyhotovením lekárskych posudkov o bolestnom a odborného vyjadrenia o sťažení spoločenského uplatnenia dôvodný celkom vo výške 99,20 eur (24 eur + 68 eur + 7,2 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 24 eur (80% zo sumy 30 eur) od 18.9.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 68 eur (80% zo sumy 85 eur) od 17.12.2014 do zaplatenia a vo výške 5,05% ročne zo sumy 7,2 eur (80% zo sumy 9 eur) od 12.4.2015 do zaplatenia.
103. Nakoniec si žalobkyňa titulom náhrady škody na zdraví uplatnila proti žalovanej nárok na tzv. mimoriadne zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 z. č. 437/2004 Z. z. o bolestnom s sťažení spoločenského uplatnenia, vo výške 7.839,65 eur ako 34,42% zo sumy základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 22.776 eur, keď vychádzala z toho, že celková výška základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je 22.776 eur, a to: 1. v zmysle lek. posudku MUDr. W. - 420 bodov x 15,38 eur = 6.460 eur, 2. v zmysle odborného vyjadrenia MUDr. W. zo dňa 13.6.2014 krátená o 390 bodov a 30 bodov, ktoré žalovaná najskôr spochybnila - 960 bodov x 16,48 eur = 15.821 eur, 3. v zmysle odborného vyjadrenia MUDr. W. zo dňa 13.6.2014 - krátené o 390 bodov a 30 bodov ktoré žalovaná najskôr spochybnila - 30 bodov x 16,48 eur= 495 eur. Ako dôvody pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súdom uvádzala, že zo zranení, ktoré utrpela pri dopravnej nehode dňa 13.1.2010 sa lieči dlhodobo, pričom jej bol Sociálnou poisťovňou priznaný invalidný dôchodok pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 2.9.2015 vo výške 45%. Poukazovala na to, že má závažné trvalé následky, pričom v čase úrazu bola v produktívnom veku 48 rokov, úrazom bol závažne zhoršený
jej bežný život, má napevno zoskrutkované krčné stavce, takže nemôže voľne hýbať hlavou, čím dochádza k preťažovaniu chrbtového svalstva a degenerácii stavcov celej chrbtice, trpí neustálymi a zvyšujúcimi sa bolesťami krčnej chrbtice, ktoré vyžarujú do hlavy a ramien, čo negatívne ovplyvňuje jej každodenný život vrátane spánku. Ako hlavné dôvody pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uvádzala invaliditu, vek 48 rokov v ktorom utrpela zranenie, neustále bolesti, ktoré sa stupňujú, ako aj obmedzenia v rodinnom, pracovnom a spoločenskom živote, ako aj trvalo zhoršujúce sa následky dopravnej nehody s pribúdajúcim vekom. Žalobkyňa dôvodila, že jej život po havárii sa úplne zmenil, tak v rodine ako i v práci, činnosti, ktoré mohla vykonávať predtým, teraz môže vykonávať iba minimálne kvôli bolestiam, trpí bolesťami, tŕpnu jej dolné končatiny, nemôže dobre spávať, dochádzanie do práce autobusom ju veľmi vyčerpáva, v práci nemôže vykonávať všetky činnosti ako predtým, nevydrží dlho sedieť, stáť, chodiť, nosiť ťažké veci, pociťuje veľké bolesti. Pozerať sa môže len rovno, otáčať sa musí celá, čo ju vyčerpáva aj psychicky a frustruje. V domácnosti nevládze skoro nič robiť, zo života pred haváriou si pamätá strašne málo, stratila skoro všetky spomienky. Žalovaná s nárokom žalobkyne na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nesúhlasila, čo do jeho opodstatnenosti ako ani do výšky, keď poukazovala na to, že dôvody uvádzané žalobkyňou pre priznanie tohto nároku sú pokryté už základnou náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia, v prípade žalobkyne nejde o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom podľa žalovanej samotná invalidita nie je dostatočným dôvodom na to, aby došlo k mimoriadnemu zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovaná mala za to, že žalobkyňa pred poškodením zdravia nebola výrazne aktívna v kultúrnom, spoločenskom, či športovom živote, viedla štandardný spoločenský život, aktívne/ profesionálne nešportovala, neangažovala sa v politickom či kultúrnom živote vo svojom okolí, preto je jej sťaženie spoločenského uplatnenia dostatočne uspokojené priznaním náhrady za sťaženie spol. uplatnenia podľa § 4 ods. 1 z. č. 437/2007 Z. z. Žalovaná mala za to, že mimoriadne zvýšenie sťaženia spol. uplatnenia aké požaduje žalobkyňa sa v zásade priznáva profesionálnym športovcom, ľuďom aktívne sa podieľajúcim na spoločenskom dianí, zvýšene sa angažujúcim v kultúrnom či politickom živote. Ďalej žalovaná vzniesla proti tomuto nároku žalobkyne námietku premlčania, nakoľko odborný posudok žalobkyne o invalidite je zo dňa 1.7.2013, od ktorého momentu začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 1.7.2015, pričom žalobkyňa návrh na zvýšenie sťaženia spol. uplatnenia uplatnila na súde až dňa 25.11.2016, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Proti námietkam žalovanej vzneseným voči tomuto nároku uviedla, že tento nárok nie je premlčaný, nakoľko aj nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa odvíja od tzv. základného sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je možné bodovať až v momente ustálenia zdravotného stavu v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. Skutočnosť, že Sociálna poisťovňa priznala žalobkyni invalidný dôchodok už dňa 2.9.2015 neznamená, že v tento deň došlo k ustáleniu zdravotného stavu, čo do sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože Sociálna poisťovňa nepostupuje podľa zákona č. 437/2004 Z. z., ale podľa Zákona o sociálnom poistení, kde sa inštitút ustálenia zdravotného stavu nerieši. Zároveň logicky žalobkyňa si nemohla skôr uplatniť mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, keď nebolo objektívne známe tzv. základné sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré bolo v zmysle výpovede znalca možné zistiť najskôr dňa 28.11.2014. K námietke žalovanej, že mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia prináleží len ľuďom, ktorí boli výrazne aktívni v kultúrnom, spoločenskom, či športovom živote pred nehodou, poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/170/2008 kde sa uvádza: „okolnosti hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho poškodeného bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania..., je to nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale je aj porušením zásady rovnosti účastníkov občianskeho konania a ochrany slabšieho," ako aj skutočnosť, že samotný zákon č. 437/2004 Z. z. nikde neuvádza, že by mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo vyhradené len pre „významných ľudí". Naopak zákon ako jeden z prípadov hodných osobitného zreteľa explicitne uvádza uznanie invalidity, čo je u žalobkyne splnené a preto v zásade už len táto skutočnosť postačuje na to, aby bol daný tzv. základ tohto nároku. Žalobkyňa uviedla, že prvýkrát bola posúdená posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne dňa 1.7.2013, keď bola uznaná invalidnou v rozsahu 55%, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 11.7.2013 jej bol priznaný invalidný dôchodok za 55%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dňa 22.9.2015 sa zúčastnila kontrolnej lekárskej prehliadky pre účely prehodnotenia invalidity, pričom v zmysle odborného posudku bol rozsah invalidity znížený na 45%. Keďže jej zdravotný stav bol ustálený až dňa 28.11.2014, je podľa žalobkyne nesprávna úvaha žalovanej, aby odo dňa prvého posúdenia invalidity začala plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na mimoriadne zvýšenie
sťaženia spol. uplatnenia, pretože pokiaľ žalobkyňa nemala ustálené základné sťaženie spol. uplatnenia, nemohla vedieť v akej výške má žiadať mimoriadne sťaženie spol. uplatnenia. Žalobkyňa ďalej uviedla, že po dopravnej nehode sa jej nezmenila pracovná náplň -asistentka v hygienickej službe Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trnave, kde pracuje celý život, poukazovala však na to, že pri výkone práce jej pomáhajú kolegyne, pričom žalobkyňa si s vypätím síl snaží udržať pôvodné zamestnanie, pretože inak nemá šancu sa zamestnať inde.
104. Pokiaľ ide o premlčanie nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, dospel súd k záveru, že tento nárok žalobkyne premlčaný nie je. Nesprávna je totiž argumentácia žalovanej, že premlčacia doba v tomto prípade začala plynúť od vystavenia posudku posudkového lekára, ktorým bola žalobkyňa uznaná invalidnou. Uznanie invalidity je v zmysle zákona jedným z dôvodov pre priznanie tohto zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, avšak na to, aby si poškodený mohol uplatniť tento nárok, musí byť splnená ďalšia podmienka, a to vznik samotného nároku na tzv. „základné" sťaženie spoločenského uplatnenia, ako správne argumentovala žalobkyňa, od ktorého výšky sa potom v zmysle § 5 ods. 5 Zákona o bolestnom a SSU odvíja aj výška mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ totiž poškodený nepozná výšku svojho základného nároku, nemôže si uplatňovať ani nárok na jeho zvýšenie. Za deň, kedy sa poškodený dozvie o nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, s prihliadnutím na to, že už predtým vedel kto za škodu zodpovedá, v zmysle § 106 OZ je potrebné považovať deň, kedy sú preukázateľné nepriaznivé trvalé následky pre životné úkony poškodeného, a to pre jeho životné a spoločenské uplatnenie, t. j. kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného a kedy je možné objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Pokiaľ teda ide o posúdenie začiatku behu premlčacej doby pri nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 Zákona o bolestnom a SSU, tak v danom prípade je rozhodujúci okamžik, kedy sa po skončení liečenia ustálil zdravotný stav poškodenej natoľko, že bolo známe v akom rozsahu došlo k sťaženiu jej spoločenského uplatnenia. Premlčacia doba pre uplatnenia nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady na sťaženie spoločenského uplatnenia tak v prípade žalobkyne začala plynúť analogicky podľa § 8 ods. 4 Zákona o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia od okamihu ustálenia jej zdravotného stavu, t. j. v tomto konkrétnom prípade, ako ustálil znalec, od 28.11.2014 a uplynula v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe dňa 28.11.2016. Ak si potom žalobkyňa nárok na zvýšenie náhrady na sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnila podaním podaným súdu elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 25.11.2016, urobila tak včas v rámci plynutia premlčacej doby. Nárok žalobkyne na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia tak premlčaný nie je.
105. Zostávalo preto posúdiť, či je tento nárok žalobkyne oprávnený, prípadne v akej výške. Podľa ustanovenia § 5 ods. 5 Zákona o bolestnom a SSU, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia najviac o 50%. Zákon č. 437/2004 Z. z. v ust. § 5 ods. 5 zakotvuje moderačné právo súdu, avšak v obmedzenom rozsahu oproti predchádzajúcej úprave. Súd môže náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%, ale iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity. Zákon takéto zvýšenie podmieňuje tým, že poškodený sa stal v dôsledku úrazu uznaný za invalidného. Toto mimoriadne zvýšenie sa môže týkať iba sťaženia spoločenského uplatnenia a nie náhrady za bolesť. V prípade žalobkyne vzhľadom na ňou tvrdené skutočnosti, súd dospel k záveru, že podmienky pre priznanie tohto nároku sú na jej strane splnené. Zákon totiž priamo v ustanovení § 5 ods. 5 Zákona o bolestnom a SSU ako jeden z dôvodov hodných osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uvádza uznanie invalidity. Podľa predložených listinných dokladov žalovaná jednoznačne invalidnou uznaná bola. Lekárskym posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne zo dňa 1.7.2013, bola stanovená miera jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55% a rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. 616 219 6315 0 zo dňa 11.7.2013 jej bol priznaný invalidný dôchodok. Následne bola znovuposudzovaná posudkovým lekárom dňa 2.9.2015, kde bola miera jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená na 45% s tým, že rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobkyne boli uznané choroby podporného a pohybového aparátu, stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, čo sú následky dopravnej nehody zo dňa 13.1.2010. Neobstojí preto obrana žalovanej spočívajúca v tvrdení, že žalobkyňa pred poškodením zdravia nebola osobou výrazne spoločensky činnou, či športovo aktívnou, pretože v zmysle platnej právnej úpravy samotné uznanie invalidity stačí pre vznik nároku na toto mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd pritom z argumentácie žalovanej nezistil
ďalšie dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie tejto zvýšenej náhrady, nakoľko tie skutočnosti, ktoré žalobkyňa uvádzala ohľadom svojich zdravotných ťažkostí, teda že trpí vážnymi ťažkosťami, neustálymi bolesťami a tŕpnutím končatín, nemôže voľne hýbať hlavou, dochádza k degenerácii stavcov a ochabovaniu svalstva, pre ktoré bola obmedzená v spoločenskom, rodinnom i pracovnom živote, sú skutočnosťami, ktoré má zohľadňovať práve tzv. „základná" náhrada za sťaženie jej spoločenského uplatnenia. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že jej zdravotný stav sa bude postupne zhoršovať, resp. sa už aj zhoršuje, je to dôvod na znovuposúdenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 4 ods. 4 Zákona o bolestnom a SSU, avšak nie pre jeho mimoriadne zvýšenie súdom. Lekár vystavujúci posudok ohľadom obodovania sťaženie spoločenského uplatnenia pritom v zmysle zákona má prihliadať aj na predpokladaný vývoj ochorenia v budúcnosti (§ 4 ods. 1 Zákona o bolestnom a SSU). Pracovné zaradenie žalovanej po dopravnej nehode sa nezmenilo, aj z predložených posudkov posudkových lekárov vyplýva, že je tu navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku, súčasná práca je vyhovujúca. Okrem svojej vlastnej písomne podanej výpovede, žalobkyňa žiadnym iným spôsobom existenciu iných dôvodov hodných osobitného zreteľa nepreukázala. Preto súd pri rozhodovaní o výške priznania tejto náhrady vychádzal len zo skutočnosti, že bola uznaná invalidnou. V tomto smere vychádzal z okolnosti, že miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v jej prípade bola stanovená na 45%, čo je dolná hranica pre priznanie invalidného dôchodku. Zároveň má súd za to, že aj v prípade mimoriadneho zvýšenia odškodnenia podľa § 5 ods. 5 Zákona o bolestnom a SSU je potrebné prihliadať na ustanovenie § 441 OZ a zohľadniť účasť poškodeného na vzniknutej škode. Ak teda výška základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípade žalobkyne bola vo výške 22.776 eur, čo je za v zmysle Lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného dňa 27.7.2011 W.. W. W. a MUDr. B. U., PhD., sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 420 bodov (za poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice 390 bodov a rozsiahle plošné jazvy na tvári 30 bodov), teda 420 bodov x hodnota bodu pre rok 2011 vo výške 15,38 eur, teda 420 x 15,38 eur = 6.459,60 eur, po zaokrúhlení 6.460 eur a odborného vyjadrenia znalca MUDr. B. W. č. 1/2014 zo dňa 21.7.2014 stanovené bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne 1380 bodov - 390 bodov uvedených aj v pôvodnom posudku MUDr. W.a poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice, t. j. za 990 bodov pri hodnote bodu na rok 2014 vo výške 16,48 eur, teda 990 bodov x 16,48 eur = 16.315,20 eur, čo je po zaokrúhlení 16.316 eur, celkom tak výška základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bola 16.316 eur + 6.460 eur = 22.776 eur. Z tejto sumy teda súd vychádzal pri určovaní výšky mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vzhľadom na skutočnosť, že ostatné dôvody uvádzané žalobkyňou, okrem uznania invalidity, sú zohľadnené v tzv. „základnej" náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, pri zohľadnení skutočnosti, že miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je na najnižšej hranici pre priznanie invalidného dôchodku a pri zohľadnení spoluzodpovednosti žalobkyne na vzniku škody v rozsahu 20%, dospel súd k záveru, že v tomto konkrétnom prípade je dôvodné žalobkyni priznať zvýšenie náhrady za sťaženie jej spoločenského uplatnenia v rozsahu 10% zo základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, t. j. vo výške 10% zo sumy 22.776 eur, čo je 2.277,60 eur. Vo zvyšnej časti, v ktorej si žalobkyňa uplatňovala tzv. mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia až do sumy 7.839,65 eur, súd žalobu žalobkyne zamietol. Súd zamietol tiež žalobu žalobkyne aj pokiaľ ide o priznanie príslušenstva zo súdom priznaného mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia - t. j. úrokov z omeškania, ktoré si žalobkyňa uplatňovala od 21.9.2016 do zaplatenia, nakoľko povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu mimoriadnemu zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia, až uplynutím tejto doby určenej na splnenie priznanej náhrady dochádza k omeškaniu dlžníka. V prípade zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 Zákona o bolestnom a SSU nejde teda o prisúdenie existujúceho nároku, ale o jeho konštituovanie (viď. rozsudok NS ČR z 14.12.2005, sp. zn. 25 Cdo 423/2005).
106. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, tak vzhľadom na jednotlivé čiastkové nároky uplatnené žalobou, ako aj čiastkové úhrady týchto nárokov žalovanou, potom súd považoval žalobu v jej poslednom znení za dôvodnú v rozsahu priznania:
- bolestného za operáciu dňa 9.12.2011 vo výške 2.400 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.400 eur od 18.9.2014 do zaplatenia;
- zvyšku nároku na zaplatenie príslušenstva bolestného za operáciu dňa 29.6.2012, t. j. úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.452,80 eur od 18.9.2014 do 23.9.2014;
- zvyšku nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 301,60 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 301,60 eur od 17.12.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 12.364,80 eur od 17.12.2014 do 2.2.2015 a vo výške 5,05% ročne zo sumy 386,40 eur od 17.12.2014 do 20.5.2015;
- náhrady nákladov, ktoré žalobkyni vznikli za lekárske posudky o bolestnom a odborné vyjadrenie o obodovaní sťaženia spoločenského uplatnenia, vo výške 99,20 eur , spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 24 eur od 18.9.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 68 eur od 17.12.2014 do zaplatenia a vo výške 5,05% ročne zo sumy 7,20 eur od 12.4.2015 do zaplatenia a nakoniec
- titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súdom podľa § 5 ods. 5 Zákona o bolestnom a SSU sumu 2.277,60 eur. Vo zvyšnej časti, v ktorej si žalobkyňa uplatňovala nároky na bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrady nákladov za posudky a odborné vyjadrenia, mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj príslušenstva k nim nad rámec priznaného k týmto rozhodnutím, súd žalobu žalobkyne zamietol.
107. Celkom tak bola žaloba žalobkyne dôvodná v časti o zaplatenie sumy 5.078,40 eur (2.400 eur + 301,60 eur + 99,20 eur + 2.277,60 eur), spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.452,80 eur od 18.9.2014 do 23.9.2014; 5,05% ročne zo sumy 2.424 eur (2.400 eur + 24 eur) od 18.9.2014 do 11.4.2015, 5,05% ročne zo sumy 2.431,20 eur (2.400 eur + 24 eur + 7,20 eur) od 12.4.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 12.364,80 eur od 17.12.2014 do 2.2.2015 5,05% ročne zo sumy 386,40 eur od 17.12.2014 do 20.5.2015; 5,05 % ročne zo sumy 369,60 eur (301,60 + 68 eur) od 17.12.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobkyne zamietol.
108. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a vzhľadom na prevažujúci úspech žalobkyne v spore, tejto priznal proti prevažne neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,68%. Žalobkyňa sa celkom v konaní domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 30.345,65 eur s príslušenstvom, pozostávajúcej z bolestného za operáciu dňa 9.12.2011 vo výške 3.000 eur, bolestného za operáciu dňa 29.6.2012 vo výške 3.066 eur, náhrady nákladov za posudky o bolestnom vo výške 39 eur, náhrady nákladov za odborné vyjadrenia vo výške 85 eur, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 16.316 eur a mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 7.839,65 eur. Súd jej žalobou priznal proti žalovanej zaplatenie sumy 5.078,40 eur s príslušenstvom a žalovaná žalobkyni v priebehu konania dobrovoľne po podaní žaloby, resp. po uplatnení jednotlivých nárokov v spore proti žalovanej, zaplatila sumu celkom 15.204 eur, pozostávajúcu z náhrady bolestného za operáciu dňa 29.6.2012 vo výške 2.452,80 eur, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12.364,80 eur a vo výške 386,40 eur. Žalobkyňa tak bola voči žalovanej celkom úspešná v časti o zaplatenie sumy 5.078,40 eur s príslušenstvom a sumy 15.204 eur, teda celkom 20.282,40 eur s príslušesntvom. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobkyne v rozsahu 66,84% (20.282,40 eur : 30.345,65 eur x 100) a hrubý úspech žalovanej v rozsahu 33,16% (100% - 66,84%) a tým je daný prevažný čistý úspech žalobkyne v rozsahu 33,68% (66,84% - 33,16%), čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobkyne na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
109. Nakoniec bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov štátu, ktoré vznikli v tomto spore.
110. Podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
111. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
112. Uznesením č. k. 22C/59/2014-104 bol vo veci ustanovený znalec MUDr. F. N., ktorému bolo uznesením č. k. 22C/59/2014-118 zo dňa 2.10.2015 priznané znalečné vo výške 39,84 eur, ktorá suma bola znalcovi vyplatená zo štátnych rozpočtových prostriedkov súdu. Uznesením č. k. 22C/59/2014-120 zo dňa 23.11.2015 bol vo veci ustanovený znalec MUDr. F. M. ktorému bolo uznesením č. k. 22C/59/2014-165 zo dňa 2.6.2016 priznané znalečné za vypracovaný znalecký posudok vo výške 577,68 eur, ktorá suma bola vo výške 350 eur uhradená z preddavku uhradeného žalovanou a časť 227,8 eur bola uhradená zo štátnych rozpočtových prostriedkov súdu. Za účasť na pojednávaní dňa 7.3.2017 bolo znalcovi MUDr. M. uznesením č. k. 22C/59/2014-257 zo dňa 13.3.2017 priznané znalečné vo výške 83,77 eur, ktoré bolo znalcovi vyplatené zo štátnych rozpočtových prostriedkov súdu. V konaní tak vznikli trovy konania na znaleckom dokazovaní celkom vo výške 701,29 eur (t. j. 39,84 eur + 577,68 eur + 83,77 eur).
113. O povinnosti sporových strán zaplatiť štátu (prostredníctvom Okresného súdu Trnava) náhradu trov konania štátu spočívajúcich vo vyplatenom znalečom rozhodol súd podľa pomeru neúspechu strán vo veci samej. Úspech žalobkyne v konaní bol v rozsahu 66,84% a úspech žalovanej v rozsahu 33,16%. Vzhľadom na to, naopak predstavuje neúspech žalobkyne 33,16% a neúspech žalovanej 66,84%. Preto by sa žalobkyňa mala podieľať na trovách znaleckého dokazovania v rozsahu 33,16% z 701,29 eur, t. j. vo výške 232,55 eur a žalovaná v rozsahu 66,84% zo sumy 701,29 eur, t. j. vo výške 468,74 eur. V danom prípade však žalovaná zložila preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 350 eur, z ktorej sumy bolo vyplatené znalečné znalcovi M.. Žalovaná je tak povinná znášať trovy znaleckého dokazovania už len v sume 118,74 eur (t. j. 468,74 eur - 350 eur). Zostávajúce trovy štátu vo výške 351,29 eur (t. j. 701,29 eur - preddavok 350 eur), sú tak povinné nahradiť žalobkyňa vo výške 232,55 eur, t. j. v rozsahu 66,20% zo sumy 351,29 eur a žalovaná vo výške 118,74 eur, t. j. v rozsahu 33,80% zo sumy 351,29 eur. Vzhľadom na uvedené má štát má proti žalobkyni nárok na náhradu zostávajúcich trov konania štátu v rozsahu 66,20% a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania štátu v rozsahu 33,80%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.